Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-130-2015.pdf
PDF · 118.53 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/130/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: L.. O. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bydlisko: A. XXX, XXX XX N., Č. F., občan Slovenskej republiky, právne zastúpený advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, so sídlom 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava, Slovenská republika, proti žalovanému: MHOLD, s.r.o., so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 35 750 430, právne zastúpenému JUDr. Vierou Kuruczovou, advokátkou, so sídlom Trnavská 15, 831 04 Bratislava, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že uznesenie č. 2 prijaté valným zhromaždením žalovaného, ktoré sa konalo dňa 09.04.2015, j e n e p l a t n é.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.07.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia č. 2 prijatého valným zhromaždením žalovaného dňa 09.04.2015, ktorým valné zhromaždenie žalovaného zrušilo uznesenie č. 1 zo dňa 22.07.2013, prijaté spoločníkmi žalovanej spoločnosti mimo valného zhromaždenia, o výmaze niektorých predmetov podnikania žalovanej spoločnosti.
2. Žalobca odôvodnil podanú žalobu nasledujúcimi skutočnosťami.
3. Na valnom zhromaždení žalovanej spoločnosti konanom dňa 09.04.2015, na ktorom boli prítomní všetci spoločníci žalovanej spoločnosti, L.. O. F., L.. O. C. a L.. O. G., bolo prijaté uznesenie: „VZ spoločnosti MHOLD, s.r.o. schvaľuje zrušenie uznesenia č. 1 prijaté mimo valného zhromaždenia dňa 22.07.2013, ktorým spoločníci spoločnosti MHOLD, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 36, 841 04 Bratislava, IČO: 35 750 430, schválili zrušenie (výmaz) nasledovných činností ako predmetov podnikania Spoločnosti:
- prekladateľská a tlmočnícka činnosť,
- organizačné zabezpečenie kurzov a školení,
- vyučovanie jazyka slovenského,
- lektorská činnosť v oblasti ovládania počítačovej techniky a počítačového software,
- vyučovanie v odbore cudzích jazykov - anglický jazyk,
- vyučovanie v odbore cudzích jazykov - nemecký jazyk“ (ďalej aj ako „Uznesenie č. 2).
4. Za prijatie uvedeného Uznesenia č. 2 hlasoval spoločník L.. O. F. (350 hlasov) a spoločník L.. O. G. (350 hlasov). Žalobca sa pri tomto bode programu zdržal hlasovania s ohľadom na prebiehajúce súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp. zn. 12Cb/176/2013 o určenie neplatnosti uznesenia č 1. prijatého mimo valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti dňa 22.07.2013 - teda toho istého uznesenia č. 1, ktorého zrušenie následne valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti schválilo Uznesením č. 2 prijatým dňa 09.04.2015. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 12Cb/176/2013, ktorý toho času nebol právoplatný, súd určil, že uznesenie č. 1 prijaté spoločníkmi spoločnosti MHOLD s.r.o. mimo valného zhromaždenia dňa 22.07.2013, je neplatné.
5. Žalobca považuje Uznesenie č. 2, ktorým došlo k zrušeniu Uznesenia č. 1 prijatého spoločníkmi žalovanej spoločnosti dňa 22.07.2013, za neplatné, nakoľko má za to, že valné zhromaždenie spoločnosti nemôže zrušiť uznesenie, ktoré prijali spoločníci spoločnosti mimo valného zhromaždenia. Žalobca je názoru, že vytvorenie právnej situácie, kedy by valné zhromaždenie mohlo kedykoľvek, bez časového obmedzenia a bez ohľadu na to, či už bola do obchodného registra zapísaná právna skutočnosť, o ktorej valné zhromaždenie, resp. spoločníci rozhodli, zrušiť uznesenie zakladajúce túto skutočnosť, by malo za následok absolútne neisté právne postavenie všetkých osôb, ktoré by kedykoľvek v budúcnosti na základe takého stavu v dobrej viere konali.
