Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/158/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému W. O., A.. XX.X.XXXX, W. X. XX, XXX XX, P., v konaní o zaplatenie 1.036,55 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 103,53 € spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od 16.11.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 209,14 € spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od 16.11.2016 do zaplatenia, sa zastavuje.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.12.2016 pôvodný žalobca Q. Ú. W., Y..X.., X. X. Q. W., G.: XX XXX XXX, sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.036,55 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že ako veriteľ 18.11.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Q., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úverový limit s dohodnutým úrokom vo výške 18 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 497,91 € a bol žalobcovi povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 16,60 €. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok banka po skončení príslušného mesiaca vystavovala a odosielala žalovanému informáciu z informačného systému banky, inak výpis z bankovej knihy, pričom žalovaný ako klient banky automaticky potvrdzoval informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručil banke písomnú reklamáciu. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a neplatil štandardné mesačné splátky. Pred odstúpením svojej pohľadávky na vymáhanie preto banka vystavila ku 16.11.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2016, ktorý obsahoval súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady, pričom celková pohľadávka žalovaného z tohto titulu predstavovala sumu 1.036,55 €. Keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť svoj záväzok v lehote splatnosti, ktorú mu banka určila vo výpise z bankovej knihy, ktorý bol vyhotovený ku dňu 31.10.2016, čiže dlh nezaplatil do 15.11.2016, vznikol dňom 16.11.2016 žalobcovi nárok na úroky z omeškania.

3. K svojej žalobe žalobca pripojil žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro - zmluvu o vydaní kreditnej karty z 18.11.2008, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a výpis z účtu kreditnej karty za obdobie od 4.1.2011 do 31.10.2016.

4. V priebehu konania pôvodný žalobca zmenil právneho zástupcu a tento novozvolený právny zástupca, ktorý sa stal súčasne právnym zástupcom obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku podaním z 23.3.2017 navrhol súdu pripustiť zmenu v osobách strán na strane žalobcu podľa ust. § 80 ods. 1 C.s.p.. V tomto podaní totiž uviedol, že pohľadávka banky uplatnená žalobou bola na základe zmluvy uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou uvedenou v záhlaví tohto rozsudku, teda obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 831 154, postúpená bankou na túto obchodnú spoločnosť a žalovanému bola táto skutočnosť oznámená pôvodným veriteľom a žalobcom listom zo dňa 23.1.2017. K tomuto podaniu bola pripojená rámcová zmluva o postúpení pohľadávok a jej prílohy a oznámenie pôvodného postupcu, teda banky, žalovanému, čiže dlžníkovi, o postúpení pohľadávky. Rovnako bol pripojený poštový podací hárok svedčiaci o odoslaní tohto listu žalovanému.

5. Súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu uznesením sp. zn. 10Csp/158/2016 zo dňa 15.1.2018.

6. Nový žalobca prostredníctvom svojho novozvoleného právneho zástupcu podaním zo dňa 27.11.2017 pohľadávku bližšie špecifikoval. V tomto podaní poukázal na skutočnosť, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným vznikla zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý žalovaný čerpal na základe vybranej kreditnej karty. Akým spôsobom žalovaný úver čerpal a plnil, vyplýva potom z výpisu z kartového účtu. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec v sume 497,71 € so zmluvným úrokom vo výške 16,20 % ročne pri štandardnej splátke vo výške 16,60 € mesačne. Právny zástupca žalujúcej strany uviedol, že podľa čl. V. bod 31 písm. b/ obchodných podmienok pôvodného veriteľa pôvodný veriteľ listom z 2.1.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúce v opakovanom neplnení povinných splátok v stanovenej výške. Vzhľadom na uvedené nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, keďže ide o revolvingový úver, ktorý sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., znenie ktorého bolo účinné ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet, ktoré vydala Q. Ú.Q. W. a v týchto sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa zákonného vzorca. O výške úrokovej sadzby v schválenom úverovom rámci a výške štandardnej mesačnej splátky bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Následne žalobca uviedol chronologický rozpis čerpania úveru žalovaným v čase od 19.1.2011 do 5.2.2013 a rovnako uviedol platby, ktoré žalovaný uskutočnil na splnenie svojho záväzku v čase od 15.2.2011 do 19.8.2013. Žalobca týmto podaním zobral súčasne žalobu späť v časti istiny 209,14 €, ktorá istina predstavovala súčet uplatňovaných poplatkov a sankčného úroku a to aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 827,41 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.11.2016 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaná istina predstavuje istinu samotného úveru vo výške 473,61 € a štandardný úrok v sume 353,80 € tam, kde pôvodne požadoval sumu poplatkov 103,47 € a sumu sankčného úroku 105,67 €, ako súd vyššie uviedol, žalobu zobral späť. K tomuto podaniu žalobca pripojil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, kópiu doručenky preukazujúcej prevzatie tohto oznámenia žalovaným dňa 21.1.2014 a cenník Q.. Žaloba, ale aj jej čiastočné späťvzatie spolu s prílohami a príslušnými poučeniami boli žalovanému potom opätovne doručené dňa 10.2.2018, avšak žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a zásadným spôsobom skutočnosti v žalobe uvedené nenamietal.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd v zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 12.4.2018 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

8. V časti, kde žalobca žalobu zobral späť, súd konanie zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p..

9. Pri svojej ďalšej rozhodovacej činnosti v merite veci súd prihliadal na listiny, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu a dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť v celom rozsahu z dôvodu,

že úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý, je z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. považovaný za úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov.

10. Zo žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro súd zistil, že túto spísal žalovaný s pracovníkom pôvodného veriteľa Q.W. Y..X.., X. X. Q. W. dňa 18.11.2008 a z formulárového tlačiva žiadosti vyplynulo, že čl. I. tohto tlačiva obsahoval osobné údaje o žalovanom, čl. II. obsahoval schválený hotovostný limit, alebo úverový rámec a štandardnú mesačnú splátku (úverový rámec bol 15.000 Sk a štandardná mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 500 Sk), čl. III. obsahoval údaje k používaniu karty, teda heslo karty a heslo overenia totožnosti pri telefonickom styku, čl. IV. nebol vyplnený a obsahoval žiadosť o prípadný iný hotovostný limit, čl. V. obsahoval ustanovenia o úverovom poistení, teda poistení schopnosti splácať úver a ďalšie časti obsahovali vyhlásenie klienta, ktoré sa týkali skutočnosti ohľadne ochrany osobných údajov, ale aj pristúpenia k obchodným podmienkam pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet. Záverečná časť formulárového tlačiva obsahovala poplatky za jednotlivé úkony, ale aj indikatívny výpočet RPMN, ktorý ale nekorešpondoval schválenému úverovému rámcu a výške splátky, teda pre potreby samotného žalovaného a jeho úverový rámec bol tento indikatívny výpočet RPMN nepoužiteľný. Naviac žalobca pôvodne neprodukoval dôkaz, že by súčasťou zmluvy a informácií, ktoré boli žalovanému poskytnuté ku dňu, keď podpísal žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro (12.11.2008), boli poskytnuté také údaje, ako bol údaj o zročnosti jednotlivej splátky úveru a o výške úrokovej sadzby. Takýto údaj vo formulári zmluvy absentoval.

11. Z listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, že žalovaný nedodržiaval pravidelné splátky úveru a po roku 2013 už úver nesplácal. Pôvodný veriteľ Q. Ú. W. preto listom zo dňa 2.1.2014 oznámila žalovanému, že vzhľadom na nezaplatenie dlžných splátok napriek zasielaným upomienkam vypovedá zmluvu o kreditnej karte a vyhlasuje okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku, ktorý v tom čase predstavoval sumu 579,96 €. Súčasne banka žiadala tento zostatok zaplatiť na účet tam uvedený. Výpoveď zmluvy a vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo doručené žalovanému 21.1.2014, o čom svedčí podpísaná doručenka.

