Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-134-2016.pdf
PDF · 158.22 KB
No categories available
12C/134/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobkyne v 1. rade: O. I., R.. XX. XX. XXXX, D. C. H. XX, D., žalobcu v 2. rade: I. I., R.. XX. XX. XXXX, D. C. H. XX, D., obaja zastúpení: Mgr. Stanislav Hutňan, advokát, so sídlom Moskovská 18, Bratislava, proti žalovanému: Bytové družstvo Vlčie Hrdlo, IČO: 35 859 831, so sídlom Vlčie hrdlo 63, Bratislava, zastúpenému: JUDr. Katarína Juričková, advokátka, so sídlom Drieňová 14, Bratislava, o zaplatenie 2.502,37 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd konanie v časti o zaplatenie 46,41 € s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2016 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.502,37 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia a na náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že žalovaný je bytovým družstvom založeným za účelom prideľovania bytových a nebytových jednotiek, správy domu a majetku družstva a poskytovania služieb spojených s užívaním ubytovacích jednotiek a nebytových priestorov. Žalovaný je vlastníkom bytov a nebytových priestorov a pozemkov evidovaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, vedených Okresným úradom v D., katastrálny odbor, pre okres D. X., obec BA - m.č. W., k.ú. W.. Žalovaný vznikol s cieľom kúpy ubytovacích jednotiek, ich preklasifikovania na byty, správu domu a poskytovania služieb spojených s užívaním bytových jednotiek.
2. Pre účely financovania kúpy ubytovní a na účel ich rekonštrukcie si žalovaný vzal na základe Úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2006 investičný úver v ČSOB, a.s. (pôvodne ISTROBANKA, a.s.) vo výške 121 443 000,- SK. Úver bol splácaný jednotlivými členmi družstva priebežne v súlade s povinnosťou vyplývajúcou im zo stanov bytového družstva uvedenou v čl. VI., ods. 2, písm. b). Jednotlivé splátky úveru boli určené zmluvou o ubytovaní, či neskôr nájomnou zmluvou. Tieto boli pôvodne počítané na základe Cenníka bytových jednotiek, schváleného na členskej schôdzi bytového družstva dňa 28.06.2005, neskôr boli výmery upravené podľa skutočných hodnôt tak, ako boli pri jednotlivých bytoch zapísané v katastri nehnuteľností. Nakoľko žalobkyňa odkúpila byt do osobného vlastníctva, vyplatila žalovanému vypočítanú zostatkovú hodnotu úveru vopred a uhrádzala preto cenu bytu formou 69 splátok vo výške 137,56 € a následne vyplatením jednorazovej odkupnej ceny vo výške 5.415,60 €. V mesiaci október 2014 boli výveskou na oznamovacej tabuli jednotliví členovia družstva oboznámení, že úver je splatený, takže v mesiaci november 2014 je potrebné začať platiť zálohové
platby podľa nových predpisov. K vyúčtovaniu úveru bol povinný žalovaný, napriek tomu tak neurobil. Žalobkyňa ho požiadala opakovane o vyúčtovanie úveru tak, aby bolo zrejmé vyúčtovanie prostriedkov určených na splatenie úveru pripadajúcich na byt žalobkyne, ktoré boli vyplatené do družstva od začiatku splácania úveru, voči sume splátok úveru s príslušenstvom úveru, ktoré vyplatilo družstvo záložnému veriteľovi ČSOB, a.s.. Žalovaný však na takéto vyúčtovanie nepristúpil.
3. Na základe informácií dostupných žalobkyni, žalobkyňa uhradila žalovanému ako splátku úveru oveľa vyššiu sumu, ako je tá, ktorá by pripadala na podlahovú plochu jeho bytu, pričom tento preplatok predstavuje 2.502,37 €, ktorá suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorý je povinný žalobkyni vydať.
4. Pokiaľ ide o otázku premlčania žalovaného nároku, žalobkyňa uviedla, že nakoľko žalovaný do dňa podania žaloby a ani neskôr, neposkytol žalobkyni informácie ohľadom ceny úveru (splácaná istina, úroky a poplatky), oficiálne nebolo do dňa podania žaloby možné ustáliť, či k bezdôvodnému obohateniu došlo. V priebehu roku 2016 sa však žalobkyňa začala venovať otázke platieb úveru a zistila, že k preplatku, a teda k vzniku bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného došlo, avšak ani s vynaložením všetkého úsilia sa žalobkyňa pred novembrom 2014, kedy došlo k zníženiu zálohových platieb z dôvodu úhrady úveru, nemohla dozvedieť o vzniku preplatku a o bezdôvodnom obohatení žalovaného. Okrem toho vzhľadom na to, že v danom prípade, s ohľadom na spôsob komunikácie žalovaného a ignorovanie opakovaných výziev na vyúčtovanie úveru, konal žalovaný úmyselne s cieľom obohatiť sa, preto žalobkyňa považuje za rozhodnú desaťročnú premlčaciu lehotu v súlade s § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V každom prípade od doby bezdôvodného obohatenia neprešli viac ako tri roky, preto má za to, že lehota na uplatnenie práva je dodržaná.
5. Žalobkyňa je členom družstva Vlčie hrdlo a je zároveň aj vlastníčkou bytu č. XXX-XC, na XX. podlaží, vchod C. H. Č.. XX, zapísaný na LV č. XXXX. Výmera bytu je XX,XX K.?. Na základe výpočtov žalobkyne, mala žalobkyňa uhradiť čiastku 12.404,87 € (334,363 € x XX,XX K.?). Žalobkyňa však uhradila za svoj byt spolu čiastku 14.907,24 €. Výška jednotlivých splátok, ktoré uhrádzali jednotliví členovia družstva, boli zo strany žalovaného vypočítané nasledovne:
- celkový počet splátok, ak by nedošlo k predčasnému splateniu úveru, je 103. Splátky boli uhrádzané od začiatku splácania úveru (1.4.2006), vypočítané boli pôvodne podľa predpokladanej výmery s tým, že na 1 m? pripadal úver vo výške 3,71 €. V takto určenej výške uhrádzali jednotliví členovia družstva svoj podiel na úvere až do 01.04.2012 (spolu 72 splátok). Následne po prekvalifikovaní ubytovacích jednotiek na bytové jednotky sa upravila výmera bytov podľa reálneho stavu v súlade s novými listami vlastníctva a súčasne sa znížila splátka na 1 m? úveru na 3,- € /m?, ktoré členovia uhrádzali až do úplného splatenia úveru (10/2014) v počte 31 splátok podľa novej výmery. Niektorí členovia vyplatili byt predčasne, pritom výška doplatku sa vypočítala práve s ohľadom na vyššie uvedené, pričom prebehli dve "vlny" predčasného odkupovania bytov a to k 31.12.2011 a 31.03.2012.
