Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX N. X., zast. právnym zástupcom: JUDr. Roman Grigel, advokát, so sídlom Nad Plážou 16, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. októbra 2017, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. októbra 2017 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. júla 2017 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vo výške, aká bude vyčíslená v samostatnom uznesení vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. júla 2017 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) a podľa § 259 ZoSP v znení zákona č. 721/2004 Z. z., podľa § 25 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 121/1975 Zb.) na účely § 32 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb., pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 27. júna 2017 žalobca nie je invalidný podľa § 25 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. na účely § 32 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo sa sústavne pripravovať na budúce povolanie a zároveň nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok.

2. Predmetné rozhodnutie bolo vydané po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. januára 2016 v spojitosti s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie rovnakého čísla zo dňa 01. júna 2016 podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/191/2016, 26Sa/8/2016 zo dňa 12. apríla 2017.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie nerešpektuje závery predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici a zároveň je v rozpore s odbornými lekárskymi nálezmi. Tvrdil, že sa u neho jedná o prenatálne oslabenie

centrálnej nervovej sústavy, teda, ide o celoživotné postihnutie, pre ktoré mu mala Sociálna poisťovňa priznať invalidný dôchodok z mladosti podľa § 32 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb.

4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen dňa 18.augusta 2017, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, preto predložil vec na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 05.októbra 2017.

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. októbra 2017 zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. júla 2017 potvrdil.

6. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na závery posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 05. októbra 2017, z ktorých vyplynulo, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je od 01. augusta 2004 naďalej 50 % a od 20. júla 2015 naďalej 75 % pre inú schizofréniu - ťažkú formu. Konštatoval, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň nie je invalidný podľa § 25 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. na účely § 32 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo sa sústavne pripravovať na budúce povolanie.

7. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Účastník konania medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil. Nesplnil však podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity, t.j. pred 01. augustom 2004 nezískal žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia. Poukázal pritom na právnu úpravu aplikovanú na daný prípad, a to ustanovenie § 70 ods. 1 ZoSP, § 25 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb., § 32 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb., § 60 ods. 1 ZoSP a § 72 ods. 1 písm. e) a ods. 2 ZoSP. Žalovaný konštatoval, že žalobcovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 01. augustu 2004 nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, v dôsledku čoho zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50 % na 75 % od 20. júla 2015 je v prípade žalobcu irelevantná.

8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť. Poukázal na možnosť správneho súdu uložiť žalovanému pokutu v zmysle § 191 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), pretože nepostupoval v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom správneho súdu, nakoľko v zmysle § 5 ods. 10 SSP orgán verejnej správy je rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci viazaný.

9. Žalobca v žalobe namietal, že Sociálna poisťovňa absolútne odignorovala a svojvoľne opäť vydala v dvoch stupňoch rozhodnutia, ktorých obsah (vrátane odôvodnenia) je totožný s predchádzajúcim už raz súdom zrušeným rozhodnutím. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú opäť v rozpore s odbornými lekárskymi nálezmi, rovnako, ako jej predošlé rozhodnutie, keď súd v predchádzajúcom rozsudku konštatoval: „Súd pri posúdení posudkov posudkových lekárov zistil, že tieto sú v rozpore s odbornými lekárskymi nálezmi ...“.

10. Podľa psychologického vyšetrenia dňa 20. júla 2015 bolo zistené, že v prípade žalobcu ide o prenatálne oslabenie CNS s celoživotným postihnutím intelektovo-mnestických funkcií, osobnosti, emotivity, správania a adaptability. Psychiatrický nález zo dňa 09. mája 2016 takisto uvádza, že v prípade žalovaného ide o prenatálne celoživotné postihnutie. Správny súd v predchádzajúcom rozsudku uviedol, že „ako vyplynulo z citovaných lekárskych správ, navrhovateľ nie je schopný vykonávať žiadne práce a ide o prenatálne poškodenie CNS“. Preto mala Sociálna poisťovňa priznať žalobcovi invalidný dôchodok pre tzv. invaliditu z mladosti v zmysle § 32 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení.

11. V rozpore so zisteniami správneho súdu a lekárskymi nálezmi, Sociálna poisťovňa opäť tvrdí, že žalobca bol schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo sa sústavne pripravovať na budúce povolanie. Tvrdí tak s použitím absolútne rovnakých slov ako v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré bolo správnym súdom zrušené.

12. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že Sociálna poisťovňa vôbec nezobrala do úvahy lekárske správy a nálezy predložené žalobcom, z ktorých vychádzal správny súd v predchádzajúcom konaní, pretože podľa nej iba činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, pretože výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára. V čom sú predložené lekárske správy neobjektívne a neodborné, však žalovaný vôbec neuvádza, práve naopak, svojvoľne konštatuje, že prakticky akákoľvek lekárska správa, ktorú nevyhotoví posudkový lekár, je automaticky bez potreby preskúmania neobjektívna a neodborná. Správny súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí nemal žiadne výhrady k objektivite a odbornosti ostatných lekárskych správ, práve naopak, vyjadril názor, že posudkový lekár vydal neobjektívny posudok, keď konštatoval, že „súd pri posúdení posudkov posudkových lekárov zistil, že tieto sú v rozpore s odbornými lekárskymi nálezmi...“ a „súd mal preukázané“, že „zdravotný stav žalobcu nebol posúdený objektívne, komplexne a presvedčivo“.

13. Žalobca namietal, že žalovaný nezobral do úvahy všetky dôkazy napriek tomu, že orgán verejnej správy je povinný zobrať do úvahy aj dôkazy, ktoré predloží účastník konania. Sociálna poisťovňa vôbec nevysvetlila, v čom spočíva neobjektívnosť a neodbornosť ostaných lekárskych správ a svojvoľne ich úplne odignorovala. Odignorovala aj záver vlastného posudkového lekára, ktorý v posudku 4 (INV) LPČ DP SPP 09/10 potvrdil závery o žalobcovom prenatálnom poškodení, a teda skutočnosť, že žalobca je od narodenia trvale invalidný.

14. Žalobca uzavrel, že Sociálna poisťovňa opätovne vydala svojvoľné, nezákonné a nesprávne rozhodnutie, ktoré je úplne totožné s jej už raz zrušeným rozhodnutím.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhoval podľa § 190 SSP zamietnuť. Zopakoval skutkové a právne dôvody, pre ktoré Sociálna poisťovňa neuznala uplatnený nárok žalobcu.

16. Žalovaný reagujúc na žalobné námietky zdôraznil, že v zmysle § 153 ods. 5 ZoSP lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

17. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli v odvolacom konaní predložené a posúdené lekárske správy: prepúšťacia správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 27. augusta 2015 do 08. októbra 2015, lekárska správa z psychologického vyšetrenia zo dňa 20. júla 2015, lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13. októbra 2016, zo dňa 09. mája 2016, zo dňa 30. marca 2016, zo dňa 12. júna 2017, zo dňa 27. júna 2017 a zo dňa 25. septembra 2017. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporoch a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie a prizvanie znalca z príslušného odboru. Neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.

18. Žalovaný zdôraznil, že žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok síce splnil, avšak nesplnil podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok, a to podmienku potrebného počtu rokov

obdobia dôchodkového poistenia, keďže v zmysle § 72 ods. 1 písm. e) a ods. 2 ZoSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity. V prípade žalobcu, v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity, t.j. pred 01. augustom 2004, žalobca nezískal žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.

19. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe vôbec nevysvetlil, ako sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/191/2016 zo dňa 12.04.2017. Poukázal na to, že ak správny súd mal preukázané, že zdravotný stav žalobcu nebol posúdený objektívne, komplexne a presvedčivo, nemôže byť rozhodnutie žalovaného správne a zákonné po ďalšom neobjektívnom nekomplexnom a nepresvedčivom posúdení zdravotného stavu zo strany evidentne neobjektívnych posudkových lekárov, keďže závery posudkových lekárov sú totožné s tými predchádzajúcimi. Žalovaný odignoroval aj záver vlastného posudkového lekára, ktorý potvrdil závery o žalobcovom prenatálnom poškodení CNS, t.j., že žalobca je od narodenia trvale invalidný.

20. Žalovaný na doručenú repliku nepodal dupliku.

21. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, ktorý verejne vyhlásil formou vyvesenia jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, nakoľko na nariadenom verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní účastníci konania ani žiadna verejnosť, a to v súlade s ustanovením § 137 ods. 3, druhá veta SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil postupom v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Správny súd rozhodol bez pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 SSP.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

26. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

27. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, s predchádzajúcimi rozhodnutiami Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.01.2016 a rovnakého čísla zo dňa 01.06.2016, ktoré boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 20Sd/191/2016, 26Sa/8/2016 zo dňa 12.04.2017, s posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktoré boli vypracované pre účely tohto administratívneho konania tak pred zrušujúcim rozsudkom, ako aj v konaní, ktoré nasledovalo po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie súdom a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP, zároveň aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy

v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP.

28. Podľa § 70 ods. 1 ZoSP; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

29. Podľa § 60 ods. 1, prvá veta, ZoSP; obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 72 ods. 1 písm. e) a ods. 2 ZoSP; počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej päť rokov a zisťuje sa z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

31. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb.; Pracujúci je úplne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, alebo b) výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav, alebo c) je síce schopný vykonávať sústavné zamestnanie, ale iba celkom neprimerané jeho predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania alebo d) môže vykonávať sústavné zamestnanie len za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.).

32. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. v znení zákonného opatrenia predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb.; invalidný dôchodok patrí aj občanovi, ktorý sa stal úplne invalidným pred dovŕšením veku rozhodujúceho pre skončenie povinnej školskej dochádzky, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

33. Súd dospel k záveru, že ani v ďalšom konaní Sociálnej poisťovne, po predchádzajúcom zrušení jej prvších rozhodnutí, neboli odstránené rozpory ohľadom zdravotného posúdenia žiadateľa o invalidný dôchodok z mladosti. Stále pretrvávajú rozpory medzi odbornými lekárskymi nálezmi a závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Správny súd pritom poukazuje na závery vyslovené v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré poukázal aj žalobca v žalobe. Sociálna poisťovňa sa po zrušení jej predchádzajúcich rozhodnutí v dostatočnom rozsahu nevysporiadala s odstránením dôvodu, pre ktorý boli predchádzajúce rozhodnutia zrušené t. j. dôvodu, že zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.). Podľa názoru správneho súdu tento dôvod stále pretrváva a nebol odstránený ani opakovaným prehodnotením zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne.

34. Súd nespochybňuje odborné závery posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, je zrejmé, že sám nedisponuje odbornými medicínskymi znalosťami, v žiadnom prípade nespochybňuje ani odbornú úroveň a spôsobilosť posudkových lekárov, avšak vzhľadom na konkrétne okolnosti v predmetnej veci, keď žiadateľ invalidného dôchodku predkladá lekárske správy so záverom, z ktorých vyplýva prenatálne poškodenie CNS ako postihnutie celoživotné, t. j. iný záver, z akého vychádzala Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní (v zmysle posudkov posudkových lekárov), bolo potrebné vysporiadať sa s touto odbornou otázkou tak, aby boli odstránené rozpory. Možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že žalovaný nedostatočne argumentačne odôvodnil rozhodnutie, nezdôvodnil prečo by závery vyplývajúce z lekárskych správ mali byť neobjektívne, resp. nepoužiteľné.

35. Niet pochýb o tom, že posudkoví lekári sú tými, ktorí vydávajú posudky pre účely rozhodovania Sociálnej poisťovne, spĺňajú odborné predpoklady, avšak pokiaľ vzniká rozpor medzi ich závermi a odbornými lekárskymi nálezmi, správami, je potrebné tento rozpor odstrániť, a to aj v prípade, ak samotný žiadateľ invalidného dôchodku nepredloží znalecký posudok, ktorý by na vyššej úrovni vyvracal odborné medicínske závery vyplývajúce z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pretože od žiadateľov invalidného dôchodku častokrát nemožno spravodlivo

požadovať zabezpečenie takéhoto dôkazu vzhľadom na ich nepriaznivú finančnú situáciu. Preto, ak žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok, na čo poukázal žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, nemôže byť relevantnou skutočnosťou. Zákon o sociálnom poistení umožňuje pre riadne zistenie skutočného stavu veci, z ktorého musí vychádzať Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní, nariaďovať aj znalecké dokazovanie (§ 196 ods. 1, ods. 3, ods. 6, ods. 7 ZoSP). Súd má za to, že v tomto prípade je namieste zabezpečiť v administratívnom konaní takýto dôkaz.

36. Doplnenie dokazovania v tomto smere, t. j. znaleckým dokazovaním je namieste najmä vtedy, ak od vykonaného dôkazu závisí zistenie splnenia podmienok na priznanie nároku na invalidný dôchodok. V danom prípade je právne významné, správne stanoviť dátum vzniku invalidity, overiť tvrdenia žalobcu podložené odbornými lekárskymi nálezmi ohľadom posúdenia podmienok vzniku invalidity z mladosti. Požiadavka doplnenia dokazovania je namieste ak účastník namieta objektívnosť posudkových lekárov. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo 21/2005 vyplýva, že dôvodom zrušenia rozhodnutia Sociálnej poistene môže byť aj skutočnosť, ak jej rozhodnutiu nepredchádzalo riadne znalecké dokazovanie alebo posúdenie vykonané nezávislým znaleckým subjektom. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR totiž samotná skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, bez vykonania ďalšieho dokazovania rozhodla na základe posudku o zdravotnom stave vypracovaného posudkovým lekárom, ktorý je s ňou v zmluvnom vzťahu, môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti a nezaujatosti jej rozhodnutia.

37. Ustanovenie § 204 SSP umožňuje aj správnemu súdu, aby sám mohol nariadiť znalecké dokazovanie za účelom prípadného doplnenia skutkového stavu veci. Avšak súd sa stotožňuje s názorom uvedenom v Komentári k Správnemu súdnemu poriadku, Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol., Nakladatelství C.H.BECK, 2018, str. 1056, že z hypotézy ustanovenia § 204 „ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva“ je zrejmé, že správny súd by nemal preberať na seba vykonávanie dokazovania namiesto orgánu verejnej správy, najmä ak aj v dávkových veciach sociálneho poistenia bolo zavedené dvojinštančné administratívne konanie, čím sa vytvára dostatočný priestor na náležité zistenie skutočného stavu veci samotným orgánom verejnej správy. Aj u sociálnych žalôb v zásade platí, že správny súd nie je skutkovým súdom a preto dokazovanie by mal vykonávať len výnimočne. Navyše, podľa názoru správneho súdu nie je ani vhodné, účelné, aby súd nariaďoval v danom prípade znalecké dokazovanie, pretože od zistenia dátumu vzniku invalidity bude závisieť ďalšie právne posúdenie uplatneného nároku na invalidný dôchodok (v závislosti od platnej právnej úpravy v rozhodujúcom období), pričom súd sám nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť Sociálnej poisťovne.

38. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa vykoná dokazovanie za účelom posúdenia, či zdravotný stav žalobcu nemôže viesť k záveru o vzniku invalidity z mladosti, a to vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie, jeho vývoj, tvrdené prenatálne poškodenie CNS s celoživotným postihnutím intelektovo- mnestických funkcií a pod., čo sú rýdzo odborné otázky medicínske; a to bez ohľadu na to, že bol aj zamestnaný. Otázkou pre znalca by malo byť aj to, či reálne bolo jeho postihnutie zlučiteľné so vzdelávaním a s akýmkoľvek pracovným pomerom, keďže žalobca tvrdí, že jeho pracovný pomer bol len formálnou nevyhnutnosťou z obavy nebyť v dobe totality stíhaný pre trestný čin príživníctva.

39. Úlohou orgánu verejnej správy bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie ohľadom zisťovania dátumu vzniku invalidity u žalobcu a následne rozhodnúť, či a kedy žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok, či mu vznikol nárok na invalidný dôchodok z mladosti.

40. Súd má za to, že určenie dátumu vzniku invalidity v lekárskych posudkoch posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne nevyznieva presvedčivo, ak z postupu posudkových lekárov vyplýva, že chýbala zdravotná dokumentácia za predchádzajúce obdobie, resp. ani nebola, teda predchádzajúce obdobie nehodnotili, čo nemôže byť rozhodujúcim pre urobenie záveru o nemožnom vzniku invalidity aj skôr, pričom aj záver, že „pracoval“ nemôže nahradiť záver o jeho neschopnosti, t. j. o nesplnení zákonných podmienok pre uznanie invalidity z mladosti, ak by sa preukázala znaleckým dokazovaním.

41. Podľa § 195 ods. 1 ZoSP; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

42. Podľa § 195 ods. 2 ZoSP; podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

43. Podľa § 195 ods. 3 ZoSP; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

44. Podľa § 196 ods. 1 ZoSP; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

45. Podľa § 196 ods. 3 ZoSP; organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

46. Podľa § 196 ods. 6 ZoSP; účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

47. Podľa § 196 ods. 7 ZoSP; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

48. Správny súd poznamenáva, že nie je vylúčené, že po doplnenom dokazovaní bude záver Sociálnej poisťovne rovnaký, avšak za daného stavu ho považuje súd za prijatý predčasne, bez náležitého zistenia skutočného stavu veci potrebného pre správne právne posúdenie veci, navyše za nedostatočne odôvodnený.

49. Sociálna poisťovňa sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými rozhodujúcimi, ako aj spornými a žalobcom namietanými skutočnosťami. Vydá rozhodnutie, ktoré bude spĺňať náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 ZoSP, najmä v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľným (preskúmateľným) spôsobom uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

50. Správny súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 175 ods. 1 SSP). Aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci úspech celkom. Zároveň v záujme vykonateľnosti rozhodnutia s prihliadnutím na skutočnosť, že vyšší súdny úradník môže rozhodovať len o výške priznaného nároku na náhradu trov konania, súd považoval za potrebné uložiť žalovanému aj povinnosť na plnenie (zaplatenie) týchto trov v prospech žalobcu. Lehotu na zaplatenie náhrady trov konania súd určil v súlade s § 175 ods. 3 SSP tak, že trovy budú zaplatené v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP). V súlade s § 176 ods. 1 SSP, súd uvedie v tomto uznesení (okrem výšky trov konania) aj prijímateľa náhrady trov konania priznaných žalobcovi, a to podľa aktuálneho stavu pri rozhodovaní.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).