Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-19-2007.pdf
PDF · 127.98 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/19/2007
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Danou Káčerovu v právnej veci žalobcu: Q. P., T. H. Č.. XX, XXX XX P., zastúpeného: JUDr. Emou Zacharovou, advokátkou, so sídlom Forgáchova bašta č. 7, 940 01 Nové Zámky proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova č. 4, 816 23 Bratislava o zaplatenie 3.867,51 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.867,51 € spolu so 6% úrokom z omeškania ročne od 21.10.2005 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania sto percent (100%).
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2006 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.071,06 € (122.645,- Sk) spolu so 6% percentným úrokom z omeškania ročne odo dňa 21.10.2005 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 15.3.2004 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX. Predmetom poistnej zmluvy bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla Citroen C3, EČV: P. - XXX T.. Dňa 28.5.2005 nastala, v zmysle uvedenej poistnej zmluvy, poistná udalosť, v dôsledku ktorej bolo motorové vozidlo žalobcu poškodené. Vozidlo bolo dňa 2.6.2005 obhliadnuté zmluvným partnerom žalovaného - spoločnosťou SLOVEXPERTA, s.r.o.. Po vykonaní obhliadky motorového vozidla bol spísaný zápis o obhliadke poškodeného vozidla. Dňa 6.6.2005 žalobca uvedené vozidlo dal opraviť v autorizovanom servise, ktorý opravu vykonal. Cena opravy predstavovala sumu 4.071,06 € (122.645,- Sk). Žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi preplatenie opravy motorového vozidla, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa 21.10.2005 s tým, že podľa požiarnej správy, ktorá bola k prípisu priložená došlo k požiaru následkom technickej závady na motorovom vozidle. Žalobca počas konania, po vykonaní dokazovania, si nárok na vyplatenie žalovanej sumy uplatnil z titulu spotrebiteľského vzťahu založeného medzi ním ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom, v zmysle uzavretej poistnej zmluvy. 2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť na tom skutkovom základe, že k poškodeniu motorového vozidla nedošlo náhodnou poistnou udalosťou, ale v dôsledku technickej závady na vozidle. 3. Súd na základe vykonaného dokazovania síce zistil, že motorové vozidlo nebolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti, ale súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.867,51 € spolu s príslušenstvom v prospech žalobcu z dôvodu, že žalovaný mal postupovať pri likvidácii poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou a svojich pracovníkov, respektíve spolupracovníkov mal poučiť tak, že by si žalobca na základe ich konania nemohol vyvodiť závery, že mu patrí poistné plnenie. 4. Rozsudok prvej inštancie bol v napadnutej časti - o zaplatenie sumy 3.867,51 € s príslušenstvom zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/119/2013 - 328 zo dňa 31.10.2016. 5. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý si osvojil z výsledkov znaleckého dokazovania, že dôvodom poškodenia motorového vozidla bola technická závada na spúšťacej cievke štartéra. Odvolací súd taktiež konštatoval, že súd prvej inštancie si vyvodil aj správny záver, že k poškodeniu motorového vozidla nedošlo náhodnou poistnou udalosťou. Odvolací súd sa však nestotožnil s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k priznaniu uplatneného nároku na zaplatenie