6. Žalobkyňa bola jednou z tých, ktorí vyplatili úver predčasne. Výška doplatku určená žalovaným predstavovala sumu 5.415,60 €, ktorú sumu žalobkyňa uhradila prevodom na účet žalovaného dňa 22. 12. 2011. Žalobkyňa súčasne uhradila všetky splátky úveru do 31.12.2011. Žalobkyňa uhradila spolu za svoj byt sumu 14.907,24 €; svoj byt tak preplatila o 2.502,37 €, ktorú čiastku si uplatňuje touto žalobou od žalovaného, ktorý je osobou ktorá sa obohatila na úkor žalobkyne, nakoľko žalovaný nevyúčtoval úver voči splátkam jednotlivých členov družstva, pričom žalobkyňa má za to, že žalobca nevyčíslil celkovú cenu úveru cielene, znemožňujúc zistiť, či došlo k preplateniu úveru a tým aj k vzniku bezdôvodného obohatenia, a preto má žalobkyňa za to, že išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
7. Žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu uviedla, že v danom prípade sa jednalo od odpredaj bytu z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý je aj nájomcom, kedy je člen povinný uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný úver s príslušenstvom pripadajúci na tento byt (§ 17 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z.). Vzhľadom na kogentnosť ustanovení predmetného zákona, nie je možné určiť odkúpnu cenu bytu v prípade odpredaja družstevného bytu členovi družstva, ktorý je jeho nájomcom, iným spôsobom. Odkúpnou cenou môže byť iba hodnota nesplateného investičného úveru s príslušenstvom pripadajúca na tento byt. Otázkou je výška príslušenstva úveru, u ktorého, pokiaľ nebude akceptované ako ho vyčíslila žalobkyňa, , žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť špecifikovať príslušenstvo.
8. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť, nakoľko túto považuje za nedôvodnú. Žalobkyňa pri uplatňovaní svojho žalobného nároku nepreukázala dôvod bezdôvodného obohatenia. Na základe členskej schôdze BDVH konanej dňa 28.06.2005 sa schôdza uzniesla a rozhodla, že žalovaný odkúpi od spoločnosti Slovnaft, a.s. ubytovacie zariadenia, ktoré budú slúžiť na bývanie jednotlivým členom družstva. Na schôdzi si členovia družstva odsúhlasili kúpnu cenu za odpredaj, spôsob financovania kúpnej ceny za ubytovacie zariadenia, ceny za jednotlivé ubytovacie jednotky, vytvorenie fondu opráv, kde prílohou bol cenník jednotlivých bytov. Podľa kúpnej zmluvy výsledná kúpna cena za 4 ubytovne bola v sume 101 510 730,- Sk, pričom táto bola ešte navýšená o sumu 35 000 000,- Sk, ktorá mala predstavovať vytvorenie fondu opráv a ako podmienky predaja od Slovnaftu, a.s.. Družstvo muselo teda zriadiť fond opráv v uvedenej výške, aby preukázalo, že má finančné prostriedky na sprevádzkovanie ubytovní, nakoľko tieto boli v zlom stave a tým sa Slovnaft, a.s. ako predávajúci chcel zabezpečiť, že nedôjde k odstúpeniu od zmluvy alebo zrušeniu zmluvy. Dokonca si predávajúci zakotvil do zmluvy podmienku, že bude po určitú dobu kontrolovať družstvo. Celkovo teda žalovaný musel mať ku dňu odkúpenia ubytovní k dispozícii sumu 136 510 730 Sk. Túto sumu družstvo deklarovalo jednak investičným úverom vo výške 121 443 000,- Sk a jednak sumou 35 000 000,- Sk, ktorú družstvo vybralo od členov družstva. Následne družstvo na čiastkových členských schôdzach konaných dňa 14.01. a 16.02.20106 v súlade so Stanovami družstva schválilo poskytnutie úveru ISTROBANKOU, a.s. v sume 121 443 000,- Sk.
9. Cenník bytov, ktorý bol vypracovaný pre úverovú banku, nebol cenníkom bytov, za ktorý mal byť odkupovaný jednotlivý byt do vlastníctva členov družstva, ale bol to cenník pre vyplatenie kúpnej ceny Slovnaftu, a.s. a splnenie podmienky na vytvorenie fondu opráv. Takže, ak sa žalobkyňa domnieva, že cena jej bytu pozostáva zo splátky úveru, je jej domnienka mylná. Navyše cena splátky úveru nezahŕňala ďalšie vedľajšie výdavky (náklady spojené s prekvalifikovaním ubytovní na bytové jednotky, t.j náklady na geometrické plány, znalecké posudky, poplatky katastru, poplatky mestskej časti W., náklady na právne služby, náklady na investičný zámer), teda cena splátky ani nepredstavovala skutočnú odkúpnu hodnotu bytu, v ktorej bola zahrnutá nielen finančná čiastka čerpaného úveru, ale aj časť finančných nákladov, ktoré musel žalovaný vynaložiť na odkúpenie ubytovacích zariadení až do ich prekvalifikovania na byty a zapísania jednotlivých bytov do príslušného katastra. Družstvo teda zakomponovalo do kúpnych zmlúv odkúpnu hodnotu pre každý jednotlivý byt, v ktorej družstvo zahrnulo všetky náklady na odkúpenie jednotlivého bytu. Rovnako družstvo postupovalo aj pri žalobkyni, kde na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22. 12. 2011 bol byt č. XXX-XC zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. W. prevedený z vlastníctva družstva na žalobkyňu O. I. a jej manžela I. I., za odkúpnu hodnotu vo výške 5.415,60 €, pričom v kúpnej zmluve žalobkyňa ako kupujúca prehlásila, že ku dňu prevodu bytu, t.j. ku dňu 22.12.2011 splatila odkúpnu hodnotu bytu v plnej výške. Žalovaný má za to, že odkúpením bytu za odkúpnu hodnotu 5.415,60 €, s ktorou žalobkyňa ako kupujúca pri kúpe družstevného bytu súhlasila a v plnej sume ju uhradila, sa finančný vzťah medzi družstvom a kupujúcim za predmetný byt považuje za vyporiadaný. Zo zmluvy nevyplýva, že by družstvo malo vyplatiť žalobkyni preplatky z úverov alebo z iných finančných operácií. Uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zaplatením kúpnej ceny je vzťah medzi členom družstva a družstvom považovaný za vyporiadaný.
10. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k otázke správnosti výpočtu odkúpnej hodnoty, nakoľko táto bola žalobkyňou zaplatená dňa 22.12.2011.
11. V písomnom podaní doručenom súdu žalovaný uviedol, že nie je osobou povinnou v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. na prevod predmetného bytu za zostatkovú cenu tak, ako to uvádza tento zákon. Žalovaný je súkromnou obchodnou spoločnosťou založenou au účelom zabezpečenia bývania pre svojich členov. Žalovaný nie je spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu, nejde teda o byty, ktorých cena by mala byť stanovená v zmysle § 17 a § 18 zákona č. 182/1993 Z.z. Byty vo vlastníctve žalovaného sa predávali a predávajú za cenu, ktorá zohľadňuje splatenie úveru ako aj ďalšie náklady spojené s prevodom bytu. Odkúpna cena bola v zmluve riadne uvedená a jej vyplatením sa považuje táto cena za vyporiadanú. Na kúpu bytového domu nemal žalovaný ani štátne príspevky a ani žiadne štátne dotácie. Vyúčtovanie investičného úveru sa uskutočnilo pri vytvorení odkúpnej hodnoty bytu, kde predstavenstvo družstva zohľadnilo všetky náklady.
12. Žalovaný v podaní doručenom súdu uviedol, že v § 17 zákona č. 182/1993 Z.z. je stanovená povinnosť uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný úver s príslušenstvom, z dôvodu, aby sa zabránilo svojvoľným prevodom družstevných bytov za minimálne ceny, preto ustanovil
minimálnu zákonnú cenu družstevného bytu z dôvodu, aby nedochádzalo k prevodom za nižšie ceny ako je výška nesplateného investičného úveru, v dôsledku čoho by družstvo zostalo zadlžené, čo by viedlo k jeho likvidácii. Uvedené ustanovenie stanovuje len minimálnu výšku ceny družstevného bytu, avšak nehovorí o tom, že by investičný úver mal byť rovnajúci sa kúpnej cene, t.j. odkúpnej hodnote jednotlivého družstevného bytu. Žalovanému zo žiadneho záväzkového vzťahu nevyplýva povinnosť vysporiadať sa s jednotlivými členmi družstva ohľadne investičného úveru. Je potrebné uviesť, že aj zákon č. 182/1993 Z.z. upravuje spôsob dojednania ceny bytu medzi predávajúcim a kupujúcim formou dohody, kde zároveň zákon pamätá na to, aby sa do ceny bytu započítala aj suma investičného úveru pripadajúca na konkrétny byt.
13. Žalobkyňa následne v písomnom podaní doručenom súdu uviedla, že výška bezdôvodného obohatenia je rozdielom sumy, ktorú žalobkyňa a zaplatiť žalovanému ako svoj podiel na splatení úveru podľa podlahovej plochy bytu a sumy, ktorú vyplatila. Všetci členovia družstva sa zaviazali splatiť rovnakú sumu za meter štvorcový obytnej plochy bez ohľadu na to, v ktorom bytovom dome sa byt nachádza. Suma úveru sa teda rozpočítava na celú metráž pod úverom rovnako. Táto suma je zároveň členským podielom žalobkyne, ktorý je súčasťou Fondu členských podielov žalovaného. Byt žalobkyňa odkupuje za svoj členský podiel a príslušná suma sa po prevode bytu odráta z Fondu členských podielov žalovaného. Preplatok členského podielu, ktorý je bezdôvodným obohatením, zistíme ako rozdiel sumy, ktorú vyplatila žalobkyňa žalovanému za účelom splatenia úveru a sumy, ktorú žalovaný splatil banke pomerne na danú metráž. Žalobkyňa odkúpila členský podiel a všetky práva a povinnosti s ním spojené .
14. Výpočet výšky preplatku členského podielu žalobkyňa určila nasledovne:
- celkovo vyplatená čiastka za úver: 4 960 875,61 €;
- celková metráž bytov pod úverom: 14 781,62 m?;
- náklady úveru na meter štvorcový: 4 9608 75,61 : 14 781,62 = 335,61 €;
- metráž bytu žalobkyne: 37,10 m?;
- suma úveru pripadajúca na byt žalobkyne: 335,61 x 37,10 = 12.451,13 €;
- žalobkyňa celkovo vyplatila: 14.907,09 €;
- rozdiel: 14.907,09 - 12.451,13 = 2.455,96 €.
15. Členská schôdza žalovaného schválila ceny za jednotlivé byty uznesením zo dňa 28.6.2005. Keďže úver pre žalovaného sa poskytoval na kúpu kompletne všetkých nehnuteľností s príslušenstvom (4 bytové domy, priľahlé pozemky, výmenníkové stanice atď.) bolo potrebné určiť členský podiel každého člena v družstve, ktorým sa bude finančne podieľať na obstaraní tohto majetku. Členská schôdza rozhodla, že cena bytov bude vo všetkých bytových domoch pre všetkých členov rovnaká a bude 8.072,- Sk za m2. Ak by sme akceptovali interpretáciu žalovaného, vyvstala by otázka za akým účelom potrebovala banka vedieť cenu za meter obytnej plochy bytov, keď poskytovala úver na kúpu celých objektov. Ak by účelom uznesenia nebolo určenie výšky členského podielu v člena družstve, za ktorý po splatení úveru odkúpi byt od družstva, potom vyvstáva otázka na základe čoho bol vlastne určený členský podiel člena v družstve a aká je vlastne jeho výška? Zo zákona pri odkúpení bytu stráca člen nárok na vrátenie členského podielu (odkupuje teda byt za svoj členský podiel, ktorého výšku určila členská schôdza) a zároveň stanovy určujú zníženie fondu členských podielov o sumu členského podielu člena, za ktorý bol odkúpený byt. Výška členského podielu členov družstva je určená rovnako pre všetkých členov ako pomerná splátka úveru podľa metráže príslušného bytu, ktorého prostriedky sa použili na odkúpenie, renováciu a zhodnotenie domov. Každý je teda povinný splatiť svoju časť úveru s príslušenstvom. Družstvo vybralo od členov viac ako bolo použité na splátku úveru a tieto peniaze muselo vrátiť členom, nakoľko išlo o preplatok. Tento sa nesmel použiť na žiadny iný účel, nakoľko ho družstvo vybralo neoprávnene v rôznych sumách od rôznych členov ako splátku úveru, čo bolo jednoznačne uvedené v jednotlivých zmluvách s členmi, kde je jednoznačne určený účel, na ktorý družstvo tieto prostriedky vyberá - splátka úveru.
