Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-444-2016.pdf
PDF · 103.59 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/444/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava 825 22, IČO: 31 383 408, zastúpený advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava 811 05, IČO: 36 853 186, proti žalovanému v 1. rade: BH SM, s. r. o., Považská 23, Bratislava 831 03, IČO: 46 212 485, zastúpený: Mgr. Ľudovít Jendrál, advokát, Vrbovská cesta 159, Piešťany 821 01, v 2. rade: I. G., J.. XX.XX.XXXX, X. XXX/XX, I. J. Y. XXX XX, o zaplatenie 1.655,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.655,02 eur spolu s 5,15% p.a. úrokom z omeškania od 01.08.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.
Žalobca má voči žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2016 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie istiny v sume 1.324,02 eur spoločne a nerozdielne a žalovaného v 1. rade aj na zaplatenie 331,-- eur spolu s príslušenstvom, titulom regresného nároku.
2) Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 30.11.2012 uzatvoril so žalovaným v 1. rade poistnú zmluvu č. 610/046661-7 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, predmetom poistenia bolo motorové vozidlo typu FIAT DUCATO, EČ: G.-XXXEK so začiatkom poistenia od 30.11.2012. Podľa Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 06.12.2013 ako i Uplatnenia škody/nároku na náhradu škody z havarijného poistenia zo dňa 07.12.2013 došlo dňa 06.12.2013 o 17:15 hod. v Bratislave k poistnej udalosti tak, že žalovaný v 2. rade viedol poistené motorové vozidlo, pričom narazil do pred ním idúceho motorového vozidla patriaceho p. H., ako poškodenému. Poškodený mal v Kooperativa poisťovni a.s. uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla v dôsledku čoho mu Kooperativa poisťovňa a.s. poskytla poistné plnenie. V zmysle dojednanej poistnej zmluvy nebola poistenému uhradená spoluúčasť. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prešlo právo na poistiteľa do výšky plnenia. Vzhľadom na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyplatil žalobca Kooperativa poisťovni a.s. z titulu poistenia zodpovednosti náhradu škody vo výške 1.489,06 eur a poškodenému jeho spoluúčasť vo výške 165,97 eur, celkovo vyplatil náhradu škody vo výške 1.655,03 eur. Podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona. Tým je daná aktívna legitimácia žalobcu proti žalovanému v 1. rade. Podľa § 12 ods. 2 písm. g zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, poisťovateľ má proti poistenému nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona. Tým je daná aktívna legitimácia žalobcu proti žalovanému v 2. rade. Žalobca zároveň poukázal na príslušné ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení s tým, že žalobca a žalovaný v 1. a 2. rade nenahlásili poistnú udalosť v lehote 15 dní po jeho vzniku. Žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s platením poistného (podľa § 12 ods. 1 písmeno f)). Zodpovednosť žalovaného v 2. rade je v súlade s ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zodpovednosť žalovaného v 1. rade je daná podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca niekoľkokrát vyzýval na úhradu poistného plnenia.
3) Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy Poistná zmluva č. 610/046661-7, Záznam o dopravnej nehode zo dňa 06.12.2013, Uplatnenie škody/nároku na náhradu škody z havarijného poistenia zo dňa 07.12.2013, Oznámenie o poistnom plnení a likvidačná správa, Uplatnenie práva na náhradu škody Kooperativa poisťovňou, a.s. zo dňa 28.01.2014, Doklad o vyplatení poistného plnenia Kooperativa poisťovni, a.s., Doklad o vyplatení poistného plnenia poškodenému, Uplatnenie postihu voči žalovanému v 1. rade listom zo dňa 16.06.2014, Uplatnenie postihu voči žalovanému v 1. rade listom zo dňa 18.08.2014 - URGENCIA, Uplatnenie postihu voči žalovanému v 1. rade listom zo dňa 01.10.2014 - URGENCIA II, Uplatnenie postihu voči žalovanému v 2. rade listom zo dňa 01.10.2014, Uplatnenie postihu voči žalovanému v 2. rade listom zo dňa 07.01.20015 - URGENCIA.
4) Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 20.04.2017 uviedol, že oznámenie o škodovej udalosti bolo žalobcovi oznámené poškodeným na predpísanom tlačive, aj s nákresom nehody. Podľa jeho názoru oznámenie by bolo duplicitné, pretože nič nové, odlišné by neobsahovalo. Vyriešenie poistnej udalosti prebehlo v zmysle poistnej zmluvy a zákona, poškodenému bola spôsobená škoda nahradená. Regresnú požiadavku považuje za nedôvodnú v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, opiera o formálne ustanovenie zákona, nehľadiac na samotný účel a navrhol žalobu zamietnuť alebo primerane znížiť.
