Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v právnej veci žalobcu A.. E. J., trvale bytom D. XX, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100335170/2016 zo dňa 21. februára 2017 na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

1. Žalobou zo dňa 18.05.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100335170/2017 zo dňa 21. februára 2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 103626003/2016 zo dňa 01.08.2016, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku určil za zdaňovacie obdobie september 2012 rozdiel v sume 3 480,- EUR, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 2.507,67 EUR a vyrubil daň v sume 972,33 EUR žalobcovi ako daňovému subjektu. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a že napadnutým rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach.

2. Žalobca uviedol, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2012 začala dňa 10.12.2012 a v súlade s § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () mala byť ukončená dňa 10.12.2013 v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ tohto zákona doručením protokolu podľa odseku 8. Dňa 02.05.2013 vydal správca dane pod č. 9711401/5/1687685/2013/Med. rozhodnutie o prerušení konania, kde uviedol, že prerušuje konanie vo veci daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu ... z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal žalobca na nevykonateľnosť a zmätočnosť tohto rozhodnutia. Túto námietku považoval žalovaný za neopodstatnenú, keďže vo výroku bolo jednoznačne uvedené, koho sa týka,

podľa akého ustanovenia ktorého právneho predpisu sa rozhodovalo a z akého dôvodu. Zároveň v odôvodnení tohto rozhodnutia o prerušení boli rozvedené dôvody tohto postupu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevyjadril k podstate tejto námietky žalobcu, a to k tomu, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, je jeho prípravou a v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku rozhodnutím o prerušení konania nemôže dôjsť k prerušeniu daňovej kontroly. Vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená (t.j. že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii) žalobca poukázal na to, že zákon č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní bol s účinnosťou od 01.01.2013 zrušený, t.j. správca dane nemohol v roku 2013 podľa neho postupovať a navyše, tento zákon počas svojej účinností v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádzal, že by zaslaním žiadosti o IMVI začalo nejaké konanie. Predmetom úpravy tohto zákona bol postup a podmienky, podľa ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky poskytuje, požaduje alebo prijíma v záujme zabezpečenia správneho vyrubenia daní a platenia daní medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní. Uviedol, že správca dane nemohol zaslať žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do iného členského štátu, lebo nie je na takýto postup oprávnený. Na takúto činnosť je v zmysle ustanovení zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní oprávnené výlučne Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, konkrétne organizačná jednotka Odbor boja proti podvodom. Žalobca z uvedených dôvodov považuje preto predmetné rozhodnutie o prerušení konania za nezákonné, t.j. za také, ktoré nemá za následok prerušenie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

3. Žalobca zdôraznil, že daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo stanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (hmotnoprávne aj procesnoprávne), z čoho vyplýva, že konanie daňového orgánu, ktoré nie je vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, nemôže viesť k vydaniu rozhodnutia, ktoré by sa malo posudzovať za zákonné. Keďže správca dane neprerušil daňovú kontrolu zákonným spôsobom, nemožno v danom prípade aplikovať ustanovenie § 61 ods. 5 Daňového poriadku a o lehotu prerušenia daňovej kontroly predĺžiť lehotu na ukončenie daňovej kontroly. Protokol č. 9711401/5/1390135/2014/Med s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku bol žalobcovi doručený dňa 08.04.2014, t.j. po uplynutí lehoty na vykonanie daňovej kontroly. S odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 24/2010-57, uznesenia č.k. IV. ÚS 405/2009-28, II. ÚS 136/2010-32 a už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Sžf/73/2008, 5Sžf/68/2008, 3Sžf/2/2009, a iné) sa takýto protokol o daňovej kontrole nepovažuje za dôkaz získaný zákonným spôsobom a preto zisteniami správcu dane uvedenými v tomto protokole nemožno v odôvodnení rozhodnutia správcu dane argumentovať.

4. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 74 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého mal žalovaný zákonom určenú povinnosť pri rozhodovaní o odvolaní daňového subjektu preskúmať riadne všetky súvisiace rozhodnutia a postupy prvostupňového orgánu v priebehu daňovej kontroly, aj keď tieto nedostatky daňový subjekt v odvolaní nenamietal. Povinnosťou žalovaného tak bolo predmetné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zrušiť a následne vzhľadom na uplynutie lehoty na vykonanie daňovej kontroly a nemožnosť použitia zistení uvedených v protokole v odôvodnení rozhodnutia správcu dane zrušiť aj rozhodnutie č. 103626003/2016 zo dňa 01.08.2016 a daňové konanie nasledujúce po vykonaní predmetnej daňovej kontroly zastaviť. Žalobca poukázal na to, že štátne orgány sú povinné dodržiavať zákon bez toho, aby ich niekto na ich nezákonný postup upozorňoval v priebehu správneho (daňového) konania.

