Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/127/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1. F.. H. H., J.. XX.XX.XXXX, G. I. H., H. XX a 2. V.Y. H., J.. XX.X.XXXX, G. I. H., H. XX, obaja zastúpení JUDr. Pavlom Horovčákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hroncova 3, proti žalovanému: F.. F. N., J.. XX.X.XXXX, G. I. H., Y. XX, zastúpenému JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, o zaplatenie 6.639,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12. decembra 2016 č.k. 37C/45/2010-205 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 6.639,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.639,- eur od 29.7.2009 do zaplatenia a vyslovil, že žalobcovia majú nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o peňažnom nároku žalobcov titulom zmluvnej pokuty v zmysle článku VI. bod 6.5 kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 28.2.2006 potom, ako jeho predchádzajúci rozsudok vo veci zo dňa 29.10.2012 č.k. 37C/45/2010-198, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, zrušil Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.12.2013 č.k. 4Co/82/2013-218 a po vrátení veci uložil súdu doplniť dokazovanie a pochybnosti o obsahu dohody o zmluvnej pokute odstrániť výkladom prejavu vôle zmluvných strán podľa interpretačných pravidiel upravených v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení súd poukázal na tvrdenia žalobcov v žalobe i obranu žalovaného, že všetky zmluvné povinnosti uvedené v čl. VI. bod 6.5. žalovaný splnil, žalobcovia nijako nešpecifikovali, čo konkrétne porušil a do omeškania so splnením zmluvných povinností sa nemohol dostať, lebo vo vzťahu k povinnosti vyhotoviť vodomernú a kanalizačnú šachtu a zarovnať terén, nedošlo k dohode o cene a rozsahu prác, či kvalite a charaktere prác, a pre neurčitosť vyjadrenia zabezpečovaných povinností je zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute neplatné.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že zmluvné strany uzavreli dňa 28.2.2006 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný za dohodnutú kúpnu cenu 1.500.000,- Sk (49.790,88 eura) predal žalobcom nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Baška, vedené na LV č. XXX M. K. K.. Č.. XXXX/XX - L. K. M. J. Q. I. XXX S., K. K.. Č.. XXXX/XX - L. K. M. J. Q. I. XXX S. M. K.

K.. Č.. XXXX/XX - L. K. M. J. Q. I. XXX S. a takisto aj rozostavanú stavbu rodinného domu Y. G., J. N. J. K. Č.. XXXX/XX s tým, že predmetom predaja bola betonáž základov, podkladový zásyp hr. 15 cm, betonáž dosky hr. 10 cm, vrátane výstuže KARI sieťou, izolácia proti zemnej vlhkosti Vandex, ležaté rozvody kanalizácie, prípojka vody, výstuže na vodorovné konštrukcie, obvodové múry do výšky prvého podlažia, a to podľa znaleckého posudku č. 5/2006. Zistil tiež, že kúpna zmluva obsahuje v čl. VI. bod 6.5 dojednanie o zmluvnej pokute, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal najneskôr do 30.7.2006: 1/ na základe výzvy žalobcov odovzdať profilované výstuže na vodorovné konštrukcie podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, ktoré boli v úschove u žalovaného, 2/ vyhotoviť vodomernú a kanalizačnú šachtu a 3/ zarovnať terén zo základňou domu a v prípade porušenia ustanovení tohto bodu sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu vo výške 200.000,- Sk (6.639,- eur) do 5 dní od výzvy žalobcov. Ďalej súd vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že: 1/ profilované výstuže na vodorovné konštrukcie si žalobcovia prevzali až dňa 20.11.2006, naviac profilované výstuže neboli odovzdané kompletne, lebo v čase ich prevzatia žalobcami chýbalo 1327 kg profilovaných výstuží (fotokópia zoznamu odovzdaných profilovaných výstuží na č.l. 91 súdneho spisu), chýbajúcu časť profilovaných výstuží žalovaný žalobcom nedodal, a tak si zvyšok žalobcovia zabezpečili sami na vlastné náklady (fotokópie dokladov o zaplatení na č.l. 145 - 147 súdneho spisu), 2/ vodomerná šachta bola žalobcom dodaná v mesiaci marec, resp. apríl 2007 (zhodná výpoveď žalobcu na č.l. 53 - 55 a svedka Juraja Sýkoru na č. l. 135 - 137) a bola osadená niekedy v období od 29.5.2007 do 2.8.2007 (výpoveď žalobcu na č.l. 53 - 55, fotodokumentácia na č.l. 139 a 141, medzinárodný nákladný list zo dňa 2.8.2007 na č.l. 140 a faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.5.2007 na č.l. 142 súdneho spisu), kanalizačná šachta žalobcom doposiaľ nebola dodaná vôbec a 3/ zarovnanie terénu zo základňou domu bolo realizované v októbri, resp. novembri 2006 (zhodná výpoveď svedkov Z. H. na č.l. 88 - 90 a svedka Z. N. na č.l. 135 - 137 súdneho spisu).

