Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/230/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu W., zastúpeného Q. proti žalovanému V., o zaplatenie 248,07 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 27. februára 2017, č.k. 5Csp/79/2016-36, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. o náhrade trov konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 207,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 44,54 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 41,27 Eur od 19.11.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 36,04 Eur od 19.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 32,96 Eur od 19.01.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 26,45 Eur od 19.02.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 26,45 Eur od 19.03.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,46 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 08.08.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol najmä záväzok právneho predchodcu žalobcu zriadiť pripojenie k sieti právneho predchodcu žalobcu a poskytovať žalovanému služby v rozsahu podmienok dojednaných v zmluve (vysokorýchlostný internet Turbo 2 Solo) a žalovaný sa v bode 1 písm. d) predmetnej zaviazal platiť riadne a včas cenu za zriadenie a používanie pripojenia k sieti právneho predchodcu žalobcu a za služby poskytované na základe predmetnej zmluvy. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 08.04.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu zriadiť pripojenie k sieti právneho predchodcu žalobcu a poskytovať žalovanému služby v rozsahu podmienok dojednaných v zmluve (program Doma pohoda) a žalovaný sa v bode 1 písm. d) predmetnej zaviazal platiť riadne a včas cenu za zriadenie a používanie pripojenia k sieti právneho predchodcu žalobcu a za služby poskytované na základe predmetnej zmluvy. Faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 49,53 Eur, splatnou dňa 20.10.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 46,26 Eur, splatnou dňa 18.11.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 41,03 Eur, splatnou dňa 18.12.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 57,75 Eur, splatnou dňa 18.01.2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 31,44 Eur, splatnou dňa 18.02.2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 31,44 Eur, splatnou dňa 18.03.2014 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu, poplatky za poskytnuté služby. Žalovaný uvedené faktúry v lehote splatnosti neuhradil. Právny predchodca žalobcu v Odstúpení od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.03.2015 oznámil žalovanému, že odstupuje od predmetnej zmluvy s účinnosťou od

19.03.2015 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu z vyššie uvedených faktúr a v rozsahu, ako si ich žalobca uplatňuje v tomto konaní.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi žalovaným a právny predchodcom žalobcu, sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách a zároveň vykazujú znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto na uvedený záväzkový vzťah aplikoval aj príslušné normy chrániace spotrebiteľa. Zo žalobcom predloženého odstúpenia od zmluvy zo dňa 12.03.2015 mal za nepochybné, že z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby (vyplývajúcej z predmetných faktúr) ani do 45 dní po dni ich splatnosti právny predchodca žalobcu s účinnosťou od 19.03.2015 odstúpil od predmetných zmlúv uzatvorených so žalovaným. Právny predchodca žalobcu v súlade so zákonom týmto sám dobrovoľne uplatnil právo vyplývajúce mu z ustanovení § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s 44 ods. 8 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách. Následkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku (ex tunc - § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka), tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (vyplýva to aj zo systematického zaradenia ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka v časti o bezdôvodnom obohatení). Nakoľko žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na prípadné premlčanie nároku z úradnej povinnosti (ex offo) bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v tomto smere dospel k záveru, že žalobca uplatnil svoj nárok včas v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote v súlade s § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V prípade žalovanému poskytnutých služieb reštitúcia in natura nebola možná, keďže tieto ich poskytnutím boli žalovaným spotrebované, preto je dôvodné zo strany žalovaného poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu, ktorá znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura, v danom prípade teda cenu poskytnutých služieb. V prípade žalovaného to znamená povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 44,54 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 20.10.2013, sumu 41,27 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 18.11.2013, sumu 36,04 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 18.12.2013, sumu 32,96 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 18.01.2014, sumu 26,45 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 18.02.2014 a sumu 26,45 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 18.03.2014 ako neuhradenú cenu poskytnutých služieb (program Doma pohoda, poplatky za volania nad rámec programu, Turbo 2 Solo a Magio Internet Security). Žalovaný v konaní nespochybnil žalobcom uplatnenú pohľadávku, k žalobe sa nevyjadril. Nárok žalobcu je preto podľa názoru súdu v časti istiny vo výške 207,71 Eur dôvodný. Keďže sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi aj dôvodne uplatnený nárok na úrok z omeškania, a to vo výške uplatnenej žalobcom 5,00 % ročne (na základe § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.) z dlžných súm vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti konkrétnej faktúry. Vo zvyšnej časti považoval súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný, nakoľko predmetná zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti oneskorenej platby vo výške 4,99 Eur (fakturovanú v každej z faktúr) a na poplatok označený ako „Obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie“ vo výške 16,50 Eur s príslušnou DPH (z faktúry č. XXXXXXXXXX). Uvedené vyplýva z ustanovení § 48, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Pri pokute a ani pri uvedenom poplatku nejde o majetkový prospech, ktorý by žalovaný získal, a ktorý by mal titulom bezdôvodného obohatenia žalobcovi vrátiť. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zastáva názor, že ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachováva právo žalobcu (dodávateľa, veriteľa) na všetky poplatky a sankcie aj napriek jej zrušeniu s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršuje postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzuje nad rámec povinností vzniknutých pri odstúpení podľa Občianskeho zákonníka. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa po zániku zmluvy s účinkami ex tunc je v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vychádzal v tejto spotrebiteľskej veci výlučne z úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy a úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku. Preto žalobu v tejto časti spolu s k nej patriacim úrokom z omeškania zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku III. o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu i sumu 40,36 Eur s príslušenstvom a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku III. zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatu nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie videl v neprípustnej konštrukcii účinnosti doručenia odstúpenia od zmluvy, v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia a možného preskúmania, nepresvedčivosti a neprijateľnosti a nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu. Zdôraznil, že v žalobe netvrdili, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, ani že sa tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu, ani, že by sa tak stalo v nejaký konkrétny deň, čo v napadnutom rozhodnutí neuvádza ani súd prvej inštancie. Namietal, že z obsahu spisu nevyplýva dátum doručenia odstúpenia od zmluvy, vedomosť právneho predchodcu žalobcu o tom, že odstúpenie od zmluvy bolo účinné, dátum vzniku vedomosti jeho právneho predchodcu o účinnom odstúpení od zmluvy, preto záver o účinnosti odstúpenia od zmluvy nie je ničím podložený. Záver súdu prvej inštancie, založený na predpoklade účinnosti odstúpenia od zmluvy, nemá podklad vo vykonanom dokazovaní, nevyplýva z právnych predpisov Slovenskej republiky a je neudržateľný. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam i nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie o nárokoch zo zmluvného vzťahu nerozhoduje, nemôže dôjsť k aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neuviedol, akým postupom a úvahou dospel k záveru o možnosti postupu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a vyvodil, založil a následne i aplikoval na iné nároky, ako nároky zo zmluvy, čím mu znemožnil uplatniť procesné práva patriace mu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď nevysvetlil, prečo a ako aplikoval citované zákonné ustanovenie na nezmluvný nárok. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/191/2010, sp. zn. 2MCdo/7/2009, sp. zn. 2Cdo/238/2008, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 119/03, III. ÚS 107/2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/201/2014, atď.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti - výrokoch II., III. podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

7. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním žalobcu spochybnený vo výroku I., ktorým žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 207,71 Eur s príslušenstvom, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

8. V danej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal zmluvného plnenia vyplývajúceho zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb, uzatvorených medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu účinne odstúpil od zmlúv, uzavretých so žalovaným, v zmysle ktorého právneho úkonu bolo potrebné nárok žalobcu posúdiť podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku, čím zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy) a § 457 Občianskeho zákonníka, teda ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. Žalobca v podanom odvolaní predovšetkým namietal, že k účinnému odstúpeniu jeho právneho predchodcu od zmlúv o poskytovaní verejných služieb, uzatvorených so žalovaným, nedošlo a v spise absentuje i jeho tvrdenie o účinnosti odstúpenia od predmetných zmlúv.

11. Z odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.03.2015, vypracovanom právnym predchodcom žalobcu a adresovanom žalovanému (č.l. 26 spisu) vyplýva, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, uvedenej v prílohe jeho odstúpenia, ktorá

identifikuje konkrétny zmluvný vzťah. V predmetnom podaní je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, ktoré právny predchodca žalobcu uvádza ako zoznam zmlúv, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Z obsahu spisu však vyplýva, že predmetnom tohto súdneho konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným č. XXXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2012 a Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2013, ktorých sa odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.03.2015 netýka.

12. Vzhľadom na uvedené je záver súdu prvej inštancie o účinnosti odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od predmetných zmlúv a vzniku práva právneho predchodcu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia minimálne predčasný, nezodpovedá obsahu spisu a odvolacia námietka žalobcu sa preto javí ako dôvodná.

13. Z tohto dôvodu bolo nutné rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcu na predloženie dôkazu, že odstúpenie jeho právneho predchodcu od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.03.2015 sa týka zmlúv o poskytovaní verejných služieb, uzavretých medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, z ktorých plnenie je predmetom tohto súdneho konania, prípadne následne zváži, vzhľadom na námietky žalobcu, i predloženie dôkazu o doručení odstúpenia od zmluvy zo strany jeho právneho predchodcu žalovanému. Následne vyhodnotí, či došlo alebo nedošlo k účinnému odstúpeniu od predmetných zmlúv právnym predchodcom žalobcu a podľa výsledku svojich zistení opätovne posúdi nárok žalobcu na zaplatenie sumy 40,36 Eur s príslušenstvom, v ktorej časti žalobu zamietol.

15. K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci pri aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. odvolací súd len poukazuje na bod 30 rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorej súd prvej inštancie jednoznačne dospel k záveru, že žalobca uplatnil svoj nárok včas, t. j. v subjektívnej i objektívnej premlčacej lehote v súlade s § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa neaplikoval. Námietka žalobcu tak vôbec nesúvisela s týmto súdnym konaním.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne opätovne i o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .