Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cpr-7-2012.pdf
PDF · 120.38 KB
No categories available
9Cpr/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobkyne: Y. F., bytom v Z., Na Z. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Drotárska cesta 102, zastúpenú Mgr. Jurajom Bugalom, advokátom a konateľom, proti žalovanému: Domov seniorov Archa, so sídlom v Bratislave, Rozvodná 25, zastúpená JUDr. Jelou Mikuškovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Račianska 66, o určenie neplatnosti výpovede, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že výpoveď doručená žalobkyni listom žalovaného zo dňa 31.10.2012, je neplatná.
II. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 19.08.2014 tak, že žalobu o určenie neplatnosti výpovede zamietol. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.02.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby sa súd prvej inštancie zaoberal najmä tým, či v uvedenom prípade boli splnené formálne predpoklady platnosti výpovede, predovšetkým skutkové vymedzenie dôvodu výpovede. Odvolací súd dal súdu prvej inštancie do pozornosti, že až po konštatovaní splnenia uvedených predpokladov platnosti výpovede možno pristúpiť k vyhodnoteniu jednotlivých dôvodov výpovede z hľadiska ich dôvodnosti, samozrejme za predpokladu, že výpoveď bola daná zamestnancovi v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa o dôvode výpovede dozvedel. Je potrebné poukázať na to, že výpovedný dôvod, ktorý zamestnávateľ uplatňuje, je potrebné uviesť vo výpovedi tak, aby bolo zrejmé, aký je skutočný dôvod výpovede - musí byť dostatočne konkretizovaný pre účely identifikácie toho, čo chcel účastník pracovnoprávneho vzťahu prejaviť, ako aj pre účely zamedzenia, že výpovedný dôvod sa bude môcť dodatočne meniť. Je preto potrebné, aby sa výpovedný dôvod určitým spôsobom konkretizoval uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí zákonný dôvod výpovede tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa výpoveď dáva. Nezrozumiteľnosť a neurčitosť prejavu vôle má pritom za následok neplatnosť výpovede vtedy, ak sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bola zamestnancovi daná výpoveď. Až keď si súd vyrieši uvedenú otázku, pristúpi ku skúmaniu dodržania lehoty v zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 Zákonníka práce a následne môže preskúmavať opodstatnenosť jednotlivých výpovedných dôvodov spolu s ustálením, či v danom prípade ide o dôvod, pre ktorý by zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo ide o dôvod menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. V závislosti od uvedeného je potom potrebné skúmať splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) druhá veta a 63 ods. 5 Zákonníka práce. V prípade výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny je potrebné skúmať intenzitu porušenia pracovnej disciplíny s prihliadnutím na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, dobu porušovania pracovnej povinnosti, na dôležitosť a význam konkrétnej pracovnej úlohy, na mieru
zavinenia zamestnanca, ako aj na spôsob porušenia konkrétnych povinností zamestnanca a na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa.
2. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, venoval sa najmä hodnoteniu splnenia formálnych predpokladov platnosti výpovede - skutkovým vymedzeniam dôvodov výpovede.