3.867,51 € spolu s príslušenstvom, nakoľko podľa odvolacieho súdu základ žaloby, podľa uplatňovaného titulu, nemá oporu v hmotnom práve, ale ani v uzatvorenej poistnej zmluve. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka (ani iného zákona) pri skutkovom stave ustálenom súdom prvej inštancie takýto nárok (subjektívne právo) nepriznáva a nemá tak žiaden právny titul na zaplatenie ním žalovanej sumy a žalovaný nie je nositeľom takejto povinnosti. Odvolací súd poukázal na ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť, v zmluve bližšie označená, a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec sa zaväzuje platiť poistné (§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. Občianskeho zákonníka) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Podľa čl. VI ods. l písm. f), VPP bol žalobca ako poistený okrem povinností stanovených právnymi predpismi povinný po vzniku poistnej udalosti postupovať v súlade s pokynmi poisťovne, teda žalovaného. Odvolací súd konštatoval, že žalobca si nechal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v autorizovanom servise iba na základe zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyhotoveného zmluvným partnerom žalovaného Slovexperta, s.r.o. bez toho, aby svoje konanie konzultoval so žalovaným, s ktorým ako jediným subjektom práv a povinností z uzatvorenej poistnej zmluvy bol v zmluvnom vzťahu. Spoločnosť Slovexperta, s.r.o. je dcérskou spoločnosťou žalovaného a ďalšej poisťovne (KOMUNÁLNA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group) a je všeobecne známe, že sa zaoberá problematikou škodových udalostí, od nahlásenia a obhliadky cez kalkuláciu predpokladaných nákladov na opravu až po prípravu podkladov na likvidáciu škôd v jednej z jej zmluvných poisťovní. Odvolací súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uvedená spoločnosť zamestnáva technických pracovníkov, ktorých úlohou je zhodnotiť technický stav poškodeného motorového vozidla; nie sú oprávnení vyjadrovať sa za žalovaného, napr. ku kráteniu poistného plnenia alebo k právnym dôvodom vzniku poistnej udalosti, ale vykonávajú iba fyzickú, t.j. technickú ohliadku vozidla, na základe ktorej vypočítajú predpokladané náklady na jeho opravu. 6. Odvolací súd uviedol, že likvidácia každej poistnej udalosti je proces, pri ktorom oprávnenosť uplatňovaného nároku na poistené plnenie posudzuje poisťovateľ a nie osoba, ktorá vykonáva obhliadku poškodeného vozidla, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každej likvidácie poistnej udalosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, z uvedeného dôvodu žalovaný nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za to, ak si žalobca po vykonanej technickej prehliadke v tejto spoločnosti (2.6.2005) mylne vyvodil záver, že mu patrí poistné plnenie a hneď na to si vozidlo nechal opraviť v servise (6.6.2005), pretože jediným oprávneným subjektom v predmetnom poistnom vzťahu na posúdenie a výkon činností v zmysle § 797 Občianskeho zákonníka bol žalovaný. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že sa v tejto súvislosti v plnej miere stotožnil s argumentáciu žalovaného, že nie je prípustné nadradiť zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla nad poistné podmienky, zmluvné dojednania a ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď takýto zápis slúži len na zaznamenanie rozsahu poškodenia motorového vozidla. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že nepovažoval za správne úvahy súdu prvej inštancie, že z obsahu zápisu o obhliadke motorového vozidla žalobca dôvodne vyvodil záver, že poškodenie motorového vozidla zistené počas obhliadky bude zahrnuté do poistného plnenia a že poškodenie vozidla je v dôsledku žalovaným uznanej poistnej udalosti. Samotné očakávania žalobcu, že poškodenia, ktoré sú zahrnuté v zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla, sú už automaticky zahrnuté do plnenia žalovaného, nebolo možné odvodiť nielen z existencie samotného zápisu, ale ani z formulácie textu v tomto zápise, že "poškodenie, ktoré nie je uvedené v Zápise o obhliadke poškodeného MV, nebude zahrnuté do plnenia poisťovne" a boli iba výsledkom chybnej dedukcie žalobcu, že poškodenie uvedené v zápise bude automaticky zahrnuté do plnenia poisťovne ešte pred skončením vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pred ukončením likvidácie poistnej udalosti, v zmysle dojednaných poistných podmienok. Odvolací súd v uznesení uviedol, že nepochopenie obsahu poistnej zmluvy