6. Uznesenie č. 2 bolo valným zhromaždením žalovanej spoločnosti prijaté v rámci bodu 3. programu, ktorý bol v pozvánke na valné zhromaždenie uvedený ako: „Rozhodovanie o zrušení uznesenia č. 1 prijatého spoločníkmi Spoločnosti dňa 22.07.2013 mimo valného zhromaždenia (t. j uznesenia č. 1, ktorým bolo schválené zrušenie a výmaz niektorých činností ako predmetov podnikania Spoločnosti) a rozhodovanie o doplnení (rozšírení) predmetov činnosti o nové živnosti (predmety podnikania).“
7. Žalobca listom zo dňa 01.04.2015 požiadal žalovaného o odstránenie nedostatkov pozvánky na riadne valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti z dôvodu, že z neho nie je možné vyvodiť, čo má byť predmetom programu a tiež nie je zrejmé, ako má valné zhromaždenie zrušiť uznesenie č. 1 prijaté spoločníkmi spoločnosti, keďže takáto pôsobnosť valnému zhromaždeniu neprináleží ani zo zákona ani zo spoločenskej zmluvy. Žalobca tiež namietal, že z bodu 3. Programu rokovania valného zhromaždenia vôbec nie je zrejmé, o aké konkrétne predmety podnikania sa má rozšíriť predmet činnosti žalovanej spoločnosti. Napriek námietkam žalobcu zostal program valného zhromaždenia uvedený v pozvánke zo dňa 17.03.2015 nezmenený. Žalobca preto namieta spôsob zvolania valného zhromaždenia konaného dňa 09.04.2015, nakoľko v pozvánke na valné zhromaždenie nebol riadne, určito a zrozumiteľne uvedený program rokovania valného zhromaždenia.
8. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že napadnutým Uznesením č. 2 bol ukrátený na svojom práve hlasovať o bode č. 3 programu v takom znení, resp. rozsahu, v akom bol uvedený v pozvánke na valné zhromaždenie zo dňa 17.03.2015, vzhľadom na to, že Uznesením č. 2 sa rozhodlo len o časti bodu programu č. 3 a teda nie o celom bode programu č. 3. Žalobca zároveň podotýka, že o jednotlivých bodoch programu nie je možné rozhodovať tak, že časť bodu programu sa prijíma (schvaľuje) a časť, že sa neprijíma (neschvaľuje), napriek tomu sa o bode č. 3 ako celku na valnom zhromaždení nerozhodovalo ani nehlasovalo, čím bol žalobca ako spoločník žalovanej spoločnosti, ukrátený na svojom práve o tomto bode programu hlasovať.
9. Žalobca vo svojej žalobe tiež uvádza, že Uznesením č. 2 mohol byť obmedzený na svojich právach aj tým, že dôsledkom prijatia tohto uznesenia mal nastať stav, kedy pôvodne zrušené predmety podnikania Uznesením č. 1 mali byť do spoločnosti opätovne doplnené, avšak po vyše roku a deviatich mesiacoch odkedy bolo rozhodnuté o ich zrušení a nie okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti uznesenia, t. j. spätne do minulosti ku dňu prijatia neplatného uznesenia. V prípade, ak by na základe Uznesenia č. 2 boli pôvodne zrušené predmety podnikania opätovne zapísané do obchodného registra, žalobca by mohol byť ukrátený na práve uplatniť v mene spoločnosti nárok na náhradu škody voči konateľom, titulom porušenia zákazu konkurencie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na situáciu kedy väčšinoví spoločníci žalovanej spoločnosti, L.. O. F. a L.. O. G., ktorí sú zároveň aj jej konateľmi, dňa 22.07.2013 prijali uznesenie č. 1 mimo valného zhromaždenia, ktorým rozhodli o výmaze predmetov podnikania žalovanej spoločnosti v rozsahu: Prekladateľská a tlmočnícka činnosť, Organizačné zabezpečenie kurzov a školení, Vyučovanie jazyka slovenského, Lektorská činnosť v oblasti ovládania počítačovej techniky a počítačového software, Vyučovanie v odbore cudzích jazykov - anglický jazyk, Vyučovanie v odbore cudzích jazykov - nemecký jazyk, pričom uvedené
