Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/159/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35937874, p r o t i žalovanej: S. Z., Q.. XX.X.XXXX, U. J. X, zastúpená: Mgr. Juraj Berežný, advokát so sídlom vo Svidníku, Centrálna 2/38, o zaplatenie 490,33 Eur a prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 23,27 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 11.12.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 29.6.2017 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 490,33 Eur s úrokmi z omeškania 5,05% od 11.12.2015 do zaplatenia, ako aj poštovného spojeného s uplatnením jeho pohľadávky v sume 1,55 Eur. Nárok uplatnil titulom náhrady škody za preplatené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanej a kapitačné platby uhradené zmluvným lekárom žalovanej za obdobie zániku jej poistného vzťahu v Slovenskej republike a to v období od 3.11.2003 do 2.9.2009. K zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku zdravotného poistenia žalovanej v Českej republike, pričom žalovaná si svoju oznamovaciu povinnosť splnila až oneskorene 10.8.2015 (§ 23 ods. 1 písm. c/ zákona 580/2004 Z.z.), dôkazom čoho je formulár E104CZ tvoriaci prílohu žaloby.

2. Voči pôvodne vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. Uviedla, že od 1.9.2003 do 11.6.2008 bola študentkou denného štúdia vysokej školy v Českej republike a vyslovila názor, že nedošlo u nej k zániku zdravotného poistenia v SR. Poukázala na to, že podľa potvrdenia samotnej žalobkyne z 15.3.2016 bola žalovaná jej poistencom od 1.4.1999 do 30.4.2004 a nerozumela prečo aj za ďalšie obdobie po zániku poistenia teda od 1.5.2004 od 2.9.2009 platila žalobkyňa, aj keď nemala túto povinnosť. Vzniesla aj námietku premlčania, poukázala na § 32 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z. a mala za to, že nároky žalobcu od 3.11.2003 do 30.12.2004 sú premlčané.

3. Žalobkyňa na odpor reagovala vyjadrením z 19.9.2017. Zdôraznila, že k zániku zdravotného poistenia v SR došlo v dôsledku zdravotného poistenia žalovanej v inej krajine. Žalovaná nesplnila povinnosť oznámenia skutočnosti rozhodujúcej pre zánik verejného zdravotného poistenia v SR a nevrátila preukaz poistenca do 8 dní, ako to vyplýva z § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. O tom, že žalovaná je poistená v ČR sa žalobkyňa dozvedela až 10.8.2015, kedy jej bol doručený formulár E104CZ, z ktorého vyplýva poistenie žalovanej v ČR od 3.11.2003 do 2.9.2009. Za obdobie od 3.11.2003 do 2.9.2009 žalobkyňa vyplácala gynekológovi žalovanej J.. G. kapitačný paušál a tiež náklady

na ošetrenie žalovanej, ktorá sa preukazovala preukazom poistenca VšZP SR. Žalobkyňa nesúhlasila s premlčaním nároku s poukazom na dvojročnú premlčaciu lehotu podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná si splnila svoju oznamovaciu povinnosť až 10.8.2015.

4. Žalovaná vo vyjadrení z 13.10.2017, ktoré bolo reakciou na vyššie uvedené vyjadrenie žalobkyne zdôraznila, že žalobkyňa vedela o ukončení jej zdravotného poistenia v SR XX.X.XXXX, čo vyplynulo z už spomínaného potvrdenia žalobkyne z 15.3.2016 a preto žalobkyňa nemala za ďalšie obdobie uhrádzať platby za žalovanú. Mala za to, že nároky za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX sú premlčané pre uplynutie desaťročnej premlčacej doby počítanej od X.X.XXXX, do kedy mala žalovaná plniť svoju oznamovaciu povinnosť žalobkyni.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, potvrdením týkajúcim sa sčítania dôb poistenia E104 CZ, prehľadom z výpisu z účtu poistenca - žalovanej, výzvami zo dňa XX.XX.XXXX, X.X.XXXX s doručenkami, potvrdením o štúdiu žalovanej, potvrdením všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa XX.X.XXXX o poistnom vzťahu žalovanej, stanoviskom Ministerstva zdravotníctva SR, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaná je občiankou Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území SR. Študovala v Č. N. Q. W. I. T. S. a to od 1.9.2003 do 11.6.2008, ako to vyplýva z potvrdenia tejto vysokej školy, pričom v tom čase bola prihlásená k prechodnému pobytu v ČR.

7. Ako vyplýva z potvrdenia týkajúceho sa sčítania doby poistenia vystaveného VšZP ČR dňa 5.8.2015, bola žalovaná poistená v Českej republike v období od 3.11.2003 do 30.6.2006, od 3.7.2006 do 31.7.2006, od 1.9.2006 do 30.6.2007 a od 1.8.2007. Jedná sa formulár E104, ktorý bol doručený žalobkyni dňa 10.8.2015.

8. Žalobkyňa sa teda dozvedela o zdravotnom poistení žalovanej v Českej republike až 10.8.2015 a preto tvrdenie žalovanej v odpore voči platobnému rozkazu, že žalobkyňa si nepreverila svoju evidenciu a nemala vyplácať za žalovanú náklady zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike za obdobie, keď nebola poistená v SR, nemá relevanciu. Žalobkyňa sa totiž nemala ako dozvedieť o poistení žalovanej v inom štáte, keďže žalovaná si nepochybne nesplnila svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť v tomto smere. Potvrdenie, ktoré doložila žalovaná o období jej poisteného vzťahu so žalobkyňou je zo dňa 15.3.2016, teda z obdobia po doručení spomínaného dokladu E104, takže do spomínaného potvrdenia predloženého žalovanou už boli uvedené obdobia poistného vzťahu, o ktorom však do 10.8.2015, teda do doručenia formuláru E104 žalobkyňa vedomosť nemala.

9. Podľa stanoviska Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 22.11.2017 osoba, ktorá študuje v rámci niektorého z členských štátov EÚ je počas trvania tohto štúdia poistencom systému verejného zdravotného poistenia tohto štátu. Vyplýva to zo zákona o zdravotnom poistení ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29.4.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 z 16.9.2009. Počas obdobia štúdia osoby v inom členskom štáte EÚ zaniká účasť tejto osoby na systéme verejného zdravotného poistenia na území SR. V prípade ak dôjde k zániku alebo prerušeniu (napr. od ukončenia vysokoškolského bakalárskeho štúdia do začatia vysokoškolského magisterského štúdia) tohto poistenia v inom členskom štáte EÚ, tak ako osoba s trvalým pobytom na území SR je povinná vo vzťahu k takýmto obdobiam prihlásiť sa do systému verejného zdravotného poistenia, resp. si splniť oznamovacie povinnosti vymedzené v § 23 a násl. Zákona o zdravotnom poistení. Povinnosti ako aj oprávnenia zdravotných poisťovni vykonávajúcich verejné zdravotné poistenie na území SR v prípade neplnenia si povinností vyplývajúcich z platnej právnej legislatívy vo vzťahu k vzniku, prerušeniu, zániku účasti na verejnom zdravotnom poistení, resp. iných oznamovacích povinností upravujú § 25a a § 26 Zákona o zdravotnom poistení.

10. Ministerstvo zdravotníctva ďalej uviedlo, že pri krátkodobom pobyte osoby, ktorá je študentom v inom členskom štáte na území SR, ak vycestuje krátkodobo na územie Slovenskej republiky, môže čerpať tzv. neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

11. Následne pri poskytnutí takejto starostlivosti na území SR uhradí poskytnutú zdravotnú starostlivosť príslušná inštitúcia SR a potom požiada o refundáciu týchto nákladov príslušnú inštitúciu v členskom

štáte EÚ, v ktorej zdravotné poistenie tejto osoby trvá. Druhou možnosťou je požiadať príslušnú inštitúciu v inom členskom štáte EÚ o vystavenie tzv. prenosného dokumentu (S1), ktorý túto osobu oprávni na poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako má občan SR v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia a následne sa uplatní už spomínaný refundačný postup.

12. V danom prípade bolo relevantné obdobie od 3.11.2003 do 2.9.2009. Bolo potrebné predovšetkým zistiť, či v tomto období bola alebo nebola žalovaná účastná na verejnom zdravotnom poistení v SR, ak nebola, či porušila tzv. oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobkyni, následne ustáliť právne posúdenie nároku (či jedná sa o nárok na náhradu škody alebo náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle právnej normy) a napokon vyporiadať sa s námietkou premlčania, ktorá je iná pri nároku na náhradu škody a iná pri priznávaní nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle zákona.