3. V rámci dokazovania opätovne vypočul žalobkyňu, oboznámil sa opätovne s obsahom spisu, kde sú zaznamenané výpovede riaditeľky zariadenia žalovaného v danom čase p. K., svedkov Y. K., W.. W. M., X. N., S. K., X. M., S. W., V. M., E. V., W.. O. W., B.. W. N., W.. V. M., V.. R. N., R.. V. N., oboznámil sa s písomnými vyjadreniami strán sporu a s obsahom nasledovných listinných dôkazov: výpoveď zo dňa 29.10.2012, oznámenie žalobkyne, že trvá na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával zo dňa 05.11.2012, pracovná zmluva žalobkyne, list dcér pani N. zo dňa 26.10.2012, prepúšťacia správa S. M. a jej lekárske správy vrátane fotodokumentácie jej dekubitu, sťažnosť R.. V. N. zo dňa 20.10.2012 a jej vyjadrenie k dôvodom sťažnosti zo dňa 23.10.2012, opis pracovnej činnosti žalobkyne, rozpisy služieb, súhrn nadčasov, mesačné pracovné výkazy, sťažnosť adresovaná magistrátu a podpisy zamestnancov priložené k sťažnosti, vyjadrenie riaditeľky žalovaného k sťažnosti, kolektívna zmluva, pracovný poriadok, vytýkacie listy žalobkyne, plánovanie a prehľad dovolenie v zariadení žalovaného, prehľad nadčasov za marec 2013, prehľad dovoleniek a plánovanie kapacít, výpis z knihy návštev vedenej žalovaným, ošetrovateľský záznam pani W. N., zriaďovacia listina žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že u žalovaného pracovala tri roky, pričom až do predmetnej výpovede nebola voči jej práci zo strany vedenia žiadna výhrada. Dňa 25.09.2012 išla na plánovanú operáciu a po troch týždňoch sa vrátila do práce, do ktorej nastúpila dňa 22.10.2012, kedy bola podaná prvá sťažnosť, uvedená vo výpovedi, po niekoľkých dňoch v práci sa jej zhoršil zdravotný stav a dňa 26.10.2012 navštívila lekára, ktorý ju operoval a znova nastúpila na PN. V predmetný deň mala byť podaná druhá sťažnosť uvedená vo výpovedi. Riaditeľka žalovaného mala voči nej výhrady v posledný mesiac pred daním výpovede, ale nikdy ju na ne neupozornila písomne, len v rámci denných pracovných porád v priebehu posledného mesiaca jej zamestnania jej bolo vytýkané množstvo nadčasových hodín, ktoré sa však vyskytovali pravidelne každý rok, tieto nadčasy nikdy neboli vymyslené ani účelové, ale vyplynuli z potreby chodu zariadenia, ktorý má 24 hodinovú prevádzku, ako aj z toho, že viacerí zamestnanci bývali práceneschopní a bolo potrebné ich nahradiť. Nikdy však počet nadčasov nepresiahol zákonný limit. Priemerný vek klientov zariadenia bol 87 - 90 rokov, mnohí z nich boli vo vážnom zdravotnom stave, pričom za starostlivosť o nich bol zodpovedný aj lekár, ktorý ich pravidelne 3 - krát v týždni kontroloval. Čo sa týka sťažnosti ohľadom hyperglykémie p. N. uviedla, že negatívne mohlo k stavu obyvateľky prispieť, keď v deň jej odvozu do nemocnice bola u odporcu oslava a táto pani zjedla celý zákusok. Čo sa týka v sťažnosti Ing. N. uviedla, že viaceré skutočnosti uvedené v sťažnosti sú vymyslené, keď v deň kolapsu klientky 2 - krát opakovane volala RZP (rýchla zdravotnícka pomoc), ktorá prišla a zaviedla klientke infúziu, rovnako bol na stav klientky upozorňovaný lekár pri jeho pravidelných návštevách zariadenia. Keď zamestnanci zariadenia odporcu zistili, že žalobkyňa dostala výpoveď, spísali petíciu za odvolanie riaditeľky. Na pojednávaní dňa 11.04.2018 uviedla, že od 01.03.2013 pracuje ako hlavná sestra a od 01.05.2017 ako riaditeľka Harmónie života - dom seniorov so sídlom Palisády 33, Bratislava. Zdôraznila, že zariadenie žalovaného po vzájomnej dohode už raz opustila a asi po 4 - 5 mesiacoch znovu po dohode s bývalou riaditeľkou pani K. bola na tú istú pozíciu hlavnej sestry prijatá. Tým chcela demonštrovať úroveň ich vzťahov a dôveru, ktorú k nej musela prechovávať, keď ju znovu prijala. Predmetné dve sťažnosti od klientok - ich příbuzných, boli od blízkych priateľov bývalej riaditeľky pani K., keď zať pani M. bol advokát a priateľ pani K. a rovnako aj jedna z dcér pani N. bola jej spolužiačkou z vysokej školy. Obe sťažnosti boli načasované tak, že jej boli doručené, keď bola v práci medzi prvou a druhou PN tri