Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-269-2015.pdf
PDF · 126.09 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/269/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových strán žalobcu W. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. J. XX, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Rybár, advokát, s.r.o., so sídlom Stráž 223, Zvolen, proti odporkyni W. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. XX, Bratislava, zastúpená advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, AK Lachova 32, Bratislava, o zaplatenie 26 56,- € s príslušenstvom rozhodol
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 30.07.2014 sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 26.560,- € s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky poskytnutej medzi občanmi. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 07.02.2011 uzavrel so žalovanou a jej manželom Dušanom Petrom zmluvu u pôžičke, predmetom ktorej bolo dočasné prenechanie finančných prostriedkov vo výške 26.560,00 € v prospech žalovanej a jej manžela. Žalobca ako prostriedok procesného útoku použil skutkové tvrdenia podľa ktorých podpisom zmluvy o pôžičke žalovaná a jej manžel potvrdili prevzatie uvedenej sumy, ako aj svoj záujem túto sumu vrátiť do 07.08.2011. Dňa 19.03.2012 zomrel manžel žalovanej a v následnom dedičskom konaní vydal notár JUDr. Soňa Böhmová, ako súdny komisár, so sídlom notárskeho úradu na Medenej ulici Bratislave, Slovenská republika, Osvedčenie o dedičstve, spisová značka 38D/262/2012, Dnot 45/2012, IČS 1212207090, potvrdené okresným súdom, právoplatné dňa 19.04.2013, podľa ktorého došlo k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalovanej a jej manžela), ako aj dedičskej pozostalosti tak, že jediným dedičom po manželovi sa stala žalovaná. Súčasne žiadal zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
2. Súd vo veci pod č. k. 32Ro/2004/2014-24, dňa 06.05.2015 vydal platobný rozkaz, voči ktorému včas podala žalovaná.
3. Žalovaná k veci uviedla, že žalobcovi nič nedlhuje, pričom žalobca ju nikdy pred podaním žaloby ani nevyzýval na zaplatenie dlžnej sumy. O tejto pohľadávke žalobcu sa žalovaná dozvedela až po smrti svojho manžela od notárky JUDr. Sone Böhmovej, lebo žalobca si v dedičskom konaní uplatnil pohľadávku vzniknutú z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.02.2011 a Dodatku k zmluve k pôžičke zo dňa 07.04.2011 ku dňu manželovej smrti vo výške 56.560,- €. Odmietla tvrdenie žalobcu o výške pôžičky v sume 26.560,- €, ktorú si spolu s nebohým manželom mali od neho požičať, lebo žalobca im požičal len sumu 10.000,- €, a nie sumu uvedenú v Zmluve o pôžičke zo dňa 07.02.2011. Zmluvu o pôžičke na 10.000,- € žalovaná s manželom podpísali doma vo svojom byte za prítomnosti notárskej kandidátky
JUDr. Eriky Szorádovej, poverenej notárkou Zuzanou Grófikovou, nie na notárskom úrade. Zmluvu o pôžičke podpísali v dobrej viere, stále sa hovorilo o sume 10 000,- €, ktorú potrebovali na zaplatenie dlžnej sumy za nezaplatené splátky u správcu bytového domu. Dlžoba vo výške 6.000,- € im vznikla potom, ako manžel žalovanej ochorel a ona musela zanechať zamestnanie a starať sa o neho, preto nemala dostatok prostriedkov na zaplatenie poplatkov za byt. Dlžnú sumu 10.000,- € žalovaná vrátila osobne priamo žalobcovi naraz dňa 09.06.2011 na parkovisku pred bytovým domom na Toryskej ul. č. 46 v Bratislave za prítomnosti svedka Jozefa Šarköziho, v tom čase partnera dcéry žalovanej. Tým považovala svoj dlh za splatený a vyrovnaný. Sumu 10.000,- € na vyplatenie pôžičky jej poskytla ďalšia dcéra Denisa Kuželová. Z hľadiska osobných a