13. Súd musí poukázať na to, že právna úprava verejného zdravotného poistenia je neprehľadná, často krát menená, takže je problematické sa v nej zorientovať. V spomínanom relevantnom období platil najprv zákon č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a od 1.1.2005 zákon č. 580/2004 Z.z., ktorý prešiel viacerými zmenami.

14. Súd podotýka, že v tomto spore nie je rozhodujúce to, či mal štát platiť poistné za žalovanú ako za nezaopatrené dieťa počas jej štúdia v cudzine (načo poukázala žalovaná), keďže nárok je postavený na inom základe, konkrétne na tom, že žalovaná neoznámila žalobkyni zánik poistenia v dôsledku jej poistenia v Českej republike, kde dlhodobo študovala, čo bolo jej zákonnou povinnosťou a preto žalobkyňa uhrádzala mesačne kapitačné paušály jej zmluvnému lekárovi a preplácala náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia, hoci túto povinnosť nemala, keďže žalovaná nebola účastná verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike v relevantnom období.

15. Podľa potvrdení žalovanej bola žalovaná študentkou vysokej školy v Českej republike, kde bola prihlásená aj k prechodnému pobytu od 1.9.2003 do 30.6.2007 a od 7.5.2008 do 11.6.2008 (okrem prerušenia štúdia). Javí sa preto, že minimálne počas doby vysokoškolského štúdia žalovanej v Českej republike došlo v období, keď bola zdravotne poistená v ČR, čo bolo v období od 3.11.2003 do 30.6.2006, od 3.7.2006 do 31.7.2006, od 1.9.2006 do 30.6.2007 a od 1.8.2007 do ukončenia štúdia 11.6.2008, ale je možné, že aj v ďalšom období (ak ostala v ČR), keďže podľa potvrdenia VšZP ČR jej zdravotné poistenie v ČR trvá aj po 1.8.2007 až do dátumu vystavenia tohto potvrdenia 5.8.2015, skutočne nebola účastná verejného zdravotného poistenia v SR.

16. Určiť presné obdobie zániku účasti žalovanej na verejnom zdravotnom poistení v SR súd nepovažoval za potrebné z dôvodu námietky premlčania, ktorú súd považoval v prevyšujúcej časti za dôvodnú. Súdu nedá nepoukázať na to, že sama žalobkyňa má zmätok v ustálení danej doby, keďže v žalobe uvádza obdobie zániku poistného vzťahu žalovanej od 3.11.2003 do 2.9.2009, sama však vystavila žalovanej potvrdenie 15.3.2016 (č.l. 24), v ktorom uviedla, že v období od 1.4.1999 do 30.4.2004 bola žalovaná jej poistencom, hoci už v tom čase mala k dispozícii spomínaný formulár E104.

17. Podľa § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení účinnom od 1.6.2003 z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté osoby, ktoré sa dlhodobo zdržiavajú v cudzine a sú v cudzine zdravotne poistené. Za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako 6 mesiacov.

18. Podľa § 5 ods. 2 písm. d/ zákona č. 580/2004 verejné zdravotné poistenie zaniká u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aj dňom vzniku zdravotného poistenia v cudzine, ak sa zdržiava v cudzine dlhšie ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

19. V prípade zániku verejného zdravotného poistenia žalovanej v SR mala žalovaná oznamovaciu povinnosť voči žalobkyni, ktorou mala do 8 dní odhlásiť sa v dôsledku zániku jej účasti na verejnom zdravotnom poistení, čo jej ukladal zákon a vrátiť preukaz poistenca a to podľa § 11 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. a tiež § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z., čo žalovaná nepochybne nesplnila.

20. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. poistenec je povinný prihlásiť alebo odhlásiť sa v príslušnej poisťovni do 8 dní od vzniku alebo zániku účasti na zdravotnom poistení alebo zániku povinnosti štátu platiť za neho poistné.

21. Podľa § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2005 poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

22. Tým, že žalovaná si nesplnila vyššie citovanú zákonnú oznamovaciu povinnosť boli naplnené zákonné predpoklady pre vznik nároku žalobkyne na náhradu škody v zmysle § 420 a násl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná totiž nesplnením tejto svojej zákonnej povinnosti spôsobila žalobkyni škodu, ktorá predstavuje úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť žalovanej v SR a tzv. kapitačných paušálov za obdobie zániku verejného zdravotného poistenia žalovanej v SR, pričom v prípade, ak by si túto svoju oznamovaciu povinnosť splnila, žalobkyňa by spomínané náklady neuhrádzala. Žalovaná totiž v tom istom období nemohla byť účastná na verejnom zdravotnom poistení v dvoch štátoch.