dni, od pani N. dňa 26.10.2012 a od pani M. dňa 22.10.2012, čo považuje za účelové. U pani M., ktorá mala vážny zdravotný stav a pani riaditeľka, ktorá ju prijímala, o tom vedela, vyslovila pochybnosť, že do tohto zariadenia žalovaného, ktoré je sociálnym, a nie zdravotníckym zariadením, vôbec nepatrila, pretože išlo o ženu s rozvinutou demenciou a pridruženými vážnymi ochoreniami ako ischemická choroba srdca, imobilizačný syndróm, opakovane bolo aj počas pobytu u žalovaného hospitalizovaná na infekčnom oddelení, kde sa jej rovnako mohli podľa žalobkyne zhoršiť dekubity, odmietala prijímať tekutiny, čo sa u takéhoto pacienta dá nahradiť len infúziou intravenózne, čo v zariadení žalovaného ako sociálneho zariadenia mohol vykonať len lekár. Štatutárom zariadenia bola bývalá riaditeľka pani K., ktorá o všetkom vedela, poznala zdravotný stav prijímaných klientov, ako aj situáciu, ktorá je v tomto segmente konštantná, že existuje a pretrváva
obrovský nedostatok ošetrovateľov a iným spôsobom ako nadčasmi vzhľadom na nepretržitú prevádzku to žalobkyňa nemohla a nevedela riešiť. Nikdy však nešlo o nadčasy nad rámec Zákonníka práce. Čo sa týka ohodnocovania a zaraďovania pracovníkov, odvolala sa záverečné vyjadrenie vo věci, doručené súdu 11.04.2018 na pojednávaní. Na PN odišla po dohode s bývalou riaditeľkou, išla na plánovanú operáciu a rozhodné udalosti sa udiali v dobe, keď ju zastupovala pani K., ktorá vzhľadom na svoj dôchodkový vek nevedela dostatočne pracovať s počítačom, a v tom čase aj vznikli nedostatky týkajúce sa evidencie. Okrem týchto dvoch sťažností, ktoré sa skutkovo rozvinuli počas jej neprítomnosti na PN sa dovtedy nikto na ňu nesťažoval.
5. Z výpovede z pracovného pomeru danej žalobkyni zo dňa 29.10.2012 súd zistil, že výpoveď z pracovného pomeru bola daná žalovaným podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z nasledovných skutkových dôvodov: 1. vysoké čerpanie a preplácanie nadčasových hodín na opatrovateľsko - ošetrovateľskom úseku, nízke čerpanie dovoleniek súvisiace s vytváraním nadčasovej práce, hoci na túto skutočnosť bola navrhovateľka opakovane upozorňovaná; 2. rozdielne odmeňovanie časti pracovníčok na ošetrovateľsko - opatrovateľskom úseku podľa zákona č. 62/2012 Z.z. a časti podľa zákona č. 553/2003 Z.z., čím vznikla nerovnovážna situácia spočívajúca v rovnakej pracovnej náplni pri rozdielnom odmeňovaní pracovníčok; 3. sťažnosť R.. V. N. zo dňa 22.10.2012, dcéry obyvateľky zariadenia žalovaného pani S. M., v ktorej popisuje hrubé zanedbanie starostlivosti o pitný režim a ošetrovanie dekubitu svojej matky, ktoré vyústilo až do nutnosti jej hospitalizácie, kde bolo následne konštatované podstatné zhoršenie jej zdravotného stavu; 4. sťažnosť dcér pani W. N. zo dňa 26.10.2012, ktorou žiadajú o vyvodenie dôsledku vážneho zanedbania zdravotnej starostlivosti o ich matku, ktorá musela byť okamžite hospitalizovaná so život ohrozujúcou hyperglykémiu a začínajúcimi dekubitmi, ktoré pri prijatí do zariadenia žalovaného 03.09.2012 nemala, pričom dňa 29.10.2012 na 3. deň po hospitalizácii v nemocnici Kramáre zomrela. 6. Žalovaný vo výpovedi z pracovného pomeru ďalej uviedol, že k týmto skutočnostiam došlo následkom zanedbania výkonu povinností navrhovateľky vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a pracovnej náplne, najmä v bodoch: 3. zodpovedá, organizuje, riadi a kontroluje prácu zdravotných sestier; 4. zodpovedá za organizáciu a úroveň ošetrovateľskej starostlivosti, ktorou sa zabezpečuje komplexné uspokojovanie potrieb obyvateľov DSA; 5. podieľa sa na harmonizácii života obyvateľov DSA a sleduje spokojnosť tak ich samotných, ako aj rodinných príslušníkov; 6. v plnom rozsahu zodpovedá za činnosti, ktoré zabezpečujú jej podriadení; čím žalobkyňa podľa žalovaného porušila základné pracovné povinnosti vyplývajúce zo zákona číslo 448/2008 a povinnosti vyplývajúce z príslušných ustanovení Zákonníka práce a Zákona o starostlivosti o zdravie ľudí. Výkon práce žalobkyne sa podľa žalovaného neriadi zásadou profesionality a humanity.