5) Žalovaný v 2. rade uviedol, že dopravnú nehodu riešila privolaná policajná hliadka, na mieste mu bola uložená poriadková pokuta. Po spísaní Záznamu o dopravnej nehode s poškodeným na druhý deň navštívil pobočku poisťovne Wüstenrot, žiadali od neho podrobnejšie údaje. Nasledujúci deň sa vybral na adresu firmy BH SM s.r.o., Považská 23, Bratislava, ktorá bola majiteľom auta a ktorá ho požičala firme F.-N., S. XX, J., v ktorej bol v tom čase zamestnaný. Na uvedenej adrese nikoho nenašiel, suseda uviedli, že majitelia tam chodia raz týždenne po poštu. V schránke nechal odkaz so svojim telefónnym číslom s odkazom súrna vec. Nasledujúci deň majiteľ firmy F.-N. F. H., v tom čase jeho zamestnávateľ, prevzal kópiu Záznamu o dopravnej nehode, uviedol, že to vybaví. Firma F.-STAV bola zrušená z finančných dôvodov, odcestoval domov a do dnešného dňa nemá od nich vyplatenú časť mzdy.
6) Súd vo veci nariadil pojednávanie, žalobca zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v žalobe. Žalovaný v 1. rade navrhol vo veci vypočuť žalovaného v 2. rade, aby sa vyjadril ako sa dostal k autu, pretože medzi žalovaným v 1. a 2. rade nebol žiaden vzťah. Navrhol vypočuť konateľa žalovaného v 1. rade, aby vysvetlil akým spôsobom sa auto dostalo k dispozícii. Auto nebolo v tom čase ukradnuté. Navrhuje vzhľadom na okolnosti vhodné osobitného zreteľa znížiť regresný nárok. V prípade omeškania s platením poistného uviedol, že táto skutočnosť nastala bez jeho vedomosti. Žalovaný v 2. rade sa pojednávania nezúčastnil, neúčasť neospravedlnil.
7) Poisťovňa vyplatila škodu z havarijného poistenia. Právo na náhradu škody teda na základe § 813 Občianskeho zákonníka prešlo na poistiteľa poškodeného v rozsahu poistného plnenia, ktoré bolo poškodenému poskytnuté. S právom na náhradu škody spôsobenú poistnou udalosťou prešli na poistiteľa všetky nároky, ktoré je možné z práva vyvodzovať a tento vstúpil do právneho postavenia poškodeného. Právo na náhradu škody proti inému v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka v sebe zahŕňa jednak nárok voči osobe zodpovednej za vznik škody a jednak nárok voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej ZPZP). Adresátom regresu je v prvom rade
prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý za škodu zodpovedá podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Pojem prevádzkovateľ motorového vozidla definuje § 2 písm. j) ZPZP : je to fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
8) Žalobca ako poisťovateľ si uplatnil právo voči prevádzkovateľovi vozidla žalovanému v 1. rade podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písmeno g), f) ZPZP a voči žalovanému v 2. rade podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písmeno g) ZPZP.
9) Súd považoval žalovaného v 1. rade za pasívne legitimovaného. Zodpovednosť je daná v súlade s ust. § 2 písmeno e) ZPZP.
10) V prípade vodiča žalovaného v 2. rade súd vychádza z jeho vyjadrenia bod 5) rozsudku. Podľa výpisu so Sociálnej poisťovne v čase poistnej udalosti dňa 06.12.2013 bol zamestnancom : F. H. F.- N., IČO: XX XXX 036. V prípade zodpovednosti vodiča je potrebné zisťovať, či ide o vzťah závislosti podľa ustanovenia podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a súčasne či bola spôsobená škoda pri činnosti osoby, ktorá vodiča použila, že v čase dopravnej nehody bol zamestnaný.
11) Súd posudzoval , či žalovaný v 2. rade ako vodič je v spore pasívne vecne legitimovaný, zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zákona ZPZP, či žalovaný v 2. rade je nositeľom tvrdenej povinnosti nahradiť žalobcovi poistné plnenie, ktoré žalobca vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V konaní bolo preto rozhodujúce zodpovedanie otázky, či žalovaného v 2. rade ako vodič motorového vozidla, ktorý v čase škodovej udalosti bol v pracovnom pomere, je možné jeho považovať za poisteného podľa zákona č. 381/2001 Z. z.
12) Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. má poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poisteného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poistený porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, ktorá je poistnou udalosťou.
13) Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 54/2009 zo dňa 31.08.2010 uviedol, že z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písmenami a) až h) nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník. Poisteným podľa tohto zákona nie je len prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ust. § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť napr. aj vodič vozidla.