a všeobecných poistných podmienok v procese likvidácie poistnej udalosti nespôsobuje zanedbanie odbornej starostlivosti žalovaného ako poisťovateľa a nezakladá mu žiadnu povinnosť na peňažné plnenie v prospech žalobcu. Odvolací súd konštatoval, že neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie, že žalovaný mal z dôvodu spornosti vzniku požiaru na motorovom vozidle žalobcu upozorniť, že si môže dať opraviť vozidlo s hradením nákladov na opravu z uzavretej poistnej zmluvy iba v prípade, že bude ustálené, že vozidlo bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti. Žalovaný nedal žiadny pokyn žalobcovi na opravu poškodeného vozidla v procese riešenia škodovej udalosti; až na základe výsledkov likvidácie poistnej udalosti mu písomne oznámil, že po preverení všetkých skutočností vzťahujúcich sa na požiar na vozidle zo dňa 28.5.2005 dospel k záveru, že vzniknutá udalosť nie je poistná udalosť a pre výluku technickej závady z poistenia mu nevznikol nárok na poistné plnenie. 7. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie dôvodnosť nároku na zaplatenie sumy 3.867,51 € s prísl. právne odôvodnil ustanovením § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie; v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd však uviedol, že mu nebolo zrejmé, čo súd prvej inštancie posudzoval v rámci ochrany spotrebiteľa, či nejaké konkrétne zmluvné podmienky, alebo právny režim daného poistného vzťahu, lebo nekonkretizoval, ktoré zmluvné podmienky upravené (spotrebiteľskou) poistnou zmluvou sa odchyľujú od Občianskeho zákonníka v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, nevysvetlil, čím si žalobca inak zhoršil svoje zmluvné postavenie, resp. v čom spočívajú pochybnosti súdu prvej inštancie o obsahu (spotrebiteľskej) poistnej zmluvy. Odvolací súd však uviedol, že nespochybňuje, že z hľadiska zmluvnej voľnosti je pri dojednaní poistnej zmluvy potrebné ex lege rešpektovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a dodal, že poistná zmluva a všeobecné poistné podmienky, ktoré sú jej súčasťou, nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech poisteného (spotrebiteľa); uvedené platí o to viac, že poistné podmienky poistiteľa odo dňa účinnosti zákona č. 95/2002 Z.z. nemusia byť schválené orgánom dozoru nad poisťovníctvom. Od 1.4.2004 sa na poistné podmienky v plnom rozsahu vzťahujú ustanovenia § 53, § 54 Občianskeho zákonníka o zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie sa však obmedzil len na strohú citáciu ustanovení § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka bez toho, aby sám náležite objasnil ich výklad a aplikáciu vo väzbe na predmet konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti nepreskúmateľné. 8. Súd prvej inštancie je podľa ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd súdu prvej inštancie uložil povinnosť opätovne posúdiť dôvodnosť nároku na zaplatenie 3.867,51 € spolu s prísl., v rámci ktorého bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zohľadniť skutočnosť, že ani v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách by nemali byť potlačené špecifické atribúty poistnej zmluvy ako typovej zmluvy samostatne upravenej v Občianskom zákonníku. Súd prvej inštancie bol povinný zobrať do úvahy, že poistná zmluva spolu s poistnými podmienkami sú hlavným nástrojom, ktorým poistiteľ vymedzuje (a tiež obmedzuje) svoju povinnosť poskytnúť poistné plnenie a že vo vzťahoch medzi účastníkmi súkromného poistenia sa naplno uplatňuje zásada vigilantibus iura scripta sunt, teda, že právo je tu pre bdelých. Je predovšetkým v záujme poistníka, aby pri výbere poistiteľa a poistného produktu podrobne analyzoval obsah nielen poistnej zmluvy, ale i príslušných poistných podmienok, a to tak s ohľadom na rozsah poistenia , ako i na výluky z neho. Odvolací súd konštatoval, že bude úlohou žalobcu v konaní uviesť (preukázať), na základe akého právneho titulu žiada zaviazať žalovaného na predmetné peňažné plnenie; v prípade, že sa žalobca nedomáha poistného plnenia ale náhrady škody, bude povinný na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody preukázať porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) žalovaného a následkom (vzniknutou škodou) s tým, že vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno (poškodeného), čo sa týka príčinnej súvislosti, bude zaťažovať žalobcu, ktorého tvrdenie má byť preukázané. 9. Súd vo veci opäť rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním pred vyhlásením v poradí prvého rozsudku - z výsluchu strán sporu, svedkov O.. R. A. na pojednávaní konanom dňa 20.1.2010, G. M., P. F., O.. G. T., H. J. na pojednávaní konanom dňa 6.4.2011, z obsahu písomného znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou O.. L. P.,
ktorá je znalkyňou z odboru doprava cestná, odvetvia stav cestných vozidiel a nehody v cestnej doprave. Poverená znalkyňa súdu doručila písomný znalecký posudok č. XX/XXXX, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov doručených stranami sporu pred vyhlásením v poradí prvého rozsudku, oboznámením sa obsahom listinného dôkazu - príjmovým a pokladničným dokladom č. H., zo dňa 8.12.2005 vystaveného SONEZ AUTO, s.r.o., z obsahu ktorého mal súd preukázané zaplatenie ceny opravy motorového vozidla žalobcom v sume 122.645,00 SK autoservisu, ktorý opravu vykonal. Súd po zrušení rozsudku opätovne vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu. 10. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že motorové vozidlo žalobcu bolo poškodené v dôsledku jeho technickej závady. 11. V prejednávanej veci nebolo sporné, že strany sporu uzavreli, v zmysle ustanovenia § 792 OZ, poistnú zmluvu, ktorou sa žalovaný ako poistiteľ, v zmysle ustanovenia § 788 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), zaviazal poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie žalobcovi ako poistenému, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme (§ 791 OZ) a bola žalovaným ako poistiteľom žalobcovi vydaná poistka. Žalobca na základe súhlasu leasingovej spoločnosti bol oprávnený prijať poistné plnenie. Nebol taktiež sporný obsah poistnej zmluvy, ktorá obsahovala náležitosti vymedzené v ustanovení § 788 ods. 2 OZ a súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvolávala (§ 788 ods. 3 OZ). Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie majetku žalobcu - motorového vozidla opísaného v bode 1. odôvodnenia rozsudku podľa ustanovenia § 790 písmena a/ OZ. Uzavretím poistnej zmluvy vznikla žalovanému ako poistiteľovi povinnosť, podľa ustanovenia § 795 ods. 1 OZ, plniť na základe poistnej zmluvy a vzniklo mu právo na poistné prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy ( ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr). Žalobcovi vznikli povinnosti definované v ustanovení § 796 OZ platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); V prejednávanej veci súd poukazuje na ustanovenia § 797 ods.1,2,3 OZ, podľa ktorého právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 12. Keďže úlohou súdu prvej inštancie po zrušení rozsudku, podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu bolo zistiť, ak si žalobca nárok voči žalovanému uplatňuje z titulu náhrady škody, podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody na majetku žalobcu. Predovšetkým úlohou súdu bolo zistiť porušenie právnej povinnosti žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom. Žalobca si nárok voči žalovanému uplatnil titulom náhrady škody v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným. Žalobca v konaní preukázal všetky podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorej náhrady sa žalobca v konaní voči žalovanému domáha. 13. Žalovaný ako poisťovateľ bol povinný pristupovať k likvidácií poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaný mal povinnosť rozsah poškodenia motorového vozidla žalobcu zistiť bez zbytočného odkladu podľa ustanovenia § 797 ods. 3 OZ a mal zaujať jednoznačné stanovisko, či ide o poistnú udalosť alebo škodovú udalosť zapríčinenú technickou závadou na vozidle, ktorá nie je krytá poistným plnením. Žalovaný v tomto smere mal jednoznačne žalobcu informovať, že má pochybnosti vo vzťahu k príčine vzniku poškodenia motorového vozidla žalobcu. Žalovaný vedel, že motorové vozidlo je ešte v záručnej dobe, keďže pri uzavretí poistnej zmluvy poznal jeho technický stav. Žalovaný ako poisťovňa má svoje likvidačné oddelenie a spolupracujúce odborné spoločnosti
