Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-152-2015.pdf
PDF · 236.23 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/152/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcov: 1. E. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX S. E. XXX , 2. C. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX S. E. XXX, obaja zastúpení: Mgr. Martin Černák, advokát, Zochova 5, Bratislava proti žalovanej: L.. E. L., nar. X.X.XXXX., trvale bytom F. XXX, XXX XX. P., zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Štefan Rybovič, s.r.o., Budovateľská 36, Stará Ľubovňa, o zaplatenie 11.400 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4.475,05 eur zastavuje.
II. Žaloba sa zamieta.
III. Žalovaná má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2015 domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 11.400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 16.08.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že ich syn H.. B. O. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2010 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva byt č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, na ul. E. v L., postavenom na parc. č. XXXX/XX-XX, XXXX/XX. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch parc. č. XXXX/XX-XX, XXXX/XX a XXXX/XXX, v obci L. - m.č. F. v katastrálnom území F. Y., evidovaný na LV č. XXXX (ďalej len "byt"). Po kúpe bytu sa do neho nasťahoval syn žalobcov spolu so žalovanou a od tohto okamihu obaja byt spoločne užívali. Syn žalobcov a žalovaná uzavreli dňa 3.9.2011 manželstvo, ktoré zaniklo dňa 13.1.2012 v dôsledku úmrtia syna žalobcov. Od 14.1.2012 užívala byt výlučne žalovaná bez akéhokoľvek právneho dôvodu a bez toho, aby za užívanie bytu poskytovala žalobcom protihodnotu. V rámci vyporiadania dedičstva po zomrelom synovi žalobcov bolo osvedčením o dedičstve č.k. 650/171/2012 Dnot 22/2012 zo dňa 5.5.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2014, deklarované, že byt po smrti syna žalobcov nadobudli žalobcovia do podielového spoluvlastníctva žalobcov a to každý v podiele X/X a to okamihom smrti poručiteľa (13.1.2012). Na základe právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní žalovaná odovzdala byt žalobcom dňa 30.5.2014. Pri odovzdaní bytu žalovanou účastníci vyhotovili preberací protokol, z ktorého vyplýva, že žalobcovia a žalovaná sa k uvedenému dňu dohodli na zmene užívania bytu a všetky nedoplatky vzniknuté v súvislosti s užívaním bytu za obdobie február 2012 až máj 2014 bude znášať žalovaná. Výzvou zo dňa 11.8.2014 žalobcovia vyzvali žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu v období od 14.1.2012 do 30.5.2014. Žalovaná výzvu prevzala dňa 14.8.2014, žalobcom neuhradila žiadnu odplatu. Žalobcovia požiadali A.. H. A., J.., znalca z odboru stavebníctvo - pozemné stavby, poruchy stavieb, statika stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností, o vypracovanie znaleckého posudku, ktorého predmetom bolo stanoviť výšku obvyklého nájomného za užívanie predmetného bytu
v období od 14.1.2012 do 30.5.2014. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 29.1.2015 vyplýva, že obvyklé nájomné za byt, ktorý žalovaná užívala, predstavuje za obdobie od 14.1.2012 do 31.12.2012 sumu vo výške 4.768,52 eur, za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 sumu vo výške 4.779,53 eur, za obdobie od 1.1.2014 do 30.05.2014 sumu vo výške 1.845,34 eur, spolu 11.400 eur. Táto odplata nebola predmetom dedičského konania. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej vzniklo v dôsledku užívania bytu žalobcov od 14.1.2012 do 30.5.2014 bez platne uzavretej zmluvy o nájme bytu, pričom za užívanie bytu počas celej tejto doby neposkytovala žalobcom žiadnu protihodnotu, čím došlo k zvýšeniu aktív len na jej strane v neprospech žalobcov. V prípade riadne uzavretej nájomnej zmluvy by vznikla žalovanej povinnosť na úhradu nájomného, čo v tomto prípade zodpovedá jej povinnosti na poskytnutie peňažnej náhrady vo výške obvyklého nájomného určeného pre ňou užívaný byt. Nakoľko zákon lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia neurčuje, v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bola žalovaná povinná plniť žalobcom nasledujúci deň po doručení ich písomnej výzvy, t.j. dňa 15.8.2014. Vzhľadom na to, že k dobrovoľnému vydaniu bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej doposiaľ nedošlo, žalobcovia sa v postavení solidárnych veriteľov touto žalobou domáhajú, aby žalovaná bola k tejto povinnosti zaviazaná súdnym rozhodnutím. Keďže žalovaná sumu bezdôvodného obohatenia žalobcom riadne a včas neplnila, čím sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostala do omeškania, žalobcovia si voči nej okrem samotnej pohľadávky uplatňujú aj úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy počnúc 16.8.2014 až do zaplatenia.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že predmetný byt užívala spolu so zosnulým manželom, byt nadobudol pred uzatvorením manželstva. Po jeho smrti zostala žalovaná bývať v byte. Od 14.01.2012 až do ukončenia dedičského konania v máji 2014 žalovaná riadne uhrádzala všetky poplatky spojené s užívaním bytu ako aj daň z nehnuteľnosti a príspevok do fondu opráv. Žalovaná odovzdala žalobcom kľúče od bytu a nebránila im vo vstupe ani v užívaní bytu. Na vstup a užívanie mali žalobcovia rovnaký právny nárok a z uvedených dôvodov žalovaná nemala dôvod brániť im v užívaní bytu. Až do ukončenia dedičského konania mali žalobcovi vedomosť o užívaní bytu žalovanou. Na užívanie mala žalovaná nielen morálny ale aj právny dôvod. Žalovaná užívala X izbový byt v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobcovia mali v byte samostatnú izbu, ktorú žalovaná neužívala a väčšinu hnuteľných vecí si žalobcovia zobrali. Žalovaná nebránila žalobcom, aby sa tiež podieľali na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti. V prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Právnym dôvodom k užívaniu nehnuteľnosti bolo spoluvlastnícke právo žalovanej, zároveň byt neužívala nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia preto považuje za nesprávnu. Žalobcovia zároveň nezohľadňujú, že sa nepodieľali na úhrade nákladov, ktoré nesúvisia s užívaním nehnuteľnosti (dane, poplatky). Preto žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.
3. Žalobcovia v replike uviedli, že žalovaná sa nestala spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko nenastal právny dôvod, v dôsledku ktorého by takéto postavenie nadobudla. Argumentácia žalovanej opierajúca sa o právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.5.2000, sp. zn. 2 Cdo 141/99, preto nemá žiadnu relevanciu. V prípade smrti vlastníka veci (tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade) vlastníctvo k nej nadobúdajú dedičia pôvodného vlastníka a to už okamihom jeho smrti, pričom následne vydané rozhodnutie o dedičstve má len deklaratórny účinok. Po skončení dedičského konania bolo právoplatným rozhodnutím súdneho komisára a to osvedčením o dedičstve č.k. 65D/171/2012 zo dňa 5.5.2014 deklarované, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti sa v okamihu smrti pôvodného vlastníka (v dôsledku smrti ako právneho dôvodu vyplývajúceho zo zákona) stali žalobcovia, spolu so všetkými k tomu prináležiacimi právami a povinnosťami suverénnych vlastníkov, vrátane práva domáhať sa od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na jej strane vzniklo v dôsledku toho, že užívala cudziu vec - nehnuteľnosť patriacu žalobcom bez právneho titulu a bez toho, aby žalobcom poskytla náhradu. Na strane žalovanej tak nepochybne vznikol majetkový prospech spočívajúci v jej bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti, ktoré by za obvyklých okolností bolo podmienené jej vynaložením finančných prostriedkov vo forme nájomného. Zachovanie súčasného stavu, bez zodpovedajúceho vzájomného vyporiadania, ktorého sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú, by nepochybne znamenalo ukrátenie ich majetkového prospechu, čo v právnom štáte odporuje zásade právnej istoty a spravodlivosti. Prípadná dobromyseľnosť obohateného či morálny aspekt s tým spojený nemajú vo vzťahu k jeho povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žiadne opodstatnenie. Žalovaná v dotknutom období užívala byt v jeho celom rozsahu bez zmeny tak, ako pred okamihom zániku manželstva, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že vedľajšie plnenia spojené s užívaním bytu využívala
a súčasne uhrádzala sama. Ak by žalovaná bola presvedčená o správnosti svojej argumentácie, nepochybne by sa bola už dávno domáhala od žalobcov ako spoluvlastníkov, aby sa títo na uvedených nákladoch podieľali, čo však doposiaľ neurobila. Skutočnosť, že žalovaná užívala byt v celom jeho rozsahu a žalobcom nebolo umožnené užívať byt ani len sčasti, preukazuje skutočnosť, že kľúče k bytu odovzdala žalovaná žalobcom až na základe upozornenia súdneho komisára na pojednávaní v konaní o dedičstve dňa 31.3.2014 a prevzatie kľúčov k bytu potvrdili žalobcovia podpisom na poslednej strane zápisnice z pojednávania. Na dôkaz o užívaní bytu žalovanou v celom rozsahu je tiež možné poukázať na obsah Preberacieho protokolu o vyporiadaní hnuteľných vecí zo dňa 25.4.2013, podpísanom žalovanou aj žalobcami, v ktorom sa žalobcovia na základe požiadavky žalovanej zaviazali, ž budú vstupovať do bytu až po tom, ako túto skutočnosť vždy vopred telefonicky oznámenia žalovanej. Vzhľadom na to, že žalovaná užívala nehnuteľnosť v plnom rozsahu, prináleží žalobcom nárok voči nej na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie celej nehnuteľnosti v takom rozsahu, ako bol vyčíslený a preukázaný v žalobe.
4. Žalovaná v duplike uviedla, že so žalobou nesúhlasí a nárok žalobcov neuznáva. Žalovaná v čase od úmrtia jej manžela dňa 13.01.2012 do vydania osvedčenia o dedičstve dňa 05.05.2014 v byte prirodzene naďalej bývala ako bývalá manželka predchádzajúceho vlastníka - poručiteľa a tiež riadne a včas uhrádzala všetky plnenia za služby spojené s užívaním bytu, vrátane príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv, ale aj miestne dane a poplatky tak, aby na byte do budúcna neviazli žiadne nedoplatky. Žalobcovia v čase od úmrtia ich syna do právoplatného skončenia dedičského konania dňa 21.05.2014 mali taktiež možnosť byt užívať (jednu uzavretú izbu mali vypratanú a k dispozícii), avšak túto možnosť nevyužili. Žalobcovia následne žalovanú pre ňu z nepochopiteľných dôvodov výzvou zo dňa 11.08.2014 prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu v období od 14.01.2012 do 30.05.2014. Žalovaná na túto výzvu žalobcov žiadnym spôsobom nereagovala, nakoľko bola a v súčasnosti je toho názoru, že vzťahy medzi ňou a žalobcami boli v rámci dedičského konania vysporiadané zákonným a spravodlivým spôsobom. Medzi okamihom smrti poručiteľa a právnymi účinkami uznesenia (osvedčenia) o dedičstve vzniká v dôsledku uplatnenia princípu úradnej ingerencie do nadobúdania dedičstva obdobie, kedy dedič síce už prichádza do úvahy ako potenciálny nadobúdateľ dedičstva, ingerencia štátu však ešte nie je zavŕšená uznesením (osvedčením) o dedičstve. Ak po poručiteľovi existuje viacero dedičov, všetci prichádzajú do úvahy ako potenciálni dedičia. Pokiaľ ide o vstup týchto všetkých dedičov do záväzkových vzťahov nezanikajúcich smrťou poručiteľa, je potrebné ich v spomenutom medziobdobí považovať za spoločných nositeľov práv, ktoré vyplývajú z daných záväzkových vzťahov. Ten, kto podľa uznesenia súdu vydaného v dedičskom konaní nadobudol dedičstvo v súlade s ustanovením § 460 Občianskeho zákonníka sa stáva vlastníkom so spätnými účinkami ku dňu smrti poručiteľa. Uznesenie súdu, ktorým sa potvrdzuje nadobudnutie dedičstva slúži, len na deklarovanie právneho stavu, ku ktorému došlo s účinkami ku dňu smrti poručiteľa, pričom toto uznesenie má pre dedičov význam legitimácie, ktoré osvedčuje ich postavenie ako právnych nástupcov poručiteľa. V období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva z právnych úkonov týkajúcich sa vecí, hodnôt a iných majetkových práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Dedičov je teda potrebné v období od smrti poručiteľa až do rozhodnutia súdu o potvrdení nadobudnutia dedičstva považovať za spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov (R 42/1974). Tento právny názor má oporu aj v Rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 13.03.2003, sp. zn.: 22Cdo 2121/2001. Podľa uznesenia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov (§ 175q OSP) sa potom nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V čase od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným uznesením súdu tu nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí, najmä kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými poručiteľovými dedičmi; nie je tu teda ani istota, kto je vlastníkom vecí z pozostalosti, príp. aké sú spoluvlastnícke podiely dedičov. Určovacia žaloba dediča, ktorý dedičstvo odmietol, neprichádza v tejto súvislosti už vôbec do úvahy, pretože určenie vlastníctva poručiteľa nemá na právne postavenie takéhoto dediča žiadny vplyv a tento dedič tak nemá na určení naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) OSP).
5. Žalobcovia k výpovedi žalovanej na pojednávaní písomne uviedli, že žalovaná potvrdila, že byt užívala sama odo dňa smrti poručiteľa XX.X.XXXX až do odovzdania bytu žalobcom dňa 30.5.2014. Žalovaná vyslovene uviedla, že byt užívala sama a žalobcovia mali na užívanie bytu možnosť, ktorú nevyužili. O skutočnosti, že žalovaná užívala byt v období od 14.1.2012 do 30.5.2014 v plnom rozsahu svedčí aj
skutočnosť, že všetky poplatky za vodu, energie a správu bytu uhrádzala v uvedenom období v plnom rozsahu, pričom žalobcov nikdy nežiadala o podieľanie sa na úhradách týchto výdavkov. V konaní je jasne preukázané, že žalobcovia byt v spornom období od 13.1.2012 do 30.5.2014 neužívali a žalovaná užívala byt v plnom rozsahu sama. Žalovaná klamala vo svojej výpovedi keď uviedla, že kľúče od bytu odovzdala žalobcom pri vyporiadaní hnuteľných dňa 25.4.2013, t.j. v deň, kedy došlo medzi žalovanou a žalobcami len k vyporiadaniu hnuteľných vecí a kľúčov /magnetu od vchodu k bytovému domu/. Klamlivé vyjadrenia žalovanej o odovzdaní kľúčov jasne preukazuje zápisnica z pojednávania na notárskom úrade zo dňa 31.3.2014, v ktorej žalobcovia na poslednej strane zápisnice svojimi podpismi potvrdili prevzatie kľúčov od bytu poručiteľa dňa 31.3.2014. V súvislosti s možnosťou žalobcov byt užívať, žalovaná vo svojej výpovedi účelovo zavádza a protirečí si, keď na jednej strane uvádza, že žalobcovia byt mohli užívať kedykoľvek, mali tam pripravenú izbu a na strane druhej uvádza, že rodičia sa zaväzovali vstúpiť do bytu po predchádzajúcom telefonickom oznámení. Žalovaná vo svojej výpovedi zároveň uviedla, že žalobcom telefón nedvíhala, pričom ako uvádza, keby mali záujem o stretnutie s ňou, mohli na to využiť inú formu výzvy na stretnutie. Uvedeným vyjadrením žalovaná potvrdila, že komunikácia medzi ňou a žalobcami nebola priama a bezproblémová a teda žalobcom nebolo umožnené, aby sa s ňou kedykoľvek telefonicky spojili. Z uvedených skutočností jasne vyplýva, že žalobcovia nemali žalobkyňou umožnené byt riadne užívať, nakoľko z dôvodov podmieňovania užívania bytu predchádzajúcim telefonickým oznámením, ako i z dôvodov obštruktívnej komunikácie so žalovanou im napriek ich záujmu v období od 14.1.2012 do 30.5.2014 nebol umožnený výkon ich užívacieho práva k bytu. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že predmetom odovzdania bytu žalobcom dňa 30.5.2014 bolo odovzdanie bytu ako celku, na základe čoho považujú opätovne za jasne preukázané, že žalovaná užívala byt v období od 14.1.2012 do 30.5.2014 v plnom rozsahu, t.j. všetky jeho miestnosti, pričom pri ukončení užívania bytu bol byt ako celok predmetom odovzdania na základe odovzdávacieho protokolu. Žalovaná vo svojich vyjadreniach účelovo klamala a vymýšľala nepravdivé tvrdenia o tom, že žalobcovia si pri prevzatí kľúčov určili izbu a priestory v byte, ktoré budú užívať oni. Fotodokumentácia, ktorú žalovaná počas svojej výpovede založila do spisu a ktorou mala záujem účelovo preukázať, že v byte boli priestory určené pre žalobcov, je účelová, fiktívna, zavádzajúca a založená na stave nezodpovedajúcom skutočnému stavu užívania bytu v predmetnom období, žalovaná kedykoľvek v uvedenom období mohla účelovo vyhotoviť v priestoroch bytu akékoľvek fotografie nezodpovedajúce skutočnému stavu užívania bytu. Žalovaná klame, že žalobcovia dňa 25.04.2013 rabovali byt poručiteľa. Žalobcovia si prevzali hnuteľné veci, ktoré boli v ten deň vyporiadané a žalobkyňa si chcela zobrať osobné veci po synovi, niektoré ako pamiatku na syna. Žalobkyňa klame, že žalobcovia vstupovali do bytu bez predchádzajúceho telefonického oznámenia. Žalovaná pri odovzdávaní bytu dňa 30.05.2014 bola vo vysokom štádiu tehotenstva a bola druhý krát vydatá.
6. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 12.04.2018 zobrali svoju žalobu späť v časti predstavujúcej sumu vo výške 4.475,05 eur a žiadali konanie v tejto časti zastaviť. Späťvzatie žaloby v časti sumy vo výške 1.012,57 eur predstavuje žalobcami uplatnený nárok za obdobie od 14.1.2012 do 31.5.2012, ktorý je vzhľadom na vznesenú námietku žalovanou a s poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčaný. Späťvzatie žaloby v časti sumy vo výške 3.462,48 eur predstavuje X/X podiel z uplatnenej sumy, nakoľko žalovaná ako potenciálny dedič bola oprávnenou užívať nehnuteľnosť v rozsahu X/X. Vzhľadom na to, že žalovaná užívala spoločnú vec sama nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, žalobcovia majú voči nej nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojich podielov, t.j. spoločne v rozsahu X/X. Vzhľadom na to si žalobcovia voči žalovanej uplatňujú nárok na náhradu nasledovne: za obdobie od 1.4.2012 do 31.12.2012 sumu vo výške 2.508,37 eur, za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 sumu vo výške 3.186,35 eur a za obdobie od 1.1.2014 do 30.5.2014 sumu vo výške 1.230,23 eur. Žalobcovia preto žiadajú, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 6.924,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 o/o ročne zo sumy 6.924,95 eur počnúc 16.8.2014 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.
7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví (1). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (2).
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Vzhľadom na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade vzali svoju žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 4.475,05 eur, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením so súhlasom žalovanej konanie v uvedenej časti vo výroku I. zastavil.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, žalobkyne v 2. rade, žalovanej, svedkov Z. O., E. C., V. C., H.. H. M., oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to úmrtným listom matričného úradu X. zo dňa 16.01.2012, Osvedčením o dedičstve vydaného E.. C. W. sp. zn. 65D171/2012, Dnot 22/2012 zo dňa 05.05.2014, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. F. Y., preberacím protokolom pri zmene vlastníka bytu zo dňa 30.05.2014, výzvou žalobcov zo dňa 11.08.2014, podacím lístkom č.l. 17, znaleckým posudkom znalca A.. H. A., J.. č. XX/XXXX, výpisom z účtu, predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívania bytu platným od 01.12.2012 a od 01.12.2014, zápisnicou z pojednávania zo dňa 31.03.2014, preberacím protokolom zo dňa 25.04.2013, výpisom z účtu, fotografiou na č.l. 85, potvrdením J.. zo dňa 11.06.2013, fotografiami na č.l. 97 - 108, sms správami na č.l. 126-127, vyhlásením H.. H. M. zo dňa 07.02.2018, vyhlásením U. K. zo dňa 04.02.2018, potvrdením H.. F. F., ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby v celom rozsahu, žalobcovia sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že žalovaná v období od 14.1.2012 do 30.5.2014 užívala byt v L. bez právneho dôvodu, byt je vo vlastníctve žalobcov. Žalovaná ho užívala bez toho, aby im poskytovala akékoľvek protiplnenie, náhradu, nájom a bez toho, aby došlo k vyporiadaniu tohto nároku žalobcov v rámci dedičského konania, čo však nezbavuje žalobcov, aby sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia v osobitnom konaní. Žalovaná si svoju povinnosť aj napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcov dobrovoľne nesplnila. Žalovaná nepopiera, že v predmetnom období byt užívala, žalobcovia tam nebývali a nebolo im umožnené tam bývať. Žalovaná so žalobcami nekomunikovala, kľúče žalobcom vydala až na podnet notárky v dedičskom konaní v marci 2014. Dôkazom toho, že žalobcovia predmetný byt neužívali je aj skutočnosť, že došlo k protokolárnemu odovzdaniu bytu zo strany žalovanej žalobcom. Pokiaľ ide o právnu stránku, je správne, že v čase od úmrtia poručiteľa až do okamihu vyporiadania dedičstva sa za spoluvlastníkov nehnuteľnosti považujú spoločne a nerozdielne všetci potenciálni dedičia, judikatúra tu rieši isté vákuum, to ale neznamená, že potenciálni dedičia sú aj skutočnými vlastníkmi danej nehnuteľnosti. Preto tu dochádza k vyporiadaniu dedičstva v rámci dedičského konania, kde sa konštatuje, kto bol vlastníkom predmetných nehnuteľností v čase úmrtia poručiteľa. V tomto prípade to boli výlučne žalobcovia, bol to ich majetok, ktorý žalovaná užívala bez náhrady, t.z. žalobcovia boli ukrátení na svojich majetkových právach. Nie je tu žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by oprávňovalo žalovanú v danom období užívať nehnuteľnosť, žiadna dohoda medzi žalobcami a žalovanou a ani zákonné ustanovenie, ktoré by vytváralo právny dôvod užívania nehnuteľnosti. Výška bezdôvodného obohatenia bola stanovená znaleckým posudkom, ktorý vyčíslil obvyklé nájomné za predmetné obdobie. Z výpovede oboch žalobcov vyplýva, že predmetný byt od úmrtia ich syna až do odovzdania bytu žalobcom užívala výlučne žalovaná, a to všetky izby tohto bytu. Neboli tam vytvorené podmienky na to, aby tam mohli bývať všetci traja spoločne. Jednalo sa len o návštevy bytu. K prihláseniu tejto pohľadávky do dedičského konania zástupca uviedol, že žalobcovia sa stali vlastníkmi bytu až po právoplatnosti dedičského rozhodnutia, bola to pohľadávka voči žalovanej z dôvodu, že užívala byt od smrti ich syna až do skončenia dedičského konania. Odovzdávací protokol z 25.04.2013 si žalobcovia vtedy so sebou nezobrali, žalovaná si podpísané dokumenty nechala, preto zástupca nevylučuje zásahy do tohto dokumentu. Tento dokument je nezrozumiteľný, nejasný, sú tam škrtané vety, dopisované slová, považuje ho za neplatný právny úkon. Zástupca žalobcov ďalej uviedol, že žalobcovia berú žalobu späť v časti nároku od 14.1.2012 do 31.5.2012 vzhľadom na vznesenie námietky premlčania žalovanou. O tom, kto je osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila, sa žalobcovia dozvedeli až po ukončení dedičského konania. Žalobu berú späť v časti 1.012,57 eur, rešpektujú platnú judikatúru. Žalovaná od 14.1.2012 užívala celú nehnuteľnosť sama aj nad rozsah svojho podielu. Majetok žalobcov bol užívaný inou osobou, majetkové hodnoty žalovanej neklesli. Tento záväzok nemohol byť uplatnený v rámci dedičského konania, jedná sa o záväzok žalovanej. Žalovaná bola oprávnená užívať počas dedičského konania len X/X bytu, preto žalobu vo výške 3.462,48 eur berú späť a žiadajú konanie v tejto časti zastaviť. K výpovedi svedka H.. M. zástupca uviedol, že bolo nepredstaviteľné, aby žili všetci v jednom byte, vyplynulo to nielen z výpovede svedka, ale aj žalobcov
a rodičov žalovanej, všetci uviedli, že to bolo nepredstaviteľné. Izba nebola pre žalobcov jednoznačne pripravená. Nemožno dávať niekomu ohlasovaciu povinnosť, keď chce vstúpiť do bytu. Žalovaná byt užívala sama, podieľala sa na úhrade plnení sama, nežiadala od žalobcov ich náhradu. K subjektívnej lehote uviedol, že touto sa myslí samotný postoj, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že sa na jeho úkor niekto bezdôvodne obohatil. Tento prejav sa nedá nahradiť vôľou právneho zástupcu oprávneného. Právny zástupca titulom záverečnej reči uviedol, že nie je pochýb o tom, že žalovaná užívala celý byt sama. V rámci konania nebolo preukázané, že by z jej strany bol záujem, aby užívala spoločnú vec spolu so žalobcami.