14) V prejednávanej veci nebola sporná skutočnosť, že žalovaný v 2. rade dňa 06.12.2013 spôsobil dopravnú nehodu, keď pri jazde úžitkovým motorovým vozidlom zn. FIAT DUCATO, EČ: G.-XXX D., narazil do zadnej časti idúceho vozidla v tom istom smere, v tom istom pruhu pred ním, čím porušil predpis č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnako nebolo sporné, že vlastníkom a držiteľom poisteného motorového vozidla bol žalovaný v 1. rade, ktorý žalovaný v 2. rade riadil. Súd zistil, že žalovaný v 2. rade bol v pracovnom pomere u tretej osoby.
15) V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16) V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
17) Zodpovednosť podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je daná na strane právnickej osoby (alebo fyzickej osoby, hlavne podnikateľov) v tých prípadoch, keď škodca je voči nej v takom právnom vzťahu, že je na mieste stanovenie tejto zodpovednosti miesto samotného škodcu, ktorý spôsobil škodu pri jej činnosti, na ktorú bol použitý. Pôjde tu o akúkoľvek takú činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby z hľadiska vecného, miestneho a časového; môže teda ísť o činnosť zamestnancov
alebo členov právnickej osoby, pričom nerozhoduje, ak majú títo pracovníci (členovia) postavenie orgánov, resp. štatutárnych orgánov alebo nie, ďalej osôb, ktoré vykonávali činnosť pre právnickú osobu mimo pracovného pomeru, osôb vykonávajúcich činnosť na základe iného zmluvného vzťahu, o činnosť učňov a pod. Ide tu o vnútorný, účelový vzťah k činnosti právnickej (fyzickej) osoby, ktorá túto činnosť vyvíjala a nie o činnosť, ktorou by konajúca osoba sledovala svoj osobný záujem. Len v prípade, že konanie osoby, ktorá škodu spôsobila, nemožno považovať za činnosť právnickej (fyzickej) osoby, na ktorú bola konajúca osoba použitá, išlo by o vybočenie z tejto činnosti (o tzv. exces) a v takom prípade by potom bola daná priama zodpovednosť tejto osoby (porovnaj napr. rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 55/1971). K inému záveru nemožno dospieť ani z argumentácie Ústavného súdu SR uvedenej v jeho uznesení I. ÚS 137/07 z 23. augusta 2007. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec pri plnení pracovných úloh v medziach svojho pracovného zadelenia svojimi úkonmi, resp. na základe poverenia svojimi úkonmi zaväzuje (a oprávňuje) svojho zamestnávateľa a jeho úkony sa považujú za úkony osoby, ktorej je zamestnancom.
18) Či v konkrétnom prípade bola škoda spôsobená v rámci činnosti fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby, a to jej zamestnancom alebo inou osobou pri tejto činnosti použitou, alebo či sa jedná o tzv. exces, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Paušálne hľadisko neexistuje, ide o problematiku riešenú v podstate zhodne ako v pracovnom práve. Zásadným kritériom je miestna, časová a predovšetkým vecná (vnútorná, účelová) súvislosť a vzťah k činnosti, pri ktorej bola škoda spôsobená pre zamestnávateľa, hoci bez jeho príkazu, len na základe vlastného rozhodnutia.
19) Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že do rámca činnosti právnickej (fyzickej) osoby spadá predovšetkým výkon zamestnania, plnenie služobných povinností a úloh vyplývajúcich z pracovného pomeru a úkony s tým priamo súvisiace, poprípade môže ísť o také činnosti, ktorým nechýba miestny (priestorový), časový a vecný (vnútorný, účelový) vzťah k činnosti právnickej (poprípade fyzickej) osoby. O exces sa jedná, ak bola škoda spôsobená pri takej činnosti, pri ktorej škodca sledoval vlastné záujmy či potreby, poprípade záujmy iných osôb. Škodou spôsobenou právnickou (fyzickou) osobou v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda nie je, ak jej zamestnanec škodu spôsobil pri činnosti, ktorou sledoval výlučne uspokojovanie svojich záujmov, hoci k nej došlo v pracovnej dobe na pracovisku a v takom prípade zodpovedá poškodenému priamy škodca.
20) Žalobca nepreukázal, že sa jedná o tento prípad, len automaticky prevzal zodpovednosť vodiča bez toho, aby skúmal v akom postavení v čase dopravnej nehody bol, či bol v pracovnom pomere a ak bol v pracovnom pomere, či sa jednalo o exces. V čase dopravnej nehody žalovaný v 2. rade viedol úžitkové motorové vozidlo ako zamestnanec fyzickej osoby F. H. F.-STAV, ktorý v súlade s ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá za vzniknutú škodu. Aj keď žalovaný ako vodič, ktorý nehodu zavinil porušil všeobecné predpisy o cestnej premávke, samotná táto skutočnosť nemôže zakladať záver o tzv. excese. Za takejto situácie žalovaný v 2. rade, (ako vodič vozidla, ktorý v tom čase vykonával povinnosti zverené mu jeho zamestnávateľom), nemôže byť zodpovedný za vzniknutú škodu. Poisťovňa by mala právo postihu aj proti vodičovi motorového vozidla, len za predpokladu, že by sa na neho nevzťahovala úprava uvedená v ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka čo žalobca v konaní nepreukázal, a ani netvrdil.