- teda má odbornú spôsobilosť zistiť, či príčina vzniku poškodenia poisteného vozidla má pôvod v náhodnej udalosti vymedzenej v poistnej zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach, ktorá je definovaná ako poistná udalosť a v dôsledku jej pôsobenia na poistenom predmete - v tomto prípade na vozidle dôjde k poškodeniu vozidla alebo ku škode na vozidle došlo v dôsledku udalosti, ktorá nie je poistnou udalosťou. Žalovaný mal jednoznačne povinnosť likvidovať poistnú udalosť bez zbytočného odkladu tak, aby včas zistil príčinu poškodenia vozidla žalobcu. Žalovaný sa o rozsahu poškodení vozidla dozvedel už pri jeho obhliadke vykonanej dňa 2.6.2005 pracovníkmi SLOVEXPERTY, s.r.o. Pri obhliadke bol vyhotovený zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla, ktorý bol doručený likvidačnému oddeleniu žalovaného. Pracovníci žalovaného po doručení predmetného zápisu mali neodkladne informovať žalobcu o pochybnostiach príčiny poškodenia motorového vozidla žalobcu a mali
neodkladne žalobcovi oznámiť, že vozidlo si do ukončenia likvidácie poistnej udalosti nesmie dať opraviť. Žalobca ako laik mal dôvod sa spoliehať na výsledok obhliadky poškodeného motorového vozidla a na obsah zápisu o obhliadke poškodeného vozidla, z obsahu ktorého vyplynul pre žalobcu dôvodný záver, že vozidlo si môže dať opraviť, keďže v zápise o obhliadke vozidla bolo uvedené, že poškodenie vozidla, ktoré nie je uvedené v zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla nebude zahrnuté do plnenia poisťovne. Z obsahu tohto zápisu ďalej vyplýva, že klient - žalobca bol informovaný, že v prípade zistenia ďalšieho poškodenia je povinný privolať technika na doobhliadku vozidla. Žalobca uviedol, že na motorovom vozidle bola vykonaná aj doobhliadka motorového vozidla dňa 28.7.2005. Žalobca konanie žalovaného ako poisťovne dôvodne vyhodnotil tak, že žalovaný kvalifikoval poškodenie motorového vozidla titulom náhodnej poistnej udalosti a teda na základe výsledkov obhliadky vozidla odbornými zamestnancami žalovaného, resp. pracovníkmi odborne spôsobilej spoločnosti SLOVEXPERTA, s.r.o. nechal žalobca motorové vozidlo opraviť a vyvodil si záver, že cena opravy bude uhradená v zmysle uzavretej poistnej zmluvy. 14. Žalovaný sa počas konania bránil tým, že pracovníci spoločnosti SLOVEXPERTA s.r.o. nie sú zamestnancami žalovaného, a že sú len poverení spísať zápis o obhliadke motorového vozidla. Súd na základe vykonaného dokazovania síce zistil, že motorové vozidlo nebolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti, ale súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.867,51 € v prospech žalobcu a to z dôvodu, že žalovaný mal postupovať pri likvidácii poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou a svojich pracovníkov, respektíve spolupracovníkov mal poučiť tak, že by si žalobca nemohol vyvodiť závery, že mu patrí poistné plnenie. Žalovaný pred ukončením likvidácie poistnej udalosti mal postupovať jednoznačne tak, že žalobcu mal upozorniť, z dôvodu spornosti vzniku požiaru na motorovom vozidle, že až na základe výsledkov likvidácie popisnej udalosti v prípade ustálenia, že motorové vozidlo bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti zmluvne vyšpecifikovanej, si žalobca môže dať opraviť motorové vozidlo - a že náklady na opravu budú hradené na základe uzavretej poistnej zmluvy. Tak ako súd uviedol vyššie, z obsahu zápisu o obhliadke motorového vozidla zo dňa 2.6.2005, ako aj zo dňa 28.7.2005 žalobca dôvodne vyvodil záver, že poškodenie motorového vozidla bolo spôsobené náhodnou poistnou udalosťou a oprava vozidla bude preplatená na základe uzavretej poistnej zmluvy. 