Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-67-2017.pdf
PDF · 95.81 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/67/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava senátom v zložení z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a členov senátu Márie Kramárovej a Ing. Miloslava Lipovského v trestnej veci proti obžalovanému Z. G., nar. XX.XX.XXXX pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 12. apríla 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. G., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom P. nad J., P. XXXX/XX
je vinný, že
v presne nezistenom čase, mieste a neustáleným spôsobom si zadovážil a následne až do približne 16.38 hodiny dňa 28.februára 2017 v Trnave na Hospodárskej ulici na čerpacej stanici OMV, kde bol kontrolovaný hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ Trnava, mal vo svojej držbe a neoprávnene prechovával v osobnom motorovom vozidle zn. Renault Clio, evidenčné číslo TT XXXGS plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúcim sušené konope (rastlinu rodu Cannabis) s hmotnosťou 907 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 14,8 % hmotnostných s obsahom 134 mg tetrahydrokanabinolu čo predstavuje najmenej 5 bežných jednotlivých dávok drogy, ďalej plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúcim sušené konope (rastlinu rodu Cannabis) s hmotnosťou 807 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 13 % hmotnostných s obsahom 105 mg tetrahydrokanabinolu, čo predstavuje minimálne 4 bežné jednotlivé dávky drogy, ďalej plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce sušené konope (rastlinu rodu Cannabis) s hmotnosťou 799 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 12,5% hmotnostných s obsahom 100 mg tetrahydrokanabinolu, čo predstavuje najmenej 3 bežné jednotlivé dávky drogy a ďalej plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce sušené konope (rastlinu rodu Cannabis) s hmotnosťou 846 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 19,6 % hmotnostných s obsahom 166 mg tetrahydrokanabinolu čo predstavuje minimálne 6 bežných jednotlivých dávok drogy, hoci rastliny rodu Cannabis (konope) sú zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol do I. skupiny psychotropných látok v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení, ktoré si uschovával v cigaretovej krabičke a v červenom oválnom púzdre na zips v každej po 2 ks plastových vreciek s marihuanou, pričom sušenú rastlinu rodu Cannabis - konope nachádzajúcu sa v 4 ks plastových vreciek spoločne s 1ks kovovej fajky a 1 ks sklenenej fajky, v ktorých bola zistená prítomnosť stôp tetrahydrokanabinolu, po riadnom poučení na výzvu dobrovoľne vydal kontrolujúcim príslušníkom PZ podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku,
teda
neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku,
čím spáchal
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), 38 ods. 5 a § 39 ods. 1 Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Trnava bola dňa 27.09.2017 doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava sp.zn. 2 Pv 157/17/2207 zo dňa 26.09.2017 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2018 obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojim ustanoveným obhajcom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v podanej obžalobe, ktoré súd prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom súd prijal vyhlásenie obžalovaného sa nevykoná a súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ 2x súdne trestaný, pričom v prvom prípade bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/11/2013 zo dňa 30.05.2013, právoplatným dňa 30.05.2013 uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) a písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby 1 (jeden) rok, pričom obžalovaný sa dňa 19.11.2014 osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. V druhom prípade bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 1T/50/2015 zo dňa 11.01.2016, právoplatným dňa 11.01.2016 uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 2 (dva) mesiace s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace. (čl. 82)
Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu uvedeného vo výroku tohto rozsudku 9x priestupkovo postihnutý, a to 2x za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a 7x za priestupok na úseku cestnej premávky. (čl. 80-81)
Zo Zápisnice o vydaní veci zo dňa 28.02.2017 a fotodokumentácie vyplynulo, že obžalovaný dobrovoľne vydal 1k cigaretovú krabičku s obsahom 2ks priesvitných igelitových sáčkov so zelenou sušenou rastlinou a 1k červenú oválnu tašku na zips s obsahom 2ks priesvitných igelitových sáčkov so zelenou sušenou rastlinou, 1ks fajku zo žltého kovu a 1ks sklenenú trubičku. (čl. 41-46)
Zo Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/3034 zo dňa 05.04.2017 vyplynulo, že v jednotlivých obžalovanom vydaných igelitových sáčkoch sa nachádzalo sušené konope (marihuana) s
rôznou hmotnosťou a s rôznou priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC), pričom celkové množstvo vydanej marihuany predstavuje 18 až 51 bežných jednotlivých dávok drogy a v kovovej fajke mosadznej farby so zeleným plastovým zdobením ako aj v sklenenej očadenej fajke bola zistená prítomnosť stôp tetrahydrokanabinolu. (čl. 37-40)
Obžalovaný vo svojej záverečnej reči uviedol, že je bežným užívateľom marihuany, riadne chodí do práce a je živiteľom trojročného syna. Obžalovaný zároveň uviedol, že ľutuje, že mal pri sebe drogy, ale tieto mal pre vlastnú potrebu a nie na predaj.
Zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a písm. d) Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene zadováži a prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje. Páchateľ takéhoto trestného činu sa potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch Zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami môže len fyzická osoba alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom, a to na základe povolenia, ktoré vydáva ministerstvo.
Suchý extrakt z rastlín rodu Cannabis (konopa) je podľa Prílohy č. 1 cit. zákona zaradený do I. skupiny omamných látok. Tetrahydrokanabinol (THC) je podľa Prílohy č. 1 cit. zákona zaradený do I. skupiny psychotropných látok.
Keďže obžalovaný nemal vydané Ministerstvom zdravotníctva SR príslušné povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, jeho zadováženie a prechovávanie sušenej konope (marihuany) s obsahom tetrahydrokanabinolu je potrebné posudzovať ako neoprávnené, a teda v rozpore so zákonom. Obžalovaný tak svojim konaním spáchal zločin, ktorý sa mu v obžalobe kládol za vinu.