5. Po právnom posúdení veci podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobcom vzniklo právo na zmluvnú pokutu vo výške 6.639,- eur, dohodnutú v čl. VI. bod 6.5 kúpnej zmluvy, pretože žalovaný z povinností, ku ktorým sa v dohode zaviazal, a síce najneskôr do 30.7.2006 na základe výzvy žalobcov odovzdať profilované výstuže na vodorovné konštrukcie podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, vyhotoviť vodomernú a kanalizačnú šachtu a zarovnať terén zo základňou domu. Ako nedôvodnú pritom vyhodnotil obranu žalovaného, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná pre jej neurčitosť, lebo z výsluchu sporových strán ako aj z faktu, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou kúpnej zmluvy, nepochybne vyplýva vôľa zmluvných strán pomocou inštitútu zmluvnej pokuty zabezpečiť splnenie zmluvných povinností, ktoré boli v dohode o zmluvnej pokute výslovne a jednoznačne konkretizované, a teda je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, porušením ktorých povinností vznikne žalobcom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to tak, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká pri porušení ktorejkoľvek z nich, pričom žalovaný bezpochyby nesplnil povinnosť žalobcom dodať do 30.7.2006 vodomernú a kanalizačnú šachtu, pretože kanalizačnú šachtu žalovaný žalobcom nedodal vôbec a vodomernú šachtu žalovaný dodal žalobcom v mesiaci marec, resp. apríl 2007. Ako nedôvodnú potom súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným pre prípad, ak by súd dospel k záveru o neurčitosti dohody o zmluvnej pokute a žalobcovia by si uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá im mala vzniknúť tým, že v dôsledku nesplnenia zmluvných povinností žalovaným, ktoré boli zabezpečené zmluvnou pokutou, boli nútení dokúpiť materiál na dobudovanie svojho rodinného domu, keďže jednak nedospel k záveru o neurčitosti dohody o zmluvnej pokute a jednak žalobcovia si v predmetnom konaní neuplatnili nárok na náhradu škody. Za nedôvodný prvoinštančný súd považoval aj návrh žalovaného na využitie moderačného práva a zníženie zmluvnej pokuty, a to s prihliadnutím na fakt, že to bol práve žalovaný, kto sám iniciatívne navrhol zabezpečenie splnenia zmluvných povinností, ktoré na seba prevzal, zmluvnou pokutou v ním stanovenej výške, pričom žalovaný, podnikajúci v oblasti stavebníctva, odborne zvážil primeranosť ním navrhnutej výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k hodnote a významu zabezpečovaných povinností, ako aj mieru rizika pri stanovení lehoty na splnenie zmluvných povinnosti, ktoré na seba prevzal.

