Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3Cob-9-2018.pdf
PDF · 161.55 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľakovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: A.P. AUTO, s.r.o., IČO: 44 525 508, so sídlom Továrenská 1305/11, 064 01 Stará Ľubovňa, právne zast.: AZARIOVA & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 47 236 060, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, právne zast.: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o.. so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750 o zaplatenie 904,09 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. XCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.10.2017 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie") rozhodol v I. výroku, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 904.09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 904.09 Eur od 20.05.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40.- Eur. to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie II. výrokom rozsudku žalobu v prevyšujúcej zamietol a v III. výroku vyslovil k trovám konania, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90.42 %. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.05.2016 domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 904.09 Eur s príslušenstvom a trovy' konania titulom náhrady škody, dôvodiac, že dňa 01.02.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Mercedes Benz ML-350. EČV: L., ktoré v tom čase patrilo poškodenému Y. V., F. R. XX, XXX XX R. (ďalej len „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla zn. Opel Astra Caravan, EČV: L., ktorého vlastník, Y. J., mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a zaregistrovaná pod č. XXXXXXXX/XX-XXXXXXXX. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v servise u žalobcu. Náklady na opravu predstavovali sumu vo výške 904.09 Eur a táto suma bola u žalovaného riadne uplatnená na základe faktúry č. FV160016. Na základe „Oznámenia o ukončení šetrenia škodovej udalosti“ bolo poškodenému oznámené, že oznámenú škodovú udalosť žalovaný vybavil bez poskytnutia náhrady. Pohľadávka poškodeného voči žalovanému bola dňa 17.05.2016 na základe „Zmluvy o postúpení pohľadávky“ postúpená na žalobcu. Vinník škodovej udalosti si bol vedomý a vedel,
že nakoľko išiel po ceste, ktorá bola posypaná kamienkami, a zároveň bol v tom čase na ceste iba vinník a poškodený, došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle poškodeného a o tejto vedomosti svedčí fakt. že svoje motorové vozidlo zastavil a s poškodeným spísal správu a záznam o dopravnej nehode, ktorú obaja podpísali. 3. Súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. XCb/ XX/XXXX-XX zo dňa 15.11.2016, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Podľa žalovaného, poškodený resp. žalobca nepreukázal jeden z atribútov pre uplatnenie náhrady škody, a to príčinnú súvislosť medzi škodou a jej vznikom. Škodca sa mal o objektívnych skutočnostiach spôsobenia škody dozvedieť od poškodeného až po zastavení na jeho znemenie. Podľa jeho tvrdení vyplývajúcich z dotazníka je zrejmé, že samotný priebeh vzniku škody svojimi zmyslami nijako nepozoroval a zodpovednosť za škodu ani nemohol uznať, resp. ak tak učinil, urobil tak bez reálneho poznania priebehu vzniku škody a bez poznania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla. Príčinná súvislosť je tak len domnelá. V prípade, ak by príčinná súvislosť bola preukázaná, žalovaný poukázal na existenciu liberačných dôvodov. Tie spočívajú v tom. že valivý pohyb kolies síce predstavuje prevádzku motorového vozidla, avšak kameň ležiaci na vozovke nemá žiaden súvis s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Kameň leží na vozovke nezávisle od konania vodiča a nie je súčasťou ani objektu motorového vozidla. Pri škodovej udalosti došlo k stretu osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla poisteného u žalovaného - valivý pohyb kolies s okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke - kamienok na vozovke, ktorý kamienok v dôsledku stretu s valivým pohybom kolies spôsobil škodu na vozidle poškodeného. Vzhľadom na splynutie kamienka s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu škodovej udalosti má žalovaný za to. že od prevádzateľa, resp. vodiča nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Žalovaný v podanom odpore zároveň namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu, že žalobca v konaní predložil faktúru znejúcu na žalovanú sumu za výmenu čelného skla, avšak vynaloženie nákladov na jeho výmenu, t. j. zaplatenie pohľadávky poškodeným žalobcovi nepreukázal. Žalovaný mal tiež za to. že žalovaný sa do omeškania so zaplatením spornej sumy nedostal a ak aj áno. namietol uplatnenú výšku úroku z omeškania. V ďalších podaných vyjadreniach žalovaný trval na námietke nepreukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla, ktorá primárne vyplýva výlučne z tvrdení právneho predchodcu žalobcu, t. j. poškodeného a namietol výšku nákladov vynaložených na výmenu poškodeného čelného skla a súdu predložil jej výpočet. Žalovaný spochybnil dôkaz žalobcu predstavujúci zaplatenie opravy poškodenia čelného skla. pretože tento nespĺňa zákonné náležitosti a tiež platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, rovnako z dôvodu absencie zákonných náležitostí. Následne uznesením č. k. XCb/XX/XXXX-XX zo dňa 02.01.2017 súd prvej inštancie zrušil vydaný platobný rozkaz a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podanému odporu žalovaného. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k žalovaným podanému odporu uviedol, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť poistenca žalovaného. Priebeh škodovej udalosti žalobca preukázal a možno ho vyvodiť z popísaného nehodového deja a z reakcií poškodeného a škodcu. Žalobca svoje tvrdenia zároveň preukázal listinnými dôkazmi. Žalobca má za to. že dôkazné bremeno v konaní zaťažuje aj žalovaného, ktorý však nepreukázal, že k vzniku škody mohlo dôjsť aj iným spôsobom, ako to tvrdili účastníci škodovej udalosti. Žalobca svoje tvrdenia podporil aj odkazom na zjednocovacie stanovisko Najvyššieho súdu SR Cpj 5/2014 a ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov SR. Liberácia v tomto prípade nie je možná, pretože škodová udalosť má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku. K námietke aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že v predmetnom spore je potrebné uplatniť zásadu plnej občianskoprávnej reparácie spôsobenej škody, a to buď jej plnou náhradou v peniazoch alebo formou uvedenia do predošlého stavu. Skutočná škoda má byť v tomto prípade priznaná vo výške nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na vrátenie veci do pôvodného stavu, a jej rozsah nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody. O vykonaní predmetnej úhrady žalobca súdu predložil potvrdenie. Pretože pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, v čase postúpenia riadne existovala, aktívna legitimácia žalobcu je založená. Zároveň na pojednávaní dňa 10.05.2017 a 12.09.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že správa o nehode, podpísaná oboma účastníkmi, je dostatočným dôkazom preukázania priebehu škodovej udalosti a vzniku škody na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu a opakovane poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a súdov SR. Ďalej podľa žalobcu, je irelevantné, či si poistený všimol resp. svojimi zmyslami vnímal odskočenie kamienka spod kolesa jeho idúceho auta alebo nie. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu je podstatné len to, že k nej došlo prevádzkou tohto vozidla, pričom takejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Ľudskými zmyslami
zároveň nie je možné vnímať vymrštenú skalku alebo kamienok v dôsledku pôsobenia otáčania kolies motorového vozidla idúceho rýchlosťou čo i len 50 km za hodinu. Žalobca mal za to, že všetky ním predložené listinné dôkazy spolu s rozhodovacou činnosťou súdov SR dostatočne preukazujú všetky predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody. K spochybneniu výšky škody žalobca záverom uviedol, že takýto dôkaz nemá predpoklady pre spochybnenie rozsahu náhrady škody, a to z dôvodu nejasnosti osoby, ktorá mala takýto dôkaz vyhotoviť a nemožno ho považovať za dôkaz spĺňajúci podmienku znaleckých štandardov či štandardov odborného vyjadrenia. 5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil skutkový stav, že dňa01.02.2016 došlo k dopravnej nehode medzi motorovým vozidlom Y. V. (ďalej len „poškodený“) a motorovým vozidlom Y. J., ku ktorej došlo tak, že poškodenému pri obehovaní motorového vozidla vymrštený kameň z vozovky spôsobil škodu na čelnom skle. O dopravnej nehode účastníci spísali záznam a správu o dopravnej nehode zo dňa 01.02.2016. Poškodený si dal svoje motorové vozidlo opraviť u žalobcu a náklady predstavovali sumu vo výške 904,09 Eur. Pretože vlastník motorového vozidla, ktoré malo poškodenému spôsobiť škodu v dôsledku vymršteného kameňa z vozovky, mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie, uvedená suma bola následne uplatnená u žalovaného na základe faktúry č. FV160016 zo dňa 24.02.2016. ktorý ju eviduje pod č. XXXXXXXX/XX-XXXXXXXX. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.05.2016 došlo k postúpeniu spornej pohľadávky s príslušenstvom medzi postupcom - poškodený a postupníkom - žalobca. Žalovaný žalobcovi spornú pohľadávku titulom náhrady škody do dnešného dňa neuhradil. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil v zmysle citovaných ustanovení § 427 ods. 1, 2, § 428, § 524 ods. 1,2, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka; § 4 ods. 1. ods. 2 písm. b), ods. 4, § 10 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 zákona NR SR č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o PZP“); § 8 ods. 1 zákona NR SR č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov; čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ..C.s.p.“). 6. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného čo do aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú spochybnil jednak spochybnením dokladu preukazujúceho zaplatenie pohľadávky poškodeným žalobcovi a tiež absenciou náležitostí Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 17.05.2016. Súd mal za to. že žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v pozícii právneho nástupcu poškodeného. Zaplatenie nákladov potrebných na odstránenie vzniknutej škody bolo riadne preukázané vo forme pokladničného bloku. Žalovaný ním uvádzanú absenciu zákonných náležitostí tohto dokladu žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval a zároveň súd prvej inštancie dodal, že i potenciálna nedostatočnosť minimálnych štandardov kladených na formu pokladničného bloku nemôže byť na ujmu či už kupujúceho v prípade kúpnej zmluvy alebo objednávateľa v prípade zmluvy o dielo. Aj v prípade Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 17.05.2016 mal súd preukázané riadne postúpenie pohľadávky, z ktorej je zrejmá vôľa účastníkov postúpiť pohľadávku spolu s jej príslušenstvom na nového veriteľa a súd obranu žalovaného v tomto smere posúdil ako účelovú. Ďalej mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný nespochybňoval vznik škody na čelnom skle poškodeného, avšak medzi stranami sporu ostalo sporné to, či k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s vymrštením kameňa z vozovky spod kolies motorového vozidla vo vlastníctve osoby povinne zmluvne poistnej u žalovaného. Súd prvej inštancie sa v tomto prípade nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného žalovaného a škodou vzniknutou na čelnom skle motorového vozidla poškodeného. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ žalobca tvrdil priebeh škodovej udalosti určitými skutočnosťami a pokiaľ žalovaný mal o týchto tvrdeniach pochybnosť, musel uviesť v čom spočíva spochybnenie tvrdenia žalobcu a svoje tvrdenia aj náležíte preukázať, čo sa v danom prípade nestalo.