majetkových pomerov žalovanej a jej nebohého manžela bolo vylúčené, aby si zobrali pôžičku na dobu šiestich mesiacov vo výške 26.560,- € tak, ako je uvedené v Zmluve o pôžičke zo dňa 07.02.2011, pretože takúto sumu by nemali ako vrátiť. Tiež uviedla, že okrem tohto konania žalobca vedie proti žalovanej na Okresnom súde Bratislava II aj konanie evidované pod č.k. 7C/218/2014, (predtým 31 Ro/1060/2014), v ktorom sa domáha zaplatenia sumy 30.000,- € s prísl.. Na pojednávaní dňa 13.05.2015 žalobca uviedol, že: „Zať žalovanej, teda môj dlhoročný priateľ, mi povedal, že by si svokra chcela požičať nejaké peniaze. Ja som povedal, že v poriadku, ale musí ručiť nejakou nehnuteľnosťou. Keď som sa pýtal, že o akú sumu by sa malo jednať, tak mi povedal, že aj on s manželkou by si chceli požičať nejaké peniaze, a že by sa to dalo do jednej zmluvy. Až neskôr som sa dozvedel, že časť, ktorá mala ísť odporkyni, bola 10.000,- € s tým, že oni hovorili, že oni to budú aj tak splácať tú svoju časť a žalovaná si bude splácať tú svoju časť. Ja som teda vedel, že tie peniaze sú aj pre nich, aj pre ňu.“ Žiadala žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
4. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 19C/269/2015-98, zo dňa 13.10.2015 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 26.560 € s úrokom z omeškania 6,5 % ročne od 08. 08. 2011 do zaplatenia a trovy konania za zaplatený súdny poplatok 1.593,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom mal vykonaným dokazovaním preukázané uzavretie Zmluvy o pôžičke žalovanou a jej manžela so žalobcom dňa 07. 02. 2011 v sume 26.560 eur, ktorú v lehote jej splatnosti nevrátili. Poukázal na skutočnosť, že pôžička bola zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnosť - byt žalovanej Záložnou zmluvou zo dňa 07. 02. 2011, keď Zmluva o pôžičke aj Záložná zmluva jasne obsahujú sumu zodpovedajúcu pôžičke slovom aj písmom, z dôvodu ktorého nemal pochybnosti o tom, že žalobca požičal žalovanej a jej manželovi sumu 26.560 €, ktorú si od neho aj prevzali, ako to potvrdili výslovným vyhlásením uvedeným v Zmluve o pôžičke a Záložnej zmluve a tvrdenia žalovanej, že si požičala iba 10.000 € a že sa o oboch zmluvách, Zmluve o pôžičke a Záložnej zmluve dozvedela až počas dedičského konania po svojom nebohom manželovi, vyhodnotil ako nepravdivé a zavádzajúce, ako aj tvrdenie, kto a ako minul pôžičku prevzatú žalovanou spolu s jej manželom, za ktorú sa rozhodla ručiť vlastným majetkom, posúdil ako bezpredmetné. Uviedol, že tak ako banka neskúma, či osoba, ktorá u nej čerpá úver ho použije pre seba, prípadne svoje deti a na aký účel, nie je ani podstatné, akým spôsobom a kto minul pôžičku od žalobcu podľa Zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel so žalovanou a jej manželom, keďže žalovaná pred notárom podpísala, že si berie pôžičku vo výške 26.560 € a jej domnienka, že zaplatením sumy 10.000 € bude dlh žalobcu ako veriteľa uspokojený dôvodná nie je, pretože uvedenú sumu žalobca zohľadnil ako vrátenú v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/218/2014 s tým, že jediným zmluvným partnerom po smrti manžela žalovanej vo vzťahu k žalobcovi, je žalovaná. Voči rozsudku podala včas odvolanie žalovaná.
5. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 10Co/3/2016-128 zo dňa 26.01.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to zmluvou o pôžičke zo dňa 07.02.2011, fotokópiou rovnopisu osvedčenia o dedičstve zo dňa 19.04.2013, výsluchom svedkov JUDr. Eriky Szorádovej, svedkyne Alžbety Petrovej, svedka Jozefa Šarközi, svedkyne Denisy Kuželovej, ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:
7. Z výpovede žalobcu Mariána Kišša súd zistil, že ho požiadal ma známy Jozef Šarközi, či by mu nevedel požičať peniaze, konkrétnu sumu mi nepovedal, povedal však, že jeho svokra Mária Petrová vie za pôžičku ručiť svojim bytom na Dolných Honoch. Pán Šarközi mu priniesol LV, aby si pozrel, či je všetko v poriadku. Jeho zamestnankyňa pripravila zmluvu o pôžičke aj záložnú zmluvu, pán Šarközi mu povedal, že sa jedná o sumu 26.560 €, ktorá bola v zmluve uvedená a zmluvy mali ísť podpísať k notárovi. Pán Šarközi mu povedal, že pán Petro má zdravotné problémy, že k notárovi prísť nemôže preto jeho zamestnankyňa pani Kuhnová vybavila notárku, ktorá prišla do bytu k pánovi Petrovi s overovacou
knihou. Doma v byte pani Petrová a jej manžel podpísali aj zmluvy o pôžičke aj záložnú zmluvu a keď odišla notárka, tak prišiel pred ich byt, pán Šarközi a pani Petrová vyšli z bytu a on odovzdal hotovosť 26.560 €. On pána Petra nikdy v živote nevidel. Peniaze si zobrala pani Petrová. Proti peniazom mu odovzdali podpísané zmluvy o pôžičke a záložnú a jeho zamestnankyňa potom išla so záložnou zmluvou na kataster. Nevedel na aké účely potreboval pán Šarközi peniaze. Myslel si, že pôžičku bude splácať pani Petrová s manželom keď ju podpísali. Po určitom čase chceli od neho ďalšiu pôžičku, požičal im 40.000 €. Sumu 10.000 € mu pani Petrová vrátila osobne v hotovosti, vyplatila mu túto sumu do ruky, vystavil jej kvitanciu na sumu, ktorú mu vrátila a zvyšok pôžičky bol predmetom konania 7C/218/2014. Pán Šarközi z tej pôžičky raz zaplatil, bolo to vtedy keď ho raz naháňal, nebol doma, vyšla von jeho žena, povedala že je v zahraničí a dala mu 500 €, aby to z pôžičky odčítal. Vrátili mu teda celkove 10.500 €, nevie od ktorej pôžičky tých 500,- € som odpočítal. On zmluvu o pôžičke a záložnú zmluvu podpísal potom, keď ich prevzal od manželov Petrových, predtým ako dal zmluvy zavkladovať na kataster, bolo to asi v ten istý deň, zmluvy podpísal u neho v kancelárii, jeho podpis sa nemusel overovať. O poskytnutie pôžičky ho požiadala pani Petrová a pán Šarközi, prišla za ním, bol pod domom kde bývajú a tam mu to povedala, bolo to pár dní pred podpísaním zmlúv. Pri odovzdaní peňazí bola prítomná pani Petrová a pán Šarközi. O tom, že má prísť doniesť peniaze sa dozvedel tak, že telefonoval s pánom Šarközim, že už sú podpísané zmluvy a že môže prísť s peniazmi. Peniaze mal pripravené na odovzdanie, vedel presne koľko peňazí má priniesť, niekoľko krát ich prepočítal, dal si ich do vrecka a takto peniaze odovzdal pani Petrovej, neboli v obálke. Pred ním si ich neprepočítala otočila sa, išla s nimi dovnútra a on som si zobral zmluvy a išiel preč, pán Šarközi šiel za ňou do vnútra. Žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy nevyzýval, lebo žalovaná mu telefonovala sama. Keď mu volala pýtala sa ho, či už Šarközi zaplatil peniaze, lebo má dojem, že časť peňazí dala jemu a že ona zaplatí len tú jej časť 10.000 €. Pánovi Šarközimu by nikdy nepožičal peniaze bez ručenia. Jeho vyjadrenie v konaní 7C/218/2014, keď uviedol vo vzťahu k Šarközimu, že aj on s manželkou by si chceli požičať peniaze a že sa to dá do jednej zmluvy bolo preto, lebo až neskôr sa dozvedel, že časť ktorá mala ísť žalovanej bolo 10.000 € s tým, že Šarköziovci hovorili, že oni to budú aj tak splácať tú svoju časť a žalovaná si bude splácať tú svoju časť. On teda vedel, že tie peniaze sú aj pre nich aj pre žalovanú. Vedel, že pán Šarközi chce peniaze, ale jemu by ich nikdy nepožičal bez ručenia a ručenie si zabezpečil cez pani Petrovú. Keď mu pani Petrová vrátila 10.000 €, až vtedy som sa vlastne dozvedel, že ona si požičala len 10.000 € a zvyšok chcel jej zať.
