Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-69-2017.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/69/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: C.. Š. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX, XXX XX Č., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Štefan Strýček, advokát, so sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, proti žalovaným: 1/ Š. P., X/ L. Z., X/ L. P. R. X/ I. M., žalovaní v rade 1/ až 4/ na neznámom mieste, žalovaní v rade 1/ až 4/ zastúpení: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že parcely CKN č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 893 m2, parcela CKN č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 582 m2, parcela CKN č. XXXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 210 m2 a parcela CKN č. XXXXX/X - lesný pozemok o výmere 810 m2, ktoré sú vytvorené Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX, overeného XX. X. XXXX, ktoré sú sčasti totožné s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o celkovej výmere 2.495 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Čadca, obec Čadca, okres Čadca, ktorý list vlastníctva je vedený Okresným úradom Čadca, Katastrálny odbor, p a t r i a do výlučného vlastníctva žalobcu.
II. Žalobcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa XX. XX. XXXX sa žalobca domáhal určenia, že parcela CKN č. XXXXX/ XX, parcela CKN č. XXXXX/XX, parcela CKN č. XXXXX/XX a parcela CKN č. XXXXX/X, ktoré sú vytvorené Geometrickým plánom č. XX/XXXX z XX. X. XXXX overeného XX. X. XXXX, ktoré sú v časti totožné s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 2 495 m2, zapísanou na LV č. XXXX pre katastrálne územie Čadca, patria do výlučného vlastníctva žalobcu. V žalobe uviedol, že predmetné nehnuteľnosti od konca 19. storočia na základe reálnej deľby užíval jeho prapradedo Š. P. a na týchto nehnuteľnostiach hospodáril. Od začiatku 30-tych rokov minulého storočia tieto nehnuteľnosti užívala jeho babka N. Z., E.. P., na základe dedičstva po svojom otcovi Š. P.. Od polovice 40-tych rokov minulého storočia užívala tieto nehnuteľnosti jeho babka I. P., E.. Z., na základe nezachovanej písomnej darovacej zmluvy, ktorou jej ich darovala prababka N. Z., avšak zmluva sa nezachovala a nezapísala do evidencie nehnuteľností. Po jeho babke I. P. na základe nezachovanej písomnej darovacej zmluvy hospodárili na uvedených nehnuteľnostiach jeho rodičia I. P. R. X. P.. V roku 1965 formálne tieto nehnuteľnosti spolu s ostatnými nehnuteľnosťami darovala písomnou darovacou zmluvou jeho prababka N. Z. svojej vnučke sesternici jeho otca C. B., E.. V., u ktorej bývala na Rakovej, aby tak formálne vysporiadala svoje vlastnícke vzťahy, aj keď na jednotlivých nehnuteľnostiach hospodárili jej právni nástupcovia podľa skutočného užívania a vlastníctva na základe nezachovaných písomných darovacích zmlúv. Tento užívací a vlastnícky stav k predmetným nehnuteľnostiam sa formálne potvrdil aj darovacou zmluvou z XX. X. XXXX, ktorou mu darovala C. B., E.. V., podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže k deľbe došlo v dávnej minulosti do roku 1950, aplikuje sa na moment vzniku
vlastníckeho práva Uhorské obyčajové právo platné do roku 1950 a Zjednocujúce rozhodnutie č. XXX/XX bývalého Najvyššieho súdu. Nikto z podielových spoluvlastníkov si na tejto nehnuteľnosti nerobil a nerobí nárok a rešpektoval stav, ktorý vznikol na základe dohody spoluvlastníkov. Nikto z podielových spoluvlastníkov si nerobil nároky ani do úrody z týchto nehnuteľností a každý podielový spoluvlastník hospodáril na svojich vyčlenených nehnuteľnostiach. Podieloví spoluvlastníci aj čestným prehlásením prehlásili, že uznávajú vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Taktiež mesto Čadca, v ktorého katastrálnom území sa nehnuteľnosti nachádzajú, nemá žiadne výhrady k určeniu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Keďže najskôr jeho právni predchodcovia a neskôr aj on, užívali a užívajú predmetné nehnuteľnosti vo vydelenom stave pokojne, nerušene a dobromyseľne ako svoje vlastné, a to minimálne od konca 19. storočia, nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam aj titulom vydržania.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil zástupca Slovenského pozemkového fondu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil elektronicky dňa XX. X. XXXX z dôvodu kolízie termínov a súhlasil, aby pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol, že vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe medzi právnymi predchodcami žalobcu a ostatnými podielovými spoluvlastníkmi (Výpis z Evidencie pozemkov zo dňa XX. X. XXXX, Mapa pozemkov EN pred THM), ako aj preukázaním, že sa jedná o neznámych vlastníkov, súhlasí so žalobou.