7. V záujme vyporiadania sa s otázka možnej existencie a aplikácie liberačných dôvodov súd prvej inštancie uviedol a priklonil sa k záveru, že výkladové rozdiely možnosti aplikácie liberačných dôvodov v zmysle znenia ustanovenia § 428 OZ pri škode spôsobenej na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla odstránil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom stanovisku občianskoprávneho kolégia z 03.06.2014 Cpj 5/2014. ktorý uviedol, že aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou
pôvod v prevádzke: zodpovednosti sa za túto škodu podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Z odôvodnenia stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR vyplýva, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na tom. že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide o zodpovednosť objektívnu. Zodpovedná osoba
- prevádzkovateľ sa nemôže tejto zodpovednosti zbaviť tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie len ak preukáže, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno v danom prípade požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke, pri ktorých liberácia vôbec nie je možná, považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená vnútorné okolnosti tej ktorej prevádzky. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky, či iné nedostatky materiálu a to aj skryté, ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča, či iných osôb účastných pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu, alebo nie, či sa to stalo na ceste prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobil škodu. Ak teda škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho uhradiť. Druhým dôvodom nemenej dôležitým pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby je i skutočnosť, že žalobca je povinný pri uplatnení svojho nároku tento nárok preukázať a to v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP. Žalobca listinnými dôkazmi preukazoval dôvodnosť podanej žaloby, ktorá bola. okrem iného, založená i na skutočnosti, že účastníci nehody nepopreli a naopak potvrdili, že škoda nastala tak, ako bolo uvedené v zápise o dopravnej nehode. Toto zhodné tvrdenie žalovaný žiadnou skutočnosťou nespochybnil a nepreukázal ani opak. Z týchto dôvodov, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného. 8. V prípade spochybňovania výšky uplatnenej náhrady škody, ktorá predstavovala náklady na opravu poškodeného čelného skla súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný súdu síce predložil vlastný výpočet jej výšky v sume 553.79 Eur. avšak súdu prvej inštancie z predloženého listinného dôkazu nebola zrejmá osoba, ktorá tento dôkaz vypracovala (v listinnom dôkaze je označená ako „admin“) tak. aby tento dôkaz bolo možné považovať za súkromný znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby v zmysle ustanovení § 206 a § 209 C.s.p.. 9. Úroky z omeškania priznal žalobcovi súd prvej inštancie v súlade s citovanou právnou úpravou ustanovenia § 517 ods. 2. § 797 ods. 3 OZ, § 11 ods. 8 zákona o PZP v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., keď mal za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou vzniknutej škody odo dňa 20.05.2016. V prípade výšky uplatneného úroku z omeškania sa súd stotožnil s obranou žalovaného, pretože medzi poškodeným ako právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol občianskoprávny vzťah titulom náhrady škody a na jeho charakter nemá vplyv postúpenie pohľadávky z pôvodne fyzickej osoby na obchodnú spoločnosť. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania v súlade s ich úpravou v zmysle citovaného nariadenia upravujúceho výšku úrokov z omeškania pre občiansko-právne vzťahy. 10. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi v predmetnom konaní vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo forme administratívnych interných monitorovacích nákladov pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov, súd prvej inštancie tiež zaviazal žalovaného na ich náhradu žalobcovi v zákonom stanovenej výške 40.- Eur podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. 11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. tak. že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90.42 %. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobcom uplatnený nárok predstavoval ku dňu vyhlásenia rozsudku (t. j. 12.10.2017) spolu sumu 1.058,- Eur (istina