predmety podnikania boli z Obchodného registra pri žalovanej spoločnosti vymazané ku dňu 01.08.2013. Následne tí istí väčšinoví spoločníci, ktorí sú zároveň konatelia spoločnosti PROPLUSCO spol. s r. o. rozhodli o rozšírení rovnakých predmetov podnikania spoločnosti PROPLUSO spol. s r. o. v rozsahu: Prekladateľské a tlmočnícke služby z/do jazyka anglického, Prekladateľské a tlmočnícke služby z/ do jazyka nemeckého, Organizačné zabezpečenie kurzov a školení, Vyučovanie jazyka slovenského, Lektorská činnosť v oblasti ovládania počítačovej techniky a počítačového software, Vyučovanie v odbore cudzích jazykov - anglický jazyk, Vyučovanie v odbore cudzích jazykov - nemecký jazyk, pričom uvedené predmety podnikania boli do obchodného registra pri spoločnosti PROPLUSCO spol. s r. o. zapísané ku dňu 13.08.2013. Žalobca sa na základe uvedeného konania domnieva, že väčšinoví spoločníci žalovanej spoločnosti týmto konaním pozbavili žalobcu podieľať sa na zisku, ktorý mohla žalovaná spoločnosť dosiahnuť výkonom vymazaných predmetov podnikania a zároveň, že porušili zákaz konkurencie vyplývajúci z ust. § 136 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka.
10. Z uvedeného dôvodu je žalobca presvedčený, že prijatím Uznesenia č. 2 mohol byť ukrátený na práve domáhať sa v mene žalovanej spoločnosti nároku na náhradu škody voči konateľom titulom porušenia zákazu konkurencie nakoľko Uznesením č. 2 by sa zrušené predmety podnikania nevrátili do spoločnosti spätne, t. j. ku dňu 22.07.2013, ale k aktuálnemu času (dňom prijatia Uznesenia č. 2, 09.04.2015), v dôsledku čoho by žalobca nemohol uplatniť v mene spoločnosti nárok na náhradu škody voči konateľom, spôsobenej porušením zákaz konkurencie v období od 22.07.2013 do 09.04.2015.
11. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že sú splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka na určenie neplatnosti Uznesenia č. 2 valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti a to nezákonnosť napadnutého Uznesenia č. 2 a možnosť obmedzenia práv žalobcu. Žalobca zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 3 Obdo 51/2013, s ktorého právnym záverom sa stotožnil aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 415/2014-18, v ktorom sa uvádza, že v prípade, ak zákon ani spoločenská zmluva neumožňuje valnému zhromaždeniu zrušiť svoje vlastné rozhodnutie, tak valné zhromaždenie o takejto otázke rozhodovať nemôže.
12. Na základe výzvy súdu sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k návrhu podaním zo dňa 14.01.2016 tak, že žalobný návrh považuje za nedôvodný v celom rozsahu. Žalovaný tvrdí, že na to, aby súd určil uznesenie valného zhromaždenia za neplatné, musí dospieť k záveru, že uznesením bol porušený zákon, a zároveň, že týmto porušením mohol byť spoločník obmedzený na svojom práve, pričom podľa názoru žalovaného žalobca nebol ani nemohol byť Uznesením č. 2 obmedzený na žiadnom jeho práve.
13. Podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.01.2016, Obchodný zákonník nevylučuje prípadné zrušenie skoršieho uznesenia prijatého valným zhromaždením spoločnosti. Žalovaný zároveň podotýka, že nezákonnosť rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného o zrušení jeho iného uznesenia prijatého per rollam alebo na valnom zhromaždení samo o sebe nemôže byť pre súd dôvodom na vyslovenie jeho neplatnosti. Preto je potrebné skúmať, či samotné porušenie zákona alebo spoločenskej zmluvy mohlo obmedziť nejaké právo spoločníka (žalobcu), čo v danom prípade nemohlo.