5. Žalobca namietal, že správca dane aj v čase podľa neho prerušenej daňovej kontroly vykonával úkony v súvislosti s touto kontrolou - ústne pojednávanie s V. O., konateľom spoločnosti Assoro s.r.o. dňa 10.06.2013. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k vznesenej odvolacej námietke konštatoval, že tá je opodstatnená a že tento dôkazný prostriedok nemôže byť použitý v daňovom konaní. Napriek tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí citoval zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9104401/5/2637688/2013/Hríb zo dňa 10.06.2013, kde sa konateľ spoločnosti Assoro s.r.o., V. O. vyjadroval ku skutočnostiam týkajúcim sa obchodných aktivít jeho spoločnosti so žalobcom. Aj táto skutočnosť je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť a vrátenie veci správnemu orgánu. Poukázal na to, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že „ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka" (napr. sp. zn. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/32/2012, 5Sžf/5/2009, 3Sžf/35/2009, 8Sžf/13/2013,

a.i.). Keďže s výsluchom svedka je spojené právo kontrolovaného daňového subjektu klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku a toto právo bolo žalobcovi zo strany správcu dane upreté, nemožno na tomto základe považovať výkon daňovej kontroly v danom rozsahu za zákonný.

6. Žalobca poukázal na porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako na porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v spojení s § 65 Daňového poriadku, podľa ktorého je povinnosťou správcu dane vydať rozhodnutie v lehote 60 dní odo dňa začatia konania, resp. v primeranej lehote po predložení druhostupňovým orgánom. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu dňa 08.04.2014 a v nasledujúci deň začalo vyrubovacie konanie, výsledkom ktorého malo byť vydanie rozhodnutia. Správca dane toto rozhodnutie vydal až dňa 01.08.2016, t.j. po uplynutí viac ako dvoch rokov, bez toho, aby požiadal o predĺženie lehoty.

7. Z uvedených dôvodov navrhol žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a žalobcovi priznať náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe dňa 29.06.2017 navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K vzneseným námietkam žalobcu uviedol, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2012 bola na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly č. 9711401/5/3498180/2012/ Med zo dňa 29.11.2012 u žalobcu začatá dňa 10.12.2012. Z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9711401/5/1481359/13 zo dňa 18.04.2013 správca dane podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku výkon daňovej kontroly prerušil rozhodnutím zo dňa 02.05.2013 č. 9711401/5/1687685/2013/Med. Správca dane postupoval v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, z ktorého vyplýva právo správcu dane prerušiť daňové konanie, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, pričom v odkaze k tomuto ustanoveniu sa príkladmo uvádza zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie č. 904/2010.

9. Žalovaný uznal opodstatnenosť námietok žalobcu v tom smere, že sa správca dane pri vydávaní rozhodnutia o prerušení konania terminologicky nesprávne vyjadroval, ak uviedol, že prerušuje konanie vo veci daňovej kontroly, avšak zotrval na závere, že v rozhodnutí, v jeho výroku je jednoznačne uvedené, koho sa týka, v akom konaní, podľa akého ustanovenia právneho predpisu sa rozhodovalo a z akého dôvodu bolo rozhodnutie vydané. Za nedôvodnú však považoval námietku o nezákonnosti dôvodu, pre ktorý bola daňová kontrola prerušená, keďže toto rozhodnutie bolo vydané na základe ustanovenia platného právneho predpisu orgánom na to oprávneným, pričom ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku umožňuje prerušiť daňovú kontrolu, pri aplikácii § 61.

10. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že aj napriek tomu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uznal za opodstatnenú jeho námietku, že počas prerušenia daňovej kontroly správca dane vykonával úkony (zabezpečil zápisnicu o ústnom pojednávaní s V.F. O.), a konštatoval, že tento dôkazný prostriedok nemôže byť použitý v daňovom konaní, rozhodnutie správcu dane v odvolacom konaní nezrušil a nevrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, žalovaný zdôraznil, že výsledky ústneho pojednávania s V. O. pri posudzovaní rozhodnutia správcu dane v odvolacom konaní neboli akceptované a neboli použité za účelom podpory tvrdení žalovaného.