904.9 Eur. úrok z omeškania po kapitalizácii 113,91 Eur, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40.- Eur). Žalobca bol v konaní úspešný v časti istiny 904.9 Eur, úroku z omeškania po kapitalizácii 63,28 Eur a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40.- Eur. teda jeho úspech v sume spolu 1.007.37 Eur činil v percentách 95.21 %. Žalovaný bol v konaní úspešný v časti úroku z omeškania po kapitalizácii 50.63 Eur. teda jeho úspech v sume spolu 50,63 Eur predstavoval v percentách 4.79 %. Z uvedeného vyplynulo, že úspech žalobcu v konaní prevyšuje úspech žalovaného o 90.42 % a v takomto rozsahu má preto právo na náhradu trov konania. Žalovaný bol teda zaviazaný povinnosťou nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania vo výške tak. ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 12. Proti tomuto rozsudku v časti I. a III. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. 0 a h) C.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že naďalej plne v súlade s námietkami vznesenými v konaní pred súdom prvej inštancie namieta preukázanie príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného a samotným vznikom škody. Ako už v jeho vyjadreniach uviedol, príčinná súvislosť musí byť nie len tvrdená (domnelá), ale musí byť aj bezpečne preukázaná. Toto dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, a v tomto zmysle sa domnieva, že spôsobená škoda poškodenému bola oznámená údajnému škodcovi až potom, ako škodca zastavil na znamenie poškodeného. Nakoľko škodca, vodič motorového vozidla s evidenčným čísiom L. a zároveň poistený u žalovaného, nemohol pozorovať svojimi zmyslami priebeh vzniku škody u poškodeného, nemohol na základe uvedeného ani uznať zodpovednosť za vzniknutú škodu. Pokiaľ tak škodca v správe o nehode urobil, učinil tak bez reálneho poznania priebehu vzniku škody a bez poznania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkou svojho motorového vozidla. Ďalej je žalovaný názoru, že v prípade súdom dostatočne preukázanej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkovou činnosťou motorového vozidla poisteného u žalovaného, existujú na strane žalovaného liberačné dôvody, ktoré súd vôbec nezobral do úvahy. Prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla podľa § 427 OZ, ale v súvislosti s ustanovením § 428 OZ sa tieto škody kategorizujú na škody s možnosťou liberácie a bez možnosti liberácie. Žalovaný je názoru, že kamienok na vozovke nemôže mať súvislosť s prevádzkou motorového vozidla ako takého a je okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá pôvod v prevádzke tohto vozidla, a preto vzniku tejto škody škodca nemôže zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa považovať. Na základe uvedeného možno prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takýto druh škody. Ak súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho. že prevádzka motorového vozidla je príčinou vymrštenia kameňa, ktoré spôsobilo rozbitie čelného skla u poškodeného a za dostatočné mu stačilo len tvrdenie účastníkov dopravnej nehody podľa spísanej správy o nehode, žalovaný je názoru, že zhodné tvrdenia urobené na tomto dokumente ešte nezakladajú jednoznačné preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla škodcu. Žalobca ako poškodený je povinný bez akýchkoľvek pochybností preukázať svoj nárok a samotnú pravdepodobnosť vzniku škody nemožno považovať za preukázanie oprávnenosti nároku na náhradu škody. Zároveň podľa žalovaného je k vzniku škody potrebné, aby škoda bola riadne vydokladovaná. Nakoľko žalobca v konaní predložil doklad o úhrade z registračnej pokladne, tento doklad nespĺňa zákonom požadované náležitosti. S poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice uviedol, že v uvedenom predloženom doklade chýba aj ochranný znak - N. Y.. Nepreukázaním riadneho dokladu o zaplatení faktúry so všetkými povinnými náležitosťami chýba zdokladovanie výšky škody, ktorá vznikla poškodenému. Aj keď súd vo svojom zdôvodnení rozhodnutia uviedol, že i potenciálna nedostatočnosť minimálnych štandardov kladených na formu pokladničného bloku nemôže byť na ujmu či už kupujúceho v prípade kúpnej zmluvy alebo objednávateľa v prípade zmluvy o dielo, žalovaný je toho názoru, že doklad, ktorý nespĺňa ani len minimálne požiadavky kladené na pokladničný doklad, nemôže byť považovaný za riadny doklad preukazujúci úhradu faktúry vystavenej za opravu čelného skla. Žalovaný naďalej namieta aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným zo škodovej udalosti vzhľadom na to, že k obligatórnym náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky patrí vedľa označenia účastníkov - postupníka a postupcu aj identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí riadne obsahovať označenia postupcovho dlžníka a popis pohľadávky čo do výšky a skutočností, z ktorých je založená. Žalovaný namieta, že zmluva o postúpení pohľadávky nemá všetky náležitosti a na základe uvedeného namietame aktívnu legitimáciu žalobcu. Vzhľadom na hore uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zmenil tak. že žalobu zamieta a žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.