14. Žalovaný je ďalej toho názoru, že v pozvánke na valné zhromaždenie bol program rokovania valného zhromaždenia uvedený dostatočne určito a zrozumiteľne a žalobca vedel veľmi dobre, o zrušení ktorého znesenia sa malo v rámci bodu č. 3 valného zhromaždenia konaného dňa 09.04.2015 hlasovať, nakoľko súdne konanie o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 22.07.2013 vedené pod sp. zn. 12Cb/176/2013 na Okresnom súde Bratislava IV, bolo odročené za účelom mimosúdnej dohody a za týmto účelom bolo zvolané valné zhromaždenie na deň 09.04.2015.
15. Podľa vyjadrenia žalovaného Obchodný zákonník ani iný právny predpis nezakazuje, a teda nie je nemožné, aby sa v rámci jedného bodu programu valného zhromaždenia hlasovalo a prijímalo viacej uznesení, ani že by sa nemohlo hlasovať o týchto návrhoch protichodne. Hlasovanie o niekoľkých návrhoch v rámci jedného bodu programu ani neznamená, že všetky návrhy môžu byť prijaté alebo neprijaté, ale môže nastať aj situácia, že niektorý z návrhov sa schváli a niektorý nie.
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že na základe samotného uznesenia č. 2 by nebolo možné vykonať zápis zmien v spoločnosti v príslušnom obchodnom registri, avšak toto by bolo možné
až následným prijatím uznesenia o rozšírení predmetov podnikania, ktoré však spoločníci napokon neschválil.
17. Žalovaný ďalej uviedol, že súhlasí s tvrdením žalobcu, že aj v prípade, ak by bol návrh o rozšírení predmetov podnikania schválený a predmety podnikania opätovne zapísané do obchodného registra, boli by zapísané až k aktuálnemu dátumu a nie spätne ku 22.07.2013, avšak toto ani nebolo cieľom prijatia napadnutého uznesenia č. 2, ktorým v skutočnosti bolo podľa žalovaného pokúsiť sa docieliť zmierlivý stav medzi žalobcom a ostatnými dvoma spoločníkmi. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nestotožňuje s názorom žalobcu, že by žalobca mohol byť ukrátený na práve uplatniť v mene spoločnosti nárok na náhradu škody voči konateľom titulom porušenia zákazu konkurencie, nakoľko uznesením č. 2 by sa zrušené predmety podnikania nevrátili do spoločnosti spätne, ale k aktuálnemu času. Žalovaný zároveň dodal, že pokiaľ bude súdom právoplatne určené, že uznesenie č. 1 zo dňa 22.07.2013 o zrušení predmetov podnikania je neplatné, žalobca bude mať právo vyvodiť právne kroky - uplatniť náhradu škody a napadnuté uznesenie č. 2 nebude mať v takom prípade na právo žalobcu domáhať sa náhrady škody žiadny vplyv.
18. Žalovaný má za to, že napadnuté uznesenie č. 2 sa vo vzťahu k bodu č. 3 programu valného zhromaždenia uvedeného na pozvánke na valné zhromaždenie zo dňa 17.03.2015, nedotýkalo žiadnych práv žalobcu, ani práv uvádzaných žalobcom v žalobnom návrhu - právo hlasovať o celom bode č. 3 programu valného zhromaždenia, ani práva uplatniť si v budúcnosti prípadnú náhradu škody.
19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zhrnul, že podľa jeho názoru, zákon nevylučuje možnosť zrušiť skoršie rozhodnutie valného zhromaždenia neskorším a aj keby to vylučoval, napadnutým Uznesením č. 2 neboli ani nemohli byť porušené práva žalobcu, v zmysle jeho argumentácie v žalobnom návrhu. Žalobca podľa žalovaného nebol a ani nemohol byť obmedzený na práve hlasovať o jednotlivých návrhoch na prijatie uznesení v bode programu č. 3 valného zhromaždenia, nakoľko skutočnosť, že bod programu predstavuje určitý celok, nevylučuje prijímanie viacerých osobitných uznesení v rámci tohto bodu, najmä, ak tieto spolu súvisia a bez ohľadu na to, či hlasuje spoločník o jednotlivých návrhoch protichodne alebo nie. Žalobca podľa žalovaného tiež nebol a ani nemohol byť obmedzený na práve uplatniť si v mene spoločnosti žalovaného nárok na náhradu škody z dôvodu údajného porušenia zákazu konkurencie v prípade, že bude v budúcnosti v osobitnom konaní právoplatne rozhodnuté, že uznesenie č. 1 zo dňa 22.07.2013 o zrušení predmetov podnikania, je neplatné.
20. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania svojím rozhodnutím žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 07.07.2016.
22. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nemožnosť zrušenia predchádzajúceho uznesenia valného zhromaždenia vyplýva priamo z ustanovenia § 125 Obchodného zákonníka, pričom v prípade žalovaného zákon ani spoločenská zmluva neumožňuje valnému zhromaždeniu zrušiť vlastné rozhodnutie. Valnému zhromaždeniu prináleží rozhodovať o všetkom, čo mu do pôsobnosti zveruje ustanovenie § 125 alebo iné ustanovenie Obchodného zákonníka, príp. spoločenská zmluva a akékoľvek iné rozhodnutie však do pôsobnosti valného zhromaždenia nepatrí a valné zhromaždenie o ňom nesmie rozhodovať. Pokiaľ teda valné zhromaždenie žalovaného Uznesením č. 2 rozhodlo o otázke, ktorá nespadá do jeho pôsobnosti, takéto rozhodnutie je v rozpore s ust. § 125 Obchodného zákonníka, a teda je nezákonné.
23. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že v pozvánke na valné zhromaždenie bol program rokovania uvedený dostatočne určito a zrozumiteľne a že Obchodný zákonník neustanovuje povinnosť konkretizovať jednotlivé bod programu do podrobností. Žalobca poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorá dospela k záveru, že hoci pozvánka na valné zhromaždenie nie je právnym úkonom, napriek tomu je možné (je nutné) na jej obsah uplatňovať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29 Cdo 3703/2009). Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že z označenia bodu č. 3 programu nie je možné vyvodiť, o akých nových živnostiach malo valné zhromaždenie rozhodovať a už vôbec nebolo možné vyvodiť, že sa malo jednať o tie predmety podnikania, ktoré spoločnosť žalovaného v minulosti už v predmete podnikania zapísané mala. Z uvedeného dôvodu je žalobca toho názoru, že pozvánka na valné zhromaždenie zvolané na deň
09.04.2015 neobsahovala určité a zrozumiteľné označenie programu valného zhromaždenia, v dôsledku čoho bol žalobca ukrátený na svojom práve byť včas oboznámený s programom valného zhromaždenia. Žalobca zároveň poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 3 Obo 339/98: „Dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu pre zvolávanie valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou.“
24. Žalobca sa vo svojom vyjadrení nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že Obchodný zákonník ani iný predpis nezakazuje, a teda nie je nemožné, aby sa v rámci jedného bodu programu valného zhromaždenia hlasovalo a prijímalo viacero uznesení, ani že by sa nemohlo hlasovať o týchto návrhoch protichodne. Žalobca je toho názoru, že bod č. 3 programu rokovania valného zhromaždenia nebol dodržaný, nakoľko sa o tomto bode nehlasovalo ako o celku, ale bol v rozpore s pozvánkou na valné zhromaždenie rozdelený na dva návrhy uznesení, v dôsledku čoho bola schválená len časť návrhu uznesenia, čím sa zmaril zmysel a účel tohto bodu programu. Žalobca bol preto ukrátený na svojom práve hlasovať o bode č. 3 programu valného zhromaždenia v takom znení, v akom bol uvedený v pozvánke na valné zhromaždenie zo dňa 17.03.2015. Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že Uznesenie č. 2 síce ruší predchádzajúce uznesenie prijaté mimo valného zhromaždenia, avšak nenapráva dôsledky nezákonnosti zrušeného uznesenia a preto je otázne, aké právne dôsledky a význam má mať Uznesenie č. 2. Ako žalovaný potvrdil vo svojom vyjadrení, návrh na schválenie zrušenia uznesenia č. 1 zo dňa 22.07.2013 súvisel s návrhom na schválenie rozšírenia predmetu podnikania a preto tieto návrhy boli zahrnuté do jedného bodu programu valného zhromaždenia. Pokiaľ však bola z bodu č. 3. programu časť návrhu vypustená, bod č. 3 programu stratil opodstatnenie. Na základe uvedeného je preto žalobca názoru, že nedodržanie programu rokovania valného zhromaždenia predstavuje závažný zásah do práva žalobcu, ako spoločníka žalovanej spoločnosti, konkrétne do jeho práva hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je predmetom programu valného zhromaždenia v zmysle pozvánky na valné zhromaždenie.