3. Z listinných dôkazov predložených žalobcom zistil súd nasledovný skutkový stav:
4. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa XX. X. XXXX (čl. 4) vyplýva, že ako podieloví spoluvlastníci parcely EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 2 495 m2, katastrálne územie Čadca, je pod B1 zapísaný žalovaný v rade 1/, pod B2 žalovaná v rade 2/, pod B3 žalobca, pod B4 žalovaný v rade 3/, pod B5 žalovaný v rade 4/, pričom k vlastníkom pod B1, 2, 4 a 5 je pod por. č. 6 správa Slovenského pozemkového fondu na všetky parcely tohto listu vlastníctva.
5. Z Geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného E. F. - Geodetické práce dňa XX. X. XXXX (čl. 19) vyplýva, že parcely CKN č. XXXXX/XX, CKN č. XXXXX/XX, CKN č. XXXXX/XX a CKN č. XXXXX/ X boli vytvorené z časti parcely EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 2 495 m2, zapísanej na LV č. XXXX.
6. Z Pozemnoknižnej vložky č. XXXX, katastrálne územie Čadca (čl. 5) vyplýva, že spoluvlastníkom parcely PKN č. XXXX boli okrem iných Š. P. a následne N. Z., E.. P..
7. Z Notárskej zápisnice O. XXX/XX, O. XXX/XX zo dňa X. X. XXXX (čl. 12) vyplýva, že N. Z., E.. P.Í., darovala všetok svoj nehnuteľný majetok - poľnohospodársku pôdu na ňu vedenú v EN kat. územie Čadca, č. p. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, ktoré jej patria v celosti a ďalej svoj podiel v parcelách č. XXXXX/XX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, všetko o výmere 6 831 m2, svojej vnučke C. B., E.. V..
8. Z Darovacej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti uzatvorenej v súlade s ustanovením § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa XX. X. XXXX (čl. 13, 14) vyplýva, že C. B., E.. V.M. ako darujúca, darovala žalobcovi novovytvorenú parcelu CKN č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 672 m2 v celosti a 1/4-inu svojho podielu parcely EKN č. XXXX - orná pôda o výmere 3 628 m2.
9. Z Výpisu z Evidencie pozemkov vyhotoveného Mestským úradom Čadca dňa XX. X. XXXX (čl. 10) vyplýva, že ako užívateľ parciel EN pred THM č. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX R. Č.. XXXXX, bola C. B., E.. V..
10. Z Potvrdenia Mesta Čadca zo dňa X. X. XXXX (čl. 8) vyplýva, že v Evidencii obyvateľov mesta Čadca sa nenachádzajú osoby uvedené vo Výpise z Listu vlastníctva č. XXXX pod por. č. 1, 2, 4 a 5.
11. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Obč. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k reálne vydelenej nehnuteľnosti môže byť aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to v nadväznosti na § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zák.: 1/ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 3/ Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 129 ods. Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa prechodného ust. § 854 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.04.1964, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník) pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
12. V danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, v ktorej jedným z predpokladov úspešnosti je skutočnosť, že na strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Súd má zato, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP, pretože je rozpor medzi hmotnoprávnym stavom vlastníctva, ktoré svedčí v prospech žalobcu a formálnym stavom vykazovaným na liste vlastníctva, ktoré svedčí v prospech spoluvlastníkov, ktorí sú na liste vlastníctva evidovaní formálne.