13. Žalobca v 1. rade pri výsluchu uviedol, že kým žalovaná užívala byt aj po smrti syna, tak penále z neplatenia hypotéky rástli až na 7.000 eur, ktoré oni museli v konečnom dôsledku splácali po tom, ako bol byt prevedený na nich. Žalobca 1 sa zúčastnil odovzdania hnuteľných vecí, boli tam aj rodičia žalovanej, jej brat a ona. Kde sa pohli, alebo kde sa dcéra išla pozrieť, či sú tam osobné veci poručiteľa, boli pri nej osoby zo strany žalovanej, tvrdili, že všetko, čoho sa dotkli, je žalovanej. V byte sa nemohli voľne pohybovať, všetko bolo s doprovodom, na všetko, čoho sa chceli chytiť, povedali, že sú to E. veci. Bránili tomu rodičia a brat žalovanej. Podľa všetkého nebol vytvorený priestor na to, aby mohli byt užívať, keďže všetky veci boli E.. Všetky skrine boli zapratané, prázdne ani vyčlenené nebolo nič. V ten večer si zobrali synove veci - oblečenie a veci s cenovkami, pravdepodobne to bolo pripravené na predaj. Potom im volali, že sa ešte našli obleky, ale žalobca nevie či v ten deň alebo inokedy ich boli zobrať. Napriek zákazu chytania vecí sa dcéra pozrela do tašky a našla tam synove veci. Nebránili im zobrať tie synove veci odtiaľ. Žalovanú vyzývala manželka, aby im odovzdala kľúče od bytu, on bol pritom. Žalobca 1 nevie, aká bola reakcia žalovanej, manželka ju žiadala telefonicky. Žalovaná povedala, že ona bola jeho manželkou a položila telefón. Toto mu povedala manželka. Jeho manželka sa žalovanej pokúšala zavolať viackrát, ale táto nebrala telefón. Požiadali banku o výpis z účtu a dozvedeli sa, že žalovaná nakladá s účtom ich syna. Prvýkrát obdržal kľúč od predmetného bytu až na poslednom pojednávaní na notárskom úrade, byt následne navštívil, bolo vidno, že sa byt uvoľňuje. Žalovaná ho nikdy vyzvala, aby sa podieľal na nákladoch spojených s užívaním bytu, ona s nimi nekomunikovala ani neriešila iné otázky. Žalobca 1 má trvalý pobyt v S. E., do L. je to 300 km. Žalobca 1 nemal možnosť užívať predmetný byt, keď neboli kľúče ani podmienky na to. Telefonicky sa bolo treba nahlásiť mesiac dopredu. Žalobcovia chceli dať byt do prenájmu, aby sa splácala hypotéka. Túto pohľadávku si neuplatnili v dedičskom konaní. Plnenia spojené s užívaním bytu platil ten, kto byt užíval. K odovzdaniu kľúčov od bytu došlo pri poslednom pojednávaní, u notárky ich odovzdal otec žalovanej. Počas synovej choroby manželka za synom chodievala cez týždeň a starala sa o neho. Keď prišla žalovaná zo školy, starala oňho ona. Žalovaná si nepriala, aby bola žalobkyňa pri ňom, keď je ona doma. Dva dni po smrti syna žalovaná nakladala s účtom syna a vyberala z neho peniaze. Žalobca nemá vedomosť ako skončilo trestné konanie. Od smrti syna do ukončenia dedičského konania bola žalobca v byte dva krát.
14. Žalobkyňa v 2. rade pri výsluchu uviedla, že ich syn sa zoznámil so žalovanou počas svojej choroby. O syna sa starala 3 dni v týždni, keď bola žalovaná v škole, so synom mali blízky vzťah. Po pohrebe sa skontaktovali so žalovanou s tým, že hypotéku na byte ona nebude zvládať platiť, že ju budú platiť žalobcovia, ona jej nato povedala, že je jeho manželkou a zložila telefón. Dozvedeli sa, že dva dni po pohrebe bola na lyžovačke v K. a vyberala z účtu po 700 eur. Kontakty neudržujú. Na poslednom dedičskom pojednávaní nebola, zrejme preto, že bola tehotná. Kľúče od bytu dostali 31.4.2014 po druhom pojednávaní s tým, že môžu ísť na byt a zobrať si, čo chcú. Na prvom pojednávaní im mala kľúče odovzdať, ale nedala im ich, nakoľko nemala urobený dostatočný počet kľúčov. Byt im bol odovzdala ku koncu mája, trvali na tom, že keď oni majú platiť hypotéku, aby mali byt. Povedali jej, že keď odovzdá byt, bude mať do dvoch týždňov odovzdané peniaze na účet, zastupoval ju vtedy otec. Dcéra im poradila, aby hypotéku vzali na seba, že ak by byt nadobudli do podielového spoluvlastníctva so žalovanou, bol by s tým problém. Preto hypotéku prevzali na seba a žalovanú vyplatili. Otázky súvisiace s užívaním bytu sa počas dedičského konania neriešili, lebo žalovaná tam bývala, oni kľúče nemali. Kľúče chceli, ale nedala im ich až do konca. Na pojednávaní im bolo povedané, že pri vstupe do bytu sa musia vopred telefonicky ohlásiť. Kľúče od bytu chceli preto, lebo boli ako spolumajitelia bytu, čo im povedala notárka, že byt by mal ísť do podielového spoluvlastníctva, tak chceli mať aj oni kľúče. Telefóny im nedvíhala, tak pri ďalšom pojednávaní 31.4.2014 tie kľúče dostali. Keď ju žalobcovia vyzvali na vydanie kľúčov na dedičskom pojednávaní, žalovaná povedala, že im kľúče odovzdá. Žalobkyňa chcela ísť do toho bytu, notárka povedala žalovanej, že im ho musí sprístupniť v ten deň, lebo na to majú nárok a dala jej termín v ten deň o 20.00 hod. Večer tam prišli, na kôpke mali nachystané synove veci, ktoré si žalobkyňa vypýtala, mali k tomu aj zoznam týchto vecí, ktoré si potom mohli vziať. Ďalej chceli prehľadávať skrine,
v ktorých synove veci neboli, boli tam len veci žalovanej. Otec žalovanej povedal, že synove obleky sú v X.. Dcéra poprezerala skrine a našla krabicu, v ktorej boli vetrovky, čiapky, šály, synov kufor s pulóvrami, na všetkom boli cenovky. Všetky kusy oblečenia spočítali a až potom im dovolili si tie veci vziať. Mali možnosť prejsť sa po byte, ale nesmeli sa ničoho dotknúť, v každej izbe bol niekto z jej rodiny, nemali sa ničoho chytať, lebo všetko vraj bolo E.. V byte nebola pripravená nejaká miestnosť pre nich, v každej izbe boli veci, oblečenie, topánky žalovanej. Zo strany žalovanej nebolo ponúknuté žalobcom, aby aj oni obývali tento byt, ani s nimi nekomunikovala, tak im to nemohlo byť ponúknuté. Dohoda v preberacom protokole, podľa ktorej sa žalobcovia zaviazali vstúpiť do bytu po telefonickom ohlásení sa vopred vyplynula z priania žalovanej. Žalovaná sa nedomáhala toho, aby sa žalobcovia podieľali na úhrade týchto nákladov. Žalobkyňa by si nevedela predstaviť, aby v tom čase žili spolu so žalovanou. Nemala by si ani kde uložiť veci a odkedy sa za syna vydala sa s nimi vôbec nerozprávala. Ak by žalobkyni bolo umožnené predmetný byt užívať, žalobkyňa by sa nepresťahovala z S. E. do L., ona má rodinný dom dosť veľký, býva v ňom s manželom. Majú tam citový vzťah aj k ľuďom. Bývať s niekým hluchonemým by sa nedalo. Keď sa žalovaná zoznámila s ich synom, vzťahy boli celkom dobré až kým nepovedali dátum svadby. Potom to už bolo umĺknuté, syn k nim nemohol hocikedy chodiť, kúpili si byt, v ktorom bývali spolu, keď prišli z L., prišli vždy spolu len na chvíľu a išli do X. k jej rodičom. V dedičskom konaní im povedali, že tam sa riešia veci len po poručiteľovi a toto si majú uplatniť na súde. Počas dedičského konania uhrádzala poplatky spojené s užívaním predmetného bytu a poplatky do fondu opráv vrátane miestnych daní a poplatkov žalovaná. Prvé pojednávanie v dedičskej veci sa konalo 25.4.2013, k prvému sprístupneniu bytu došlo 25.4.2013 o 20.00 hod., k odovzdaniu kľúčov od bytu došlo 31.4.2014. Dňa 25.4.2013 boli v byte všetci aj s dcérou. Magnetický kľúč odovzdala v lehote do 7 dní podľa protokolu z 25.4.2013, ale kľúče od bytu odovzdala až 31.4.2014. Žalobkyňa si nie je vedomá, že žalovaná im odovzdala 1 ks kľúčov od bytu (kľúče od vchodu do bytu) podľa protokolu, kľúč od bytu im neodovzdala. Kľúče od pivnice si vyžiadala žalobkyňa od susedy. Protokol sa nezakladá na pravde, ten mali prichystaný už dopredu, mali ho len podpísať a ísť. Bol to stres, zo všetkého boli šokovaní, zrejme si ho neprečítala. Žalobkyňa nevie, či si ten protokol prečítal ich vtedajší právny zástupca, poznámka o kľúčoch tam mohla byť dopísaná až neskôr. Vyhotovenie tohto protokolu pri podpise nedostali, odovzdali im ho až pri ďalšom pojednávaní pred notárkou. K trestným oznámeniam žalobkyňa uviedla, že vedeli, že syn peniaze na účte mal a záhadne zmizli, platby boli aj z K.. Žalobkyňa bola v predmetnom byte počas dedičského konania dvakrát - 25.4.2014, 31.4.2014. K tomu, či mali možnosť zobrať si z bytu veci po synovi, žalobkyňa uviedla, že až taká možnosť to nebola, ale ona na tom trvala, lebo mu veci
- zariadenie bytu nakúpila a to si chcela zobrať.
15. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia. Vzťahy medzi žalobcami a žalovanou boli správne, spravodlivo a zákonným spôsobom vysporiadané v rámci dedičského konania. Žalobcovia si v rámci dedičského konania túto svoju pohľadávku neprihlásili, na druhej strane žalovaná si taktiež neprihlásila pohľadávku spojenú s úhradou príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, miestnych daní a poplatkov, iných úhrad súvisiacich s bytom, ktoré znášala výlučne sama. Žalovaná sa riadne starala o svojho bývalého manžela - poručiteľa a bola mu oporou. Ak po poručiteľovi existuje viacero dedičov, všetci prichádzajú do úvahy ako potenciálni dedičia. Uznesenie súdu, ktorým sa potvrdzuje nadobudnutie dedičstva slúži len na deklarovanie právneho stavu, ku ktorému došlo s účinkami ku dňu smrti poručiteľa, pričom toto uznesenie má pre dedičov význam legitimácie, ktoré osvedčuje ich postavenie ako právnych nástupcov poručiteľa. V období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu, sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva z právnych úkonov týkajúcich sa veci, hodnôt a iných majetkových práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne, a teda dedičov je potrebné v období od smrti poručiteľa až do rozhodnutia súdu o potvrdení o nadobudnutí dedičstva považovať za spoluvlastníkov veci patriacej do dedičstva so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov. Tento právny názor má oporu v rozsudku NS ČR z 13.3.2003 22Cdo/2121/2001. V zmysle tohto judikátu smrť je právna skutočnosť, ktorá má za následok univerzálnu sukcesiu, a to na základe hmotno-právnych ustanovení upravujúcich dedičské právo. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu zásahu štátu pri nadobúdaní dedičstva. Následne podľa uznesenia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa potom dedičstvo nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. V čase od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím uznesením súdu tu nemôže byť istota, s akým výsledkom sa dedičské konanie skončí, najmä kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými poručiteľovými dedičmi. S poukázaním na tieto skutočnosti tu nie je ani istota, kto je vlastníkom veci, pozostalosti,
prípadne aké sú spoluvlastnícke podiely dedičov. S poukazom na tieto skutočnosti, ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka a relevantnú judikatúru, ktorá sa zaoberá obdobnými prípadmi žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že žalovaná užívala byt bez právneho dôvodu a naďalej zotrváva na tvrdení, že žalobcovia mali možnosť užívať byt spolu so žalovanou a mali dokonca jednu izbu v byte vypratanú za účelom potenciálneho užívania, avšak túto možnosť nevyužili. Žalovanej nie je známa žiadna nájomná zmluva alebo iný právny dokument, na základe ktorého by žalobcovia mali nárok voči žalovanej na primerané nájomné, eventuálne iné plnenia. Právny zástupca vzniesol námietku premlčania za obdobie od 14.1.2012 do 31.12.2012 čo sa týka sumy vo výške 4.768,52 eur a za obdobie od 1.1.2013 do 31.3.2013 čo sa týka sumy vo výške 1.194,87 eur. Tieto nároky sú pre eventuálne bezdôvodné obohatenie premlčané. Na svojom právnom názore trvá, ale z dôvodu opatrnosti vznáša námietku premlčania. Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu z 25.4.2013, ktorý vyhotovila dcéra žalobcov, expresis verbis vyplýva, že jeden kľúč od bytu (kľúč od vchodu do bytu) bol odovzdaný k tomuto dňu a sporové strany sa zároveň dohodli, že žalovaná poskytne potrebnú súčinnosť na vyhotovenie magnetického kľúča a tento v lehote do 7 pracovných dní odovzdá vtedajšiemu PZ žalobcov H.. M.. Z uvedeného dokumentu je zrejmé, že všetky zúčastnené osoby so znením protokolu súhlasia, bol spísaný 25.4.2013 a podpísali ho ako žalobcovia a ich dcéra tak aj ich vtedajší právny zástupca, jeho podpis na tomto protokole a na jeho vyhlásení zo 7.2.2018 je totožný. Tento protokol predložila práve žalujúca strana, musela byť oboznámená s jeho obsahom. S čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú podali, žalobcom muselo byť vzhľadom na to, že sú právne zastúpení zrejmé, že subjektívna premlčacia lehota uplynula. Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť od okamihu, keď sa žalobcovia dozvedeli o vzniku eventuálneho bezdôvodného obohatenia. Žalovaná však naďalej trvá na tom, že žalobcov zastupuje kvalifikovaný právny zástupca z radu advokátov, ktorý si prirodzene po prevzatí veci musel vyhotoviť dôkladnú analýzu pokiaľ ide o skutkový stav ako aj právnu kvalifikáciu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia museli vedieť o uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaná žalobcom vždy poskytovala relevantnú súčinnosť, napr. pokiaľ ide o odovzdanie kľúčov od bytu, sprístupnenie bytu ako takého a aj možnosť byt užívať. Vo vzťahu k výpovedi svedka uviedol, že ak svedok tvrdí, že odovzdávací a preberací protokol z 25.4.2013, v ktorom sa expresis verbis uvádza, veci prevzaté manželmi O. od L.. E. O., je zrejmé, že obsah tohto dokumentu je správny a úplný, svedok sa vyjadril, že bol spísaný jeho vlastnou rukou a nemal k tomu, čo napísal v zásade žiadne námietky. Pokiaľ ide o domnienky svedka o tom, že niečo je v rozpore s tým, čo si pamätá, relevantné je to, čo je uvedené v listinnom dokumente. Právny zástupca titulom záverečnej reči uviedol, že žalovaná žalobcom poskytovala riadnu súčinnosť, ktorú bolo možné od nej rozumne a spravodlivo požadovať, tzn., že poskytla súčinnosť pri odovzdaní kľúčov od bytu, pri sprístupnení bytu ako takého, možnosť žalobcami užívať predmetný byt. Tvrdenia žalobcov sa nezakladajú na pravde s výnimkou tvrdenia o ich vzťahu voči poručiteľovi. Výrazom pravdivosti tohto je fakt, že žalobcovia na jednom z pojednávaní nazvali žalovanú špinou, pričom to hneď na tom istom pojednávaní popreli, čo nebola pravda. S poukazom na spomenuté skutočnosti a zákonné ustanovenia i relevantnú judikatúru považuje žalobu žalobcov voči žalovanej za nedôvodnú, nakoľko sa zneužívajúcim výkonom práva, ktorý podľa slovenského právneho poriadku nepožíva právnu ochranu, domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vôbec nevzniklo.
16. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že bola manželkou poručiteľa. Manžel zomrel v X. XX.X.XXXX v byte jej rodičov. Po smrti manžela žalovaná naďalej zostala bývať v byte poručiteľa, nakoľko tam bola prihlásená na trvalý pobyt. Od smrti manžela až do vydania osvedčenia o dedičstve 5.5.2014 riadne a včas uhrádzala všetky plnenia za služby spojené s užívaním bytu. V čase úmrtia manžela bola dennou študentkou N. H. L., vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súvislosti s nákladmi spojenými s užívaním bytu musela toto štúdium prerušiť a zamestnať sa, aby si mohla plniť záväzky spojené s nájmom. Rodičia poručiteľa jej v ťažkom období neponúkli pomoc, naopak, bola vystavená neustálym verbálnym útokom už počas pohrebu zosnulého manžela. Tieto útoky boli len pokračovaním od ich zasnúbenia sa pred svadbou. Necelý mesiac po smrti manžela jej zavolali jej rodičia, že ich zavolal námestovský kaplán, či by boli ochotní prísť na stretnutie so žalobcami ohľadom ich sťažnosti, že ich pripravila o dedičstvo po ich synovi. Na toto stretnutie žalobcovia neprišli. 18.3.2012 jej žalobcovia poslali SMS s textom: „Máš na svedomí B. smrť, lebo si mu zakázala užívať vitamíny, z ktorých už bol skoro vyzdravený. Je to pravda a bolo to tak. O.." Žalovaná im poslala SMS s textom: „Nesúďte ma, urobila som všetko, čo som mala urobiť. Súdiť nás bude jeden sudca aj mňa aj vás a tým je Boh a čo sa týka B. Pán dal, Pán vzal. Boh dáva život a aj berie. S požehnaním E. O.." Žalobcovia nemali skutočný záujem o stretnutie so žalovanou, neustále na ňu podávali trestné oznámenia týkajúce sa dedičstva po manželovi, ktoré boli zamietané, nakoľko dedičské konanie ešte nebolo ani započaté. Na podnet žalobcov bolo dedičské konanie odročované. Keby žalobcovia mali skutočný záujem o stretnutie so žalovanou, mohli
na to využiť inú formu výzvy na stretnutie, napr. písomnú, keď tvrdia, že im nedvíhala telefón. Telefón im nedvíhala, keďže pár dní po pohrebe jej žalobkyňa zatelefonovala a zdôrazňovala, že bola manželkou jej syna len 4 mesiace a aj to zlou. Celý čas išlo pravdepodobne žalobcom o to, aby žalovanú mohli v budúcnosti šikanovať, vydierať a prenasledovať. Svedkyňa žalobcov vo svojej výpovedi klame, keď tvrdí, že od času smrti jej brata nebolo žalobcom umožnené užívanie tohto bytu až do vypratania bytu, pri ktorom bola prítomná na konci mája 2015 aj ona. Žalobcovia si na pojednávaní o dedičstve z 25.4.2013 prvýkrát požiadali prostredníctvom notárky E.. W. o sprístupnenie bytu a odovzdanie vecí v byte sa nachádzajúcich, ktoré patria rodičom poručiteľa ako aj vecí, ku ktorým majú citový vzťah a zároveň požiadali o kľúče od bytu. V zápisnici z pojednávania z 25.4.2013 je uvedené o vydanie akých hnuteľných vecí si rodičia poručiteľa žiadajú. Na pojednávaní žalovaná prisľúbila sprístupnenie bytu ešte v ten deň o 20.00 hod. Po príchode žalobcov, svedkyne žalobcov a za prítomnosti v tom čase ich právneho zástupcu H.. H. M. im žalovaná požadované veci uvedené v zázname z pojednávania pripravila na odovzdanie, to im však nestačilo a začali rabovať skrine a kufre, v ktorých boli uložené veci po manželovi ako aj jej osobné veci. Bolo to nedôstojné a neúctivé. Žalobkyňa 2 sa v byte vyjadrila: „Budem sviňa a budem brať všetko." Podľa vyjadrenia žalobcov nepatrilo žalovanej ako manželke poručiteľa v tom byte nič. Keďže situáciu v byte žalobcovia vyostrovali do silných slovných útokov ako aj snahu žalobcov brať z bytu aj jej osobné veci, vstúpil do ich nedôstojného konania jej otec a nedovolil im brať iné veci z bytu než boli žalobcami požadované bez účasti E.. K., ktorá im po príchode do bytu pomohla vyriešiť napätú situáciu. Za účasti E.. K. boli odovzdané veci spísané a potvrdené podpisom obidvoch strán. Súčasťou odovzdaných vecí bolo aj odovzdanie kľúčov od manželovho bytu, je to v zázname z pojednávania z 25.4.2013 a záznam z odovzdávania vecí a kľúčov od bytu žalobcom spísaný 25.4.2013, podpísaný obomi stranami. Taktiež svedkyňa klame aj v tom, keď tvrdí, že žalobcovia nemali v predmetnom byte pripravenú miestnosť, ktorú mohli užívať. V byte po smrti manžela bývala sama, byt mal dve izby, z ktorých iba jednu užívala sama. Samozrejme užívala aj ostatné priestory bytu, keďže izby boli prechodové. V izbe, ktorú po smrti manžela nevyužívala, boli v skriniach uložené osobné veci po poručiteľovi, posteľná bielizeň, paplóny, krabice a kufor s jeho šatstvom a bielizňou a spoločné svadobné dary. Svedkyňa žalobcov klame aj vo veci, že kľúče od bytu odovzdala žalobcom až na pojednávaní u notára. Kľúče od bytu boli odovzdané po pojednávaní dňa 25.4.2013 v byte poručiteľa, čo potvrdili podpisom v spomínanom zázname aj žalobcovia a svedkyňa žalobcov. Absolútnym klamstvom svedkyne žalobcov je to, že žalobcovia nemali pripravenú izbu z dôvodu, že žalovaná v tom čase očakávala narodenie dieťaťa s novým manželom. Svadba sa konala až v období po záverečnom dedičskom konaní, na ktorom bolo vydané osvedčenie o dedičstve dňa 5.5.2014 a tehotenstvo ženy trvá 9 mesiacov a nie ako tvrdí svedkyňa 15 či viac. Takže v žiadnom prípade žalovaná nebola tehotná v tom čase, keď boli v byte žalobcovia. Opäť je to zasa ich hra o zavádzanie súdu nepravdivými tvrdeniami. Žalobcovia mali teda možnosť užívať byt od času prevzatia kľúčov a aj do tohto bytu vstupovali aj napriek tomu, že bolo dohodnuté a podpismi potvrdené, že rodičia poručiteľa sa zaväzujú vstúpiť do bytu až po telefonickom oznámení žalovanej. Toto však nikdy žalobcovia nedodržali, pretože do bytu vstupovali bez dohodnutého telefonického oznámenia, dokonca do bytu vstupovala aj svedkyňa žalobcov, svedčí o tom fakt, keď nechala byt neuzamknutý, následne ju na túto skutočnosť upozornila aj E.. K.. O tom, že do bytu vstupovali žalobcovia, svedčí aj to, že vstúpili do jej izby a zobrali so sebou notebook aj TV tuner, ktorý žalovaná používala na príjem televízneho signálu a ktorý jej zakúpili rodičia, pretože ako začínajúca učiteľka materskej školy nezarábala tak, aby som si mohla dovoliť míňať peniaze, keďže sama platila nájomné za byt. Tvrdenie svedkyne žalobcov, že sa žalovaná chcela obohatiť na veciach poručiteľa, je absurdné, pretože, keby ich chcela predať alebo odovzdať charite bez ich súhlasu, tak by to urobila dávno pred ich vstúpením do bytu. Veci neboli schované v skrini ako tvrdí svedkyňa, ale boli uložené v kufroch a krabiciach na horných policiach skrine roldor, nakoľko v ostatných častiach skrine boli zavesené obleky a košele po poručiteľovi a spoločné svadobné dary, čo vidno z fotodokumentácie. V skutočnosti však žalobcom nikdy nešlo o dobré vzťahy so žalovanou ani im nešlo o nadobudnutie bytu po poručiteľovi do výlučného vlastníctva, nakoľko pred prvým pojednávaním u notára jej písomne zaslali poštou návrh dohody na vyporiadanie dedičstva zo dňa 17.3.2014, v ktorom navrhovali predať byt za trhovú cenu. Na pojednávaní dňa 31.3.2014 žalovaná súhlasila s predajom bytu, na čo si žalobcovia od notára vyžiadali krátku prestávku a po jej uplynutí oznámili, že oni chcú byt po poručiteľovi do svojho vlastníctva. Po pojednávaní dňa 5.5.2014 našla byt vyrabovaný, boli zobraté okrem iných vecí aj všetky matrace z postelí tak, aby mohla kľudne v byte spávať podľa dohody u notára do 31.5.2014 len na holých doskách. Žalovaná nevie, či žalobcom išlo skutočne o spoločné užívanie bytu po poručiteľovi. Na základe dohody uvedenej v osvedčení o dedičstve z 5.5.2014 si z bytu vypratala všetky osobné veci a za prítomnosti E.. K. a H.. O. byt odovzdala dňa 30.5.2014. Čo sa týka výberov a platieb z účtu poručiteľa bankovou kartou, notárka na pojednávaní akceptovala