7. Žalobkyňa uviedla, že druh jej práce bol v pracovnej zmluve s opisom pracovnej činnosti dohodnutý ako manažérka opatrovateľsko - ošetrovateľskej starostlivosti. Jej najnáročnejšou pracovnou činnosťou bolo organizačné zabezpečovanie a metodické usmerňovanie opatrovateľskej služby vrátane koordinovania a odborného riadenia zamestnancov poskytujúcich opatrovateľskú službu. Poznamenala, že sociálnu službu v zariadení typu žalovaného nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej zdravotný stav si vyžaduje ústavnú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, nakoľko toto zariadenie neposkytuje zdravotnú starostlivosť v zmysle platných právnych predpisov. Podľa nej v predmetnej výpovedi absentuje označenie právneho predpisu, na základe ktorého je daná výpoveď a okrem toho v danom konaní nebolo preukázané, že závažne porušila pracovnú disciplínu vzhľadom na ustanovenia pracovného poriadku odporcu a jeho vymedzenie. K jednotlivým dôvodom uvádzaným v predmetnej výpovedi uvádza, že vysoké čerpanie nadčasov a preplácanie nadčasových hodín na opatrovateľsko
- ošetrovateľskom úseku v zmysle Zákonníka práce nemožno vyčítať ani klásť na ťarchu žalobkyne, pretože práve štatutárny zástupca žalovaného všetky nadčasy, ako aj ich preplácanie schvaľoval. Nárast nadčasov v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 bol minimálny, 5 % bol naopak v roku 2013, keď už u žalovaného nepracovala.
Ani 2. dôvod výpovede, a to situácia na ošetrovateľsko - opatrovateľskom úseku po nadobudnutí platnosti zákona 62/2012 Z.z., keď časť pracovníčok bola odmeňovaná podľa tohto zákona a časť podľa zákona č. 553/2003 Z.z., kde išlo o posúdenie veci podľa zákona v nadväznosti na kvalifikáciu pracovníčok, a preto ani tento dôvod ako dôvod výpovede nemôže obstáť.
K posledným dvom dôvodom výpovede v nadväznosti na sťažnosti Ing. N. a p. N. uviedla, že u odporcu pracovala 2,5 roka ako manažérka opatrovateľsko - ošetrovateľskej starostlivosti a počas tejto doby
s jej prácou bola riaditeľka odporcu spokojná, bez akýchkoľvek zákonných upozornení na nedostatky práce, nikdy sa nikto z príbuzných obyvateľov domova na ňu nesťažoval. V období od 24.09.2012 do 30.09.2012 bola hospitalizovaná v nemocnici a bola PN ďalej od 26.10.2012 do 31.12.2012, kedy ju zastupovala pani K., všetky náležitosti ohľadne zabezpečenia materiálu, liekov a zadelenia pracovníčok počas svojej neprítomnosti vopred pripravila. Opätovne poukazuje na to, že zariadenie žalovaného neposkytuje zdravotnú starostlivosť, ale sociálne služby, a preto štatutárny zástupca musí pri prijatí každého jedného obyvateľa zvažovať, či je ten vhodný ako obyvateľ zariadenia a či by nemal byť hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení s prihliadnutím na jeho celkový zdravotný stav, ako to bolo v prípade pani M.. Pri počte 110 obyvateľov zariadenia, kde sú v dennej zmene 2 zdravotné sestry a 7 opatrovateliek a na nočnej zmene 1 zdravotná sestra a 4 opatrovateľky, je v naliehavých prípadoch volaná rýchla zdravotná pomoc, ako sa stalo aj vo vytýkaných situáciách, rovnako zariadenie žalovaného navštevuje pravidelne