12. V čase, keď medzi Q. Ú. W., Y..X.., X. X. Q. W. a žalovaným vznikla úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, platil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Medzi základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrilo podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom ak uvedená nebola, spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Ak sa aj žalobca bránil tvrdením, že pri poskytnutí revolvingového úveru, ktorý sa čerpá podľa vôle dlžníka a je neprestajne dopĺňaný veriteľom, nie je možné stanoviť RPMN, súd sa s takýmto názorom žalobcu nestotožnil. Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, už samotný zmluvný formulár všeobecných obchodných podmienok banky obsahoval indikatívny výpočet RPMN v prípade úverov čerpaných na základe kreditných kariet, avšak pri úverovom rámci 30.000 Sk. Je zrejmé, že keď žalovaný prvýkrát požiadal o aktiváciu karty, bol mu poskytnutý úverový rámec v sume 15.000 Sk. Žalobca neprodukoval dôkaz, že pri spísaní žiadosti o aktiváciu karty dňa 12.11.2008 žalovanému zo strany veriteľa boli poskytnuté ďalšie údaje, z ktorých by bolo zrejmé, s akými nákladmi peniaze veriteľa žalovaný „nakupuje“. Podľa presvedčenia súdu banke nič nebránilo v prípade stanoveného úverového rámca vo výške 15.000 Sk a schválenej štandardnej mesačnej splátky vo výške 500 Sk urobiť výpočet RPMN pri úrokoch, ktoré zrejme v tom čase boli požadované (avšak dokumenty predložené žalobcom neobsahujú výšku úrokovej sadzby), teda vypočítať RPMN pri pravidelnom splatení poskytnutého úverového rámca tam uvedeným splátkami pri dohodnutej úrokovej sadzbe. Naviac ako súd konštatoval, žalobca neprodukoval dôkaz, že dohodol so žalovaným v novembri 2008, resp. neskôr, úrokovú sadzbe v tej výške, v akej bola uvedená, na výpisoch z pôžičkovej karty. Naviac cenník, ktorý žalobca do spisu v priebehu konania pripojil, bol platný až od 1.5.2009. Teda žalobca nepreukázal, že so žalovaným platne dohodol úroky v novembri 2008, keď vznikla medzi jeho predchodcom a žalovaným zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súd preto konštatoval, že zmluva o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru, ktorá vznikla na základe žiadosti o aktiváciu karty spísanú žalovaným a akceptáciou tejto žiadosti bankou dňa 18.11.2008, neobsahovala úroky a neobsahovala ani RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru, hoci podľa presvedčenia súdu tak veriteľ urobiť mohol. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca nemôže od žalovaného požadovať úroky a poplatky, nakoľko podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ pre absenciu RPMN je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Naviac však úroky v roku 2008 medzi bankou

a žalovaným platne dohodnuté neboli. Žalobcovi preto patrí len poskytnutá úverová istina, teda rozdiel medzi sumou 660 €, čo je suma, ktorú žalovaný čerpal a sumou 556,47 €, čo je suma, ktorú žalovaný zaplatil.

14. Súd preto žalobcovi priznal len sumu 103,53 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2016 do zaplatenia tak, ako to žalobca, pokiaľ ide o omeškanie v žalobe, žiadal. Keďže došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru pre porušenie platobnej disciplíny žalovaným, je zrejmé, že k 16.11.2016 bol už žalovaný v omeškaní s úhradou dlhu bol a to celého zvyšku dlhu, keďže k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru došlo ešte v roku 2014.

15. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zákonníka.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka.

18. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na vyššie uvádzanú argumentáciu súdu.

19. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalovaný bol vzhľadom na rozsah voči nemu uplatneného nároku v pomere k tomu, čo nakoniec bolo žalobcovi priznané, v konaní úspešnejší. Preto by žalovaný mal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré by boli pomerne krátené v závislosti od jeho úspechu a neúspechu v konaní. Keďže však žalovaný proti žalobcovi náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalovanému sa proti menej úspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.