sumu, ktorá nebola v zmysle platných právnych predpisov prekročená a pri vyporiadaní dedičstva bola odpočítaná z jej časti dedičstva finančnej hotovosti stavebného sporenia v prospech žalobcov. Aj toto bolo žalobcami riešené podaním trestného oznámenia. Kľúče od bytu boli žalobcom odovzdané po pojednávaní dňa 25.4.2013 v byte po poručiteľovi, o čom je spísaný aj záznam a nie ako tvrdí svedkyňa žalobcov, že to bolo až v roku 2014 na dedičskom pojednávaní. Na následnom dedičskom pojednávaní dňa 31.3.2014 žalovaná požiadala notárku, aby bolo do zápisnice zaznamenané, že kľúče od bytu boli už poručiteľom odovzdané, kde to osobne obaja žalobcovia podpísali. Kľúče od bytu poručiteľa nikdy nedala jej rodičom, ale kľúče, ktoré údajne šuchol po stole jej otec, boli kľúče od auta Y. S., nakoľko ju jej rodičia zastupovali na poslednom dedičskom pojednávaní. Notárka po prednesení požiadavky žalobcov na možnosť uplatnenia pohľadávky nezaradila túto pohľadávku do pasív dedičského konania z dôvodu, že žalovaná v celom rozsahu uhrádzala poplatky spojené s bytom a úhrady do fondu opráv, miestne dane a poplatky v čase dedičského konania bez akejkoľvek finančnej podpory žalobcov. Túto požiadavku považovalai notárka za bezpredmetnú a ani neuviedla, že si ju majú uplatňovať v samotnom civilnom konaní. Medzi účastníkmi ostal sporný hnuteľný majetok, bicykel v hodnote 500 eur a matrace, ktoré si žalobcovia aj tak odniesli hneď po pojednávaní. Iba v týchto veciach im notárka doporučila domáhať sa svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve tak, ako je to uvedené v osvedčení o dedičstve z 5.5.2014. K výpovedi žalobcu v 1.rade, že penále z neplatenia hypotéky narástli, žalovaná uviedla, že rovnakým podielom ich z dedičského podielu splatila aj ona, nielen žalobcovia, taktiež z jej dedičského podielu zaplatila aj polovicu pohrebných nákladov a polovicu nákladov na zaobstaranie pomníka. Žalobca vo svojej výpovedi uvádza, že podmienky v byte neboli také, aby tam mohol bývať, pre koho tie podmienky mali potom vyhovovať, aby tam bývali iní nájomníci? Kto by uzatvoril nájomnú zmluvu s ďalšími nájomníkmi? Žalovaná, aby mohli na ňu opätovne mohli podať ďalšie trestné oznámenie pre daňový podvod neodvádzania dane z prenájmu? Kto by potom splácal hypotéku, keď všetky účty až do nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve boli zablokované? Narušenie vzťahov sa naozaj prehĺbilo zasnúbením sa a oznámením termínu svadby, na čo poručiteľovi telefonoval jeho otec a vyčítal mu ako si to predstavuje sa oženiť, keď on ide zomrieť a kto bude po ňom dediť. Žalobcovia mali možnosť užívať byt po poručiteľovi od času, kedy si požiadali o odovzdanie kľúčov od bytu, zároveň si ich prevzali a určili si izbu a priestory v byte, ktoré budú užívať oni. Písomný záznam z 25.4.2013 pripravovala svedkyňa žalobcov H.. O. a boli prítomní aj právni zástupcovia, ktorí to kontrolovali. Do písomného záznamu nerobil nikto zásahy po jeho vyhotovení, svedkyňa žalobcov si to ešte odfotila do mobilu. K odovzdaniu kľúčov od bytu došlo 25.4.2013, vyhotovoval sa ešte magnetický kľúč od vchodu a mal byť odovzdaný do 7 dní od toho dátumu. Žalovaná po smrti poručiteľa zotrvala v byte, lebo tam mala trvalý pobyt a považovala za podstatné sa starať o ten byt. Aj žalobcovia mali právo užívať byt po smrti poručiteľa, bol pripravený aj pre nich, na prvom pojednávaní 25.4.2013 si požiadali o jeho sprístupnenie. Boli viacerí dedičia a nebolo stanovené, kto bude vlastníkom bytu, to sa určilo až na pojednávaní. Žalobcovia sa stali vlastníkmi tohto bytu po poslednom pojednávaní 5.5.2014, žalovaná sa vlastníčkou bytu nestala. Záväzky z hypotekárneho úveru plnila na základe toho, že na poslednom pojednávaní 5.5.2014 si žalobcovia požiadali o určitú sumu z danej hypotéky. Žalobcom bolo umožnené užívať byt po pojednávaní 25.4.2013 na ich výslovnú žiadosť, kedy im bol vystavený aj kľúč od bytu. Žalobcovia sa zaviazali vstúpiť do bytu po predchádzajúcom telefonickom oznámení. Do bytu mohli vstupovať kedykoľvek, stačilo sa len telefonicky ohlásiť. Byt mohli užívať kedykoľvek, mali tam pripravenú izbu. Žalovaná nebola povinná oznamovať žalobcom, že chce do bytu vstúpiť, keďže tento byt užívala a mala tam trvalý pobyt. Na pojednávaní im notárka odporučila, aby si určili takúto dohodu, pretože aj žalovaná tam má svoje osobné veci, mala svoj život a stačilo sa iba ohlásiť, nemusela v predmetnom byte byť. Stalo sa aj to, že byt navštívila svedkyňa žalobcov, byt nechala neuzamknutý a žalovaná potom zisťovala, či tam bol zlodej, nakoľko sa tam mohol ktokoľvek dostať. Išlo iba o výslovné ohlásenie sa, o ich slušnosť voči žalovanej. Žalovaná nemala problém so spoločným užívaním bytu, žalobca sa vo svojej výpovedi vyjadril, že on by do toho bytu bývať nešiel. Preberací protokol zo dňa 30.5.2014 podpísali kvôli všetkým nezrovnalostiam a podlžnostiam, aby mali zachytené to, ako sa to vyporiadalo, vyrovnalo a aby ju v budúcnosti nemohli napádať, že sa im tento byt neodovzdal. Byt užívala žalovaná sama a žalobcovia mali možnosť, ktorú nevyužili. Žalovaná sa nedomáhala zaplatenia časti nákladov spojených s užívaním bytu od žalobcov za obdobie 14.1.2012 až 30.5.2014, lebo chcela mať pokoj od nich a uzavrieť to. Fotografie predložené žalovanou preukazujú, ako daný byt vyzeral počas jej užívania a že tam boli priestory určené aj pre žalobcov. Je tam zaznamenané ako vyzeral počas jej spolužitia s manželom a ako vyzeral, keď tam bývala sama. Priestory tam boli určené aj pre žalobcov. K zápisnici z pojednávania zo dňa 31.3.2014, kde je na poslednej strane uvedené, že rodičia poručiteľa zároveň potvrdzujú prevzatie kľúčov od bytu poručiteľa, žalovaná uviedla, že to bolo na jej výslovnú žiadosť u pani notárky, kedy sa im dňa 25.4.2013 odovzdali kľúče od bytu a aj do 7 pracovných dní im bol odovzdaný
magnetický kľúč, notárku požiadala, aby do zápisnice potvrdili prevzatie kľúčov, ktoré sa uskutočnilo 25.4.2013, kde im bol kľúč odovzdaný. Nálepky, ktoré na veciach boli, riešili žalobcovia už pred začatím dedičského konania, a to oznámením na polícii z dôvodu, že si mysleli, že veci sú určené na predaj, čo tak nebolo, pretože ak by veci chcela dať na predaj alebo na charitu, urobila by tak už dávno pred ich vstúpením do bytu a neboli by stále uložené v skrini v kufri. Bola to iba informačná suma vecí, ktorú aj žalobcovia uvádzali na dedičskom pojednávaní, oni sami ohodnocovali každú jednu vec. Tak na ich podnet aj žalovaná urobila také zhrnutie.
17. Svedkyňa Z.A. pri výsluchu uviedla, že žalobcovia sú jej rodičia, žalovaná bola manželkou jej brata, je to jej bývalá švagriná, svedkyňa je sestrou poručiteľa. Rodičov doprevádzala v priebehu dedičského konania k notárovi, bola pri všetkých stretnutiach so žalovanou. Od času smrti jej brata nebolo žalobcom umožnené užívanie tohto bytu až do vypratania bytu, pri ktorom bola prítomná na konci mája 2015. Žalovaná vo svojich vyjadreniach klame, nie je pravdou, že mali v predmetnom byte žalobcovia pripravenú miestnosť, ktorú mohli užívať. Od okamihu smrti brata až do ukončenia dedičského konania svedkyňa so žalobcami navštívila byt len jedenkrát na základe predchádzajúcej dohody u notára a bolo to za účelom vyporiadania hnuteľných vecí po bratovi. Počas návštevy tohto bytu pri vyporiadaní hnuteľných vecí mala žalovaná záujem sa bezdôvodne obohatiť, klamala, že v byte sa nenachádzajú osobné veci po bratovi, ktoré následne po hľadaní našli, boli skryté v kufroch na horných policiach a každá z vecí bola označená cenovkou, čo javilo dojem, že veci sú pripravené na predaj. Vzťahy medzi žalobcami a žalovanou boli aj touto udalosťou narušené, tak ako to bolo aj počas predchádzajúcich rokov. Aj z tohto dôvodu nebolo možné očakávať tak ako uvádza žalovaná spolužitie žalobcov a žalovanej v tomto byte. Žalovaná žalobcom po smrti brata nedvíhala telefóny, chceli s ňou doriešiť splácanie hypotéky na byte, nebolo možné sa s ňou dohodnúť, nekomunikovala, nedvíhala im telefóny. Kľúče od bytu odovzdala žalovaná žalobcom až na pojednávaní u notára. Nie je pravdou, že bola pripravená prázdna izba pre žalobcov, pretože žalovaná v tom čase očakávala narodenie dieťaťa s novým manželom, nie je preto možné, aby bývala v byte so žalobcami z morálnych dôvodov. Obývačka je prechodová miestnosť, osobné veci boli v obidvoch miestnostiach aj v tej na ktorej sú dvere. V izbe, v ktorej sú dvere, boli v zásuvkách osobné veci žalovanej. V druhej miestnosti bez dverí bol rolldor, žalovaná tam mala tiež svoje osobné veci - oblečenie. Kuchyňa bola užívaná. Svedkyňa nemala dojem, že jedna z miestností bola v danom čase neobývaná. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že žalovaná oslovila žalobcov v súvislosti s užívaním bytu, pri vyprataní bytu žalovaná uviedla, že všetky platby súvisiace s bytom bude uhrádzať ona do mája 2014, teda aj nedoplatky. K odovzdaniu kľúčov od bytu došlo počas dedičského pojednávania na základe výzvy notárky, ktorá opakovane poučovala žalovanú, že všetci dedičia majú právo byt užívať a že ona nemôže ostatných obmedzovať v tomto užívaní. Žalovaná uviedla, že keď budú žalobcovia chcieť do bytu vstúpiť, majú jej to vopred telefonicky oznámiť. Notárka ju poučovala už na prvom pojednávaní, ale kľúče rodičia stále nemali. Žalobcovia sa domáhali vydania kľúčov. Podľa názoru svedkyne nemali žalobcovia možnosť užívať byt až do doby skončenia dedičského konania, nebolo im to umožnené, žalovaná sa bezdôvodne obohatila o výšku nájmu. Rodičia kontaktovali žalovanú telefonicky hneď po tom, ako brat zomrel a chceli sa dohodnúť o tom, ako sa bude s bytom ďalej nakladať, žalovaná telefóny nedvíhala, alebo im odvrkovala. Rodičia uviedli, že sa s ňou nemôžu spojiť. V deň, keď vyporiadavali hnuteľné veci po bratovi, boli všetci aj s právnymi zástupcami v predmetnom byte, rodičia požadovali kľúče, nakoniec sa vyporiadali len hnuteľné veci, ktoré objavili, nakoľko žalovaná tvrdila, že žiadne sa v byte nenachádzali, boli skryté. Aj v protokole o vyporiadaní hnuteľných vecí riešili vstup do bytu, žalovaná bola poučená, že je povinná im umožňovať vstup do bytu, súhlasila s tým, že rodičia poručiteľa, teda žalobcovia sa zaväzujú vstúpiť do bytu vždy až po telefonickom oznámení, o žiadnej izbe nikdy zmienka nebola. V deň, keď sa vysporadúvali hnuteľné veci, žalovaná mala žalobcom odovzdať kľúče, poučila ju o tom notárka, toto aj prisľúbila, ale zrejme z technických dôvodov, nedostatku náhradných kľúčov alebo účelovo ich žalobcom nevydala. K preberaciemu protokolu z č.l. 14 svedkyňa uviedla, že ho pozná, na základe prebehnutého dedičského konania žalovaná odovzdávala byt žalobcom, ktorí ju poverili prevzatím bytu, vykonali kontrolu všetkých meračov na byte a dohodli sa tak, že všetky spotreby energie a nedoplatky na energiách i službách žalovaná douhrádza. Účelom bolo vysporiadanie energií a odovzdanie kľúčov. Pri odovzdávaní bola svedkyňa osobne prítomná. V čase prevzatia bytu 30.5.2014 z oboch izieb popri obývačke boli veci vypratané, ostal tam len technický neporiadok. Žiadne osobné veci žalovanej tam neboli, ani v kuchyni, ani v obývačke, ani v izbách, kde predtým veci mala. Prvé pojednávanie v dedičskom konaní za účelom prešetrenia majetku sa konalo približne po roku od smrti poručiteľa. K sprístupneniu bytu a odovzdaniu kľúčov došlo až v marci 2014, na dedičskom pojednávaní, bolo to 31.3. O sprístupnenie bytu žiadali žalobcovia žalovanú niekoľkokrát telefonicky, komunikácia s ňou možná nebola, buď nedvíhala telefón
alebo ho zložila. Preto rodičia využili priestor pred notárkou a problém zaznamenali vo formálnej rovine. Konkrétne znenie, že notárka vyzývala žalovanú v zápisnici asi nie je, ale bolo to témou pojednávania, na ktorom k odovzdaniu kľúčov došlo, kedy boli kľúče podhodené otcom žalovanej, ktorý je na tom dedičskom konaní zastupoval, lebo ona bola v tom čase tehotná. Jej otec ich šuchol po stole. Žalovaná po prvom pojednávaní v ten istý deň o 20.00 hod. sprístupnila byt, je to jediný dokument o tom, že rodičia boli v byte jedenkrát až do ukončenia dedičského konania. Po nahliadnutí do dokumentu na č.l. 52 svedkyňa uviedla, že si nespomína na to, či žalovaná v lehote 7 pracovných dní poskytla súčinnosť žalobcom, vyhotovila a odovzdala magnetický kľúč k bytovému domu, ale určite to nebol kľúč od bytu ako takého. Bol to magnetický kľúč od vchodových dverí bytového domu. Žalovaná si splnila svoju povinnosť odovzdať kľúče od bytu, až na pojednávaní u notára 31.3.2014. Žalobcovia si v dedičskom konaní uplatnili pohľadávku, ktorá je predmetnom tohto súdneho konania, notárka uviedla, že to je pohľadávka, ktorú si majú uplatňovať v samostatnom konaní. Ona vyporiadavala iba hnuteľné a nehnuteľné veci po bratovi. Poplatky spojené s bytom a úhrady do fondu opráv, miestne dane a poplatky v čase dedičského konania uhrádzala žalovaná. Žalobcovia podali trestné oznámenie na žalovanú, týkalo sa manipulácie žalovanej s účtami brata svedkyne. Výsledok tohto trestného konania si nepamätá.