8. Z výsluchu žalovanej Márie Petrovej súd zistil, že ona nikdy v živote pána Kišša nevidela akurát raz ho videla, keď sedel v aute pod ich domom a vtedy mu odovzdala 10.000,- €. Dal jej potvrdenie o tom, že mu peniaze dala, ale nebol tam ani dátum, len suma, že vrátila 10.000- €. Ona potrebovala 10.000,- €, mala nejaký dlh u správcu bytu, potom zomrel jej muž. Bola dlžná za byt a chcela vyplatiť pôžičky, aby nebola dlžná. Pán Šarközi došiel a pýtal sa jej, že babka čo plačete, že on má známeho Maroša toho Kišša, že ho privedie, napíšu zmluvu a keďže dedo nemôže chodiť, že dovedie právničku, lebo muž bol veľmi chorý. Právnička priniesla papiere, ktoré len podpísali, všetko bolo pripravené. Jedinú zmluvu, ktorú videla a ktorú podpísala bola tá, ktorú doniesla právnička od notárky, ona si zmluvu neprečítala, ani muž, len ju podpísali. Pri podpisovaní bol aj pán Šarközi, veľmi sa ponáhľal, lebo chcel ísť ešte za žalobcom, že ide pre tie peniaze. Potom išla za dcérou do jej bytu, býva oproti v paneláku, naproti v ulici a tam čakala na Šarköziho, kedy príde s peniazmi, Šarközi prišiel neskoro večer, vyplatil jej 10.000,- € a ešte si od nej požičal 2.500 €, že jej ich vráti. Na druhý deň išla so Šarközim na kataster, povedal jej, že si má na chvíľu sadnúť, že to vybaví tak, aby dlho nečakali, za chvíľu ju zavolali k okienku, tam podpísala nejaké papiere, jeden papier si nechal Šarközi, že to má pre Kišša a išli domov. Šarközi jej žiadne peniaze nevrátil a rozišiel sa aj s jej dcérou. Peniaze z pôžičky nedostala v ten istý deň 07.02.2011 keď podpísala papiere, právnička došla pred obedom, podpísali s mužom papiere a odišla. Peniaze dostala za dva alebo tri dni potom, ako podpísala papiere. Pri odovzdaní peňazí sa stretli pred domom spolu so Šarközim a žalobcom, dole za ním žalovaná išla preto, lebo mala ísť vrátiť peniaze, prechádzali sa so Šarközim pred domom, Šarközi jej hovoril že už ide, že sedí v aute, tak došla k autu, poďakovala mu za to, že im požičal peniaze, na kávu hore ísť nechcel, išla hore, dole zostal Šarközi s Kiššom a robili si niečo s papiermi. Pred dverami jej bytu jej žiadne peniaze neboli odovzdané, žalobca nikdy pred dverami jej bytu nebol. O tom, že žalobca si voči nej uplatňuje splatenie nejakej pôžičky v sume 26.560,- € sa to dozvedela v dedičskom konaní. Vie že si nepožičala od pána Kišša 26.560 €, keď chcela len 10.000 €. Nevie prečo v roku 2013 v dedičskom konaní po neb. Dušanovi Petrovi uznala voči pánovi Kiššovi dlžobu zo zmluvy o pôžičke zo 07.02.2011 a dodatku zo dňa 07.04.2011 spolu v sume 28.280 €. Nepoverila pána Šarköziho na vybavenie pôžičky od pána Kišša. Zmluvu o pôžičke, keď ju podpísala s manželom pred právničkou si zobral Šarközi, že žalobca ich musí dať do poriadku. Vie o tom, že na jej
LV k bytu sú v poznámke evidované 3 exekúcie. Keď jej manžel zomrel ostala na to sama a strhávajú jej na exekúcie z dôchodku.
9. Z výsluchu svedkyne JUDr. Eriky Szorádovej, súd zistil, že svedkyňa bola notárkou JUDr. Grofikovou zbavená povinnosti zachovať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa tohto súdneho sporu. Svedkyňa k veci uviedla, že nepozná účastníkov sporu, nepozná ani pani Petrovú, ktorá bola prítomná v pojednávacej miestnosti. Keď dostala od p. notárky Grofikovej upovedomenie o tom, že ju zbavuje mlčanlivosti v tejto veci, poskytla jej aj listiny, ktorých sa má týkať jej výpoveď. Ide o výpis zo systému, v ktorom je uvedené jej meno, že overovala podpisy. V tom čase denne overovala okolo 30-40 podpisov, preto si vôbec nepamätá, že p. Petrová s jej manželom pred ňou nejaké listiny podpisovali. Chodili overovať