16. K tvrdeniu žalovaného, že v cenníku bytov nie sú uvedené ceny bytov pre členov družstva, za dôležité považuje žalobkyňa v tejto súvislosti uviesť, že presne za tieto ceny bolo priamo odkúpených niektorými členmi viac ako 50 bytov družstva. Členom, ktorí nesplácali úver, ale priamo vyplatili kúpnu cenu bytu, boli byty odpredané za symbolickú 1,- Sk. Títo členovia naraz vyplatili svoj členský podiel a nepodieľali sa na splácaní úveru. Pre týchto členov nemôže byť výška členského podielu určená inak ako pre členov, splácajúcich úver. Zo zákona je navýšená len o príslušenstvo úveru. Družstvu je
teda vyplatený členský podiel bankou, družstvo zaň kupuje a zrenovuje nehnuteľnosti a následne tento členský podiel spolu s príslušenstvom úveru (úroky, poplatky, atď.) spláca podľa metráže člen družstvu. Po jeho splatení má nárok na odkúpenie bytu za symbolickú cenu. V špecifickom prípade žalovaného pri uzatvorení úverového vzťahu (apríl 2006) neboli známe ani presné plochy bytov. Tie boli určené až neskôr znaleckým posudkom a zápisom bytov do katastra (2008). Úver, ktorý použil žalovaný na nákup bytových domov a priľahlých pozemkov, bol navyše úverom, kde splátka úroku sa mení vždy podľa aktuálnej výšky istiny, z ktorej sa úrok vypočítava a zároveň sa štvrťročne menila percentuálna výška samotného úroku podľa aktuálnej úrovne sadzieb BRIBOR, neskôr EURIBOR na medzibankovom trhu. Preto výšku celkových nákladov príslušenstva úveru pre účel zákona, bolo možné určiť až po jeho vyplatení. Žalovaný sa v úverovej zmluve zaviazal všetky prostriedky, ktoré vyberie od svojich členov na účel vyplatenia úveru, použiť výhradne na účel splatenia úveru a o tomto záväzku informoval svojich členov. Všetci členovia svojim podpisom akceptovali tento záväzok pred vzatím úveru, čo bolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy. Preto tieto prostriedky, ktoré boli vyberané v sume vždy vyššej ako bola splátka úveru, nemohol použiť na vzájomné vyrovnanie medzi členmi (vyúčtovanie) počas trvania úverového vzťahu. Tieto prostriedky teda museli zostať na účte žalovaného až do vyplatenia úveru ako záruka schopnosti žalovaného splácať úver.
17. Zákon i stanovy žalovaného zaväzujú, aby preplatky, či nedoplatky členov, ktoré tvoria ich členský podiel v družstve vyúčtoval v čase, keď to bolo možné učiniť tak, aby nedošlo k poškodeniu jedných členov na úkor iných, a preto je žalovaný povinný ich vyúčtovať hneď ako skončil úverový vzťah. Na splátkach a teda ani preplatkoch úveru sa členovia splácajúci úver nepodieľali rovnako. Pri určení výšky splátok v zmluvách o ubytovaní bola určená a rozpočítaná suma splátky požadovanej bankou na meter v roku 2006 iba podľa zhruba odhadnutej metráže bytov. Skutočná metráž bytov, podľa ktorej sa má úver rozpočítať bola známa až v roku 2008, kedy bola na základe znaleckých posudkov zapísaná reálna metráž do katastra. Samotné splátky členov družstvu nepredstavovali v súčte celkovú splátku, ktorú splácal žalovaný banke. Splátky boli podľa úverovej zmluvy navýšené tak, aby mala banka záruku, že žalovaný bude schopný splácať úver i v prípade, že nie všetci nájomníci budú riadne splácať svoje úhrady nájomného, ktorého časťou bola splátka úveru. Žalovaný sa v Úverovej zmluve zaviazal všetky prostriedky získané od svojich členov ako splátky úveru na základe ubytovacích, prípadne nájomných zmlúv použiť výhradne na splatenie úveru. S týmto záväzkom oboznámil Žalobcu a Žalobca potvrdil písomne súhlas s týmto záväzkom, čo bolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy. V zmluve o ubytovaní (v spise), ktorú uzatvoril Žalovaný so Žalobcom, je taktiež táto suma nazvaná jednoznačne bez akejkoľvek pochybnosti ako splátka úveru. Rovnako tak vo výzve Žalovaného Žalobcovi na splatenie zvyšku úveru je suma jednoznačne charakterizovaná ako splátka úveru (v spise). Splátky úveru prevedené zo strany Žalobcu na účet Žalovaného teda nemohli byť použité na iný účel ako na splatenie úveru. Preto sú tvrdenia Žalovaného o tom, že splátky úveru použil na uhradenie záväzkov Žalovaného v prospech členov štatutárnych orgánov, prípadne na iný účel, irelevantné v spore o bezdôvodné obohatenie. Pre účel zistenia preplatku úveru je podstatná len suma, ktorú Žalovaný použil na splatenie úveru.
18. Právo žalobkyne na prevod bytu a teda i povinnosť žalovaného určiť cenu bytu nastáva v okamihu vyplatenia úveru a spôsob výpočtu ceny je taxatívne určený zákonom. Žalovaný nemá právo ďalej cenu akokoľvek dopĺňať, v ktoromkoľvek čase, podľa vlastného uváženia. Keby sa akceptoval výklad žalovaného, ustanovenie zákona o cene bytu ako aj ustanovenia zákona i stanov o výške členského podielu, by tak boli právne nevymožiteľné a závislé na svojvôli žalovaného. Žalovaný kúpil od Slovnaftu a.s. štyri ubytovne vrátane pozemkov a celého príslušenstva súčasných bytov za cenu, ktorá zhŕňala aj sumu 35 000 ,- Sk na Fond opráv, číže 35 000 ,- Sk + 101 510 730,- Sk = 136 510 730,- Sk. Táto suma bola plne uhradená úverom a peniazmi vybratými od členov, ktorí priamo splatili cenu bytu podľa tabuľky, ktorá bola určená tak, aby plne zahŕňala náklady na kúpu nehnuteľností a družstvu ešte zostalo 3 219 567,- Sk naviac.