18. Svedkyňa Jana Adamcová pri výsluchu uviedla, že žalovaná je jej dcéra, žalobcovia boli svatovci. Žalobcovia mali možnosť byt po smrti poručiteľa užívať, žalobcovia si pohľadávku, ktorá je predmetom sporu neuplatnili v dedičskom konaní. Po smrti syna žalobcov uhrádzala plnenia spojené s užívaním bytu vrátane miestnych daní a poplatkov jej dcéra. Žalobcovia mali možnosť užívať byt po smrti ich syna. Všetko ohľadne odovzdania kľúčov prebehlo 25.4.2013, svedkyňa bola pri tom osobne. Žalobcovia prišli a prebrali si kľúče od bytu, o čom je spísaný aj protokol, svedkom bola aj právna zástupkyňa Erika Rusnáková. Pri odovzdávaní bytu 30.5.2014 bola prítomná len zástupkyňa dcéry a zo strany žalobcov ich dcéra. Pri preberaní kľúčov od bytu bola svedkyňa osobne prítomná. Magnetický kľúč od vchodu sa mal doručiť do 7 dní. Žalobcovia mali možnosť vstupovať do predmetného bytu a užívať ho. Bola tam dohoda, ktorú navrhla notárka, že pred vstupom do bytu majú žalobcovia dcéru telefonicky upozorniť z dôvodu, že dcéra býva v byte a má tam svoje osobné veci. Užívať ho mohli kedykoľvek, kľúče mali, jediná podmienka bola ohlásiť sa telefonicky. Obidve trestné oznámenia žalobcov voči žalovanej boli zamietnuté. Žalobcovia mali možnosť vziať si po smrti poručiteľa z bytu hnuteľné veci. Od toho, ako prebrali kľúče, mohli do bytu vstúpiť kedykoľvek. Do tohto obdobie svedkyňa osobne nevie povedať. Svedkyňa si pamätá deň 25.4.2013, bolo to veľmi silné. O ôsmej bolo dohodnuté stretnutie. B. tam mal všetky veci, vyzeralo to tak, ako keď tam svedkyňa chodievala za ním, keď bola dcéra v škole. V byte bol vymedzený priestor pre žalobcov, bola to spálňa. Komunikácia so žalobcami bola zrejme ťažká, dcéru vychovávali a viedli tak, aby si plnila všetky záväzky, ktoré jej prislúchajú. Prerušila štúdium a našla si prácu, aby zvládala platiť úhrady spojené s užívaním bytu. Boli viacerí dedičia vrátane jej dcéry a žalobcovia. Telefonáty so žalobcami končili vždy iba osočovaním. Svedkyňa bola pri tom, keď dcéra s nimi volala a v telefóne bol len krik. Aby mala dcéra pokoj, tak to plne zobrala na seba. Po 25.4.2013 mali žalobcovia neobmedzený prístup do bytu. Dohoda, že pred vstupom do bytu sa mali žalobcovia vždy vopred telefonicky ohlásiť, bola porušená.
19. Svedok V. C. pri výsluchu uviedol, že žalobcovia sú bývalí svokrovci jeho dcéry, žalovaná je jeho dcérou. Dcéra po smrti poručiteľ zostala bývať v byte poručiteľa, nakoľko tam mala trvalý pobyt. Od smrti manžela až do vydania osvedčenia o dedičstve uhrádzala všetky poplatky súvisiace s bytom. V čase úmrtia manžela bola dcéra dennou študentkou na vysokej škole v L. L.. Vzhľadom na nastávajúcu situáciu, keďže nemala žiadny príjem, štúdium prerušila a zamestnala sa, aby mohla plniť výdavky súvisiace s bytom. Rodičia poručiteľa jej v tom období neponúkli žiadnu pomoc, bola z ich strany vystavená verbálnym útokom, napr. telefonickým, začalo to už pri pohrebe. Telefón dcére neodporúčal zdvíhať, lebo po smrti manžela jej volala žalobkyňa a osočovala ju, že bola manželkou jej syna len štyri mesiace a aj to zlou. Žalobcovia 25.4.2013 prostredníctvom notárky požiadali o sprístupnenie bytu a vydanie osobných vecí poručiteľa, ku ktorým mali zrejme bližší vzťah, požiadali si zároveň o vydanie kľúčov od bytu. V zápisnici notárke nadiktovali o aké veci sa jedná, dcéra im prisľúbila, že im tie veci vydá, sprístupní im byt a odovzdá im kľúče od bytu. Po príchode rodičov do bytu o ôsmej hodine večer to bolo strašné, prišli do bytu, začali zhurta rabovať byt, vôbec im nestačilo to, že mali prichystané veci, o ktoré požiadali u notárky. Žalobkyňa sa vyjadrila, že budem sviňa a budem brať všetko a bodaj by aj váš syn ochorel na rakovinu. Situácia sa v byte vyhrocovala, svedok im nechcel dovoliť brať okrem vecí uvedených v zápisnici z pojednávania nič, lebo by to mohli niekedy odškriepiť, že to nezobrali. Tak sa dohodli s H.. M., že dcéra privolá H.. K.. Po jej príchode sa situácia upokojila, všetky veci, ktoré si chceli zobrať sa spísali a zoznam podpísali všetky strany vrátane právnych zástupcov. Boli im
odovzdané veci aj kľúče od bytu. V ten deň im nebol odovzdaný len magnetický kľúč od vchodových dverí od bytovky, dohodlo sa, že tento im bude odovzdaný do 7 pracovných dní, bolo to uvedené aj v zázname písomne. Žalobkyňa na záver ukázala spálňu a povedala, táto izba bude tvoja, oco - povedala to žalobcovi, manželovi. Dcére to bolo v podstate jedno, lebo si vybrala menšiu izbu - detskú izbu, kde mala všetky svoje osobné veci. Žalobcovia mali od tohto dňa kľúče od bytu a mohli ho kedykoľvek užívať. Na doporučenie notárky, keďže tam dcéra mala trvalý pobyt, sa so žalobcami dohodla, že vždy dcére dopredu zavolajú, keď budú chcieť ísť do bytu, išlo len o slušnosť, nie o obmedzenie. V skutočnosti žalobcom nikdy nešlo o nadobudnutie bytu do ich osobného vlastníctva, pred pojednávaním zaslali dcére návrh dohody, v ktorom navrhovali predať byt za trhovú cenu. Potom na pojednávaní 31.3.2014 najskôr zvýšili cenu tohto bytu, požiadali notárku o navýšenie tejto ceny, po oznámení žalovanej, že súhlasí s predajom bytu v zmysle ich návrhu, si vyžiadali krátku prestávku od notárky a po jej uplynutí oznámili, že oni chcú byt do svojho vlastníctva a navrhli opätovne znižovať cenu. Po pojednávaní 31.3.2014, kde bola aj jeho manželka a dcéra, prišli do bytu a tento bol úplne vyrabovaný, boli zobraté veci. Bol to nepríjemný pocit, chýbala farebná laserová tlačiareň, notebook, boli to síce veci poručiteľa, ale mohli to aspoň dopredu oznámiť, že si to prídu vziať. Zobrali aj všetky matrace zo všetkých postelí. Zrejme chceli dosiahnuť v rámci dobrých vzťahov, aby dcéra spávala na holých doskách do konca mája. Na základe dohody po záverečnom pojednávaní v dedičskom konaní dňa 5.5. dcéra vypratala svoje osobné veci z bytu a byt odovzdala za prítomnosti E.. K. H.. O.. Kľúče od bytu poručiteľa svedok nikdy nedržal v rukách ani na pojednávaní u notárky, mal pripravené kľúče na odovzdanie od osobného automobilu Y. S., ktorý pripadol žalobcom. Na poslednom pojednávaní si žalobcovia predniesli požiadavku na uplatnenie nájmu za obdobie, počas ktorého dedičské konanie prebiehalo, teda od úmrtia poručiteľa až po ukončenie dedičského konania vo výške 5.000 eur. Dcéra s tým nesúhlasila, lebo počas celého toho obdobia splácala dcéra všetky výdavky súvisiace s nájmom bytu. Notárka sa pýtala, kto uhrádzal všetky poplatky, dcéra uviedla, že ona, potom notárka túto požiadavku považovala za bezpredmetnú. Medzi účastníkmi ostal sporný majetok - bicykel v hodnote 500 eur a matrace, ktoré si z bytu sami odniesli. Žalobcom bolo umožnené žalobcom užívať predmetný byt po pojednávaní dňa 25.4.2013, kedy si požiadali na pojednávaní o sprístupnenie bytu a vydanie kľúčov. Vtedy si prvýkrát o to požiadali, nikdy predtým o to nežiadali ani písomne ani SMS-kou. Žalovaná sama od seba nevyzvala žalobcov, aby začali užívať byt. Svedok sám by sa bál o vlastný život, pretože pozná tú rodinu. Dcéra mala v byte trvalý pobyt, považovala za potrebné sa o byt starať do vyporiadania dedičského konania. V období od smrti poručiteľa do 25.4.2013 boli potencionálni vlastníci manželka poručiteľa a rodičia poručiteľa, je to zo zákona. Všetky služby spojené s užívaním bytu platila sama žalovaná preto, lebo byt užívala ona, rodičia poručiteľa dovtedy neprejavili záujem o užívanie bytu. Magnetický kľúč bol odovzdaný prostredníctvom E.. K. na základe dohody zo dňa 25.4.2013 do 7 dní. Chodba v byte bola prerobená na kuchynský kút. V byte boli 3 miestnosti, jednu izbu sa rozhodla užívať dcéra, ostatné priestory ponechala žalobcom. Obývačka bola prechodová miestnosť, neboli tam dvere. Dcéra užívala jednu miestnosť a spoločné zariadenia. Izba pre žalobcov bola pripravená stále. Po smrti poručiteľa si dcéra presunula svoje osobné veci do jednej izby, v ostatných izbách zostali nejaké veci, napr. spoločné svadobné dary, žehlička.