listiny aj mimo notársky úrad, ale skutočne si nepamätá tento prípad. Nepozná ani p. Kišša, ale z listín ktoré má k dispozícii vidí, že v zmluvách mal vystupovať ako záložný veriteľ. Nepozná ani pani Kuhnovú, podľa mena jej udeľoval plnú moc p. Kišš, zrejme bola tiež ich klientkou. Overovať mimo notársky úrad chodili, ťažko s odstupom času povedať teraz ako to bolo často. Napríklad teraz jej zamestnankyne chodia overovať niekedy za deň aj 4x a niekedy nejdú mimo úradu za deň ani raz. Na miesto overenia podpisov sa prepravovali rôzne, mohol ich odviezť klient, preferovali odvoz klientom, ona v tom čase nemala vodičský preukaz, má ho asi len tri roky. Ak bolo miesto kam sa šlo overovať blízko, išla tam pešo a posledná možnosť bola, že šla taxíkom. Nepamätá si, kto zabezpečil jej účasť na overenie podpisov žalovanej a jej manžela. Dokonca ani nemusela byť táto objednávka robená priamo s ňou, stačilo zavolať na notársky úrad, požiadavku na overenie mohla zapísať do kalendára aj kolegyňa a priamo na overenie išla tá z nich, ktorá mala čas. Overenie podpisov listín prebieha tak, že nemusí mať listiny na ktorých sa overuje podpis pri sebe, môže ich mať u seba klient, pred ňou len listiny a overovaciu knihu klient podpíše. Následne tieto listiny vezme na notársky úrad, kde ich spracuje a zo systému sa vygeneruje číslo, listiny sa zošijú s osvedčovacou doložkou. Klient ide s ňou na úrad, vezme spracované a podpísané listiny, respektíve tá osoba ktorá si objednala tento úkon a po spracovaní si tieto listiny vezme. So sebou na mieste, kde sa overoval podpis v tom čase nosila so sebou len overovaciu knihu, pero a papier. Technické prostriedky v tom čase ešte neboli také ako teraz, nemali mobilného notára, vtedy sa klient podpísal na listinu, do overovacej knihy a ona si vypísala z jeho občianskeho preukazu jeho osobné údaje, ktoré potrebovala do osvedčovacej doložky. Poplatok za overenie podpisu v takomto prípade, keď sa overovalo mimo úradu prebiehalo tak, že osoba ktorá si prišla pre listiny, zaplatila overovací poplatok a listiny jej boli vydané. O zaplatení sa vydáva potvrdenie z registračnej pokladne, resp. sa vydal príjmový doklad, ak nefungovala registračná pokladňa. Nie je možné, že by pred ňou neboli podpísané listiny a bol by podpis urobený len do osvedčovacej knihy, lebo pred ňou musí byť listina podpísaná. Tú listinu si vezme a pred ňou musí byť tou istou osobou podpísaná aj overovacia kniha. Prísne dbá na to, že listiny musia byť pri nej, aby nedošlo k zámene listín, ktoré boli overované. Zo sídla notárky JUDr. Grofikovej na Toryskú ulicu určite nešla pešo, lebo je to ďaleko. Ten kto ide do domácnosti overovať podpis následne sám spracuje na notárskom úrade do finálnej podoby podpísané listiny, ona podpisuje doložky, ale môže sa stať, že kolegyňa jej listiny nadieruje, zviaže a lepí. Listiny po overení sú k dispozícii na prevzatie pre klienta. Listiny sú vydané väčšinou tomu, kto ich objednával. V praxi sa jej nestalo, že pri overovaní podpisu na listinách sa aj súčasne odovzdali medzi klientmi peniaze, svedkyňou takéhoto odovzdania nebola a všeobecne to majú zakázané. Pani notárka vydala v tom čase také oznámenie, že aby sa pred nimi takéto odovzdávanie nevykonávalo. Zo systému sa dá zistiť aké listiny sa overovali, v danom prípade šlo o listiny o 4 osvedčenia podpisov, a to: plnomocenstvo pre Ľubicu Kuhnovú na zastupovanie vo veci podpísania záložnej zmluvy, 2x návrh na vklad záložného práva, 2x zmluva o pôžičke na sumu 26.500,- €, dlžníkom boli Petrová, Petro, veriteľ bol Marián Kišš, 1x záložná zmluva medzi účastníkmi Petrová, Petro a veriteľ Kišš.