lekár, ktorý kontroluje zdravotný stav obyvateľov zariadenia. Čo sa týka pani N., žalobkyňa poukazuje na to, že sa od začiatku ťažko adaptovala na nové prostredie, jej zdravotný stav bol konzultovaný s praktickým lekárom, ako aj s psychiatričkou, pričom ona sama o tom informovala aj dcéry tejto obyvateľky zariadenia, dokonca v čase rozhodujúcom pre zhoršenie zdravotného stavu pani N. nebola v práci prítomná z dôvodu jej PN. Čo sa týka pani M., považovala za podstatné upozorniť na to, že išlo o obyvateľku, zdravotný stav ktorej už pri prijímaní nebol vhodný na umiestnenie do zariadenia žalovaného, bola polymorbidná, s imobilizačným syndrómom, trpela nešpecifikovanou demenciou s pridruženým paranoidným syndrómom a trpela stavmi zmätenosti. Čo sa týka dekubitu, ten mala už pri prijatí, ako to bolo uvedené aj v jednej zo svedeckých výpovedí. Zhoršenie dekubitu so zhoršeným zdravotným stavom následne nastalo taktiež počas PN žalobkyne. Obe obyvateľky mali problém prijímať potravu a tekutiny, a keďže v zariadení typu žalovaného nie je možné v zmysle zákona podávať infúzie, toto sa riešilo privolaním rýchlej zdravotnej pomoci a následným podaním infúzie. Na základe uvedeného je presvedčená, že predmetná výpoveď zo dňa 29.10.2012, prevzatá dňa 31.10.2012, je neplatná a má nárok na výplatu náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku odo dňa, kedy navrhovateľka oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t. j. odo dňa 05.11 2012 až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci, alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, najneskôr do právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že výpoveď je platná a pridržiaval sa všetkých svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení nachádzajúcich sa v spise. Zdôraznil, že písomné upozornenie vopred by bolo potrebné len v prípade výpovede, o akú v tomto prípade nejde, pretože žalovaný dal žalobkyni výpoveď z dôvodu, pre ktoré by bolo možné okamžite skončiť pracovný pomer, z dôvodu hrubého porušenia pracovných predpisov. Práve dôvod, že k výpovedi boli doložené ako prílohy prepúšťacia správa a sťažnosti príbuzných je žalovaný presvedčený, že sú súčasťou výpovede a dostatočne skutkovo opisujú jednotlivé dôvody, pre ktoré bola výpoveď žalobkyni daná. Zo zdravotných záznamov oboch klientok vyplýva, že boli prijaté v zodpovedajúcom zdravotnom stave, ich zdravotný stav sa zhoršil práve počas pobytu v zariadení a za tento stav zodpovedala žalobkyňa ako hlavná sestra. Ich zdravotný stav sa zhoršil aj kvôli psychike klientok, vyplývajúceho z nedostatočného zaobchádzania s klientmi a nestalo sa tak len počas neprítomnosti žalobkyne kvôli jej práceneschopnosti. Ako hrubé porušenie uviedla napr. zaznamenávanie pitného režimu vopred, neevidovanie diabetes u pani N., čo je závažná chyba, na základe čoho jej bol podaný zákusok a táto diabetická chyba spôsobila zhoršenie zdravotného stavu.
9. Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom svedkov p. K. a N., keď obe svedkyne už boli v konaní podrobne vypočuté a súd tento návrh vyhodnotil ako nehospodárny (§ 220 ods. 2 CSP).