11. K námietke žalobcu o nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 65 Daňového poriadku správcom dane žalovaný uvádza, že z citovaného ustanovenia nevyplýva nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu nedodržania lehoty na jeho vydanie.

III.

Priebeh administratívneho konania

12. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2012. Daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa 06.11.2012 na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly doručeného žalobcovi správcom dane podaním č. 9711401/5/3498180/2012/Med zo dňa 29.11.2012. Predmetom zisťovania oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2012 boli otázky v súvislosti s dodávkami cukru, dopravou predmetného tovaru od dodávateľov k odberateľom - konkrétne išlo o preverenie obchodu s daňovým subjektom, spoločnosťou Corsano s.r.o. a obchodu so spoločnosťou Assoro s.r.o.

13. Dňa 02.05.2013 rozhodnutím č. 9711401/5/1687685/2013/Med daňový úrad rozhodol o prerušení konania vo veci daňovej kontroly podľa § 61 Daňového poriadku a dňa 12.09.2013 bolo daňovému subjektu zaslané oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená, po doručení odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií dňa 11.09.2013.

14. Žiadosťou č. 9711401/5/1481359/13 zo dňa 18.04.2013 o medzinárodnú výmenu daňových informácií správca dane žiadal preveriť dodanie cukru daňovému subjektu Assoro s.r.o. poľským dodávateľom Katarzyna a Kazímicz NYKAZA. Podľa údajov na faktúre č. FE/1/1217/12 zo dňa 06.09.2012 dodávateľom cukru je Katarzyna a Kazimierz X., ako odberateľ je na faktúre uvedený daňový subjekt Assoro s.r.o., predmetný cukor prevzal A.. E. J. v L.. K faktúre bol priložený medzinárodný nákladný list (CMR) s tými istými údajmi, ktoré sú uvedené na faktúre a potvrdenie o vývoze tovaru poľským subjektom. Poľská daňová správa v odpovedi, ktorú dostal správca dane dňa 11.09.2013 uviedla, že daňový subjekt Katarzyna a F. NYKAZA znášali prepravné náklady. Objednávky boli vybavované e-mailom a telefonicky a boli dohodnuté V. O., predsedom predstavenstva Assoro s.r.o. Katarzyna a F. NYKAZA potvrdili, že tovar bol vyložený na Kacvinského ulici v L., uviedli trasu prepravy, avšak nepredložili záznamy z elektronického mýtneho systému ani záznamy z tachografov a bez nich poľská daňová správa nemohla potvrdiť vykonanie prepravy. V prílohe odpovede bolo potvrdenie o platbe prepravcu za mýtny systém na Slovensku, úhrada faktúry od daňového subjektu Assoro s.r.o. a čestné prehlásenie od daňového subjektu (žalobcu) zo dňa 13.05.2013 o tom, že nakúpil 24 ton cukru od daňového subjektu Assoro s.r.o., že cukor doviezol poľský daňový subjekt Katarzyna a Kazimerz NYKAZA a prevzal ho H. H. v mene žalobcu. Vodič H. Z., ktorý uskutočňoval prepravu sa vyjadril, že tovar vyložil na F. ulici v L.. R. dane pri preverovaní účtu č. 2924861344/1100, na ktorý bola poukázaná platba od daňového subjektu Assoro s.r.o., zistil, že patrí daňovému subjektu Katarína a Kazimierz NYKAZA, a že s účtom daňového subjektu Assoro s.r.o. č. 2922856808/1100 má právo disponovať V. O. samostatne.

15. Dňa 10.06.2013 na základe realizovaného dožiadania bol Daňovým úradom Bratislava vykonaný výsluch konateľa spoločnosti Assoro s.r.o. V. O., ktorý do zápisnice uviedol, že konateľa žalobcu nikdy nestretol, neuzatváral s ním žiadne obchody, podpisy na predložených faktúrach nie sú jeho. Právo uzatvárať obchody v mene spoločnosti mal p. O.. Doklady a pečiatky tejto spoločnosti boli v letných mesiacoch r. 2012 odovzdané p. V. L.. Tento daňový subjekt ako mesačný platca DPH za mesiac september 2012 nepodával daňové priznanie (posledné daňové priznanie za daňový subjekt bolo podané v apríli 2012).

16. Vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou Assoro s.r.o. žalobca na výzvu správcu dane č. 9711401/5/5506875/2013 zo dňa 11.12.2013 odpovedal listom zo dňa 18.12.2013, kde predložil žalobca splnomocnenie od tejto spoločnosti s uvedením mena V. O. pre A.. E. Y. na sprostredkovanie obchodov so žalobcom.

17. Dňa 03.03.2014 sa konal výsluch svedka, Ing. E. Y. (o ktorom bol žalobca písomne upovedomený listom zo dňa 21.02.2014), ktorý k obchodom so žalobcom uviedol, že sprostredkúval obchody so žalobcom, išlo o predaj cukru od spoločnosti OPTAR s.r.o. Tento cukor bol dodávaný do skladov v Bardejove a v Čani, bol v kontakte s Ing. J. a s jeho švagrom, Cukor bol dodávaný tiež spoločnosti Steel max s.r.o. V období roku 2012 obchodoval tiež so spoločnosťou Assoro s.r.o. a bol v kontakte s V. O.. On faktúry nevystavoval, išlo len o sprostredkovanie obchodu, bola mu vyplácaná dohodnutá provízia. V ten istý deň sa konal výsluch J. O., ktorý uviedol, že v r. 2012 nezastupoval spoločnosť Assoro s.r.o., pozná V. O. ako konateľa spoločnosti Direct shopping s.r.o., s ktorým mal toho času obchody, išlo o

predaj pneumatík pre osobné autá medzi SR a ČR. Predaj či kúpu iného tovaru s touto spoločnosťou nesprostredkúval a ani s inou spoločnosťou sa nezaoberal predajom kryštálového cukru.

18. Dňa 01.04.2014 sa u správcu dane, Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov konal výsluch žalobcu, kde bol žalobca oboznámený s priebehom daňovej kontroly, s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom bol oboznámený s tým, že zo strany žalobcu nebolo v priebehu kontroly riadne preukázané uplatnenie nároku na odpočítanie dane z faktúry č. 07092012 zo dňa 07.09.2012 za dodanie kryštálového cukru ICUMSA 45, balenie 50 kg v množstve 24 t, so základom dne 17.400 EUR, 20 % DPH 3.480 EUR od dodávateľa Assoro s.r.o. na základe výpovede V. O., ktorý realizovanie takéhoto obchodu poprel. Keďže tento dodávateľ poprel realizovanie obchodu, nebolo preukázané, že tomuto subjektu vznikla daňová povinnosť z titulu predaja cukru. Žalobca v tejto súvislosti preukázal iba kópiu jednej strany z knihy došlých faktúr, kde je táto faktúra zapísaná a uviedol, že s p. Y. ako sprostredkovateľom obchodov spolupracuje naďalej.

19. Správca dane po vykonanom dokazovaní uzavrel, že ak si platiteľ dane uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že dodanie tovaru bolo uskutočnené osobou uvedenou a faktúre. Na preukázanie hodnovernosti dodania tovaru nie je postačujúce predloženie faktúry, dodacieho listu, resp. dokladov o úhrade, ale aj preukázanie, že tovar bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu práve týmto dodávateľom, čo je pre rozhodovanie správcu dane vo vzťahu k odpočtu dane kľúčové. V priebehu daňovej kontroly daňový subjekt pochybnosti v tomto smere neodstránil.

20. S odkazom na § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a/, § 49 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 51 Zákona o dani z pridanej hodnoty tak správca dane určil rozdiel dane z pridanej hodnoty na sumu 3.480 EUR. Rozhodnutím zo dňa 01.08.2016 č. 103626003/2016 správca dane určil daňovému subjektu, žalobcovi rozdiel v sume 3.480 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012, nepriznal nadmerný odpočet v sume 2.507,67 EUR a vyrubil daň v sume 972,33 EUR, ktorá je splatná v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Daňového úradu Prešov.

21. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 23.08.2016, v ktorom namietal, že dodanie tovaru od spoločnosti Katarina a Kazimierz NYKAZA prostredníctvom spoločnosti Assoro s.r.o. bolo v rámci daňovej kontroly preukázané (doklady vystavené pre odberateľ Assoro s.r.o., doklad o úhrade). Namietal zákonnosť výsluchu svedka, konateľa spoločnosti Assoro s.r.o. v čase prerušenia konania bez prítomnosti daňového subjektu. Poukázal na druhú výpoveď konateľa spoločnosti Assoro s.r.o, V. O. vo vyrubovacom konaní, kde ten potvrdil realizáciu obchodu s daňovým subjektom. Daňový subjekt trval na tom, že ním predložené doklady preukázali, že subjektom, ktorý dodal tovar, je spoločnosť Assoro s.r.o. a právo na odpočet dane si uplatnil v súlade so zákonom. Namietal tiež viaceré procesné pochybenia správcu dane, a to vo vzťahu k zákonnosti rozhodnutia o prerušení konania, vykonávanie úkonov v čase prerušenia, výsluch svedka bez umožnenia prítomnosti daňového subjektu, čo má za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

IV.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

22. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný dňa 21.02.2017 č. 100335170/2017 tak, že potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 103626003/2016 zo dňa 01.08.2016, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku určil za zdaňovacie obdobie september 2012 rozdiel v sume 3.480 EUR, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 2.507,67 EUR a vyrubil daň v sume 972,33 EUR žalobcovi ako daňovému subjektu.

23. Rozhodnutie odôvodnil popisom skutkového stavu, priebehom daňovej kontroly, priebehom dokazovania vykonaného správcom dane. S odkazom na § 3 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 2 a 4, § 25 ods. 4, § 61 ods. 1 písm. b), ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sa s odvolacími námietkami vysporiadal nasledovne. Uviedol, že výpoveď Ing. Y., ktorá mala potvrdiť uskutočnenie dodania tovaru, nemožno akceptovať, keďže ten neuviedol žiadne konkrétne mená podnikateľských subjektov, od ktorých mal byt tovar nakúpený, v akom množstve, neuviedol presné obdobia, kedy sa mali obchody realizovať,

t.j. jeho výpoveď nebolo možné nijakým spôsobom preveriť. Ani výpovede J. O. a H. K. nepotvrdili skutočne realizáciu obchodu prostredníctvom spoločnosti Assoro s.r.o. Ani výpoveď V. O., konateľa spoločnosti Assoro s.r.o. neposúdil žalovaný ako konzistentnú, potvrdzujúcu tvrdenia žalobcu, keďže v nej boli rozpory vo vzťahu ku údajnej kontrole kamiónu v Žiline, tvrdenie o tom, že tovar bol z Moravy, z Uherského Hradišťa, keďže dôkazy z Národnej diaľničnej spoločnosti potvrdili, že tovar bol dovezený z Poľskej republiky, pričom cez Žilinu prevážajúci kamión vôbec neprechádzal.

24. Žalovaný poukázal na to, že prehlásenie daňového subjektu, že s predmetným tovarom bolo ďalej obchodované, čo svedčí existencii obchodu, nie je smerodajné, keďže existencia tovaru sama osebe nie je dôkazom, že tovar bol zakúpený od spoločnosti Assoro s.r.o. a že nákup prebehol tak, ako to tvrdí žalobca, t.j. neboli tak splnené podmienky pre priznanie práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na vstupe od dane splatnej na výstupe. Žalovaný zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že tovar bol daňovým subjektom nadobudnutý od poľského daňového subjektu, Katarzyny a Kazimierza NYKAZA, ktorý znášal náklady na prepravu priamo kontrolovanému daňovému subjektu, t.j. išlo o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (§ 11 zákona č. 222/2004 Z.z.) s následným samozdanením a uplatnením odpočítania dane pri použití tovaru na uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Keďže daňový subjekt nepreukázal hodnoverným spôsobom realizáciu deklarované zdaniteľného obchodu, nemožno konštatovať, aby bol preukázaný vznik práva na daňový odpočet. Vo vzťahu k namietaným procesným pochybeniam žalovaný uviedol, že tieto námietky nie sú dôvodné. Rozhodnutie o prerušení konania bolo realizované v súlade so zákonom, v jeho výroku bolo uvedené, odkedy je konanie prerušené, na základe akého právneho predpisu, a z akého dôvodu. Dôvody prerušenia uplynuli dňom, kedy bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, t.j. 12.09.2013.

25. Žalovaný tak posúdil podané odvolanie za nedôvodné, keďže zo strany daňového subjektu došlo k porušeniu § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. pri uplatnení nároku na odpočítanie dane v sume 3.480 EUR z faktúry č. 07092012 zo dňa 07.09.2012 od dodávateľa Assoro s.r.o. za dodanie repného cukru ICUMSA 45, keďže daňový subjekt nepreukázal, že pri tomto zdaniteľnom obchode vznikla dodávateľovi daňová povinnosť a súčasne priamy a bezprostredný vzťah medzi prijatým zdaniteľným obchodom a jeho použitím na vlastné dodávky tovarov alebo služieb.

26. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného bola zo strany žalobcu podaná dňa 19.05.2017 správna žaloba.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

27. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

30. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

31. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

32. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 134 ods. 1 S.s.p., oboznámil sa s obsahom

administratívneho spisu žalovaného, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

33. V predmetnom správnom konaní žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane postupom podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

34. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

35. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

36. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

37. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

39. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

40. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

41. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

42. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 7, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

43. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

44. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

45. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

46. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a administratívneho spisu je nesporné, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012 začala u žalobcu dňa 10.12.2012 na základe oznámenia o vykonaní daňovej kontroly správcom dane zo dňa 29.11.2012. Správca dane daňové konanie prerušil rozhodnutím č. 9711401/5/1687685/2013/Med zo dňa 02.05.2013, v ktorom uviedol, že prerušuje konanie vo veci daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia; zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Kontrola sa prerušuje dňom 07.05.2013 do získania výsledkov z medzinárodnej výmeny informácií.

47. Odo dňa, ktorý je uvedený v rozhodnutí o prerušení konania nastávajú účinky prerušenia, počas ktorého neplynú lehoty stanovené zákonom, Daňovým poriadkom.

48. Pokiaľ žalobca namietal neprimeranú dĺžku samotnej lehoty na uskutočnenie medzinárodnej výmeny informácii, správny súd uvádza, že základná lehota pre členské štáty na uskutočnenie výmeny informácií je 3- mesačná lehota. Jej nedodržanie však nebolo spôsobené slovenskými orgánmi ale dožiadaným cudzozemským orgánom a preto podľa právneho názoru správneho súdu nie je túto skutočnosť ani objektívne možné pričítať žalovanému, keďže k pochybeniu došlo mimo právomoci slovenských daňových orgánov. Preto túto námietku správny súd vyhodnotil ako bezpredmetnú.

49. Správny súd konštatuje, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Terminologická nepresnosť, na ktorú poukázal žalobca v podanej žalobe, nemôže mať za následok nesprávnosť, nezákonnosť predmetného rozhodnutia, keďže z rozhodnutia je zrejmé, v zmysle akého zákonného ustanovenia došlo k prerušeniu, o aké konanie ide (daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 u daňového subjektu, žalobcu) a je v ňom uvedený deň, od ktorého je konanie prerušené. Správny súd pripúšťa, že zo strany správcu dane došlo k pochybeniu, keď v odôvodnení rozhodnutia odkázal na zákon č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci, avšak ani táto nepresnosť rovnako nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže konanie v zmysle výroku rozhodnutia bolo prerušené s odkazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku s uvedením dôvodu, t.j. že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. V tomto rozsahu je rozhodnutie vecne správne.

50. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu správny súd poukazuje na § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Poznámka k tomuto ustanoveniu odkazuje práve na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, účinný od 01.01.2013. Je zrejmé, že toto ustanovenie priamo poukazuje ako dôvod prerušenia konania skutočnosť, že sa začalo iné konanie o

rozhodujúcej skutočnosti potrebnej pre rozhodovanie s odkazom na Zákon o medzinárodnej pomoci. Nie je preto dôvodná ani žalobná námietka, že zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním, keďže s takýmto dôvodom prerušenia konania ráta priamo legislatívna úprava. Ani námietka žalobcu, že správca dane, daňový úrad nie je oprávnený žiadať o medzinárodnú výmenu informácií, nie je dôvodná, keďže zákon č. 442/2012 Z.z. v ustanovení § 2 pri definovaní príslušných orgánov Slovenskej republiky určuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, s odkazom na § 2 zákona č. 333/2011 Z.z. orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ktorý medzi orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva radí ministerstvo, finančné riaditeľstvo, daňové úrady a colné úrady zapojené na rozpočet finančného riaditeľstva a Kriminálny úrad finančnej správy zapojený na rozpočet finančného riaditeľstva.

51. K tomuto správny súd uvádza, že samotné rozhodnutie o prerušení konania nie je meritom súdneho prieskumu v predmetnej veci. Možno však ustáliť, že rozhodnutie o prerušenie konania bolo vydané v súlade so zákonom, spĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti, účinky prerušenia konania nastali a daňová kontrola trvala len zákonom určenú dobu. Žalovaný v odvolacom konaní toto rozhodnutie preskúmal a vyslovil, že obsahuje zákonom predpísané náležitosti a prerušenie bolo zákonné. V konaní teda nedošlo k prekročeniu zákonnej dĺžky daňovej kontroly.

52. Výrok rozhodnutia o prerušení konania obsahuje všetky zákonné náležitosti. Dôvodom pre prerušenie konania bola aplikácia Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia o prerušení konania, žalobcom namietaná mylná citácia ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých došlo k prerušeniu konania je síce procesnou vadou v konaní, nejedná sa však o takú vadu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať nezákonnosť samotného výroku o prerušení konania.

53. Pokiaľ ide o vykonávanie dôkazov v rámci vyrubovacieho konania správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že boli vykonávané len tie dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalobca, čo je v tomto štádiu daňového konania zákonný postup správcu dane. Následne rozhodnutie správcu dane bolo vydané po vykonaní žalobcom navrhovaných dôkazov, s čím súvisí aj doba takmer 2 rokov, až po uplynutí ktorej bolo vydané daňovým orgánom rozhodnutie.

54. Rovnako vo vzťahu k dĺžke vyrubovacieho konania možno vysloviť, že táto námietka nie je dôvodná, ako uviedol aj žalovaný, keďže prekročenie lehoty na vydanie rozhodnutia nemá za následok neplatnosť samotného rozhodnutia. .

55. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v čase, kedy bola daňová kontrola prerušená, bol vykonaný dôkaz, výsluch svedka V. O.a, konateľa spoločnosti Assoro s.r.o. navyše bez toho, aby bol o výsluchu upovedomený daňový subjekt a bola mu poskytnutá možnosť byť prítomný, klásť svedkovi otázky, žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že táto výpoveď nebola pri rozhodovaní odvolacieho orgánu braná do úvahy a nebola použitá za účelom podpory tvrdení správcu dane, správny súd konštatuje, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že túto výpoveď ako dôkazný prostriedok nebral pri rozhodovaní do úvahy. Je pravdou, že v rozhodnutí v odôvodnení je táto výpoveď spomenutá, no len v časti pri opise skutkových okolností súvisiacich s výkonom daňovej kontroly, avšak obsah tejto výpovede nebol uvedený v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k definovaniu porušenia povinnosti danej § 49 a § 50 zákona č. 222/2004 Z.z. daňovým subjektom pri uplatňovaní nároku na odpočet dane. Správny orgán vychádzal z iných dôkazov, o.i. z výpovedí ďalších subjektov, žalobcu, Ing. Y., J. O., resp. z výpovede V. O. vo vyrubovacom konaní zo dňa 16.07.2014. Ako totiž vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 16.07.2014 ( č.l. 55 administratívneho spisu žalovaného) dňa 16.7.2014 bol opätovne vykonaný výsluch svedka V. O. , pričom výsluchu sa zúčastnil za žalobcu splnomocnený zástupca H. H. podľa predloženej plnej moci.

56. Správny súd tak konštatuje, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu a tento skutkový stav bol správne právne posúdený. Žalobcovi bolo umožnené realizovať jeho procesné práva vyplývajúce z daňového poriadku, pred vydaním rozhodnutia bol žalobca oboznámený s kontrolnými zisteniami.

57. V súvislosti so skutkovým základom rozhodnutia t.j. vo vzťahu k právu žalobcu ako daňového subjektu na odpočet dane správny súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (napr. rozsudok sp. zn. 2Sžf/18/2013) v zmysle ktorej podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2001 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil zákon. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a že faktúry vystavila spoločnosť na faktúrach uvedená. Z uvedených dôvodov nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov, zmlúv a faktúr, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej ale aj po obsahovej stránke.

58. S odkazom na § 134 S.s.p., správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu danom žalobnými bodmi, konštatuje, že podaná žaloba nie je dôvodná, žalobca v podanej žalobe nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobné dôvody uplatnené žalobcom vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Námietky uplatnené v žalobe vo vzťahu k procesným chybám v postupe žalovaného nemajú za následok vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu a preto správny súd nevzhliadol dôvod na jeho zrušenie.

59. Na základe uvedených skutočností preto správny súd s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonanej daňovej kontroly žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

60. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 S.s.p.

61. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).