19. Členský podiel vo výške ceny bytu podľa cenníka bytov, ktorý bol schválený členskou schôdzou žalovaného bol uhradený úverom. Všetci členovia majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti a ich členský podiel určuje len členská schôdza a stanovy žalovaného. Členský podiel pripadajúci na byt žalobkyne bol určený schváleným cenníkom bytov. Tento členský podiel bol pre každého člena určený rovnako a 55 členovia, ktorí ho vyplatili priamo v hotovosti dostali byt za túto kúpnu cenu. Členský podiel žalobkyne nemôže byť určený iným spôsobom, ako členský podiel člena, ktorý ho vložil priamym vkladom. Môže byť teda určený len ako podiel na splatení úveru podľa metráže bytu. Preplatok členského podielu, ktorý
bol povinný žalovaný použiť ako záruku veriteľovi musí žalovaný vrátiť, keď vyplatením úveru zanikol tento zmluvný vzťah. Výšku preplatku jednoznačne určuje rozdiel sumy, ktorú žalobkyňa mala zaplatiť a sumy, ktorú zaplatila. Suma, ktorú žalovaný splatil na účel splácania úveru je preukázaná bankovými výpismi - prevodmi na účet žalovaného z účtu žalobkyne. Suma, ktorú zaplatiť mala, tvorí podiel na celkových splátkach úveru žalovaného pripadajúci na jej byt. Suma, ktorú vynaložil žalovaný je doložená výpismi z úverového účtu žalovaného. Taktiež je zo zoznamu členov a ich zmlúv jednoznačne jasné, ktorí členovia hradili úver v splátkach, a ktorí splatili cenu bytu priamo; teda je jednoznačne určená celková metráž pod úverom rovnako, ako sú známe metráže jednotlivých bytov. Všetky tieto údaje mal žalovaný po celý čas k dispozícii a bolo jeho zákonnou povinnosťou riadne vyúčtovať tieto prostriedky. Dodnes vo svojich vyjadreniach uvádza vecne nesprávne údaje v snahe obohatiť sa na úkor žalobcu.
20. K námietke, že pre žalovaného neplatí § 17 zákona 182/1993 Z.z. z dôvodu, že žalovaný nie je družstvom s majetkovou účasťou štátu žalobkyňa uvádza, že zákon platí pre všetky bytové družstvá bez majetkovej účasti štátu a presne v zmysle § 17 zákona 182/1993 Z.z. na toto ustanovenie priamo nadväzujú aj stanovy žalovaného ako i zákonné ustanovenia o výške členského podielu, ktorú môžu ex lege určovať iba stanovy a členská schôdza žalovaného. K námietke žalovaného v zmysle, že žalobkyňa súhlasila podpisom Zmluvy s určenou cenou bytu táto uviedla, že cena bytu v Zmluve o prevode bytu, o ktorú sa opiera žalovaný bola ním určená v rozpore so zákonom, a teda je v tomto konkrétnom bode neplatná. Keďže žalobkyňa nemala možnosť túto cenu v danom čase overiť a nesprávne ju vyčíslila, táto vada je plne spôsobená žalovaným, a preto sa na ňu nemôže odvolávať. Splátky úveru zo strany žalobkyne sú splátkami členského podielu žalobkyne ako člena žalovaného. Žalovaný musí viesť evidenciu Fondu členských podielov individuálne na jednotlivých členov a výška členského je daná rozpočítaním úveru podľa metrov štvorcových. Rovnako musí žalovaný viesť evidenciu splátok členského podielu každého člena a musí tieto splátky vyúčtovať hneď po tom, ako je známa celková výška členského podielu, ktorý bol člen povinný splatiť - teda v čase splatenia celkového úveru. Žalovaný sa nemôže odvolávať na porušenie tejto vlastnej povinnosti. Splátky úveru zo strany žalobkyne sú teda splátkami jej členského podielu. Výška členského podielu je daná ako súčet splátok úveru s príslušenstvom na plochu bytu. Žalobca teda požaduje de iure preplatok svojho členského podielu. Členský podiel je jednoznačne určený stanovami Žalovaného a príslušnými ustanoveniami zákona. Cena bytu je zo zákona určená ako splátka zvyšku členského podielu, ktorý sa člen zaviazal splatiť a jej súčasťou je strata nároku na vrátenie členského podielu. Žalovaný je povinný evidovať a teda aj vyúčtovať splátky členského podielu na každého člena zvlášť. Nemôže sa odvolávať na porušenie zákona a stanov, ktoré sám spôsobil.
21. Zároveň žalobkyňa z dôvodu, že pri novom prepočte sumy bezdôvodného obohatenia na základe výpisov z úverového účtu zistila chybu, ktorá vznikla nezapočítaním jednej z úverových splátok žalovaného do sumy platieb úveru, zobala v časti istiny 46,41 eur žalobu späť a žiadala, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
22. Podaním zo dňa 16. 01. 2018 bol podaný návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu s tým, že žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil do konania na strane žalobkyne I. I., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je manželom žalobkyne. Zároveň I. I., dal súhlas so vstupom do konania na strane žalobkyne. Súd Uznesením zo dňa 08. 03. 2018 pripustil vstup na strane žalobkyne I. I., nar. XX. XX. XXXX na strane žalobkyne, pretože mal preukázané, že kúpnu zmluvu uzatvárali žalobkyňa spolu so svojim manželom I. I..
23. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom strán sporu. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Žalovaný je družstvom zapísaným v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, s predmetom činnosti:
- prideľovanie družstevných ubytovacích jednotiek a nebytových priestorov do nájmu svojim členom;
- prideľovanie ubytovacích jednotiek a nebytových priestorov fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré nie sú členmi družstva;
- zabezpečovanie chodu a správy ubytovacích jednotiek a nebytových priestorov;
- zabezpečovanie riadnej a včasnej údržby a opráv družstevného majetku, domu a nebytových priestorov v družstve;
- zabezpečovanie poskytovania služieb spojených s užívaním ubytovacích jednotiek a nebytových priestorov.