10. Z výsluchu svedkyne Alžbety Petrovej súd zistil, že z účastníkov konania pozná len p. Kišša, ale len tak z videnia. Žalovaná je jej mama, poznám aj p. Šarköziho, bol to jej druh. Má vedomosť o tom, že mama si požičala od p. Kišša 10.000,- €, vybavovalo sa to cez p. Šarköziho. Nebola pri tom, keď sa podpisovala zmluva o pôžičke a keď mali byť mame odovzdané peniaze od P. Kišša. Bola pritom, len keď mama p. Kiššovi peniaze vrátila. K vráteniu peňazí došlo tak, že p. Šarközi priviezol p. Kišša autom na parkovisko pred dom na Toryskú ulicu, ona s mamou bola vonku. Pán Kišš nevystúpil z auta, cez dvere mu podala peniaze, on si to pred ňou prepočítal. Mame poďakoval, potom sa ešte rozprával s pánom Šarközim, nevidela, žeby dal mame potvrdenie o zaplatení. Mama mu vrátila presne 10.000,- €. Nikdy sa nestretla s p. Kiššom a P. Šarközim v byte u jej rodičov. Nevie kedy pôžičku dostala jej matka, vie len to, že peniaze na vrátenie pôžičky dala matke sestra, Denisa Kužeľová. Než peniaze jej matka dostala od p. Kišša nevie ako to a za akých okolností bolo, že toto všetko vybavoval Jozef Šarközi, ona o tom
nemá žiadnu vedomosť. O tom, že p. Kišš, má pohľadávku voči jej matke sa dozvedela od matky, keď ju zažaloval. Vníma situáciu tak, že matka už nie je nič p. Kiššovi dlžná, vie že matka p. Kiššovi vrátila peniaze a nič mu nedlží. Výška pôžičky ktorá bola poskytnutá jej matke bola 10.000,- €. Jej spolužitie a p. Šarköziho bolo normálne. Má však vedomosť o tom, že p. Šarközi má nejaké dlhy voči p. Kiššovi, vie to z rozprávania p. Šarköziho. Naviac dom na Kovovej ulici, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve Jozefa Šarköziho a jeho brata, Jozef Šarközi založil v prospech p. Kišša, lebo mu bol dlžný. Videla zmluvu o pôžičke, ktorú podpisovala jej matka, bola na nej napísaná suma 10.000,- € a zmluvu podpísal aj jej otec. Nevie, kde sa takáto zmluva so sumou 10.000,- € nachádza. Videla ju u mamy po dlhom čase, keď k nej prišla. Či bola ohľadne pôžičky p. Kišša s mamou na katastri, si nepamätá. Či niekedy videla záložnú zmluvu v prospech p. Kišša nevie, videla len jednu zmluvu a vôbec nevie či to bola zmluva o pôžičke, alebo záložná zmluva.
11. Z výsluchu svedka Jozefa Šarközi súd zistil, že účastníkov konania pozná, aj pána Kišša aj pani Petrovú. Pána Kišša pozná už 15 rokov a ani si nepamätá kedy sa zoznámili. Žalovaná je jeho bývalá svokra. S dcérou Alžbetou Petrovou žili spolu od roku 1999. Vie čo je predmetom tohto súdneho konania, chce povedať pravdu. Pôžička medzi pánom Kiššom a pani Petrovou a v tom čase ešte s jej manželom bola poskytnutá vo výške 10.000 €. Zvyšok ktorý bol uvedený v zmluve o pôžičke sa netýkal ich pôžičky, ale išlo o peniaze ktoré on dlžil pánovi Kiššovi už predtým a týkalo sa to aj jeho nehnuteľnosti, ktorou ručil. Čo sa týka zmluvy o pôžičke nikto z nich ju nečítal, má na mysli seba a manželov Petrových, lebo pán Kišš bol jeho priateľ. Po podpísaní zmluvy pán Kišš vyplatil pani Petrovej len 10.000,- €. Bol pri tom, keď jej to odovzdával. Pán Kišš ako záruku požadoval záložnú zmluvu na nehnuteľnosť, lebo len tak peniaze nepožičiaval. Nemá vedomosť o tom, či po tom ako pani Petrová vrátila žalobcovi 10.000,- € bolo zrušené záložné právo. Čo sa týka záložného práva na byt, svedok uviedol, že je to jeho dlh a pani Petrová s tým nemá nič spoločné. Bolo mu umožnené prečítať zmluvu, on veril pánovi Kiššovi, zmluva sa len podpísala a nikto ju nečítal. Bolo umožnené aj pánovi Petrovi a pani Petrovej zmluvu prečítať. Nemá vedomosť o dodatku k zmluve o pôžičke na sumu 40.000,- €. V konaní vedenom na tunajšom súdu pod spisovou značkou 7C/218/2014 dňa 28.09.2016 vypovedal inak, bolo to preto, lebo bol pánom Kiššom vydieraný, preto je on milionár. Môže preukázať o čo všetko kvôli pánovi Kiššovi prišiel. Z peňazí, ktoré si požičala pani Petrová s manželom si on nepožičal žiadne peniaze. Pôžičku pre pani Petrovú s manželom sprostredkoval on, peniaze pani Petrovej odovzdal pán Kišš. Podpísanú zmluvu o pôžičke od pani Petrovej prevzal pán Kišš. Nevie už, či to bolo navzájom, že si odovzdali zmluvu výmenou za peniaze. Nie je pravda to, čo uviedol v konaní 7C/218/2014, že mal psychické problémy, že bol gambler a alkoholik a že bol vystresovaný z pána Kišša, on v tom čase žil riadnym životom. Pán Kišš ho nechal bývať v jeho dome za mesačný poplatok 200,- € bez elektriny. Takto musel vypovedať, lebo bol v tom čase pod tlakom pána Kišša. Bol pri tom, keď podpisovali pani Petrová s manželom zmluvu o pôžičke. Nikto však zmluvu nečítal, lebo verili pánovi Kiššovi, zmluvu podpisovali u nich doma. Nevie kto podával návrh na vklad do katastra na záložné právo. Ako prebehlo odovzdanie peňazí kde to bolo, kedy to bolo a koľko to si už nepamätá. K odovzdaniu peňazí pani Petrovej došlo pred bránou domu. Pán Kišš sedel v aute, odovzdal jej peniaze bolo to 10.000,- €. On je pánovi Kiššovi dlžný peniaze, ktoré sú uvedené v zmluve o pôžičke, čo sú vyčíslené úroky z toho, čo on je dlžný pánovi Kiššovi. On priviezol a odviezol notárku na podpísanie listín. Nepamätá si, kto podpísané listiny pred notárkou vzal. Bol tiež prítomný pri tom, keď pani Petrová vrátila peniaze pánovi Kiššovi. Pani Petrová išla dole a dala mu peniaze, lebo pán Kišš sedel v aute.