Pokiaľ ide o jeho zavinenie, obžalovaný predmetný trestný čin spáchal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, nakoľko v jeho konaní bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka.
Vykonaným dokazovaním bola preukázaná jedna poľahčujúca okolnosť, a to že obžalovaný spáchanie trestného činu priznal a tento oľutoval v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona a jedna priťažujúca okolnosť, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, pričom týmto jeho odsúdením je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 1T/50/2015 zo dňa 11.01.2016, právoplatným dňa 11.01.2016.
Obžalovaný však zároveň v skúšobnej dobe uvedeného podmienečného odsúdenia opätovne spáchal zločin, pričom podľa ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
Zákonom ustanovená trestná sadzba za spáchanie zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c) a písm. d) Trestného zákona je od 3 (troch) do 10 (desiatich) rokov trestu odňatia slobody, čo potom znamená, že dolná hranica tejto trestnej sadzby sa zvýšila z 3 (troch) rokov na 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. (pozn. 10-3=7, 7/2=3,5, 3,5+3=6,5). Súd tak mal obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe od 6 (šesť) rokov 6 (šesť) mesiacov do 10 (desať) rokov.
Pri úvahe o konkrétnej výmere trestu odňatia slobody však bolo potrebné zohľadniť ten fakt, že obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine, spáchanie trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval a súčasne uviedol, že vydanú marihuanu mal len pre vlastnú potrebu, keďže je jej užívateľom, čomu nasvedčuje aj počet jednotlivých dávok drogy, ktorých bolo podľa znaleckého posudku KEÚ PZ 18 (pozn.: pokiaľ ide o počet dávok, súd vychádza z ich minimálneho množstva stanoveného znaleckým dokazovaním, čo je pre obžalovaného priaznivejšie). Pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona navyše súd musel zohľadniť tú skutočnosť, že oba obžalovaným spáchané zločiny sú druhovo iného charakteru, a teda ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanému v upravenej trestnej sadzbe 6,5 roka až 10 rokov je neprimerané.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť e) trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Na základe vykonaného dokazovania súd zastáva názor, že vzhľadom na okolnosti prípadu, a to skutočnosť, že obžalovaný si neoprávnene zadovážil a prechovával 18 jednotlivých dávok drogy, kedy rozdiel medzi právnou kvalifikáciou podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona predstavuje len 8 jednotlivých dávok, tieto mal určené len pre seba a nie na predaj, urobil vyhlásenie o svojej vine a spáchanie trestného činu priznal a úprimne oľutoval, by použitie trestnej sadzby od 6,5 roka do 10 rokov trestu odňatia slobody bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.
Pri úvahe o konkrétnej výmere trestu súd ďalej zvažoval, aký trest by obžalovanému ukladal, pokiaľ by nebolo potrebné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona a pokiaľ by nebolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby ani podľa ustanovenia § 38 ods. 4 resp. ods. 6 Trestného zákona, pričom v takomto prípade by súd obžalovanému za nezmenených ostatných okolností (t.j. urobenie vyhlásenia o vine, priznanie spáchania trestného činu a jeho oľutovanie, prevaha či aspoň vyrovnaný počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako aj rovnaký počet jednotlivých dávok drogy) ukladal trest odňatia slobody pod dolnú hranicu 3 (troch) rokov.
Zhrnúc uvedené je preto súd toho názoru, že trestom, ktorý obžalovanému zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov zohľadňujúc skutočnosti uvedené v § 34 ods. 4 Trestného zákona je trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý obžalovanému aj uložil.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, súd postupoval podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, keďže z odpisu s registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Na tomto mieste súd poznamenáva, že obžalovanému súd nemohol uložiť trest odňatia slobody ako trest s podmienečným odkladom jeho výkonu, a to s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Ustanovenie odseku 1 (pozn. - ktorý upravuje podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, keďže obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
K trestu prepadnutia veci (pozn. vo vzťahu ku kovovej fajke mosadznej farby so zeleným plastovým zdobením ako vo vzťahu k sklenenej očadenej fajke), ktorého uloženie navrhovala prokurátorka súd poznamenáva, že na uloženie trestu prepadnutia veci neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) až d) Trestného zákona Súd uloží trest prepadnutia veci, a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).
Žiadna z obžalovaným vydaných fajok však nebola ani použitá na spáchanie trestného činu, ani na spáchanie trestného činu nebola určená a ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by si predmetné veci obžalovaný získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo že by ich obžalovaný nadobudol za takúto vec. Súd pri tomto závere vychádza z toho, že v danom prípade je podstatou spáchania zločinu, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným týmto rozsudkom neoprávnené zadováženie a prechovávanie omamnej a psychotropnej látky a tiež zo skutočnosti, že podľa Trestného zákona užívanie drog nie je trestné.
Súd tiež zvažoval, či by nebolo možné rozhodnúť o uložení ochranného opatrenia zhabania predmetných vecí podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona (pozn. ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem), pričom aj v tomto prípade je súd toho názoru, že ani toto ochranné opatrenie nie je možné uložiť, pretože predpokladom na takýto postup je podľa § 83 ods. 1 Trestného zákona splnenie dvoch podmienok, a to že nebol uložený trest prepadnutia veci a súčasne musí ísť o vec podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona. Keďže však v prípade fajok určených na užívanie marihuany jej fajčením nejde o vec v zmysle § 60 ods. 1 trestného zákona, nebolo možné uložiť ani ich zhabanie.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.