20. Svedok H.. H. M. pri výsluchu uviedol, že žalobcov 1,2 pozná cez ich dcéru, ktorá bola jeho kolegyňou. Žalovanú pozná z dedičského konania po poručiteľovi B. O.. Ohľadom tejto veci sa stretli celkovo trikrát. Prvý raz videl žalovanú na prejednávaní dedičstva na notárskom úrade. Potom bolo jedno stretnutie v byte, kde boli prítomní žalobcovia, ich dcéra, on a žalovaná s jej rodičmi. Dátum tohto stretnutia si nepamätá, bolo to na jar 2013. Pri poslednom stretnutí bola Z. O., on a žalovaná so svojou právnou zástupkyňou. Nepamätá si, či vtedy vstúpili do predmetného bytu, ale zdá sa mu, že áno. Vzhľadom na odstup 5 rokov mu to splýva. Rozlišuje to podľa toho, že na jednom stretnutí bolo veľa ľudí a bolo to emotívne. Na tom poslednom stretnutí neboli ani žalobcovia ani rodičia žalovanej, stretnutie prebehlo v kľude. Otázka s užívaním bytu ostala otvorená po obidvoch stretnutiach. Problém otázky užívania bytu sa objavil už na dedičskom pojednávaní. Z dedičského pojednávania si pamätá komunikáciu medzi žalovanou, notárkou a ním v súvislosti s užívaním bytu, on povedal, že keďže sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, nadobúdateľmi bytu sú žalobcovia, s tým súhlasila aj notárka. Faktický stav, kto v byte býva/nebýva sa vtedy neriešil, mal sa riešiť na ďalšom stretnutí. Výsledkom stretnutí nebola dohoda, ale skôr bol problém odtrhnúť rodičov žalovanej a žalobcov, aby na seba prestali kričať. Výsledok faktického užívania bytu bol ten, že on a vtedajšia právna zástupkyňa žalovanej sa snažili tú situáciu upokojiť a aspoň pre ten moment dosiahnuť nejaký kompromis. Žalobcovia už vtedy avizovali, že tam už zajtra môžu prísť bývať, lebo tam je polovica bytu ich, čo žalovaná brala ako zásah do jej súkromnej sféry, čo do určitej miery bolo oprávnené. Už na začiatku bolo zrejmé, že sa strany nemajú radi, začalo to rýchlo eskalovať. Žalobcovia žiadali vysvetlenie, prečo tam nikde nevidia oblečenie syna.
V jednej miestnosti sa oblečenie malo nachádzať, žalobkyňa sa tam pozrela a nevidela ho. Rodičom žalovanej nebolo pochuti, že vstupujú do tej miestnosti. Boli tam cestovné kufre, v ktorých boli veci po poručiteľovi označené cenovkami napísanými rukou. V dôsledku toho vznikla konfrontácia. Žalobcovia mali pocit, že týmto druhá strana neprejavuje úctu k pamiatke ich syna. Rodičia žalovanej priznali, že veci boli určené na predaj. Žalovaná sa zaviazala, že odovzdá kľúče od toho bytu žalobcom. Pri kľúči od vchodových dverí do bytu nemala kópiu, vchod do domu bol elektronický čip, ten odovzdaný bol buď vtedy alebo na ďalšom stretnutí. Žalovaná mala čo najskôr vyhotoviť duplikát od vchodových dverí do bytu. Žalovanej jej právna zástupkyňa dohovárala, že vyhotovenie kópie je jednoduché, preto si je svedok istý, že nešlo o magnetický kľúč. Čo sa týka toho, či bol odovzdaný, ďalšie stretnutie malo byť kvôli odovzdaniu kľúčov. Svedok už ďalej v tej kauze nespolupracoval. Po komunikácii s dcérou žalobcov minimálne týždeň, dva, po poslednom stretnutí neboli kľúče od bytu odovzdané po poslednom treťom stretnutí. Svedok nevie, či mala žalovaná problém s odovzdaním kľúčov, ale bolo jasné, že to nechcela urobiť. Svedok si prezrel všetky miestnosti. Nedá sa povedať, že by niektorá miestnosť bola pre žalobcov pripravená. Pokiaľ by sa nenašli kufre s ocenenými vecami, je pravdepodobné, že zo strany žalobcov by neprišla reakcia, že tam chcú a môžu bývať, išli do toho konfrontačne, konfrontácia vznikla na základe objavených cenoviek. Do momentu ako do bytu vstúpili, z nikoho strany nebola vznesená požiadavka žalobcov bývať tam a akonáhle bola táto požiadavka vznesená, reakcia žalovanej a jej rodičov bola negatívna. Svedok po nahliadnutí do Preberacieho protokolu z 25.4.2013 uviedol, že je to jeho podpis, podpisy sú autentické, všetci tí ľudia tam boli. To, čo nie je vytlačené na počítači, je písané svedkovou rukou okrem: 4 ks paplónov a všetko v tom stĺpci a ešte nad tým riadok 7 párov topánok. Svedok si nevie vysvetliť, prečo je škrtnuté, že boli odovzdané kľúče od vchodu do domu a nepreškrtnuté odovzdané kľúče od vchodu do bytu, podľa neho, to malo byť naopak. Padla tam veta, že vyhotoviť kľúč je jednoduché. Svedok papierové vyhotovenie nemal, odfotil si to do mobilu. Písal to v jednom vyhotovení, tak predpokladá, že originál zostal právnej zástupkyni žalovanej alebo žalovanej. Dokument mal väčší význam pre žalovanú a nie pre žalobcov, bol tam zoznam vecí, za ktoré žalovaná mala zodpovedať a bol tam prísľub, že rodičia poručiteľa sa zaväzujú vstúpiť do bytu až po telefonickom oznámení. Až teraz si svedok všimol, že pri hviezdičke v krúžku je uvedené, že žalovaná poskytne potrebnú súčinnosť na vyhotovenie magnetického kľúča a toto v lehote 7 dní odovzdá ... atď. Veci uvedené v tomto dokumente boli písané svedkovou rukou. Svedok nevie vysvetliť to, že kľúče od bytu bolo jednoduché vyhotoviť a korešponduje to s odovzdávacím protokolom na rozdiel od magnetického kľúča od vchodu do domu, opiera to o vetu, ktorá tam padla, a to, že je jednoduché vyhotoviť kópiu kľúča, hovorila to právna zástupkyňa žalovanej priamo žalovanej. Ku tomu, či žalobcovia mali možnosť byt užívať počas dedičského konania, svedok uviedol, že si nevie predstaviť, ako by v tom byte fungovali traja ľudia. Fyzicky tam prísť mohli, ale on ako právnik im neodporúčal narušiť pokojný stav. Chvíľami to vyzeralo, že tam žalobcovia chcú prísť vážne bývať podľa tých vyjadrení, týmto však chceli len druhú stranu vystrašiť, nemyslí si, že tam chceli prísť reálne bývať. Svedok si nepamätá, či v deň emotívneho stretnutia sa veci brali, ale je možné, že si vzali nejaké oblečenie. Potom neskôr nevie, či mali takú možnosť
21. Z úmrtného listu matričného radu X. zo dňa 16.01.2012 vyplýva, že H.. B. O., narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX v X..
22. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou E.. C. W. sp. zn. XXDXXX/XXXX, Dnot 22/2012 zo dňa 05.05.2014 konajúcou na základe poverenia Okresného súdu Bratislava V vyplýva, že dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, na základe ktorej sa žalobcovia v 1. a 2. rade okrem iného stali podielovými spoluvlastníkmi bytu každý v podiele X/X a zaviazali sa vyplatiť žalovanej sumu 22.210,11 eur ako kompenzáciu za vysporiadanie dedičstva.
23. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. F. Y., obec L., okres L. vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, na ul. E. postavenom na parc. č. XXXX/XX-XX, XXXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXXX na pozemkoch parc. č. XXXX/XX-XX, XXXX/XX a XXXX/XXX, každý v podiele X/X.
24. Z preberacieho protokolu pri zmene vlastníka bytu zo dňa 30.05.2014 vyplýva, že pôvodný vlastník bol B. O., nový vlastník je E. O. a C. O., zastúpení Z. O.. Dňa 30.05.2014 prevzali preberajúci od odovzdávajúceho predmetný byt. Za obdobie február 2012 - máj 2014 všetky nedoplatky uhradí E. L..
25. Zo znaleckého posudku znalca A.. H. A., J.. č. XX/XXXX vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu predmetného bytu za obdobie od 14.01.2012 do 30.05.2014 je 11.400 eur.
26. Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívania bytu platného od 01.12.2012 vyplýva, že mesačná zálohová úhrada je 102,36 eur. Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívania bytu platného od 01.12.2014 vyplýva, že mesačná zálohová úhrada je 116,99 eur.
27. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 31.03.2014 sp. zn. 65D/171/2012, Dnot 22/2012 vyplýva, že rodičia poručiteľa zároveň potvrdzujú prevzatie kľúčov od bytu poručiteľa.
28. Z preberacieho protokolu zo dňa 25.04.2013 vyplýva, že rodičom poručiteľa boli vydané okrem iných vecí aj 1 x kľúče od bytu (kľúče od vchodu do bytu) s tým, že rodičia poručiteľa sa zaväzujú vstúpiť do bytu vždy až po telefonickom oznámení vdove po poručiteľovi a táto poskytne potrebnú súčinnosť na vyhotovenie magnetického kľúča, E.. U. K. tieto v lehote do 7 pracovných dní odovzdá H.. H. M.. S uvedeným znením protokolu súhlasili C. O., L.. E. O., Z. O., E. O., H.. H. M., E.. U. K. a títo ho aj podpísali.
29. Z vyhlásenia H.. H. M. zo dňa 07.02.2018 vyplýva, že vzhľadom na to, že stretnutia, ktorých bol osobne prítomný medzi uvedenými osobami, sa udiali pred niekoľkými rokmi, podrobne si nespomína na to, kedy konkrétne p. E. O. odovzdala rodine O. kľúče od predmetného bytu a zrejme pri takomto odovzdaní ani nebol prítomný, nepamätá si na to. Čo vie dnes s určitosťou vyhlásiť je, že po smrti B. O. sa v prvej polovici roku 2013 rodina O. a on dostavili do predmetného bytu, v ktorom bola prítomná pani E. O. s jej rodičmi. Uvedené stretnutie bolo veľmi emotívne, situácia bola napätá, nakoľko O. našli v byte odložené veci po ich zomrelom synovi, na ktorých boli vyznačené cenovky na predaj. Bol prítomný pri tom, ako počas tejto návštevy pani E. O. odovzdala O. magnetický kľúč od vchodových dverí, avšak určite nie samotné kľúče od bytu, dcéra a sestra zosnulého p. Z. O. ich výslovne požadovala, riešili to tam, bola tam aj právna zástupkyňa p. E. O., ktorá jej dohovárala, že vyhotoviť kópiu kľúčov sa dá prakticky hneď. Nevie sa však vyjadriť ku skutočnosti, kedy O. prevzali od p. E. O. kľúče od samotného bytu.
30. Z vyhlásenia U. K. zo dňa 04.02.2018 vyplýva, že pri preberaní osobných vecí po zosnulom B. O. boli rodičom zosnulého odovzdané osobné veci na základe ich vyžiadania bezodkladne E. L.. Pri odovzdaní osobných vecí im bol odovzdaný aj kľúč od predmetnej nehnuteľnosti - bytu. Elektronický otvárač vstupnej brány bol odovzdaný v náhradnom a dohodnutom termíne ich dcére po vzájomnej dohode. P. E. L., nebránila rodičom a ani sestre vstúpiť do predmetnej nehnuteľnosti. Rovnako ich pri odovzdaní osobných vecí informovala, že si môžu zobrať akékoľvek osobné veci zosnulého. Uvedené sa udialo v prítomnosti aj ich právneho zástupcu p. M..
31. Podľa § 853 OZ Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
32. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
33. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spolonej veci.
34. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
35. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
36. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
37. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojhovlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
38. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
39. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
40. Podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
41. Podľa § 474 ods. 2 Občianskeho zákonníka dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
42. Podľa § 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
43. Podľa § 482 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
44. Predmetom konania zostal nárok žalobcov v 1. a 2. rade za obdobie od 01.04.2012 do 30.05.2014 na zaplatenie sumy 6.924,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 o/o ročne zo sumy 6.924,95 eur počnúc 16.8.2014 až do zaplatenia.
45. V konaní bolo nesporné, že syn žalobcov H.. B. O. nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2010 do výlučného vlastníctva predmetný byt a dňa 03.09.2011 uzavrel manželstvo so žalovanou, s ktorou v predmetnom byte býval až do svojej smrti dňa 13.01.2012. Žalobcovia v 1. 2. rade a žalovaná boli dedičmi v dedičskom konaní po poručiteľovi B.A. vedenom pod. sp. zn. 65D/171/2012, Dnot 22/2012 pred notárkou E.. C. W. konajúcou na základe poverenia Okresného súdu Bratislava V. Od 14.01.2012 do 30.05.2014 užívala predmetný byt žalovaná a uhrádzala poplatky súvisiace s užívaním bytu, daň a poplatky. Žalobcovia byt neužívali, poplatky súvisiace s užívaním bytu, daň a poplatky neuhrádzali. Žalobcovia sa v Protokole zo dňa 25.04.2013 zaviazali vstúpiť do bytu vždy až po telefonickom oznámení žalovanej a v tento deň si z bytu odniesli hnuteľné veci uvedené v protokole. Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 65D/171/2012, Dnot 22/2012 zo dňa 05.05.2014, právoplatného dňa 21.05.2014 nadobudli žalobcovia v 1. a 2. rade okrem iného aj predmetný byt do podielového spoluvlastníctva každý v podiele X/X a zaviazali sa vyplatiť žalovanej sumu 22.210,11 eur ako kompenzáciu za vysporiadanie dedičstva. Dňa 30.05.2014 žalovaná odovzdala byt žalobcom. Žalovaná za užívanie bytu v období od 14.01.2012 do 30.05.2014 neplatila žalobcom žiadnu odplatu.