6. Výrok o príslušenstve priznanej istiny odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ustanovení § 563, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 a skutočnosťou, že žalobou žiadali priznať úroky z omeškania odo dňa 29.7.2009, t.j. odo dňa vyhotovenia žaloby, hoci splatnosť zmluvnej pokuty nastala skôr, keď žalobcovia vyzvali žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty listom zo dňa 15.8.2008, v ktorom stanovili splatnosť dlhu na deň 25.8.2008.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že žalobcom priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mali vo veci plný úspech.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) a h) C.s.p. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností tak, ako to žalovaný navrhoval vo svojom podaní zo dňa 24.10.2012, kde žiadal vykonať znalecké dokazovanie ohľadom skutočnej výšky škody žalobcov. Tvrdil tiež, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd prvej inštancie uzavrel, že dojednanie o zmluvnej pokute v čl. VI. bod 6.5 kúpnej zmluvy je určité, lebo zmluvnou pokutou bolo zabezpečené splnenie jednoznačne a výslovne konkretizovaných povinností. Podľa názoru žalovaného dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné pre neurčitosť, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že nie je zrejmé, čo mal vlastne žalovaný do 31.7.2006 vykonať, pretože nie je zjavné, ako malo vyzerať zarovnanie terénu so základňou domu, ktoré výstuže mali byť odovzdané žalovaným a ani kde mal vyhotoviť kanalizačnú prípojku a vodomernú šachtu. Dodal, že formulácia zmluvnej pokuty pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti a dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné aj z toho dôvodu, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má podľa § 544 Občianskeho zákonníka ten, kto poruší zmluvnú povinnosť, t.j. je nutné ju dojednať ako nepodmienenú, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že išlo o úkony, ku ktorým bola potrebná súčinnosť žalobcov, ktorí potvrdili, že ju neposkytli. Ďalej žalovaný argumentoval, že aj keby súd pristúpil k priznaniu nároku žalobcov voči žalovanému z iného právneho titulu, namietol premlčanie takéhoto nároku. Poukazom na znenie § 545a Občianskeho zákonníka za podstatnú vadu považoval žalovaný nesprávny prístup súdu v aplikácii moderačného oprávnenia a tvrdil, že skutočnosti uvedené pod bodmi 9 až 14 odvolania (o.i. že prípadná škoda žalobcov z titulu nedodanej kanalizačnej šachty vrátane osadenia činila v roku 2007 čiastku cca 200,- eur) mali mať význam pri rozhodovaní o znížení zmluvnej pokuty na úroveň skutočnej škody, pretože priznaná zmluvná pokuta s príslušenstvom presahuje rozsah vzniknutej škody 65 - násobne, pričom podľa žalovaného je sporné, kto zodpovedá za škodu v časti nedodania kanalizačnej šachty a prečo nevyzvali žalobcovia žalovaného k dodatočnému splneniu zabezpečovanej povinnosti. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol, že jeho požiadavku na využitie moderácie považoval za účelovú a nedôvodnú, keď pritom opomenul, že medzi stranami vznikol občianskoprávny vzťah, lebo žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť v roku 1999. Napokon žalovaný tvrdil, že priznanie úrokov z omeškania je možné pokladať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na spornosť zmluvnej pokuty, ktorá bola vyriešená až na základe rozsiahleho a obťažného dokazovania v spore trvajúcom 2727 dní a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/356/2015.

9. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

11. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 C.s.p., alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) C.s.p., ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

12. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku žalobcu, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý svoje úvahy a záver o tom, že nárok žalobcov na zmluvnú pokutu v zmysle dohody obsiahnutej v článku VI. bod 6.5 kúpnej zmluvy odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu i

žalovaného, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobcovi ako aj žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva.

13. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), a preto len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že nie je naplnený žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., pokiaľ v tomto smere žalovaný súdu vo svojom odvolaní vytýkal, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností tak, ako to žalovaný navrhoval vo svojom podaní zo dňa 24.10.2012, kde žiadal vykonať znalecké dokazovanie ohľadom skutočnej výšky škody žalobcov. Táto odvolacia námietka žalovaného nemôže v prvom rade obstáť za stavu, ak v zmysle žaloby (ktorou je súd viazaný v súlade s dispozičnou zásadou, znamenajúcou neprekročiteľnosť navrhovaného súdneho výroku i viazanosť tzv. skutkom, t.j. žalobnými a inými tvrdeniami o právne významných skutočnostiach, z ktorých žalobcovia odvodzujú svoj nárok), predmetom sporu je bezpochyby nárok žalobcov na úhradu zmluvnej pokuty na základe dohody o zmluvnej pokute obsiahnutej v článku VI. bod 6.5 kúpnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami dňa 28.2.2006.

15. Zároveň platí, že význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 52/03). Súd v civilnom sporovom konaní teda nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je tak vždy vecou súdu (viď § 132 ods. 1 C.s.p., § 185 ods. 1 až 3 C.s.p.), a nie sporových strán.

16. So zreteľom na to, že súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi sporových strán a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 C.s.p.), za dôvodnú preto nemožno považovať námietku žalovaného, že prvoinštančný súd pochybil, ak odmietol vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz znaleckým dokazovaním na výšku skutočnej škody žalobcov. Ak totiž boli z pohľadu vyššie uvedeného právneho posúdenia nároku žalobcov všetky rozhodné skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie dôkazne ozrejmené a znalecké dokazovanie (žalovaným navrhované na zistenie výšky skutočnej škody) ako dôkazný prostriedok nijako nemohlo zvrátiť záver o skutkových zisteniach nosných pre právne posúdenie sporu (dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcov na úhradu zmluvnej pokuty), nemožno samotnú okolnosť, že prvoinštančný súd nepristúpil k vykonaniu tohto žalovaným navrhovaného dôkazu, považovať za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.

17. Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je totižto peňažná čiastka, ktorú je zmluvná strana, ktorá túto povinnosť poruší, povinná zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté (§ 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Skutočnosť, že by sa strany dohodli, že žalobcovia majú právo požadovať popri zmluvnej pokute aj náhradu škody voči žalovanému, z obsahu žaloby, súdneho spisu a ani z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú.