25. Žalobca vo svojom vyjadrení tiež uvádza, že na základe Uznesenia č. 2 nie je možné vykonať zmeny v obchodnom registri spočívajúce v rozšírení predmetov podnikania a preto je otázne, ako právne účinky by malo Uznesenie č. 2, pokiaľ by súd neurčil jeho neplatnosť, a čo spoločníci žalovanej spoločnosti hlasujúci za prijatie Uznesenia č. 2 jeho prijatím sledovali. Ak by totiž súd neurčil neplatnosť Uznesenia č. 2, toto uznesenie by sa považovalo za platné, čo by znamenalo, že dňom 09.04.2015 by sa zrušilo uznesenie č. 1, ktorým boli vymazané predmety podnikania. Keďže Uznesenie č. 2 nie je rozhodnutím o zmene predmetov podnikania žalovanej spoločnosti, žalovaná spoločnosť by si na základe Uznesenia č. 2 nemohla dať zapísať do obchodného registra predmety podnikania, ktoré boli zrušené (vymazané) a žalobca by si tak nemohol uplatniť voči konateľom nárok na náhradu škody titulom porušenia zákazu konkurencie. Porušenie zákona spočívajúce v nedodržaní programu rokovania valného zhromaždenia mohlo obmedziť práva žalobcu uplatniť voči konateľom nárok na náhradu škody titulom porušenia zákazu konkurencie, nakoľko Uznesenie č. 2 nie je podkladom na zápis zmien do obchodného registra spočívajúcich v rozšírení predmetov podnikania o činnosti v minulosti vymazané a následne zapísané do spoločnosti PROPLUSCO spol. s r. o. Žalobca preto nepovažuje prijatie Uznesenia č. 2 za pokus o nastolenie zmierlivého stavu medzi spoločníkmi, ale považuje to za špekulatívne konanie väčšinových spoločníkov.
26. Žalobca vo svojom vyjadrení napokon poukázal na to, že nemá snahu iniciovať voči žalovanému bezdôvodné súdne spory, ale ich potrebu vyvolávajú práve väčšinoví spoločníci, pričom uviedol stručný prehľad súdnych sporov vedených voči žalovanému, na základe čoho má za to, že sa v rámci súdnych konaní domáha ochrany svojich práv, ktoré sú mu zo strany žalovanej spoločnosti a jej väčšinových spoločníkov a zároveň konateľov dlhodobo upierané. S poukazom na uvedené žalobca trvá na podanej žalobe a navrhuje súdu, aby jej v celom rozsahu vyhovel.
27. Pojednávanie konané dňa 27.03.2018, na ktorom boli prítomní právni zástupcovia žalobcu aj žalovaného, bolo odročené na termín 12.04.2018 s tým, že právny zástupca žalovaného doručí svoje vyjadrenie súdu a protistrane. Právny zástupca žalovaného zároveň na uvedenom pojednávaní krátkou cestou predložil súdu a protistrane úplné znenie spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného, ktoré bolo platné v čase konania valného zhromaždenia.
28. Na pojednávanie konané dňa 12.04.2018 sa dostavil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Na uvedenom pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobu, ktorý predložil súdu a protistrane svoje záverečné zhrnutie, ktoré ústne odprezentoval na predchádzajúcom pojednávaní. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a v prípade úspechu si uplatňuje trovy konania. V zmysle záverečného zhrnutia žalobcu poukazuje žalobca na rozpor napádaného uznesenia valného zhromaždenia s ustanovením § 125 Obchodného zákonníka, ktorý spočíva v tom, že valné zhromaždenie rozhodovalo o otázke, ktorá nepatrí do jeho pôsobnosti. Pokiaľ by súd uvedené uznesenie valného zhromaždenia č. 2 neurčil za neplatné, uvedené uznesenie by bolo považované za platné a nemohlo by byť preskúmavané ani v iných súdnych sporoch, v dôsledku čoho by súdy museli vychádzať zo stavu, že uznesenie č. 1 zo dňa 22.07.2013, prijaté spoločníkmi žalovanej spoločnosti mimo valného zhromaždenia, bolo zrušené až ku dňu 09.04.2015, čo by malo za následok, že v období od 22.07.2013 do 09.04.2015 sa spoločnosť týmto uznesením riadila a v takom prípade by žalobca bol, resp. mohol byť obmedzený v práve uplatniť voči konateľom žalovanej spoločnosti nárok na náhradu škody za obdobie od 22.07.2015 do 09.04.2015. Z povahy ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka vyplýva, že postačuje možnosť protiprávneho obmedzenia práva spoločníka, čiže sa nevyžaduje aj reálne obmedzenie jeho práva na to, aby bola žaloba na súde úspešná. Žalobca namietal aj spôsob zvolania valného zhromaždenia konaného dňa 09.04.2015, nakoľko program rokovania valného zhromaždenia nebol dostatočne určitý a zrozumiteľný, čim bol žalobca obmedzený na svojom práve byť včas informovaný o programe valného zhromaždenia. Žalobca napokon namietal aj skutočnosť, že o bode č. 3 programu sa nehlasovalo ako o celku a preto je napadnuté uznesenie č. 2 v rozpore s bodom 3. programu a týmto spôsobom bol žalobca obmedzený na práve hlasovať o bode 3. programu v takom znení, ako bol uvedený na pozvánke na valné zhromaždenie. Žalobca má na základe uvedeného za to, že sú splnené zákonné podmienky na určenie neplatnosti uznesenia č. 2 prijatého na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 09.04.2015 a to z dôvodu jeho rozporu so zákonom a spoločenskou zmluvou a možnosťou obmedzenia práva žalobcu ako spoločníka žalovanej spoločnosti.
29. Právny zástupca žalovaného krátkou cestou predložil súdu a protistrane v písomnej podobe svoju záverečnú reč a uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení a v prípade úspechu si uplatňuje trovy konania. Žalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich písomných vyjadrení, na základe ktorých žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný má za to, že z bodu č. 3 programu valného zhromaždenia jasne vyplýva, čo bude predmetom rokovania a hlasovania, pričom v praxi nie je bežné, že by sa v programe uvádzali podrobnosti, ktoré budú predmetom diskusie na valnom zhromaždení, ani ktoré budú výslovne definovať obsah uznesenia, ktorého schválenie má byť predmetom hlasovania. Žalovaný má ďalej za to, že právna úprava ani spoločenská zmluva žalovaného výslovne nevylučuje zrušenie skoršieho uznesenia valného zhromaždenia. Žalovaný súhlasí s tvrdením žalobcu, že prijatím napadnutého uznesenia a na jeho základe by nedošlo k zápisu predmetov podnikania do príslušného obchodného registra, pričom to podľa názoru žalovaného nepotvrdzuje tvrdenie žalobcu, že mohol byť ukrátený na práve o tomto návrhu hlasovať. Žalovaný je ďalej toho názoru, že žalobca nebol ani nemohol byť ukrátený na práve hlasovať o navrhovaných uzneseniach v bode č. 3 programu valného zhromaždenia, nakoľko tieto spolu súviseli. V závere svojej záverečnej reči žalovaný uviedol, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v predmetnej veci, sp. zn. 12Cb/176/2013, bol uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 25.01.2018 zrušený, pričom odvolací súd mal za to, že napadnutý rozsudok bol nepreskúmateľný.