13. K žalovaným podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení podanom dňa 11.12.2017, v ktorom navrhol potvrdiť napadnutého rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Uviedol, že vzhľadom na žalobcom namietanú príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného a samotným vznikom škody má žalobca za to, že Správa o nehode zo dňa 01.02.2016 a aj Dotazník k oznámeniu škodovej udalosti č.: XXXXXXXX. podpísané oboma účastníkmi škodovej udalosti, je dostatočným dôkazom preukázania priebehu škodovej udalosti a vzniku škody na motorovom vozidle. V tejto súvislosti poukázal na príslušnú judikatúru: Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov slovenskej republiky č. 10/2014. stanovisko č. 135: rozsudok Okresného súdu Košice II. sp.zn. XXC/XXX/XXXX, zo dňa 10.07.2013; rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 03. decembra 2014; rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp.zn.: XXCb/XXX/XXXX zo dňa 24.04.2014; rozsudok Najvyššieho súdu ČR. sp. zn. C. K. XXX/XX. zo 17. januára 1929. Podľa žalobcu žalovaný neprodukoval počas konania jediný dôkaz preukazujúci iné skutočnosti, než tie. ktoré vyplývajú zo správy o nehode. Snahu žalovaného o spochybnenie osvedčenia príčinnej súvislosti považuje za účelovú, a to najmä vo svetle svojej vlastnej pasivity čo do predloženia akýchkoľvek iných dôkazov preukazujúcich jeho vlastné tvrdenie. S uvedeným sa stotožnil aj súd prvej inštancie v bodu 26. napadnutého rozsudku a s týmto názorom sa žalobca plne stotožňuje. K žalovaným uvádzaným námietkam a tvrdeniam o existencii liberačných dôvodov na strane žalovaného, ktoré súd vôbec nezobral do úvahy uviedol, že žalovaným uvádzané tvrdenie ignoruje existenciu bodu 27. rozsudku, kde sa súd prvej inštancie v rozsahu jednej normostrany náležíte, detailne a odborne vysporiadal s prípadnou existenciou a aplikáciou liberačných dôvodov. Tvrdenie žalovaného je absolútne zavádzajúce. Žalovaný síce správne kategorizoval škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky na: škody bez možnosti liberácie - kedy je škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a na škody s možnosťou liberácie - kedy škoda nemá pôvod v prevádzke, ale pokračujúc vo svojej nesprávnej a zavádzajúcej argumentácii žalovaný tvrdí, že kamienok na vozovke je okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu, ktorý sa podľa jeho názoru náležité vysporiadal s osobitnou povahou tohto druhu zodpovednosti a vo svojom rozhodnutí publikovanom aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov slovenskej republiky č. 10/2014. kedy v stanovisku č. 135 sa uvádza, cit.: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť." Týmto svojím rozhodnutím Najvyšší súd SR jasne judikoval, že vymrštenie kameňa spod kolies motorových vozidiel a následné spôsobenie škody na čelnom skle iného motorového vozidla predstavuje okolnosť majúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, a teda ide o škodu bez možnosti liberácie. Ak ide o škodu bez možnosti liberácie. tak existencia akéhokoľvek liberačného dôvodu je vylúčená, ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, ktorú uviedol vo svojom podaní zo dňa 23.01.2017. Podľa názoru žalobcu je irelevantné, či si poistený všimol, vnímal svojimi zmyslami, alebo či si bol vedomý odskočenia kamienka spod kolesa jeho auta alebo nie. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu je v tomto prípade podstatné len to. že k nej došlo prevádzkou tohto vozidla, pričom takejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. V tejto súvislosti sa žalobca stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 27 napadnutého rozsudku. K skutočnostiam týkajúcich sa zaplatenia pohľadávky a opätovnej apelácie žalovaným na domnelé nedostatky predloženého dokladu o úhrade faktúry č. FV160016 a pokladničného dokladu, ktorý neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, žalobca uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia uvedené v odvolaní ako prostriedky procesnej obrany neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, a to napriek tomu. že tento dôkaz mal k dispozícii. Preto podľa § 366 C.s.p. má žalobca za to. že toto tvrdenie, ako prostriedok procesnej obrany žalovaný nemohol ani použiť. Ide tak o novotu v konaní, na ktorú podľa názoru žalobcu odvolací súd nemôže ani len prihliadnuť. Tu poukázal na vyjadrenie súdu prvej inštancie v bode 24 napadnutého rozsudku. Doklad o úhrade, ktorý žalobca počas konania predložil, podľa jeho názoru jasne a jednoznačne preukazuje úhradu faktúry C.FV160016. Dodaním tohto dokumentu považuje žalobca za preukázané, že jednoznačne došlo k zmenšeniu majetku na strane žalobcu. Na základe uvedené konštatoval žalobca záver, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, v čase postúpenia existovala a tak je aktívna vecná legitimácia žalobcu daná. Zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky zákonné náležitosti, čo správe konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 24 Rozsudku: „ Aj v prípade Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 17.05.2016 mal súd za preukázané riadne postúpenie pohľadávky, z ktorej je zrejmá vôľa účastníkov postúpiť pohľadávku spolu s jej príslušenstvom na nového veriteľa