Do dňa 15.11.2005 bola predmetom činnosti žalovaného aj: kúpa alebo nájom bytového domu nachádzajúceho sa v D., ulici C. H. XXX/XX XXX XX D., s celkovým počtom bytových jednotiek 54, vrátane súvisiaceho pozemku p. č. XXXX/XXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie BRATISLAVA - m.č. W. od vlastníka SLOVNAFT a.s, so sídlom v BRATISLAVE, ulica Vlčie Hrdlo, PSČ 824 12.
Družstvo bolo založené ustanovujúcou schôdzou družstva dňa 9. októbra 2002, ktorá bola spísaná do notárskej zápisnice v Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, notára so sídlom v N. pod č. NZ 489/2002. Základný kapitál: splatené: 51 600,-Sk.
Žalobkyňa je členkou bytového družstva Vlčie Hrdlo s prideleným členským číslom 6697 od 20.12.2012, pričom splatila členský vklad 39,8327 €; počiatočný príspevok na nedeliteľný fond vo výške 3,9833 € a vstupný vklad na úhradu nákladov spojených so založením družstva vo výške 22,5716 €, celkom splatená čiastka 66,3878 €.
Dňa 07.03.2006 uzavrela ISTROBANKA, a.s. (právne predchodca ČSOB, a.s.) ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie dlhodobého úveru na financovanie kúpy nehnuteľnosti (ubytovne DUNAJ, VÁH, INOVEC, HRON s pozemkami v Ružinove, Bratislava) a financovanie rekonštrukčných prác vrátane DPH (t.j. rekonštrukcia a modernizácia okien, striech, rozvodov, vody, kúrenia, výťahov, chodieb a zábradlí) v sume 121 443 000,- Sk pri pohyblivej úrokovej sadzbe 6M BRIBOR +1,5 % marža p.a. platnej odo dňa 07.03.2006, ktorá zodpovedá fixovanej sadzbe 6 M BRIBR na medzibankovom trhu. V článku III., bod 2 zmluvy si zmluvné strany dohodli poplatok za spracovanie úveru 230 000,- €.
Podľa zápisnice z členskej schôdze Bytového družstva Vlčie Hrdlo sa dňa 28.06.2005 uskutočnila členská schôdza družstva, na ktorej členovia schválili cenník jednotlivých ubytovacích jednotiek vypracovaný Slovnaft, a.s. s jednotnou cenou 8 072 Sk/m?.
Dňa 22. 12. 2011 uzavrel žalovaný ako prevádzajúci a žalobcovia ako nadobúdatelia Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XXX-XC na XX. podlaží v bytovom dome so súp. č. XXXX, na ul. C. H. XX C. D., ktorý sa nachádza na pozemku s parc. č. XXXX/X o výmere XXX K.?, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria v podiele X/X, t.j. vcelku a priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súp. č. XXXX na ul, C. H. XX C. D. a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX K.?, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, v podiele XXXX/XXXXXX.
V článku VI. bod 1 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že odkúpna cena bytovej jednotky je vo výške 5.415,60 €.
V článku VI. bod 2 predmetnej zmluvy zmluvné strany vyhlasujú, že odkúpna cena podľa ods. 1 tohto článku bola splatená v plnej výške dňa 22.12.2011 v sume 5.415,60 € na účet prevádzajúceho pod VS: XXXX.
Podľa čl. II., písm. b) Stanov družstva je člen družstva povinný riadne a včas uhradiť vstupný vklad, základný členský vklad a členský podiel a platiť pomernú časť splátok na kúpu nehnuteľností a časť na kúpu dom, ktorú družstvo sa zaviazalo zaplatiť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Pomernou časťou s rozumie podiel obytnej plochy družstevnej ubytovacej jednotky, ktorý užíva člen družstva, k celkovej obytnej ploche všetkých ubytovacích jednotiek. Člen družstva je zároveň povinný riadne a včas platiť cenu služieb poskytovaných v súvislosti s užívaním ubytovacej jednotky. pre prípad omeškania s niektorou z úhrad bude člen družstva platiť úrok z omeškania, ktorý predstavuje dvojnásobok základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS pre rozhodné obdobie.
Podľa čl. XI., bod 4 Stanov družstva Fond členských podielov je tvorený z peňažného, osobného alebo vecného plnenia členského podielu, prípadne z iných zdrojov. Jeho prostriedky sa použijú na financovanie investičných výdajov spojených so zaobstaraním družstevného domu, pozemku
prislúchajúceho k domu, resp. ich kúpou. Rovnako ho možno použiť na financovanie technického zhodnotenia domu. Znižuje sa pri prevode ubytovacej jednotky z družstevného vlastníctva. Fond členských podielov sa eviduje podľa jednotlivých členov družstva. Člen družstva sa zaväzuje splatiť svoj členský podiel riadne a včas, podľa podmienok stanovených členskou schôdzou a podľa kúpnej zmluvy.
Podľa čl. VI., bod 2, písm. b) a d) Stanov družstva člen družstva je povinný: b) riadne a včas uhradiť vstupný vklad, základný členský vklad a členský podiel a platiť pomernú časť splátok na kúpu nehnuteľnosti a časť na kúpu domu, ktorú sa družstvo zaviazalo zaplatiť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Pomernou časťou sa rozumie podiel obytnej plochy družstevnej ubytovacej jednotky, ktorý užíva člen družstva, k celkovej obytnej ploche všetkých ubytovacích jednotiek domu; d) podieľať sa na úhrade straty družstva na základe rozhodnutí členskej schôdze.
Podľa čl. VII., bod 1, veta prvá Stanov družstva majetkovou účasť člena v družstve predstavuje členský vklad a ďalší členský vklad, členský podiel, majetkový podiel člena na podnikaní družstva.
Podľa čl. VIII., bod 1, písm. h) a i) Stanov družstva: 1. Družstvo vedie evidenciu všetkých svojich členov a zaisťuje jej skutočný stav. V zozname členov družstva je evidované najmä: h) základný členský vklad a členský podiel, prípadne ďalší majetkový podiel s termínmi ich zaplatenia, i) skutočné platby základného členského vkladu, splátok členského podielu a prípadného ďalšieho majetkového podielu.
24. Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne: Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
Podľa § 223 ods. 1 Obchodného zákonníka základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva.
Podľa § 223 ods. 2 Obchodného zákonníka členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak zákon
neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.
Podľa § 223 ods. 4 Obchodného zákonníka podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami (základný členský vklad) alebo v stanovách určenej časti základného členského vkladu (vstupný vklad). Stanovy môžu určiť odlišnú výšku základného členského vkladu alebo vstupného vkladu pre fyzické osoby a pre právnické osoby.
Podľa § 223 ods. 7 Obchodného zákonníka člen je povinný splatiť členský vklad presahujúci vstupný vklad do troch rokov, ak stanovy neurčia kratšiu lehotu. Stanovy môžu určiť, že členovia sú povinní, ak to vyžaduje strata družstva, splatiť na základe rozhodnutia členskej schôdze nesplatenú časť členského vkladu ešte pred dobou jej splatnosti.
Podľa § 223 ods. 8 Obchodného zákonníka družstvo nesmie vyplácať svojim členom úroky z členských vkladov, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 230 Obchodného zákonníka prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.
Podľa § 231 ods. 1 Obchodného zákonníka členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva.
Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.
Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.
Podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.
Podľa § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.
Podľa § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.
Podľa § 234 ods. 1 Obchodného zákonníka vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch, ak zákon alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania. Stanovy môžu určiť, že v prípadoch, keď členský vklad spočíval úplne alebo sčasti v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na družstvo, môže člen žiadať vyporiadanie vrátením tejto nehnuteľnosti, a to v hodnote, ktorá je evidovaná v majetku družstva v čase zániku jeho členstva. Ak je výška vyrovnacieho podielu menšia, než je hodnota vrátenej nehnuteľnosti, je nadobúdajúci člen povinný uhradiť družstvu rozdiel v peniazoch. Stanovy môžu určiť, že obdobne sa postupuje aj v prípade, keď spočíval členský vklad v poskytnutí iného vecného plnenia. Družstvo zodpovedá členovi, ak nakladá s majetkom družstva spôsobom, ktorý by toto vrátenie znemožňoval.
Podľa § 235 ods. 1 Obchodného zákonníka na určení zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov, sa uznáša členská schôdza pri prerokovaní individuálnej účtovnej závierky.
Podľa § 235 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo stanov nevyplýva niečo iné, určí sa podiel člena na zisku určenom na rozdelenie medzi členov pomerom výšky jeho splateného vkladu k splateným vkladom všetkých členov; u členov, ktorých členstvo v rozhodnom roku trvalo len časť roka, sa tento podiel pomerne kráti.
Podľa § 235 ods. 3 Obchodného zákonníka stanovy družstva alebo uznesenie členskej schôdze, ak to stanovy pripúšťajú, môžu určiť iný spôsob vymedzenia podielu člena na zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 17 ods. 7 zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak sa prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý je jeho nájomcom, je člen povinný uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný úver s príslušenstvom pripadajúci na tento byt. Prevodom vlastníctva družstevného bytu zaniká nárok člena družstva na vrátenie členského podielu. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.
25. Keďže žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 46,41 eur s príslušenstvom späť a žalovaný na pojednávaní konanom dňa 08. 03. 2018 so späťvzatím žalobného návrhu v tejto časti súhlasil (§ 146 C.s.p.), súd postupujúc podľa § 145 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie sumy 46,41 eur s príslušenstvom zastavil.
26. Vo zvyšnej časti súd, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a výsledkami vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že žalobe žalobkyne proti žalovanému nie je možné vyhovieť, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
27. Keďže žalovaný v prejednávanej veci namietol premlčanie uplatnených nárokov, súd sa musel v prvom rade vysporiadať s otázkou premlčania žalobkyňou uplatneného nároku.
28. Súd po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci, dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná.
29. Žalobca sa v predmetnej veci domáhal zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobkyne, nakoľko žalobkyňa mala žalovanému zaplatiť odkúpnu cenu bytu v sume vyššej ako bola výška nesplateného investičného úveru s príslušenstvom pripadajúca na tento byt. Táto prevyšujúca suma teda má predstavovať bezdôvodné obohatenie žalovaného. Následne žalobkyňa začala v priebehu konania tvrdiť, že bezdôvodným obohatením žalobcu je suma predstavujúca preplatok členského podielu žalobkyne.
30. V oboch žalobkyňou tvrdených prípadoch, teda žalovaný získal majetkový prospech a to plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a teda je v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný takéto plnenie žalobkyni vydať.
31. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamihu, kedy obohatený (žalovaný) plnenie prijal.
32. Občiansky zákonník vo vzťahu k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v § 107 ods. 1 rozlišuje medzi subjektívnou premlčacou dobou, ktorá je dvojročná a objektívnou premlčacou
dobou, ktorá je trojročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé, čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca.
33. Pre počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Pre začiatok trojročnej objektívnej premlčacej doby je naopak rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).
34. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím tohto planenia a týmto okamihom začína plynúť objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
35. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 22.12.2011 bola žalobkyňou uhradená odkúpna hodnota bytu. Žalobkyňa žalobu podala na súd dňa 31.10.2016. Keďže v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo (objektívna premlčacia doba), je v prejednávanej veci nesporné, keďže odkúpna cena bola uhradená dňa 22.12.2011, že objektívna premlčacia doba uplynula dňa 22.12.2014, a keďže žaloba bola podaná na súd dňa 31.10.2016, bola podaná po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty.
36. Z dôvodu, že v danom prípade ako bolo uvedené vyššie uplynula objektívna premlčacia doby, keďže ako bolo uvedené vyššie, bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím tohto plnenia, teda týmto okamihom začína plynúť premlčacia doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka (NS ČR 30Cdo 4982/2009) a uplynutím jednej premlčacej doby sa právo premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (v tomto prípade subjektívnu), súd sa už nezaoberal otázkou a okolnosťami začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby.
37. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že je v danom prípade potrebné na uplatnený nárok použiť desaťročnú premlčaciu dobu v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaný odmietol oznámiť žalobkyni ňou požadované údaje, súd sa s týmto tvrdením žalobkyne nestotožnil. Súd má za to, že žalobkyňa nepreukázala, že by na strane žalovaného v čase prijatia plnenia (alebo aj neskôr) existoval akýkoľvek úmysel bezdôvodne sa obohatiť na úkor svojich členov. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v súvislosti s výkonom svojej činnosti spáchal akýkoľvek trestný čin. Žalovaný pri určení odkúpnej hodnoty postupoval v súlade s rozhodnutím členskej schôdze prijatého dňa 28.06.2005, na ktorej schôdzi členovia družstva schválili cenník jednotlivých ubytovacích jednotiek a za túto odkúpnu cenu následne žalovaný aj odpredal svojim členom tieto bytové jednotky. Skutočnosť, že žalovaný neoznámil žalobkyni informáciu o stave úveru nezakladá bez ďalšieho úmyselné konanie žalovaného s cieľom získať bezdôvodné obohatenie
38. Keďže žalobkyňa tvrdila žalobkyňa, že bezdôvodným obohatením žalobcu je suma predstavujúca preplatok členského podielu žalobkyne ako členky družstva (žalovaného). Súd musel zvážiť, či sa na vzájomný vzťah žalobkyne a žalobcu nevzťahuje premlčacia doba v zmysle Obchodného zákonníka. Pre posúdenie, či sa premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia spravuje občianskym alebo obchodným zákonníkom je rozhodujúca nielen skutočnosť, či je/nie je žalobkyňa podnikateľkou, ale posúdenie podstaty vzájomného vzťahu strán sporu. Ak ide o vzťah z bezdôvodného obohatenie vzniknutého prijatím plnenia bez právneho dôvodu obchodným vzťahom, je premlčacia doba 4-ročná. Ak by súd vychádzal z toho, že ide o vzťah medzi žalobkyňou ako členom družstva a žalovaným ako družstvom, súd by na ich vzájomný vzťah a z neho vyplývajúci peňažný nárok člena družstva voči družstvu, musel aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka; pričom premlčacia doba začala plynúť dňa 22.12.2011(kedy žalobkyňa uhradila kúpnu cenu za byt, ktorá suma zároveň predstavuje hodnotu jej členského podielu) a uplynula dňa 22.12.2015 a keďže žaloba bola podaná na súd dňa 31.10.2016, bola podaná aj po uplynutí štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania voči žalobou uplatnenému nároku žalobkyne, súdu nezaostalo iné, len žalobu, z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby (tak podľa Občianskeho ako aj podľa Obchodného zákonníka) zamietnuť.
40. Súd záverom uvádza, že nie je možné ignorovať, že v súvislosti s prevodom a v danej veci aj sa zložitým prekvalifikovaním ubytovacích jednotiek na bytové jednotky nepochybne vznikli žalovanému náklady. Súd má za to, že nadobúdateľ jednotky je povinný uhradiť aj všetky tieto náklady (samozrejme prepočítané na jednotlivé byty). V tejto súvislosti sa javí ako žiaduce, aby bytové družstvo schválilo na členskej schôdzi hodnotu týchto budúcich nákladov spojených s prevodom, aby nedochádzalo následne k sporom v rámci družstva. Pokiaľ teda žalovaný do kúpnej ceny za bytovú jednotku zahrnul aj takéto náklady, súd má za to, že aj tieto náklady sú nadobúdatelia povinní uhradiť a nie je vylúčené, aby sa tieto na základe rozhodnutia členskej schôdze, zahrnuli do odkúpnej ceny, tak ako to uvádzal žalovaný.
41. Pre úplnosť sa žiada vysporiadať s prípadnou úvahou, či nebolo v prejednávanej veci možné uplatnenú sumu priznať žalobkyni na základe iného ustanovenia právneho predpisu, než boli vyššie citované. V tomto smere súd dospel k záveru, že v danej veci to nebolo možné. Ak totiž aj súd uvažoval o priznaní uplatnenej peňažnej sumy žalobkyni na základe ustanovení Obchodného zákonníka o vyporiadacom podiely (§ 233 ObZ) alebo ako podiel na zisku družstva (§ 236 ObZ), prípadne na základe iných noriem, neboli na to splnené predpoklady. Je pravdou, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou strany sporu a môže (niekedy dokonca musí) posúdiť uplatnené nároky podľa iného ustanovenia právneho predpisu, než žiada žalobca. Ako to však už bolo naznačené aj vyššie, súd je striktne viazaný vymedzením rozhodujúcich skutočností zo strany žalobcu a súd nemôže tieto z vlastnej iniciatívy zmeniť. Pokiaľ potom žalobkyňou vymedzené skutkové okolnosti, o ktoré opiera uplatnené nároky neumožňujú takúto "zmenu" právnej kvalifikácie, súd nemá inú možnosť, než posúdiť návrh podľa tých ustanovení, ktoré sú na tvrdený, prípadne aj preukázaný skutkový stav použiteľné vzhľadom na právnu hypotézu predmetnej právnej normy. Preto ani súd nemal možno posúdiť vec inak po právnej stránke a priznať žalobkyni uplatnenú peňažnú sumu na základe iných ustanovení, než ako boli vyššie uvedené a nezostalo mu iné, než návrh zamietnuť.
42. Súd má za to, že vyúčtovanie investičného úveru sa uskutočnilo pri vytvorení odkúpnej hodnoty bytu, kde predstavenstvo zohľadnilo všetky náklady.
43. Súd považuje uzatvorenie a podpísanie kúpnej zmluvy k družstevnému bytu za odsúhlasenie odkúpnej hodnoty družstevného bytu a za týchto podmienok bol následne družstevný byt prevedený.
44. Súd má za to, že žalovanému zo žiadneho záväzkového vzťahu nevyplýva sa vysporiadať s jednotlivými členmi družstva ohľadne investičného úveru. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že aj zákon č. 182/1993 Z. z. v § 17 ods. 1 upravuje spôsob dojednania ceny bytu medzi predávajúcim a kupujúcim formou dohody, kde zároveň zákon pamätá na to, aby sa do ceny družstevného bytu započítavala aj suma investičného úveru pripadajúca na konkrétny byt.
45. Súdu nie je vôbec známe, ako sa žalobca dopracoval k odkúpnej hodnote bytu, keď nemal k dispozícii žiadne podklady, ktoré by mali tvoriť odkúpnu hodnotu bytu. Podľa žalovaného, žalobca nemôže pri výpočte vychádzať len zo sumy investičného úveru, nakoľko ako vyplýva zo Stanoviska Istrobanky zo dňa 21. 12. 2005 družstvo muselo z finančných prostriedkov poskytnutých bankou vo výške 17 709 000,00 Sk investovať na rekonštrukciu kúpených nehnuteľností, a len sumu 103 734 000,00 Sk v 1. Tranži mohlo použiť na financovanie kúpnej ceny, takže nie všetky poskytnuté finančné prostriedky boli rovnomerne prepočítané na ceny bytov, ale súčasťou úveru boli aj investované finančné prostriedky, čo musí hlavne žalobca zobrať na zreteľ.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku.).