18. Odvolanie žalovaného nemožno hodnotiť ako dôvodné ani v časti, ktorou žalovaný spochybňuje správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), že

žalobcom vznikol nárok na zmluvnú pokutu v súlade s dojednaním v článku VI. bod 6.5 kúpnej zmluvy, ak pritom súd vychádzal zo zistenia, že zmluvné strany uzavreli dňa 28.2.2006 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.500.000,- Sk (49.790,88 eura) predal žalobcom (o.i.) rozostavanú stavbu rodinného domu s tým, že predmetom predaja bola betonáž základov, podkladový zásyp hr. 15 cm, betonáž dosky hr. 10 cm, vrátane výstuže KARI sieťou, izolácia proti zemnej vlhkosti Vandex, ležaté rozvody kanalizácie, prípojka vody, výstuže na vodorovné konštrukcie, obvodové múry do výšky prvého podlažia, v článku VI. bod 6.5 ktorej sa žalovaný zaviazal najneskôr do 30.7.2006: 1/ na základe výzvy žalobcov odovzdať profilované výstuže na vodorovné konštrukcie podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, ktoré boli v úschove u žalovaného, 2/ vyhotoviť vodomernú a kanalizačnú šachtu a 3/ zarovnať terén zo základňou domu a v prípade porušenia ustanovení tohto bodu zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu vo výške 200.000,- Sk (6.639 eur) do 5 dní od výzvy žalobcov. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že z tohto dojednania, jeho jazykového vyjadrenia a takto prejavenej vôle (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že je určité, lebo zmluvnou pokutou bolo zabezpečené splnenie jednoznačne a výslovne konkretizovaných povinností. Na správnosti tohto záveru nemôže nič zmeniť tvrdenie žalovaného, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné pre neurčitosť, čo mal žalovaný do 31.7.2006 vykonať, pretože nie je zrejmé, ako malo vyzerať zarovnanie terénu so základňou domu, ktoré výstuže mali byť odovzdané žalovaným a kde mal žalovaný vyhotoviť kanalizačnú prípojku a vodomernú šachtu, za stavu, ak nepochybne žalovaný kanalizačnú šachtu žalovaný žalobcom nedodal vôbec a vodomernú šachtu žalovaný dodal žalobcom až v mesiaci marec, resp. apríl 2007. V korelácii s uvedeným je potom bez významu i odvolacia námietka žalovaného, že formulácia zmluvnej pokuty je neplatná pre neposkytnutie súčinnosti žalobcov potrebnej na splnenie zmluvnej povinnosti žalovaným a ani argument, že dojednanie o zmluvnej pokute pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti.

19. Žalovanému nemožno prisvedčiť ani v jeho názore, že súd nesprávne postupoval, ak nepristúpil k aplikácii § 545a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody, a to navyše ak v priebehu sporu žalovaný namietal, že dojednanie o zmluvnej pokute pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti.

20. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy, čo však rozhodne neznamená, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Pre posúdenie, či zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, pritom zákon žiadne kritéria nestanovuje. Záver o tom, či je dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta, je tak vecou voľného uváženia súdu. Posúdenie otázky (ne)primeranosti zmluvnej pokuty závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu, najmä na dôvodoch, ktoré k dohode o zmluvnej pokute viedli a na okolnostiach, ktoré ich sprevádzali. Nie je takisto vylúčené, aby súd už pri posudzovaní tejto otázky prihliadol k významu a hodnote zabezpečovanej povinnosti, zákon mu to však neukladá. Ak však bude výsledkom rozhodovania súdu jeho záver, že svoje moderačné právo využije, lebo bola dohodnutá neprimerane vysoká zmluvná pokuta, následne nastupuje etapa jeho rozhodovania, kedy posudzuje, v akom rozsahu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Až v tejto fáze rozhodovania je súd zo zákona povinný prihliadnuť k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, pričom možnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu nie je neobmedzená - veriteľ má právo na zmluvnú pokutu aspoň vo výške vzniknutej škody.