10. Právny stav veci:
· Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
· Podľa ust. § 63 ods. 5 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. · Predmetné zákonné ustanovenie vyjadruje situáciu, že sa zamestnanec dopustí skutku, ktorý zakladá právo zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer, ale zamestnávateľ volí radšej výpoveď. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zakotvuje Zákonník práce ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi sa tento dôvod uplatňuje len vo výnimočných prípadoch. Pracovnoprávna úprava na naplnenie skutkovej podstaty okamžitého skončenia pracovného pomeru vyžaduje, aby zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných povinností zamestnanca formulovaných v ustanovení § 81 Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ zamestnancovi preukázať (zavinenie aspoň z nedbanlivosti). Medzi formálne predpoklady okamžitého skončenia, teda aj výpovede z dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, patrí, že prejav vôle musí mať písomnú formu a musí byť doručený druhému účastníkovi. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, že ho nemožno dodatočne meniť. Nedodržanie týchto náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu. · Podľa ods. 4 tohoto zákonného ustanovenia, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. · Podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia. · Tento zákaz výpovede sa podľa ust. § 64 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi pre iné porušenie pracovnej disciplíny (§ 63 ods. 1 písm. e) ZP); ak nejde o tehotnú zamestnankyňu alebo ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo zamestnanca na rodičovskej dovolenke. · Podľa ust. § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
11. Žalobkyňa podľa podacej pečiatky súdu žalobu o neplatnosť výpovede podala dňa 20.12.2012, teda v lehote podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce, keď výpoveď jej bola doručená 31.10.2012, čo bolo medzi stranami sporu nesporné.
12. Súd sa zaoberal jednotlivo dôvodmi uvedenými vo výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 29.10.2012, v ktorej je uvedené, že bola žalobkyni daná podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, a to: 1. nesystematická riadiaca práca žalobkyne pri zadeľovaní pracovníčok do služieb, čím dochádzalo k vysokému čerpaniu a preplácaniu nadčasových hodín na opatrovateľsko - ošetrovateľskom úseku, nízkemu čerpaniu dovoleniek súvisiacemu s vytváraním nadčasovej práce, hoci na túto skutočnosť bola žalobkyňa opakovane upozorňovaná; túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi riaditeľka odporcu, svedkyňa V. M., pôsobiaca v roku 2012 ako personalistka a mzdová účtovníčka; svedkyňa Y. K., od februára 2012 pôsobiacia v pozícii manažérky. Napriek tomu, že títo svedkovia potvrdili skutočnosť, že sa o probléme zadeľovania služieb a práce formou nadčasov hovorilo, súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobkyne, že zodpovedná za chod organizácie bola riaditeľka zariadenia p. K. ako jej štatutárny zástupca. Preto bolo v jej kompetencii určiť spôsob a rozhodnúť o tom, ako aj následne urobila a zariadenie začalo využívať služby externej firmy, ktorá nemala vplyv na mzdové prostriedky. Táto povinnosť angažovať externú firmu na zabezpečenie opatrovania nevyplývala žalobkyni ani z pracovnej zmluvy, ani z náplne práce, naopak, nepatrila vôbec do jej kompetencií. Preto 1. dôvod výpovede trpí vadou nedostatku určitosti skutkového vymedzenia dôvodu výpovede.
13. Ďalším dôvodom bolo rozdielne odmeňovanie časti pracovníčok na ošetrovateľsko - opatrovateľskom úseku podľa zákona č. 62/2012 Z.z. a časti podľa zákona č. 553/2003 Z.z., čím
vznikla nerovnovážna situácia spočívajúca v rovnakej pracovnej náplni pri rozdielnom odmeňovaní pracovníčok. V konaní bolo preukázané, najmä výpoveďami riaditeľky odporcu, svedkýň Y. K., V. M., S. W., že od apríla 2012 dochádzalo pod organizačným vedením navrhovateľky ako hlavnej sestry k mimoriadnemu zadeľovaniu práce nadčas na opatrovateľsko - ošetrovateľskom úseku, čím dochádzalo jednak k mimoriadnemu zaťaženiu rozpočtu zariadenia napojeného na rozpočet Hlavného mesta SR Bratislavy ako rozpočtovej organizácie, spôsobenom vysokým čerpaním a preplácaním nadčasových hodín (cca 400,- Eur ročne na zamestnanca titulom nadčasov). Vychádzajúc z odôvodnenia 1. dôvodu výpovede, súd znovu zdôrazňuje postavenie žalobkyne ako zamestnanca žalovaného v porovnaní s postavením štatutárneho zástupcu žalovaného riaditeľky p. K., ktorá mohla situáciu ovplyvniť a zmeniť kedykoľvek, aj počas dania výpovede žalobkyni, keď ju následne vyriešila zabezpečením externej ošetrovateľskej spoločnosti, ktorá neodčerpávala financie z rozpočtu zariadenia. Skutočnosť, že túto možnosť napriek ponuke zo strany riaditeľky žalobkyňa počas svojho pôsobenia v zariadení žalovaného nevyužila, žalovaný nepreukázal, keď toto jeho tvrdenie žalobkyňa rozporovala. I keby to tak bolo, súd znovu zdôrazňuje, že možnosť o tom rozhodnúť nepatrila do právomocí žalobkyne.