46. Občiansko-právne vzťahy medzi dedičmi počas trvania dedičského konania nie sú upravené Občianskym zákonníkom ani iným zákonom, preto v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
47. Právna úprava dedičského práva z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu tu teda nemôže byť istota s akým výsledkom konanie o dedičstvo skoční a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. To platí aj v prípade, ak v pôvodnom dedičskom konaní nebol určitý majetok známy a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný. V takom prípade sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ust. § 91 ods. 2 O.s.p. <. (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/475/2015, rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 222/2010 <. 2Cdo 45/2008 <., rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co 390/2012 <P.).
48. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, títo sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a sú oprávnení ho užívať a to podľa veľkosti dedičského podielu, nakoľko počas trvania dedičského konania nie je istota s akým výsledkom konanie o dedičstva skončí a to najmä kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Dedičia počas trvania dedičského konania teda majú postavenie podielových spoluvlastníkov.
49. Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaná mali teda počas trvania dedičského konania v období od 14.01.2012 do 30.05.2014 postavenie podielových spoluvlastníkov k predmetnému bytu a to podľa veľkosti dedičských podielov. Poručiteľ nemal potomkov, preto v druhej dedičskej skupine dedila manželka poručiteľa a jeho rodičia, manželka však v zmysle § 474 ods. 2 Občianskeho zákonníka dedí vždy najmenej polovicu dedičstva. Dedičský podiel žalovanej ako manželky poručiteľa bol vo veľkosti X/X a dedičský podiel žalobcov v 1. a 2. rade ako rodičov poručiteľa bol každého vo veľkosti X/X k dedičstvu. Žalovaná preto bola oprávnená užívať X/X bytu, žalobcovia v 1. a 2. rade boli oprávnení užívať každý X/X bytu.
50. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 298/2008 ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bezprávneho dôvodu, a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol prípadne získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 141/99,4Cdo 298/2008).
51. Vzhľadom na to, že dedičia počas trvania dedičského konania majú postavenie podielových spoluvlastníkov, nie je v prípade práva dediča ako podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Predmetný nárok žalobcov je potom nárokom na náhradu za to, že žalobcovia neužívali spoločnú vec - byt v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu (vo výške dedičského podielu) v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
52. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne
okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010).
53. Z judikatúry súdov ďalej vyplýva, že faktické reálne užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu nie je vždy nevyhnutnou podmienkou pre vznik povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu za užívanie veci. Rozhodným je, že spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi bráni v realizácii jeho spoluvlastníckeho práva tak, že mu znemožní užívanie spoločnej veci (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/1583/2006, sp. zn. 28Cdo/725/2008).
54. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali od žalovanej náhrady za to, že počas trvania dedičského konania v období od 14.01.2012 do 30.05.2014 neužívali predmetný byt v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckemu podielu a žalovaná užívala celý byt sama.
55. V konaní nebolo sporné, že počas trvania dedičského konania v období od 14.01.2012 do 30.05.2014 žalobcovia neužívali predmetný byt a že v byte zostala bývať žalovaná. Žalobcovia v čase úmrtia poručiteľa nemali kľúče od predmetného bytu. Sporným v konaní bolo, kedy žalovaná odovzdala žalobcom kľúče od bytu, že žalovaná žalobcom bránila v užívaní bytu v rozsahu zodpovedajúcom ich podielu a že byt užívala žalovaná nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
56. Z preberacieho protokolu zo dňa 25.04.2013 mal súd preukázané, že žalobcom v 1. a 2. rade v boli vydané okrem iných vecí aj 1 x kľúče od bytu (kľúče od vchodu do bytu) s tým, že žalobcovia sa zaviazali vstúpiť do bytu vždy až po telefonickom oznámení žalovanej a žalovaná sa zaviazala poskytnúť potrebnú súčinnosť na vyhotovenie magnetického kľúča, ktorý E.. U. K. do 7 pracovných dní odovzdá H.. H. M.. S uvedeným znením protokolu súhlasili a protokol podpísali prítomní žalobcovia v 1. a 2. rade, žalovaná, Z. O., H.. H. M. a E.. U. K.. Uvedené potvrdila E.. U. K. aj vo vyhlásení zo dňa 04.02.2018, v ktorom uviedla, že pri preberaní osobných vecí po zosnulom B. O. boli rodičom zosnulého odovzdané osobné veci na základe ich vyžiadania bezodkladne E. L.. Pri odovzdaní osobných vecí im bol odovzdaný aj kľúč od predmetnej nehnuteľnosti - bytu. Elektronický otvárač vstupnej brány bol odovzdaný v náhradnom a dohodnutom termíne ich dcére po vzájomnej dohode.
57. Uvedený preberací protokol zo dňa 25.04.2013, ktorý ako dôkaz predložili sami žalobcovia, začali žalobcovia v priebehu súdneho konania spochybňovať a tvrdiť, že dňa 25.04.2013 žalovaná odovzdala žalobcom len kľúč od vchodu a nie kľúče od bytu a že do protokolu to mohlo byť dopísané neskôr, čo súd považoval za účelové vzhľadom na vyjadrenie svedka H.. H. M., ktorého výsluch rovnako navrhli sami žalobcovi a ktorý pri výsluchu potvrdil, že uvedený protokol je napísaný jeho vlastnou rukou, z čoho vyplýva, že žalovaná vetu o prevzatí kľúčov od vchodu do bytu žalobcami do neho nedopísala. Svedok H.. H. M. pri výsluchu najprv tvrdil, že v uvedený deň žalovaná odovzdala žalobcom len magnetický kľúč od vchodu, avšak po nahliadnutí do predmetného protokolu svedok uvedený rozpor vysvetliť nevedel. Odovzdanie kľúčov od bytu žalobcom dňa 25.04.2013 potvrdili aj svedkovia E. C. a V. C.. Svedkyňa Z. O. pri výsluchu uviedla, že kľúče od bytu odovzdala žalovaná žalobcom na pojednávaní u notára dňa 31.3.2014, čo žalovaná vyvrátila tvrdením, že na výslovnú žiadosť žalobkyne bolo v tejto notárskej zápisnici uvedené, že žalobcovia potvrdzujú prevzatie kľúčov, ku ktorému došlo už 25.04.2013. Súd výpoveď svedkyne Z. O. ohľadne odovzdania kľúčov od bytu považoval za nedôveryhodnú vzhľadom na jej nepresné tvrdenie, že kľúče od bytu jej mal šuchnúť po stole u notárky otec žalovanej, ktorý však podľa jeho výpovede (ktorá v tejto časti nebola nikým spochybnená) kľúče od bytu poručiteľa nikdy nedržal v rukách a svedkyni odovzdal len kľúče od osobného automobilu Y. S.. Žalobcovia teda od 25.04.2013 mali kľúče od predmetného bytu a do bytu mohli vstupovať a tento užívať po telefonickom ohlásení sa žalovanej.
58. Žalovaná v konaní poprela, že by žalobcom bránila v užívaní bytu, na ich žiadosť im odovzdala aj kľúče od bytu a aj hnuteľné veci po poručiteľovi. Na druhej strane žalobcovia v konaní nepreukázali, že byt skutočne chceli užívať, že by sa tohto akokoľvek domáhali, nepredložili súdu jediný dôkaz preukazujúci kedy a akým spôsobom počas dedičského konania žalovanú vyzvali, aby im užívanie bytu umožnila, naopak sami žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní pri svojom výsluchu výslovne potvrdili, že v byte spolu so žalovanou bývať nechceli a toto si ani nevedeli prestaviť, bývanie mali zabezpečené vo svojom rodinnom dome v S. E. a sťahovať do L. sa nechceli. Dôvod, pre ktorý žalobcovia byt neužívali, je teda na ich strane a preto je irelevantný. Žalobcovia navyše daný stav akceptovali, keď súhlasili, že do bytu budú vstupovať po predchádzajúcom telefonickom oznámení žalovanej, čo nemožno považovať za bránenie
v užívaní bytu, keďže s tým žalobcovia súhlasili. Žalobcovia ďalej tvrdili, že telefonická komunikácia bola so žalovanou problematická, k čomu súd uvádza, že pokiaľ žalovaná žalobcom nezdvihla telefón, mohli využiť iný spôsob telefonickej komunikácie a to zaslanie sms správy, odoslaním ktorej by bola ich povinnosť vopred oznámiť žalovanej vstúpenie do bytu splnená, preto samotnú povinnosť žalobcov telefonicky vopred oznámiť žalovanej vstup do bytu súd nepovažoval za bránenie v užívaní bytu. Navyše žalobkyňa v 2. rade pri výsluchu uviedla, že počas dedičského konania chceli kľúče od bytu preto, lebo notárka im povedala, že byt by mal ísť do podielového spoluvlastníctva. Od 25.04.2013 žalobcovia mali kľúče od bytu a byt mohli užívať a vstupovať do neho, čo však nevyužívali. Neužívanie bytu žalobcami preto nebolo dôsledkom toho, že by im žalovaná bránila byt užívať, ale dôsledkom toho, že byt užívať sami nikdy nechceli, čo vyplynulo z ich výpovede ako aj výpovede svedkyne Z.A.. Pokiaľ chceli žalobcovia s bytom ako spoločnou vecou hospodáriť inak, napr. dať ho do prenájmu, uvedené bolo potrebné riešiť v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Žalobcovia teda v konaní nepreukázali, že by im žalovaná bránila v užívaní ich spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu.
59. Žalobcovia ďalej tvrdili, že žalovaná užívala celý byt, teda že ho užívala nad rozsahu svojho dedičského podielu (súd poznamenáva, že žalovaná s poukazom na § 474 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola oprávnená užívať polovicu bytu). Uvedené tvrdenia však žalobcovia nepreukázali a žalovaná toto ich skutkové tvrdenie poprela a uviedla vlastné skutkové tvrdenia, že predmetný byt neužívala celý, nakoľko po smrti manžela sa žalovaná presťahovala do menšej detskej izby v byte a žalobcovia mali v byte pripravený priestor na užívanie bytu ako aj samostatnú izbu a to spálňu, pričom uvedené okrem výsluchu svedkov V. C. a E. C. preukázala žalovaná aj fotografiami vyhotovenými počas dedičského konania (žalovaná v čase začatia tohto súdneho sporu už v predmetnom byte nebývala), na ktorých je zobrazená uvoľnená spálňa pripravená pre žalobcov a sčasti uvoľnená obývačka, kúpeľňa, chodba a balkón. Žalobcovia namietali, že spálňa nebola pre nich pripravená, lebo sa v nej nachádzali veci žalovanej, čo však žalovaná poprela a uviedla, že v spálni neboli jej veci, ale zostali tam osobné veci po poručiteľovi, posteľná bielizeň, paplóny, krabice a kufor s jeho šatstvom a bielizňou a spoločné svadobné dary, čo vyplynulo aj z predložených fotografii. Svedkyňa Z. O. síce tvrdila, že žalobcovia nemali v byte pripravené miesto na užívanie bytu z dôvodu, že aj v spálni boli veci žalovanej, avšak svedkyňa neuviedla, aké veci sa tam mali nachádzať, preto súd považoval za preukázané, že v spálni sa nachádzali veci uvedené žalovanou patriace poručiteľovi. Preto žalobcovia neuniesli ani v tomto smere dôkazné bremeno.
60. Vzhľadom na to, že žalobcovia nepreukázali, že žalovaná im bránila v užívaní ich spoluvlastníckeho podielu k bytu, v dôsledku čoho by byt užívala nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
61. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
62. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
63. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
65. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu a zodpovednosti za zavinenie za zastavenie konania tak, že žalovaná má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalobcovia vzali svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.012,57 eur späť z dôvodu, že žalovaná vzniesla námietku premlčania a v časti 3.462,48 eur z dôvodu, že žalovaná bola podľa názoru žalobcov oprávnená užívať byt v rozsahu X/X, teda nie pre správanie žalovanej, preto procesne zavinili zastavene konania v tejto časti žalobcovia a vo zvyšnej časti súd žalobu zmietol, z ktorého dôvodu žalovaná mala v tejto časti vo veci plný úspech, preto súd žalobkyni priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.