15. Pracovník autoservisu vypočutý svedok G. M. konštatoval, že ak by poisťovňa uviedla, že nejde o poistnú udalosť, bol by zvolený postup reklamácie výrobnej vady vozidla pred jeho opravou. Svedok uviedol, že nebol poisťovňou vyzvaný - pred zahájením opravy, aby vozidlo neopravoval . Taktiež svedok uviedol, že poškodené súčiastky neboli podrobené znaleckému skúmaniu a ani poisťovňou nebol vyzvaný, aby poškodené súčiastky umožnil preskúmať znalcovi. 16. Svedok H. J., ktorý pracoval v rozhodnom období ako likvidátor u žalovaného a ktorý likvidoval udalosť nahlásenú žalobcom počas výsluchu na pojednávaní konanom dňa 6.4.2011( výpoveď svedka č.l. 181 až 183 spisu) uviedol, že počas likvidácie poistnej udalosti nezisťovali konkrétnu technickú závadu v dôsledku ktorej došlo k požiaru na vozidle a k jeho poškodeniu. Likvidáciu udalosti vykonal na základe fotodokumentácie predloženej spoločnosťou SLOVEXPERTA, s.r.o.. Svedok uviedol, že vylúčil poškodenie vozidla žalobcu v dôsledku poistnej udalosti a uzavrel šetrenie danej udalosti tak, že k poškodeniu vozidla došlo v dôsledku technickej závady na vozidle. Svedok uviedol, že vozidlo konkrétne nevidel, celú záležitosť posúdil len na základe fotodokumentácie, popisu nehodového deja z oznámenia o poškodení vozidla a z obhliadkového listu, ktorý vypísali pracovníci SLOVEXPERTY, s.r.o.. Sám svedok uviedol, že po ukončení šetrenia poistnej udalosti by likvidácia poistnej udalosti mala byť do 15 dní. 17. Žalovaný mal postupovať s odbornou starostlivosťou a mal žalobcovi uviesť, že má pochybnosti vo vzťahu k dôvodom vzniku škody na vozidle - či sa jedná alebo nejedná o poistnú udalosť, keď sám mal vedomosť v rozhodnom období, že vozidlo je v záruke, čo vyplýva z odpovede žalovaného zo dňa 21.10.2005 (č.l.11 spisu). Žalovaný mal povinnosť jednoznačne uviesť žalobcovi, že do vyriešenia
- či ide alebo nejde o poistnú udalosť a či bude žalobcovi poskytnuté poistné plnenie, že žalobca nemá dať vozidlo opravovať. Žalovaný mal povinnosť vyšetriť popisnú udalosť do jedného mesiaca od jej nahlásenia. Žalovaný tak nepostupoval, neupovedomil žalobcu, že má závažné pochybnosti či ide o poistnú udalosť a nechal žalobcu vozidlo opraviť. Žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie na základe odborného posudku o požiari vypracovaného Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Komárne až zo dňa 17.10.2005. Toto stanovisko si žalovaný mal vyžiadať v lehote jedného mesiaca v rámci zákonom určenej lehoty na likvidáciu poistnej udalosti, keďže z hlásenia o poistnej udalosti doručenej žalobcom žalovanému vyplýva, že hasiči boli žalobcom privolaní k horiacemu vozidlu a ktorí aj dňa 28.5.2005 k vozidlu prišli a odpojili káble od elektriky. Žalobca konal v dobrej viere, že vozidlo je poistené, pracovníci poisťovne motorové vozidlo obhliadli dňa 2.6.2005, vykonali aj doobhliadku vozidla, bola vypracovaná žalovaným kalkulácia opravy vozidla, ktorá bola
odovzdaná žalobcovi a neupozornili žalobcu, že zatiaľ nie je možné vozidlo podrobiť oprave z dôvodu pochybností, či ide o poistnú udalosť. Žalovaný vozidlo od obhliadky a doobhliadky nevidel , a až výzvou zo dňa 14.9.2005 vyzval žalobcu na podrobný popis vzniku poškodenia vozidla. Žalovaný následne, prípisom zo dňa 21.10.2005, odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný sám súdu predložil odborné písomné stanovisko SLOVDEKRY č.l. 156 vypracované 27.7.2010 - tri roky po vzniku poškodenia na vozidle žalobcu - o vypracovanie takéto odborného stanoviska mal žalovaný požiadať odborne spôsobilý subjekt v čase likvidácie poistnej udalosti a mal povinnosť žalobcovi oznámiť riadne a včas, že mu nebude poskytnuté poistné plnenie v dôsledku, že vozidlo nebolo poškodené náhodnou udalosťou, ktorá je zhrnutá v poistnej zmluve. Žalovaný, tak ako súd už opakovanie uviedol vyššie, mal povinnosť pristupovať k likvidácií poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou, sám pracovník autoservisu - vypočutý svedok G.. M. konštatoval, že ak by poisťovňa uviedla, že nejde o poistnú udalosť, bol by zvolený postup reklamácie výrobnej vady vozidla pred jeho opravou. 