14. Ďalším skutkovým dôvodom predmetnej výpovede bola sťažnosť R.. V. N. zo dňa 22.10.2012 , dcéry obyvateľky zariadenia odporcu pani S. M., v ktorej popísala hrubé zanedbanie starostlivosti o pitný režim a ošetrovanie dekubitu svojej matky, ktoré vyústilo až do nutnosti jej hospitalizácie, kde bolo následne konštatované podstatné zhoršenie jej zdravotného stavu. V danej veci mal súd z výpisov zo zdravotnej dokumentácie tejto obyvateľky preukázané, že i napriek výpovedi svedkyne S. K., ktorá uviedla, že pani M. mala dekubity už pri prijímaní, prvá zmienka o dekubite v jej zdravotnom zázname je zo dňa 24.09.2012, realizovaná službukonajúcou sestrou. Svedkyňa X. N., opatrovateľka v zariadení odporcu, vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila skutočnosť, že v deň zhoršenia jej zdravotného stavu mala službu ako opatrovateľka a opakovane službukonajúcu sestru upozorňovala na jej zdravotný stav, táto jej však vždy uviedla, že o tom bude informovať žalobkyňu ako hlavnú sestru. Počas podávania večere o zdravotnom stave klientky informovala novú opatrovateľku prichádzajúcu do služby ako aj zdravotnú sestru, ale stav p. M. bol už taký, že prítomná riaditeľka volala rýchlu zdravotnú pomoc. Súd mal z výsledkov dokazovania preukázané, že pani M. bola v kritickom stave od nedele 23.09.2012, o čom bola žalobkyňa ako hlavná sestra prostredníctvom opatrovateľky - svedkyne N., informovaná. Podľa záznamov zo zdravotnej dokumentácie tejto obyvateľky zariadenia, rýchla zdravotnícka pomoc zo dňa 11.09.2012 aplikovala len infúziu, neriešila jej dekubity, neexistuje ani záznam o tom, že by bola službukonajúcemu lekárovi poskytnutá informácia o dekubitoch. Svedkyňa Y. K. vo vzťahu k prípadu pani M. mala tú vedomosť, že v nedeľu službukonajúca sestra oznámila príbuzným, že je potreba chirurgického zákroku ošetrenia dekubitu, ktoré sa malo riešiť v pondelok ráno. Vo večerných hodinách v pondelok klientke výrazne klesla teplota a zhoršil sa jej zdravotný stav, preto bola RZP odvezená do nemocnice. V danom prípade nebolo bez akýchkoľvek pochybností v konaní preukázané, že by žalobkyňa zanedbala svoje povinnosti obzlášť hrubým spôsobom. O dekubitoch obyvateľky zariadenia zo svedeckých výpovedí a výpisov zo zdravotnej dokumentácie bola vedomosť už pri jej prijatí do zariadenia a veľká časť zanedbania starostlivosti o klientku spadá do obdobia, keď bola žalobkyňa práceneschopná a zastupovaná v pozícii hlavnej sestry, preto jej zhoršenie zdravotného stavu pacientky nemožno vytknúť.