23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

24. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

25. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

26. Súd sa následne zaoberal námietkou premlčania. 27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

29. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

30. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

31. Súd zastáva názor, že skutočne dvojročná subjektívna premlčacia lehota v tomto prípade neuplynula, keďže tá začala plynúť až od dňa, kedy žalobkyňa sa dozvedela o zdravotnom poistení žalovanej v inom štáte (k tomu došlo 10.8.2015).

32. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, tá je v danom prípade upravená v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon č. 580/2004 Z.z., v ktorom s účinnosťou od 1.9.2005 bolo zavedené ustanovenie § 32 ods. 1 písm. c/. V zmysle neho na poistné, poplatky z omeškania, poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti tohto zákona, sa vzťahuje desaťročná premlčacia lehota od posledného dňa, keď mohla byť oznamovacia povinnosť riadne splnená.

33. Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali (špeciálny predpis ruší všeobecný predpis), podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorá obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom. V danom prípade špeciálnym právnym predpisom je zákon č. 580/2004 Z.z., všeobecným je Občiansky zákonník, preto úprava premlčania v § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. má prednosť pred aplikáciou § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

34. 10 ročná premlčacia doba začala plynúť od 8.dňa prihlásenia žalovanej do verejného zdravotného poistenia v ČR a jednotlivých úhrad žalobkyne titulom nákladov na zdravotnú starostlivosť a kapitačných paušálov. Žaloba bola podaná 29.6.2017, 10 ročná premlčacia doba uplynula 29.6.2007. Nepremlčané sú tak úhrady žalobkyne realizované od 1.7.2007 do 1.5.2009, ktoré predstavovali len tzv. kapitačné paušály 6 x 0,96 Eur + 17 x 1,03 Eur, teda úhrnne 23,27 Eur.

35. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe len čiastočne, a to ohľadom sumy 23,27 Eur a vo zvyšku žalobu z dôvodu premlčania, zamietol.

36. Súd vyhovel žalobe aj o priznanie úrokov z omeškania, na ktoré má žalobca nárok podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

37. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

41. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu žalovanej sumy v lehote 15 dní listom zo dňa 18.11.2015, ktorý jej bol doručený 25.11.2015. Do omeškania sa tak dostala nasledujúci deň po uplynutí danej lehoty, teda 11.12.2015. Bolo preto dôvodné priznať od tohto dátumu žalobcovi aj úroky z omeškania v uplatnenej výške, ktorá je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

42. Pre úplnosť súd dodáva, že v súčasnej právnej úprave, ale až s účinnosťou od 1.1.2017 je zavedený § 9 ods. 7 písm. d/, podľa ktorého zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c/. Keďže predmetom žaloby je skoršie obdobie nie je možné toto ustanovenie použiť na daný prípad.

43. Súd zároveň dodáva, že je otázne či žalobkyni vôbec vznikla škoda za náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Podľa článku 3 ods. 1 zmluvy medzi SR a ČR o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti zo dňa 1.4.2001 (oznámenie ministerstva zahraničných vecí SR č. 177/2001 Z.z.) nevyhnutná a neodkladná zdravotná starostlivosť sa poskytne poistencom jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany vrátane dopravy, záchrannej zdravotnej služby, liekov a zdravotníckych pomôcok predpísaných a vydaných v súvislosti s poskytnutím nevyhnutnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti za rovnakých podmienok ako poistencom poskytujúcej zmluvnej strany. Túto zdravotnú starostlivosť hradí poskytovateľovi príslušná zdravotná poisťovňa ak ďalej nie je ustanovené inak.

44. Podľa vyššie citovaného ustanovenia, teda aj v prípade poistenia žalovanej v Českej republika, mala by žalovaná nárok na nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť na území SR, pričom náklady by uhrádzala zdravotná poisťovňa v SR príslušnému poskytovateľovi, teda zdravotníckemu zariadeniu a následne by mohla požiadať o refundáciu týchto nákladov v ČR.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnejšia v spore bola žalovaná, a to v podiele 95%, žalobca bol úspešný len v podiele 5%. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90% (95-5).

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.