18. Podľa ustanovenia § 415 občianskeho zákonníka (ďalej OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 1,2 CSP). Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (§ 215 ods. 1,2 CSP). Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP). Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté (§ 217 ods. 1 CSP). 20. Občiansky zákonník v znení v ustanovenia § 415 upravuje všeobecnú preventívnu povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Uvedená úprava sa vzťahuje tak na občianskoprávne, ako aj na obchodnoprávne vzťahy. Škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Prejavuje sa ako skutočná škoda a ušlý zisk. Zodpovednosť za škodu v občianskom práve môže byť založená na objektívnom i subjektívnom princípe. V prípade subjektívneho princípu sa vyžaduje existencia zavinenia a pripúšťa sa exkulpácia, t.j. zbavenie sa zodpovednosti vyvinením, napr. podľa ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v občianskom práve. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Subjektmi zodpovednosti za škodu sú tak fyzické, ako aj právnické osoby. Taktiež platí, že škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Uvedené osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa Občianskeho zákonníka nezodpovedajú. Pokiaľ dôjde k vzniku škody, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ak je to v konkrétnom prípade účelné, môže dôjsť k navráteniu do pôvodného stavu, inak sa škoda nahrádza v peniazoch. 21. Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady: -porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon) -vznik škody -príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti vzniknutou škodou -zavinenie toho, kto škodu spôsobil Pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní je potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť, čo zjednodušene znamená, že medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody je vzťah príčiny (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda).
Ak škodca v prípadnom súdnom konaní preukáže, že škodu nezavinil, môže sa tejto zodpovednosti zbaviť, dôkazné bremeno teda nesie on, a nie poškodený, ktorému bola škoda spôsobená. Pokiaľ ide o spôsob náhrady škody, tento závisí od viacerých faktorov, hoci samotný Občiansky zákonník uprednostňuje náhradu škody v peniazoch (tzv. relutárnu náhradu). 22. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Tak ako súd už uviedol vyššie rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009) 23. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi konaním škodcu a v nikom škody na strane poškodeného škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. 24. Žalobca v konaní preukázal, že v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným - počas likvidácie poistnej udalosti, ktorú nevyvodil správne a hlavne bez zbytočného odkladu, príčinu poškodenia motorového vozidla zmaril žalobcovi možnosť reklamovať technickú závadu na vozidle u predajcu vozidla, ktorý by bol povinný postupovať podľa reklamačného poriadku a náklady na opravu motorového vozidla, resp. iný nárok by znášal predajca motorového vozidla a nie žalobca. Žalobcovi v dôsledku konania žalovaného, ktorý porušil právnu povinnosť uloženú mu ustanovením § 797 ods. 3 OZ vznikla škoda v sume 4.071,06 € (122.645,- Sk), ktorú žalobca zaplatil dňa 8.12.2005 autoservisu za vykonanú opravu vozidla. Zaplatenie ceny opravy mal súd preukázané doručením listinného dôkazu žalobcom - obsahom príjmového pokladničného dokladu č. H. vystaveného autoservisom SONEZ AUTO, s.r.o. Ak by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a riadne a včas by informoval žalobcu, že škoda na vozidle nebola spôsobená v dôsledku poistnej udalosti, ale v dôsledku technickej závady vozidla (ktorá bola aj v konaní preukázaná), ktorej vznik vzhľadom na technické a personálne vybavenie mohol žalovaný odporca spoľahlivo zistiť počas likvidácie