13. Ak došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva do roku 1950 za obyčajového práva na základe rozhodnutia alebo dohody, muselo byť pozemnoknižne vykonané.
14. V zbierke IV rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR, Najvyššieho súdu ČSR, Najvyššieho súdu SSR na strane 165 je uverejnené záväzné zjednocujúce rozhodnutie č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR. Dané rozhodnutie je zjednocujúcim rozhodnutím, preto v nadväznosti na čl. 2 CSP súd z neho vychádzal. Výrok rozhodnutia uverejnený v zbierke IV je nasledovný: „U niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo ku zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do XX.XX.XXXX pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa rozhodnutia č. XXX/XXXX úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití
spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, príp. o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).“
15. Skutočnosť, že do roku 1950 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva k celku reálnou deľbou medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, nebola medzi stranami sporná. Medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosti boli reálne vydelené právnym predchodcom žalobcu a vzhľadom na nespornosť týchto tvrdení žalobcu, ktoré bolo preukázané aj listinnými dôkazmi, najmä výpisom z pozemkovej knihy, výpisom z evidencie pozemkov, mal súd za to, že žalobca v konaní preukázal deľbu v dávnej minulosti, preukázal dlhotrvajúci stav držby a užívania reálne vydelených nehnuteľností jeho právnymi predchodcami, a preto platí zákonná domnienka, že v tejto reálnej deľbe musí súd vidieť dohodu strán o deľbe, príp. zámene, nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom táto dohoda mohla byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním). Súd má teda za to, že platí zákonná domnienka, že právni predchodcovia žalobcu reálnou deľbou a zámenami v minulosti nadobudli vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu.
16. Medzi stranami nebolo sporné ani tvrdenie žalobcu, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu nadobudol titulom vydržania. Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva (k veciam hnuteľným i nehnuteľným - hoci za odlišných podmienok) je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias platnosti uhorského obyčajového práva, platného pre úpravu občiansko - právnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníctva, kontinuálne i po prijatí zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka účinného od XX.XX.XXXX (v právnickej literatúre i praxi nazývaného ako tzv. Stredný občiansky zákonník). Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal súčasný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od XX.XX.XXXX a späť do nášho platného právneho poriadku bol tento právny inštitút vrátený novelou Obč. zák. - zákonom č. 131/1982 Zb. (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, ako vyplýva z cit. prechodného ust. § 865 ods. 3 Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 01.01.1992. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, držba musí byť pokojná, vydržacia doba musí byť nepretržitá, pri nehnuteľnostiach je desaťročná. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo. Vzhľadom na nesporný skutkový stav, že najskôr právni predchodcovia žalobcu a následne na základe darovacej zmluvy z XX. X. XXXX aj žalobca, užívali predmetné nehnuteľnosti vo vydelenom stave pokojne, nerušene a dobromyseľne ako svoje vlastné, nikto z podielových spoluvlastníkov si nerobil na tieto nehnuteľnosti nároky a rešpektoval stav, ktorý vznikol na základe dohody spoluvlastníkov, ako aj vzhľadom na vykonané dokazovanie, dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností parcely CKN č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 893 m2, parcela CKN č. XXXXX/XX - orná pôda o výmere 582 m2, parcela CKN č. XXXXX/XX - trvalý trávny porast o výmere 210 m2 a parcela CKN č. XXXXX/X - lesný pozemok o výmere 810 m2, ktoré sú vytvorené Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX, overeného XX. X. XXXX, ktoré sú sčasti totožné s parcelou EKN č. XXXX - orná pôda o celkovej výmere 2.495 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Čadca, obec Čadca, okres Čadca, preto súd žalobe vyhovel.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, hoci mal v spore v plnom rozsahu úspech. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd v tom, že žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a Slovenský pozemkový fond, ktorý zastupuje neznámych spoluvlastníkov, zapísaných na liste vlastníctva, nárok žalobcu uplatnený v žalobe nerozporoval a so žalobou súhlasil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
Právo podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdala.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.