a súd obranu žalovaného v tomto smere posúdil ako účelovú." Žalovaný len všeobecne namieta domnelý nedostatok obligatórnej náležitosti zmluvy, a to totožným spôsobom ako namietal nedostatok pokladničného dokladu, teda bez akéhokoľvek uvedenia konkrétneho nedostatku. Príčinná súvislosť je jasne a jednoznačne preukázaná Správou o nehode zo dňa 01.02.2016 a aj Dotazníkom k oznámeniu škodovej udalosti č.: XXXXXXXX. ktorý doručil súdu práve žalovaný, ako prílohu svojho podania zo dňa 28.12.2016. Tieto dôkazy zároveň preukazujú aj všetky ostatné predpoklady uplatnenia nároku (udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik a existenciu škody). Zohľadňujúc judikatúru Najvyššieho súdu. ktorý sa podľa názoru žalobcu náležíte vysporiadal s osobitnou povahou tohto druh zodpovednosti a vo svojom rozhodnutí publikovanom aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov slovenskej republiky č.10/2014. stanovisko č.135. jasne judikoval. že: ..zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.”- liberácia je tak podľa názoru žalobcu vylúčená. Doručením dokladu o úhrade faktúry F V160016 žalobca jasne a jednoznačne preukázal výšku zmenšenia svojho majetku, teda výšku skutočnej škody. Žalobca má za to. že žalovaným deklarované odvolacie dôvody neboli naplnené, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aplikujúc relevantné zákonne ustanovenia aj správne právne posúdil. 14. Na žalobcom podané vyjadrenie reagoval žalovaný ako odvolateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 02.01.2018. Uviedol, že zotrváva na jeho doterajšej argumentácii prezentovanej pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu doplnil, že žalovaný od počiatku konania pred súdom prvej inštancie namietal nepreukázanie vynaloženia nákladov za opravu motorového vozidla - nepreukázanie vzniku škody. Žalovaný bezodkladne potom, ako sa oboznámil s pokladničným dokladom, ktorý v zmysle tvrdení žalobcu mal preukazovať vznik škody namietal, že tento doklad nespĺňa zákonné náležitosti pokladničného dokladu a teda nemôže preukazovať vynaloženie nákladov za opravu údajného poškodenia čelného skla. Žalovaný na podporu svojich tvrdení dokonca aj poukázal na konkrétne ustanovenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení aktuálnom ku dňu vyhotovenia žalobcom predloženého dokladu ( § 8 ods. 1 zák. č. 289/2008 Z.z. ), s ktorým ustanovením mal byť údajný pokladničný doklad v rozpore. Z uvedeného vyplýva, že nie je správny záver žalobcu o tom, že prostriedok procesnej obrany žalovaný neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a že ide o novotu v konaní, na ktorú súd druhej inštancie nemôže ani len prihliadnuť. Predmetná námietka nepreukázania vzniku škody bola žalovaným opakovane prezentovaná v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako bola podľa názoru žalovaného aj dostatočne špecifikovaná. Žalovaný už v samotnom odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tomto konaní namietala platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a z tohto vyplývajúcu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Následne v priebehu konania žalovaná na tejto svojej námietke zotrvala a zároveň ju aj náležíte špecifikovala. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bez meškania namietla platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a túto námietku náležité odôvodnila. Právne posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je vecou súdu. Z uvedených dôvodov považuje výhrady žalobcu ohľadom nedostatočnej špecifikácii námietok žalovaného za nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej v jeho napadnutej časti zmenil tak. že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 15. K vyššie uvedenému vyjadreniu odvolateľa podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenia zo dňa 19.01.2018. Poukazujúc na argumenty uvádzané žalovaným je žalobca názoru, že doterajšie podania žalovaného tvoria jeden ucelený a súladný celok čo do ich účelovosti, snahy vyhnúť sa poskytnutiu poistného plnenia a v neposlednom rade arbitrárnemu a svojvoľnému výkladu ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný namietal nedostatky zákonných náležitostí pokladničného dokladu v konaní na prvej inštancii tým najvšeobecnejším spôsobom. Poukázal na ustanovenie zákona (§ 8 ods.l z. č. 289/2008 Z.z.). pričom úplne odignoroval akékoľvek skutkové tvrdenie (konkrétny nedostatok), ktorý by svedčil o absencii zákonnej náležitosti (konkrétna náležitosť). Žalovaný síce namietal nedostatky s odkazom na zákonné ustanovenia, avšak bez skutkového, vecného a právneho prepojenia s predmetom konania. Z uvedeného postupu vychádza snaha žalovaného o prenesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena na konajúci súd. čo je zohľadňujúc zásadu kontradiktórnosti civilného sporového konania neprípustné. Zodpovednosť za úspech, resp. neúspech v konaní svedčí stranám sporu, ktoré sa tejto zodpovednosti nemôžu nijakým spôsobom zbaviť. Poukázanie na ustanovenie zákona bez akýchkoľvek skutkových tvrdení a konkretizácie je neprípustné. Žalobca opätovne konštatoval, že žalovaný až po oboznámení sa s písomným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie uviedol skutkové tvrdenie, a tým uplatnil prostriedok procesnej obrany procesnej obrany. Žalovaný toto tvrdenie neuviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, a to napriek tomu. že tento dôkaz mal k dispozícii. Doklad o úhrade, ktorý žalobca počas konania predložil, podľa jeho názoru
jasne a jednoznačne preukazuje úhradu faktúry Č.FV160016. Dodaním tohto dokumentu považuje žalobca za preukázané, že jednoznačne došlo k zmenšeniu majetku na strane žalobcu. K argumentom žalovaného týkajúcich sa aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, tento uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, v čase postúpenia existovala a tak je aktívna vecná legitimácia žalobcu daná. Zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky zákonné náležitosti, čo správe konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 24 rozsudku. Žalovaný len všeobecne namieta domnelý nedostatok obligatórnej náležitosti zmluvy, a to totožným spôsobom ako namietal nedostatok pokladničného dokladu, teda bez akéhokoľvek uvedenia konkrétneho nedostatku. Žalobca má za to, že žalovaným deklarované odvolacie dôvody neboli naplnené, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aplikujúc relevantné zákonne ustanovenia aj správne právne posúdil. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.”), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúma rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 C.s.p. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379. § 380 ods. 1. 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné potvrdiť. 17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 20. Odvolací súd neposúdil ako dostatočne relevantnú odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prípade sa totiž nejedná o takú skutkovú vadu, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Súd prvej inštancie zvolil správny postup pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplynuli, a ktoré boli preukázané. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné: 21. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 01.02.2016 došlo k poistnej udalosti - poškodeniu čelného skla motorového vozidla medzi motorovým vozidlom poškodeného Y. V., EČV: L., a motorovým vozidlom Y. J.. EČV: L.. ku ktorej došlo tak, že poškodenému pri obehovaní motorového vozidla vymrštený kameň z vozovky spôsobil škodu na čelnom skle. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo záznamu a správy o dopravnej nehode zo dňa 01.02.2016 (čl. 10, 11). Uvedenú škodu si dal poškodený opraviť v prevádzke žalobcu, kde mu za opravu uvedenej škody bola vystavená faktúra č. F V 160016 zo dňa 24.02.2016 na sumu 904.09 Eur, ktorá bola dňa 24.02.2016 uhradená (čl.7 a 61). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.05.2016 došlo k postúpeniu spornej pohľadávky s príslušenstvom medzi postupcom - poškodený a postupníkom žalobca (čl. 9). 22. Listom zo dňa 04.05.2016 žalovaný poškodenému oznámil, že v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností zo strany poškodeného preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: L.. a preto považoval nárok uplatnený poškodeným za nepreukázaný.
23. Podľa ustanovenia § 427 odsek I a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 24. Podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 25. Podľa ustanovenia § 788 odsek 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistite!' zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 26. Podľa ustanovenia § 797 odsek 1. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa ustanovenia § 799 odsek 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.
Podľa odseku 4. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2. ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431 Občianskeho zákonníka je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. 28. Objektívna zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne prísna, pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzateľa. Liberácia prevádzateľa (jeho oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti) prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. 29. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03.06.2014 Cpj 5/2014 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 10/2014): .Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa ustanovenia § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť." Uvedené stanoviskom Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň odstránil nejednotnosť v súdnej praxi pri posudzovaní škody, ktorá vznikla pri vymrštení kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobil škodu. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené bola škoda žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu spôsobená prevádzkou motorového vozidla, a teda v tomto prípade nie je možné uplatniť liberačné dôvody a zodpovednosti za danú škodu sa nemožno zbaviť. 31. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalovaného, týkajúcu sa dostatočného preukázania príčiny škody ako následku spôsobeného poistencom žalovaného, kedy podľa názoru žalovaného nestačí len tvrdenie účastníkov škodovej udalosti. Z obsahu spisu vyplýva, že od kolesa osobného
motorového vozidla EČV: L. odskočil kameň, ktorý narazil do čelného skla motorového vozidla poškodeného, EČV: L.. Uvedené vyplýva z listinného dôkazu - záznam a správy o dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 10. 11), ktorý bol podpísaný oboma účastníkmi dopravnej nehody, t.j. aj vodičom motorového vozidla EČV: L.. Uvedený kameň spôsobila poškodenie na čelnom skle motorového vozidla poškodeného, čo bolo preukázané spomínaným záznamom a správou o dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX. Skutočnosť, že poškodenému bola spôsobená škoda žalovaný ani nijakým spôsobom nerozporoval. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu v tom smere, že motorové vozidlo EČV: L., ktoré bolo poistené u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zavinilo vznik škody. 32. Pokiaľ má žalovaný za to, že opis udalostí tak, ako ho podal žalobca, nie je pravdivý a súd sa nemal prikloniť na jeho verziu tak. ako to uvádzal v podanom odvolaní, je potrebné poukázať na stanovisko Národnej banky Slovenska, ktoré bolo potvrdené aj vyššie uvedeným stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a ktorá vykonáva dohľad nad vykonávaním poisťovníctva, teda aj nad činnosťou žalovaného ako poisťovateľa motorového vozidla, ktorým mala byť spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu. V tejto súvislosti je rozhodné stanovisko NBS v tom smere, že pokiaľ ide o škodu spôsobenú rozbitím čelného skla. tak vznik tejto škody má pôvod v prevádzke vozidla, lebo ak by sa tie kolesá netočili, od ktorých odskočil kameň, ktorým bola spôsobená škoda na čelnom skle motorového vozidla žalobcu, tak by nedošlo ani ku škode. Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dohľad nad poisťovníctvom, tak v tomto svojom stanovisku odkazuje na to. že ide o škodu, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla a že ide o objektívnu zodpovednosť, podľa ktorej je potrebné plniť v zmysle § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to bez toho, aby bolo potrebné preukazovať objektívnu príčinnú súvislosť, postačí, ak sa preukáže vznik škody v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Podporne odvolací súd poukazuje aj na judikát R 3/1984 (s. 18 ods. 2), podľa ktorého postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov, je podstatne uľahčené, nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku. Poukazujúc preto na vyššie uvedené nijako neobstojí odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tom. že prvoinštančný súd posúdil okolnosti vzniku škody na motorovom vozidle iba na základe tvrdení účastníkov škodovej udalostí a uznaní zodpovednosti za vzniknutú škodu, nakoľko žalovaný okrem nesúhlasu so žalobcom popísaného mechanizmu škodového deja a z toho vyplývajúceho odmietnutia poskytnutého plnenia, v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, t. j. nenavrhol, resp. nepredložil súdu prvej inštancie, ani v odvolacom konaní žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvrátiť túto domnienku objektívnej zodpovednosti poisťovateľa škodcu, keďže je nepochybné a nenamietal to ani žalovaný, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou spočívajúcou v prevádzke dopravných prostriedkov, rovnako ani nenamietal, kto bol prevádzkovateľom dopravného prostriedku, či už poškodeného motorového vozidla, alebo motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Pokiaľ mal žalovaný za to, že opis udalostí žalobcom nie je pravdivý a súd sa nemá prikloniť na jeho verziu tak, ako to uvádzal v podanom odvolaní, je potrebné uviesť, že v občianskom sporovom konaní dôkazné bremeno primárne zaťažuje žalobcu, t.j. je na žalobcovi, aby preukázal ním tvrdené skutočnosti. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to. že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci. nebola alebo nemala byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazu neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie tejto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne účinky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V prejednávanej veci došlo vzhľadom na vyššie uvedené stanovisko NBS. ako aj citovaný judikát k tzv. „preneseniu" dôkazného bremena na žalovaného, ktorý potom, ako na predpísanom tlačive žalovaného spolu s vyjadrením poisteného
- vodiča motorového vozidla, ktorým bola škoda na motorovom vozidle žalobcu spôsobená, oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti a predložil doklady preukazujúce opravu predmetného motorového vozidla svojím listom zo dňa 04.05.2016. bez ďalšieho ukončil šetrenie poistnej udalosti so záverom, že žalobca nemá nárok na poskytnutie poistného plnenia. 33. Ak teda žalovaný tvrdil, že k nehodovému deju nedošlo tak, ako to uviedol žalobca v žalobnom návrhu, resp. tak. ako to uviedol v oznámení pre poisťovňu škodcu, bolo jeho povinnosťou označiť a
predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Vzhľadom na všetky okolností je možné ustáliť, že charakter vzniku zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu škodovej udalosti tak, ako je to uvedené v žalobe, a teda v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. h) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu a prevádzkou motorového vozidla poisteného. Za takejto situácie, keď žalovaný nesúhlasí s tým, že vodič u neho poisteného motorového vozidla spôsobil žalobcovi škodu, nijako neobstojí jeho obrana, resp. zhodne uvádzané skutočnosti uvedené v oznámení o riešení tejto škodovej udalosti zo dňa 04.05.2016, v ktorej zastával názor, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Mýli sa žalovaný, keď namieta, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla jeho poisteného, ale naopak bol to žalovaný, ktorý v zmysle uvedeného stanoviska NBS. ako aj judikátu, bol povinný preukázať, že pri tejto škode spôsobenou prevádzkou dopravných prostriedkov, nemohlo za žiadnych okolností dôjsť tak. ako to popísal žalobca v návrhu, resp. v hlásení o škodovej udalosti. 34. Za takéhoto stavu námietka žalovaného, že nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, nie je dôvodnou. 35. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku týkajúcu sa nepreukázania uhradenia faktúry za opravu čelného skla motorového vozidla poškodeného, nakoľko z predložených listinných dôkazov, konkrétne z pokladničného bloku vystaveného na sumu 904,09 Eur (čl. 61) vyplýva, že táto faktúra uhradená bola. 36. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa nedostatočných zákonom požadovaných náležitosti na doklade o úhrade z registračnej pokladnice, odvolací súd aj pre správnosť poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení konštatoval, že žalovaný nedodržal svoje povinnosti v zmysle ustanovenia § 153 C.s.p. a prostriedky procesnej obrany neuplatnil včas. Odvolací súd ma za to, že v uvedenom prípade nešlo o také zisťovanie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktoré neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalovaným uplatnené prostriedky procesnej obrany nemožno v odvolaní použiť vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenie § 366 C.s.p. sa v tomto prípade nejedná o prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a týkajú sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám. ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie; 37. Pri odvolacích námietkach žalovaného o nedostatočnom vydokladovaní škody a namietaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v pozícií právneho nástupcu poškodeného a zároveň zaplatenie nákladov potrebných na odstránenie vzniknutej škody vo forme pokladničného bloku. So žalovaným označovanými nedostatkami na jednotlivých dokumentoch sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia. 38. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to. že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o vyhovení žalobe. 39. Uplatnené odvolacie dôvody sa v ničom nedotýkajú výroku o priznaní nároku na náhradu trov trov konania. Preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať a nemal tak prekážku pre to, aby aj v tomto výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 40. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. 1. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta C.s.p.). 1.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).