poistnej udalosti, bol by žalobca reklamoval závadu na motorovom vozidle u predajcu v rámci plynutia záručnej doby a neznášal by náklady na jeho opravu. Žalobcovi síce konaním žalovaného vznikla škoda v rozsahu zaplatenia ceny opravy v sume 4.071,06 €, no však žalobca domnievajúc sa, že ide o poistnú udalosť - návrh v časti o zaplatenie sumy 203,55 € - predstavujúcu dohodnutú spoluúčasť, účinne zobral späť ešte pred vyhlásením v poradí prvého rozsudku a súd konanie v tejto časti zastavil a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nebol napadnutý riadnym opravným prostriedkom. Až z podania žalovaného zo dňa 21.10.2005 sa žalobca dozvedel, že žalovaný nechce preplatiť vzniknutú škodu, z tohto podania je zrejmé, že žalovaný vychádzal len z požiarnej správy a tvrdil, že došlo k technickej závade, toto však tvrdil po viacerých mesiacoch od škodovej udalosti a potom, keď už bolo vozidlo opravené a teda konaním žalovaného bola zmarená možnosť žalobcovi, aby závadu vozidla reklamoval u dodávateľa vozidla, keďže základným predpokladom takej reklamácie je reklamovanie bez zbytočného odkladu a zachovanie závadného stavu reklamovaného vozidla. Súd má za to, že sú splnené všetky predpoklady nároku na náhradu škody pretože, ak by sa žalobca neriadil zápisom o obhliadke motorového vozidla, tak by vozidlo nedal opravovať a je možné, že mohol uplatniť nároky závad voči dodávateľovi, teda je daná aj príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou, žalobca by nebol musel vynaložiť náklady na opravu vozidla, keby si žalovaný plnil riadne svoje povinnosti vyšetriť poistnú, resp. škodovú udalosť v zákonných lehotách. Žalovaný teda porušil ustanovenie § 420 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka tým, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyšetriť poistnú udalosť. Až zo znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zadal súd bolo jednoznačne preukázané, že išlo o takú technickú závadu, ktorá je výlukou z plnenia poisťovne, pritom žalovaný jednoznačne technickú závadu na vozidle ani nezistil, vychádzal len zo správy hasičského a záchranného zboru, ktorý svoje odborné stanovisko vypracoval len na základe štatistických údajov, čo vyplýva z obsahu listinného
dôkazu vypracovaného Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Komárne zo dňa 29.11.2005. Podľa ustanovenia § 420 odstavec 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Právna povinnosť, teda vyšetrenie hlásenej poistnej udalosti vyplýva pre žalovaného jednak z uzatvorenej zmluvy o poistení, jednak s ustanovenia § 797 odstavec 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že vyšetrenie poistnej udalosti je žalovaný povinný vykonať do jedného mesiaca. Z výpovedí samotných zamestnancov žalovaného, ale aj z tvrdení žalovaného vyplynulo, že šetrenie poistnej udalosti nevykonal a spoľahol sa na správu Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru. Pokiaľ by žalovaný vykonal šetrenie, ktorého výsledkom by bolo tvrdenie, že ide o výrobnú vadu, tak ako to vlastne konštatovala znalkyňa stanovená súdom, potom by samozrejme žalobca svoje nároky obrátil voči predajcovi a výrobcovi a neopravoval by vozidlo, a teda by mu nevznikla škoda vo výške ceny opravy. Žalovaný si nesplnil dostatočne svoju prevenčnú povinnosť a toto jeho konanie preto zakladá zodpovednosť podľa ustanovenia § 420 OZ. Súd nezistil spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody. Súd nezistil ani na strane žalobcu ani na strane žalovaného dôvody hodné osobitného zreteľa pre zníženie náhrady škody. 25. Súd priznal navrhovateľovi aj príslušenstvo žalovanej peňažnej pohľadávky a to 6% ročný úrok z omeškania od 21.10.2005, to je odo dňa kedy odporca navrhovateľovi oznámil, že mu neposkytne peňažné plnenie. 26. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu, že v konaní mal žalobca plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) úd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§365 ods. 3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.