21. Súd prvej inštancie pri posúdení možnosti aplikácie moderačného oprávnenia správne vychádzal z individuálneho posúdenia konkrétnych skutkových okolností prejednávaného sporu a nevybočil v tomto smere z vyššie uvedeného ustáleného judikatórneho rámca. Žalovaný neopodstatnene súd prvej inštancie vytkol, že súd neprihliadol (bez ďalšieho) na skutočnosť, že prípadná škoda žalobcov z titulu nedodanej kanalizačnej šachty, vrátane osadenia, činila v roku 2007 iba čiastku cca 200 eur) a priznaná zmluvná pokuta s príslušenstvom tak presahuje rozsah vzniknutej škody 65 - násobne, ak súd v okolnostiach súdenej veci výšku dohodnutej zmluvnej pokuty nevyhodnotil ako neprimeranú s

prihliadnutím na pohnútky a účel, ktorý ňou zmluvné strany sledovali, za stavu, ak predmetom kúpy bola rozostavaná stavba rodinného domu a (o.i.) aj ležaté rozvody kanalizácie, prípojka vody, výstuže na vodorovné konštrukcie, ktorých hodnota našla svoj odraz aj v kúpnej cene predmetu kúpy, a dohodnutou zmluvnou pokutou bolo zabezpečené splnenie povinnosti žalovaného najneskôr do 30.7.2006 žalobcom odovzdať profilované výstuže na vodorovné konštrukcie podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, ktoré boli v úschove u žalovaného, ako i vyhotoviť vodomernú a kanalizačnú šachtu a tiež zarovnanie terénu zo základňou domu. Na správnosti záveru súdu nemôže nič zmeniť ani argument žalovaného, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť v roku 1999. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že s ohľadom na pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti žalovaného nemožno vyhodnotiť zmluvnú pokutu ako neprimeranú a pristúpiť z tohto dôvodu k použitiu § 545a Občianskeho zákonníka.

22. Napokon žalovaný neopodstatnene namietal, že priznanie úrokov z omeškania je možné pokladať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na spornosť zmluvnej pokuty, ktorá bola vyriešená až na základe rozsiahleho a obťažného dokazovania v spore trvajúcom 2727 dní a v okolnostiach súdenej veci neobstojí ani poukaz na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/356/2015. Ten bol totiž vydaný v spore o peňažnom nároku na titulom náhrady škody, spočívajúcej v nákladoch na zemné práce a terénne úpravy, keď v časti priznanej istiny mal súd za to, že priznanie úrokov z omeškania by bolo výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi z dôvodov, že vzhľadom na spornosť žalobcom účtovaných prác a materiálu, ktorá bola vyriešená až v súdnom konaní na základe rozsiahleho a obtiažneho dokazovania, by nebolo spravodlivé požadovať zaplatenie úroku z omeškania spätne, keďže ešte aj po dokazovaní v odvolacom konaní sa povinnosť plniť istinu znížila. O taký prípad bezpochyby nešlo v prejednávanom spore, predmetom ktorého je nárok žalobcov na úhradu zmluvnej pokuty vo výške na základe dohody obsiahnutej v článku VI. bod 6.5 kúpnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami a odvolacia námietka žalovaného, že priznanie úrokov z omeškania je výkonom práva žalobcov v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu rozsiahleho a obťažného dokazovania v spore trvajúcom 2727 dní, je nenáležitá, keďže v danom spore nebolo potrebné rozsiahlym znaleckým dokazovaním zisťovať výšku škody, ale išlo o otázku v podstate jednoduchého právneho posúdenia. Odvolací súd v tomto smere len pre úplnosť poukazuje na odlišnosti v konštrukcii úrokov z omeškania (zákonný základ) a zmluvnej pokuty (zmluvný základ), okrem toho neprehliada viacero rovnakých funkcií (sankčná, zabezpečovacia, prevenčná i kompenzačná), ktoré oba predmetné právne inštitúty plnia a ktoré sú dostatočne rozanalyzované v odbornej spisbe (najnovšie napr. Števček, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015. s. 1788 a 1882) i v judikatúre (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 2Cdo/172/2007 a sp. zn. 7M Cdo/9/2012). Zároveň pripomína, že žiaden právny predpis súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel). Na rozdiel od zmluvnej pokuty, ktorá je samostatným nárokom a strany si ju musia dohodnúť, je úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) majetkovou sankciou stanovenou zákonom (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), kedy veriteľovi (žalobcom) priamo zo zákona vzniká v prípade omeškania dlžníka s platením peňažného plnenia nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom (v danom prípade § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013). Zmluvná pokuta naviac vylučuje nárok na náhradu škody vzniknutej z toho istého porušenia povinnosti (§ 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka), okrem prípadu, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné a veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté, čo neplatí o úroku z omeškania.

23. Poukazom na uvedené je nutné uzavrieť, že žalovaným uvádzané odvolacie dôvody dané nie sú, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Procesne úspešným žalobcom trovy odvolacieho konania nevznikli a žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Z týchto dôvodov rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .