Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-150-2017.pdf
PDF · 88.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/150/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému W. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. Z. XXX/XX, Y. K., pre zaplatenie 2 209,52 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 687,93 eura, a to pravidelnými mesačnými splátkami, každá splátka splatná posledný kalendárny deň toho ktorého mesiaca, prvá splátka splatná v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to tak, že prvých 6 splátok po 250,- eur a poslednú 7. splátku vo výške 187,93 eura s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky riadne a včas má za následok zročnosť celého plnenia.
II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 22 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 25. 10. 2017 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 2 209,52 eura spolu s 28 % ročným úrokom od 01. 06. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 15. 08. 2007 uzatvorila so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bol zriadený bankový účet IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaný mal v zmysle bodu 3.8 Všeobecných obchodných podmienok povinnosť mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Nakoľko sa žalovaný dostal na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnal, žalobkyňa previedla dňa 31. 05. 2017 debetný zostatok na vnútorný pohľadávkový účet. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami spojenými s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky úročená úrokom vo výške 28 %. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe tejto úrokovej sadzby platnej od 01. 07. 2012. V doplnení žaloby zo dňa 25. 01. 2018 žalobkyňa uviedla, že žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi, pričom kreditné obraty predstavovali 96 988,05 eura a debetné obraty sumu 9 310,69 eura. Poplatky boli žalovanému účtované na základe čl. VI. ods. 4 zmluvy o účte, podľa ktorého je banka za poskytovanie produktov a služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov. Sadzba úroku vo výške 28 % vyplýva z čl. 3.12 všeobecných obchodných podmienok v spojení s výveskou úrokových sadzieb.
2. Nakoľko žalovaný právo na vyjadrenie sa k žalobe nevyužil, súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa z neúčasti včas ospravedlnila.
3. Žalovaný uviedol, že úver prestal splácať pre rodinné problémy. Osobný účet používal a rovnako využíval povolené prečerpanie účtu. Potom, ako mu banka oznámila, že účet zatvorila, niečo splatil, ale išlo len o malé sumy. Okrem tohto úveru a dlhu v Sociálnej poisťovni nemá iné záväzky. Pokiaľ ide o poplatky, uviedol, že mal vedomosť o štandardných poplatkoch za vedenie účtu ako aj o riadnych úrokoch, k úroku vo výške 28 % sa nevedel vyjadriť. Zmluvu si ani poriadne neprečítal. Ako živnostník má premenlivý príjem a preto požiadal o splátky vo výške po 250,- eur.
4. Z predložených dôkazov mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom dňa 15. 08. 2007 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou bol pre žalovaného zriadený rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. V zmluve sa strany nedohodli na poskytnutí služby povoleného prečerpania na osobnom účte. Z bodu VI. ods. 4 zmluvy vyplýva, že za poskytovanie produktov a služieb je žalobkyňa oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov.
5. Zmluvou o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 03. 11. 2010 žalobkyňa zriadila žalovanému povolené prečerpanie do výšky limitu 100,- eur. V bode 7. zmluvy sa strany dohodli na oprávnení žalobkyne na zúčtovanie poplatkov podľa Sadzobníka poplatkov. Dňa 11. 12. 2012 strany sporu zmenili požadovanú výšku limitu povoleného prečerpania na sumu 1 500,- eur. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný bol informovaný o výške povoleného prečerpania k určitému dátumu, o úrokovej sadzbe pri povolenom prečerpaní, pričom pri čerpaní nad výšku limitu sa k tejto úrokovej sadzbe pripočíta úrok vo výške 8 % ročne.
6. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
7. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
9. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľom v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.%25239'&ucin-k-dni='31.12.2012'>, b) <aspi://module='ASPI'&link='129/2010 Z.z. %25239'&ucin-k-dni='31.12.2012'>, d) <aspi://module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.%25239'&ucin-k- dni='31.12.2012'>, f) <aspi://module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.%25239'&ucin-k-dni='31.12.2012'>, g) <aspi://module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.%25239'&ucin-k-dni='31.12.2012'>, i) <aspi:// module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.%25239'&ucin-k-dni='31.12.2012'> a w) <aspi:// module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.%25239'&ucin-k-dni='31.12.2012'>, b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
10. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o
a) období, ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
11. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo iných splatných poplatkov, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v § 12 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='129/2010 Z.z.%252312'&ucin-k- dni='31.12.2012'> neustanovuje inak.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany uzatvorili zmluvu, ktorou žalobkyňa zriadila pre žalovaného osobný účet a v rámci ktorého nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie. Žalobkyňa neskôr povolila žalovanému prečerpať osobný účet, pričom nesporne žalovaný vykonával debetné operácie aj nad rámec kreditných operácii na svojom účte. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky tie náležitosti, absenciu ktorých zákon sankcionuje v tom smere, že úver by bol bezúročný a bez poplatkov, vznikla žalovanému povinnosť popri istine zaplatiť žalobkyni aj úroky vo výške 19,9 % ročne, o ktorých mal žalovaný vedomosť. Žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že by si splnil svoju povinnosť a preto súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1 687,93 eura, v ktorej bola žaloba podaná dôvodne.
14. V časti, pokiaľ si žalobkyňa uplatnila poplatky v celkovej výške 521,59 eura, konkrétne poplatky za transakcie, poplatky za upozornenie - debet, avízo o nezrealizovaní príkazu, poplatok za výzvu - debet, poplatok za vedenie exekúcie, poplatok za zrušenie TP a poplatok za výpis, ako aj 28 % úroky zo sumy 2 209,52 eura od 01. 06. 20174 do zaplatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Predmetná zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, a preto si žalobkyňa mohla účtovať voči žalovanej úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov, žalovanému nevznikla povinnosť platiť vyššie uvedené poplatky a v prípade nepovoleného prečerpania žiadne úroky. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť totiž poplatky uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Aj pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, resp. vývesku úrokových sadzieb, súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti všeobecných obchodných podmienok alebo iných istín, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobkyňa zároveň nepreukázala platné individuálne dojednanie 28 % úroku v spotrebiteľskej zmluve ako ani v listine, ktorá by bola spojená so zmluvou o bankovom účte. Naviac, akékoľvek úroky, ako odplatu za užívanie požičanej sumy, prislúchajú veriteľovi len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nastáva stav, kedy dlžník už nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Pokiaľ majú žalobkyňou uplatnené úroky sankčný charakter, tak sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo s omeškaním spotrebiteľa s plnením, to znamená s vrátením sumy nepovoleného prečerpania po zatvorení účtu, zákon spája oprávnenie dodávateľa žiadať úroky z omeškania. Tieto predstavujú v čase omeškania žalovanej výšku päťkrát nižšiu, ako si uplatňuje žalobkyňa titulom úroku z nepovoleného prečerpania účtu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zamietol žalobu aj v časti úrokov, ktoré neboli individuálne dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
15. V súlade s § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku súd povolil žalovanému splácať priznaný nárok pravidelnými mesačnými splátkami tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Určenie dlhšej ako trojdennej lehoty k plneniu, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré sú zákonom zverené do jeho voľnej úvahy. Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle na návrhu strán sporu uvážil, či je povolenie zmienenej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu. Súd má za to, že stanovené splátky sú primerané k nevyhnutným životným nákladom, výške dlhu a počtu
mesiacov, za ktoré by žalovaný mohol svoj dlh uhradiť žalobkyni bez toho, aby táto utrpela vážnu ujmu z dôvodu neskoršieho plnenia. Naviac, je aj v záujme žalobkyne docieliť uhradenie istiny, aj keď v horizonte deviatich mesiacov, ako domáhať sa svojho nároku cestou exekúcie, čím by sa úplné uspokojenie pohľadávky mohlo oddialiť, o to viac, že na majetok žalovaného už je vedená exekúcia.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni priznal ich náhradu v rozsahu 22 %. Žalobkyňa si žalobou uplatnila istinu vo výške 2 209,52 eura spolu s 28 % ročnými úrokmi, ktoré za obdobie od 01. 06. 2017 do 12. 04. 2018 predstavujú 535,61 eura, pričom súd jej priznal 1 687,93 eura. Jej úspech v konaní tak predstavuje 61 % a neúspech 39 %. Po započítaní úspechu a neúspechu žalobkyne jej tak prináleží náhrada trov v rozsahu 22 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.