30. Súd vykonal dokazovanie priloženými listinnými dôkazmi: zápisnica z riadneho valného zhromaždenia spoločníkov spoločnosti žalovaného, ktoré sa uskutočnilo dňa 09.04.2015, úplné znenie spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného zo dňa 24.03.2014.
31. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
32. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
33. Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
34. Podľa ust. § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
35. Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
36. Podľa ustanovenia § 125 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.
37. Podľa ustanovenia § 125 ods.3 ObZ: Valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti.
38. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 ObZ: Termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
39. Podľa ustanovenia § 131 ods. 1 ObZ: Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
40. Podľa ustanovenia § 131 ods. 2 ObZ: Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
41. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že v žalobe uvedený skutkový stav je popísaný pravdivo a detailne, s ohľadom na určovací charakter žaloby súd na ustálenie sa v právnom názore mal za postačujúce listinné dôkazy a prednes právnych zástupcov účastníkov.
42. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Uznesenie č. 2 prijaté na valnom zhromaždení spoločnosti MHOLD, s.r.o. konanom dňa 09.04.2015 o schválení zrušenia uznesenia č. 1 prijatého mimo valného zhromaždenia dňa 22.07.2013, ktorým spoločníci spoločnosti MHOLD, s.r.o. schválili zrušenie (výmaz) nasledovných činností ako predmetov podnikania spoločnosti MHOLD, s.r.o.: Prekladateľská a tlmočnícka činnosť, Organizačné zabezpečenie kurzov a školení, Vyučovanie jazyka slovenského, Lektorská činnosť v oblasti ovládania počítačovej techniky a počítačového software, Vyučovanie v odbore cudzích jazykov - anglický jazyk, Vyučovanie v odbore cudzích jazykov - nemecký jazyk, bolo prijaté v rozpore so zákonom. Obchodný zákonník upravuje kompetencie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným predovšetkým v ustanovení § 125 Obchodného zákonníka, pričom takto ustanovený rozsah pôsobnosti valného zhromaždenia možno rozšíriť len spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a ustanovení spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného, valné zhromaždenie spoločnosti nemôže zrušiť svoje vlastné rozhodnutie, ani rozhodnutie prijaté spoločníkmi spoločnosti mimo valného
zhromaždenia. Zrušenie vlastného rozhodnutia valným zhromaždením by znamenalo zásah do právnej istoty spoločníkov spoločnosti. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že Uznesenie č. 2 prijaté na valnom zhromaždení spoločnosti žalovaného dňa 09.04.2015 bolo prijaté v rozpore zo zákonom, ako aj spoločenskou zmluvou spoločnosti žalovaného.
43. Čo sa týka možného obmedzenia práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha, súd má za to, že v danom prípade je uvedená podmienka ustanovenia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka splnená z dôvodu, že nakoľko nebol dodržaný program č. 3 rokovania valného zhromaždenia, žalobca ako spoločník spoločnosti bol obmedzený na svojom práve hlasovať o uvedenom bode programu rokovania valného zhromaždenia ako celku tak, ako bolo uvedené v pozvánke na valné zhromaždenie. Vzhľadom na to, že valné zhromaždenie musí dodržiavať program rokovania valného zhromaždenia tak, ako bol uvedený v pozvánke na valné zhromaždenie a zo zápisnice z konania valného zhromaždenia dňa 09.04.2015 nevyplýva, že valné zhromaždenie odsúhlasilo zmenu programu v bode č. 3, o programe malo valné zhromaždenie hlasovať tak, ako to oznámilo v pozvánke na valné zhromaždenie. Z bodu č. 3 zápisnice z konania valného zhromaždenia dňa 09.04.2015 navyše vyplýva, že predseda valného zhromaždenia sám potvrdil, že uvedený bod programu je potrebné vnímať komplexne. Vzhľadom na to, že súd má jednoznačne preukázané, že žalobca bol obmedzený na svojom práve hlasovať o uvedenom bode č. 3 programu ako celku, súd možnosť obmedzenia ďalších práv spoločníka neskúmal.
44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).