21) V čase, keď žalovaný v 2. rade spôsobil dopravnú nehodu, plnil povinnosti vodiča - zamestnanca. Konanie zamestnanca má za následok zodpovednosť za škodu zamestnávateľa, nie však zodpovednosť samotného pracovníka. U vodiča môže prichádzať pri splnení podmienok vyplývajúcich zo Zákonníka práce len tzv. regresná náhrada. Len to, že žalovaný v 2. rade ako vodič viedol jemu zverené vozidlo a pri jazde porušil všeobecné predpisy o cestnej premávke, nemôže zakladať dôvod na záver o excese, ktorý by znamenal, že konanie vodiča nezaväzuje právnickú osobu, ktorej pracovné úlohy pri riadení úžitkového vozidla plnil. Na základe vyššie uvedenej argumentácie je potrebné uzavrieť, že za škodu spôsobenú zamestnancom fyzickej osoby F. H. F.-N. ako priamym škodcom podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá jeho zamestnávateľ. Žalovaného v 2. rade nemožno považovať za poisteného podľa zákona č. 381/2001 Z.z., keďže v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je osobou zodpovedajúcou za vzniknutú škodu, a preto nie je daná jeho povinnosť nahradiť žalobcovi ako poisťovateľovi poistné plnenie uplatnené žalobou.
22) Nakoľko v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, splnenia ktorej voči nemu sa žalobou domáhal, súd konštatuje nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Žalobca v prípade žaloby poukázal len na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez toho aby skúmal, či nie je treba aplikovať ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd SR v rozsudku z 31.08.2010 sp.zn. 4 Cdo 54/2009 jasne uviedol, že „Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka, čo najširšie (viď text dôvodovej správy k návrhu zákona k § 2). Tomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 420 OZ, zákon neupravuje. To znamená, že poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. OZ, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 OZ, ktorou môže byť napr. aj vodič vozidla. Ustanovenie § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1 citovaného zákona treba preto vykladať tak, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá, bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 OZ.“
23) V posudzovanej veci súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako poistený podľa § 2 písmena f) ZPZP porušil povinnosť v súlade s ust. § 10 ods. 1 písmeno a) ZPZP v lehote 15 od vzniku škodovej udalosti písomne to neoznámil poisťovateľovi a v čase poistnej udalosti podľa § 12 ods. 1 písmeno f) ZPZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. V poistnej zmluve bolo dohodnuté platenie poistného jedenkrát ročne s poistným obdobím jeden rok. Keďže žalovaný v 1. rade poistné za poistné obdobie od 30.11.2013 do 30.11.2014 splatné dňa 30.11.2013 neuhradil, bol v čase poistnej udalosti dňa 06.12.2013 v omeškaní s platením poistného. Preto súd žalovaného v 1. rade zaviazal na náhradu celého poskytnutého poistného plnenia z dôvodu jeho omeškania s platením poistného. Súd nepovažoval za potrebné vykonať výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade, ktorý mal sa vyjadriť, kto disponoval s jeho autom. Žalovaný v 1. rade nepoprel, že auto bolo požičané tretej osobe, nepoprel, že poistnú udalosť neohlásil v zákonom stanovenej lehote, pretože to považoval za formalitu (vyjadrenie bod 4) rozsudku). Súd nepovažoval za potrebné vypočuť žalovaného v 2. rade k otázke z akého dôvodu disponoval uvedeným motorovým vozidlom. Túto skutočnosť vysvetlil vo vyjadrení bod 5) rozsudku. Zmluvný vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nebol. Súd zistil, že nie sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa na zníženie uplatneného regresného nároku. Žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s platením poistného o čom musel mať vedomosť. Žalobca listom zo dňa 16.06.2016 vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu 1.655,02 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Následne niekoľkokrát vyzýval na úhradu, žalovaný v 1. rade na výzvy nereagoval.
24) Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení mal súd žalobu voči žalovanému v 1. rade za dôvodnú. Rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť uplatnený regresný nárok titulom poskytnutého poistného plnenia vo výške 1.655,02 eur. Doba omeškania je určená s ohľadom na výzvu žalobcu zo dňa 16.06.2014. Úroky z omeškania súd priznal v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.
25) O náhrade trov konania súd rozhodol na základe zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a úspešnému žalovanému v 2. rade voči žalobcovi. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.