Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-235-2017.pdf
PDF · 71.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/235/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Jána Mihala, v trestnej veci odsúdeného K. P. F. E., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 02.11.2017, č. k. 15PP/104/2017, na neverejnom zasadnutí dňa 12.04.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného K. P. F. E., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 02.11.2017, č.k. 15PP/104/2017-38 súd rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného K. P. F. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/273/2016 zo dňa 17.07.2016, právoplatným dňa 17.07.2016, v trvaní 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu s určením skúšobnej doby 1 (jeden) rok, o výkone ktorého so zaradením odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia rozhodol Okresný súd Bratislava II uznesením sp. zn. 0T/273/2016 zo dňa 06.07.2017, právoplatným dňa 06.07.2017, a ktorý odsúdený vykonáva na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 1Nt/76/2017 zo dňa 30.08.2017, právoplatný dňa 30.08.2017, v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiava a časový rozvrh dňa rešpektuje. Počas výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Stanovené ciele programu zaobchádzania sú plnené. Resocializačná prognóza sa vzhľadom na stredné riziko sociálneho zlyhania javí ako menej priaznivá, pretože pred nástupom do výkonu páchal opakovanú trestnú činnosť a užíval drogy v minulosti. Odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, na základe toho ústav odporúča jeho podmienečné prepustenie dohľadom. Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli splnené materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Súd uviedol, že vzhľadom na opakovane páchanú trestnú činnosť má za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Súd tiež uviedol, že dôvodnosť očakávania vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení nemožno u odsúdeného predpokladať, pretože v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spáchal tretí krát trestný čin a v prípade štvrtého odsúdenia spáchal trestný čin len 9 dní po predchádzajúcom výkone trestu odňatia slobody. Na odsúdeného nemal vplyv ani podmienečný trest, ani peňažný trest a tiež ani výkon trestu odňatia slobody, pretože vždy sa následne dopustil trestnej činnosti. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne bližšie odôvodnil tým, že spĺňa obe materiálne
podmienky potrebné pre podmienečné prepustenie. Odsúdený poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, z ktorého vyplýva, že plnením povinností a správaním preukázal polepšenie, taktiež jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni a dodržiava ústavný poriadok. Počas výkonu trestu odňatia slobody sa nedopustil žiadnych disciplinárnych previnení. Odsúdený ďalej uviedol, že pracovne je zaradený na pracovisko šitia obuvi, kde podáva dobré pracovné výkony. K druhej materiálne podmienke odsúdený uviedol, že v budúcnosti povedie riadny život a výkon trestu odňatia slobody u neho splnil svoj účel, pretože prišlo k dostatočnej prevýchove a resocializácii jeho osobnosti. Odsúdený poukázal na nesprávnu argumentáciu prvostupňového súdu v tom, že jeho predchádzajúce odsúdenia nemôžu preukazovať skutočnosti odôvodňujúce vedenie riadneho života do budúcnosti, nakoľko odsúdení by nemali žiadnu motiváciu k plneniu povinností a k dobrému správaniu počas výkonu trestu odňatia slobody, bez ohľadu na to ako by sa správali by ich nebolo možné prepustiť. Na záver odsúdený uviedol, že účel trestu v jeho prípade bol naplnený a v budúcnosti chce viesť riadny život, a preto navrhuje aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a vyhovel jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Podľa § 66 ods. 1) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán: a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil len formálnu podmienku podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody. Rovnako správne prvostupňový súd posúdil, že odsúdený nesplnil dve materiálne podmienky uvedené v § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorých súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Rovnako ako prvostupňový súd, aj nadriadený súd je toho názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Vyššie uvedená trestná minulosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. Túto obavu odôvodnil prvostupňový súd správne a vyčerpávajúcim spôsobom, preto tunajší súd na túto časť odôvodnenia napadnutého uznesenia na tomto mieste odkazuje, bez potreby jeho opakovania. Krajský súd uvádza, že vzhľadom na osobu odsúdeného, na okolnosti, na ktoré poukázal okresný súd z hľadiska charakteru opakovane páchanej trestnej činnosti ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Odsúdený bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, pre úmyselnú trestnú činnosť. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, odsúdený mal možnosti preukázať, že trestná činnosť bola ojedinelé vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom, bol už v minulosti podmienečne odsúdený, bol mu uložený peňažný trest, nemal na odsúdeného ani vplyv výkon trestu odňatia slobody, napriek tomu sa opakovane dopustil trestnej činnosti, a preto je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Sťažnostný súd podotýka, že odsúdenému boli poskytnuté viaceré šance, tak ako je uvedené vyššie, a to aj formou ukladania podmienečného trestu aj formou peňažného trestu. V jeho prípade je plne namieste záver ku ktorému dospel okresný súd, a to, že po prípadnom podmienečnom prepustení je veľmi pravdepodobná recidíva odsúdeného.
Inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je v zásade výnimkou z pravidla, že odsúdená osoba má vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol súdom uložený. Námietky, ktoré vo svojej sťažnosti uvádza odsúdený a ani skutočnosti, ktoré zistil prvostupňový súd však v jeho prípade neodôvodňujú „skrátenie“ uloženého trestu. Osoba odsúdeného nevytvára predpoklady na úvahu, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného K. P. F. E. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.