12. Z výsluchu svedkyne Denisy Kuželovej súd zistil, že pána Kišša nepozná, len z videnia, raz ho videla na pojednávaní a osobne sa s ním nepozná. Žalovaná je jej mama. Vie čo je predmetom tohto súdneho konania, ide o nejakých 26.000,- € a vie, že mama si požičala od pána Kišša len 10.000,- €, po pár mesiacoch mu ich vrátila. Vie to preto, lebo peniaze jej dala ona. Nebola osobne pri tom, keď preberala peniaze od pána Kišša. Peniaze si preberala od pána Šarköziho, on ju zavolal a on jej tie peniaze dal. Vie o tom, lebo keď mama prišla domov tie peniaze prepočítavala. Pán Šarközi si od mamy hneď vypýtal 2.500,- €. Keď mama vracala peniaze, pozerala sa z okna, bol pri tom pán Kišš a pán Šarközi, mama si prisadla do auta pánovi Kiššovi, jeho však nevidela. V aute mu mama vrátila peniaze. Priniesla aj papier o tom, že mu vrátila 10.000,- €. Zmluvu o pôžičke videla, bolo na nej uvedené 10.000,- €. Nemá vedomosť o tom, že si pani Petrová nechala jeden rovnopis zmluvy o pôžičke, to si už nepamätá. Bola pri tom, keď rodičia zmluvu podpisovali, bol tam pán Šarközi a nejaká pani ktorú priviezol pán Šarközi. Ona prišla s pripravenými zmluvami. Peniaze neboli vyplatené v ten istý deň, mama ich dostala o dva dni neskôr. Potom ako rodičia zmluvy podpísali, zobral ich so sebou pán Šarközi. Zmluvu dopodrobna nečítala, videla tam sumu 10.000€. Prečo mame nepožičala ona tých 10.000,- € bolo to preto, lebo v
tom čase bol predaj jej bytu v štádiu predaja, nemala ešte z predaja peniaze a preto dala mame peniaze až potom, keď jej bola vyplatená kúpna cena za byt. Mala vedomosť o tom že byt jej mamy je založený v prospech pána Kišša. Záložnú zmluvu na byt nečítala. Návrh na vklad do katastra podával asi pán Šarközi, na kataster išla mama s pánom Šarközim.
13. Zo Zmluvy o pôžičke súd zistil, že bola uzavretá medzi Máriou Petrovou a Dušanom Petro na strane dlžníkov a Mariánom Kiššom na strane veriteľa dňa 07.02.2011, podpisy zmluvných strán boli notársky overené v ten istý deň. Podľa čl. 1, bod 1 tento zmluvy veriteľ poskytol dlžníkom peňažnú sumu 26 560,- €, ktorá bola odovzdaná v deň podpisu zmluvy v hotovosti. Podľa bodu 2. sa dlžníci zaviazali pôžičku vrátiť do 07.08.2011.
14. Z osvedčenia o dedičstve spísaného JUDr. Soňou Böhmovou, notárkou dňa 19.04.2013 súd zistil, že dedičské konanie po neb. Dušanovi Petro, nar. 26.11.1945, zomrelom dňa 19.03.2012 bolo vedené pod spisovou značkou 38D/262/2012, Dnot 45/2012. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej celý predmet dedičstva aktíva aj pasíva nadobúda Mária Petrová, manželka poručiteľa bez povinnosti výplaty voči ustupujúcim spoludedičom Alžbete Petrovej a Ing. Romanovi Novosadovi. V dedičskom konaní bolo prejednané okrem aktív aj ako jedno z pasív dedičstva pohľadávka Mariána Kišša vzniknutá z titulu Zmluvy o pôžičke z dňa 07.02.2011 a Dodatku ku zmluve o pôžičke zo dňa 07.04.2011, ku dňu smrti poručiteľa v sume 28.280,- €.
15. Z fotokópie osvedčovacej knihy súd zistil, že šlo o listiny, na ktorých sa dňa 07. 02.2011 osvedčovali 4 podpisy, a to: plnomocenstvo pre Ľubicu Kuhnovú na zastupovanie vo veci podpísania záložnej zmluvy, 2x návrh na vklad záložného práva, 2x zmluva o pôžičke, suma 26.500,- €, dlžník Petrová, Petro, veriteľ Marián Kišš, 1x záložná zmluva, Petrová, Petro, veriteľ Kišš.
16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa dlhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky: z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými stranami právny vzťah pôžičky nevznikne (rozsudok z NSRS z 30.06.2010 sp. Zn. 3Cdo/325/2009).
17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
18. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
19. Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
20. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o to veriteľ požiadal. 21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaná a jej manžel si od neho požičali sumu 26.560,- €. Z výpovede svedka Jozefa Šarközi mal súd nepochybne preukázané keď sa jednoznačne vyjadril k okolnostiam, za akých sprostredkoval žalovanej a jej manželovi pôžičku, potvrdil že žalovaná si zobrala od žalobcu pôžičku iba 10.000€ a zvyšok uvedený v zmluve o pôžičke sa jej netýka. Žalovaná žalobcu nepoznala a preto ho o pôžičku v sume 26.560 € nežiadala ani ona, ani jej nebohý manžel, ani iným spôsobom žalobcu nekontaktovala. Žalobca jej ani jej ani jej manželovi sumu 26.560 € nikdy neodovzdal. Svedok Jozef Šarközi potvrdil, že žalobca poskytol žalovanej sumu 10.000,- € a túto sumu mu aj osobne vrátila dňa 09.06.2011. Vtedy žalovaná videla žalobcu po prvý raz, nikdy predtým u nej ani nebol. Vrátením sumy 10.000,- € považovala žalovaná svoj záväzok za splnený. Žalobca ako záložný veriteľ
jej vydal kvitanciu, ktorá potvrdzuje, že mu vrátila 10.000,- €. Žalovaná bola pri podpisovaní príslušných zmluvných dokumentom za prítomnosti notárky uvedená do omylu, konala v domnienke aj jej manžel, že ide iba o sumu 10.000,- €, lebo iba túto sumu potrebovali na preklenutie tiesnivej situácie, kedy manžel žalovanej zostal zo zdravotných dôvodov doma a ona sa musela o neho starať. O pôžičke v sume 26.560,- € žalovaná nemala vedomosť až do dedičského konania, uvedenú sumu jej ani žalobca nikdy neodovzdal. Z hľadiska ustanovení § 657 je zrejmé, že zmluva o pôžičke zo dňa 07.02.2011 vykazuje zásadné formálne a materiálne nedostatky, ktoré majú za následok jej absolútnu neplatnosť. V bode 1, čl. I. sa na jednej strane veriteľ zaväzuje požičať sumu a zároveň sa uvádza, že peňažná suma bola odovzdaná 07.02.2011 v hotovosti. V bode 2, čl. II. svojim podpisom potvrdzujú dlžníci, že pôžičku prevzali i keď odovzdaniu a prevzatiu žiadneho finančného obnosu medzi účastníkmi nedošlo. Túto skutočnosť potvrdil aj sám žalobca, ktorý potvrdil, že zmluvu podpísal až vo svojej kancelárii po overení podpisov dlžníkov, preto záväzok uvedený v zmluve o pôžičke zo dňa 07.02.2011 platne nevznikol. Zmluva o pôžičke zo dňa 07.02.2011 je absolútne neplatným právnym úkonom aj pre rozpor s dobrými mravmi a pre obchádzanie zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že došlo k faktickému odovzdaniu celej sumy, ani na tomto základe nemožno považovať zmluvu medzi ním a žalovanou za platne uzavretú. Sú mal tiež zo zhodných výpovedí svedkov preukázané, že žalovaná dostala prostredníctvom svedka Šarköziho len sumu 10.000,- € a túto mu aj vrátila. Na základe vyššie uvedeného a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
22. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalovanej, ktorá mal vo veci plný úspech náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).