15. Posledným skutkovým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bola sťažnosť dcér pani W. N. zo dňa 26.10.2012, ktorou žiadali o vyvodenie dôsledku vážneho zanedbania zdravotnej starostlivosti o ich matku, ktorá musela byť okamžite hospitalizovaná so život ohrozujúcou hyperglykémiu a začínajúcimi dekubitmi, ktoré pri prijatí do zariadenia odporcu 03.09.2012 nemala, pričom dňa 29.10.2012 na 3. deň po hospitalizácii v nemocnici Kramáre zomrela. Pri prijímaní tejto obyvateľky do zariadenia bola žalobkyňa osobne, v prijímacom liste v deň príchodu do zariadenia zapísala jej diagnózu diabetes mellitus a potrebu dispenzarizácie u diabetológa. V tejto súvislosti súd uvádza, že pani N. bola v zariadení od 03.09.2012 a žalobkyňa nastúpila na PN dňa 25.09.2012. Hoci možno žalobkyni vytknúť, že počas týchto troch týždňov bolo v jej kompetencii zabezpečiť meranie glykémie a zavedenie obyvateľky do dispenzarizácie diabetológa tak, ako to zaznamenala pri prijatí v prijímacom liste, ale nemožno jej pripísať na ujmu zhoršenie jej zdravotného stavu po 25.09. - 25.10.2012. Pani N. dňa 25.10.2012 odvezená na urgentný príjem na Kramáre, kde jej zistili hyperglykémiu v hodnote 27, začínajúce dekubity a o tri dni neskôr v nemocnici zomrela. Ani v tejto časti súd nevyhodnotil výpoveď ako dôvodnú, keď žalobkyňa bola v rozhodnom období práceneschopná väčšinu času pobytu p. N. v zariadení žalovaného, t. j. od 25.09.2012 a do práce sa vrátila až 22.10.2012 na 4 dni, kedy bola znovu hospitalizovaná a práceneschopná.
16. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného v tomto spore súd konštatuje, že výpoveď daná žalobkyni jako zamestnankyni žalovaným ako zamestnávateľom podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodov, pre ktoré by s ňou zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, formálne neobstojí, čo sa týka skutkového vymedzenia jednotlivých dôvodov výpovede. Dôvody uvádzané žalobcom sú všeobecné, netýkajú sa jednak kompetencií žalobkyne - riešenie práce nadčas externou firmou, čiže jej žalovaný formálne vytýka niečo, čo pri svojom pracovnom postavení a vzhľadom na svoju pozíciu hlavnej sestry nemohla riešiť interne inak ako stanovením práce nadčas. Z hľadiska svojho postavenia v zariadení žalovaného nemala kompetenciu angažovať externú opatrovateľskú firmu, táto právomoc prináležala iba riaditeľke ako štatutárnemu zástupcovi. Rozdielne odmeňovanie pracovníkov žalovaného ako dôvod výpovede nebolo vôbec preukázané. Obidva tieto dôvody sú neurčité aj vzhľadom ku skutočnosti, že v ich špecifikácii absentuje uvedenie lehoty, stanovenie obdobia s uvedením konkrétneho času, kedy sa žalovaný o dôvodoch výpovede dozvedel, aj preto, aby aj súd mohol následne vyhodnotiť splnenie 2 - mesačnej lehoty, odkedy sa zamestnávateľ dozvedel o porušení povinnosti, v rámci ktorej mohol dať žalovanej výpoveď. Nemožno sa uspokojiť len so všeobecným konštatovaním porušenia bez stanovenia konkrétnych časových súvislostí. Obidve sťažnosti týkajúce sa zdravotného stavu obyvateliek žalovaného sa výrane týkajú obdobia, kedy žalobkyňa bola práceneschopná a fyzicky sa nenachádzala na pracovisku z dôvodu operačného zákroku vopred ohláseného u riaditeľky žalovaného. Preto nemožno žalobkyňu postihovať za časť obdobia, kedy už objektívne nemohla situáciu týchto dvoch chorých klientiek zásadne pozitívne zmeniť, pani N. naopak v čase jej prítomnosti na pracovisku v dňoch 22. - 26.10.2012 v čase záchvatu (odpadnutia) privolala rýchlu zdravotnú pomoc, teda odbornú pomoc preukázateľne poskytla jej zabezpečením.
17. V prípade výpovede z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny je potrebné skúmať intenzitu porušenia pracovnej disciplíny s prihliadnutím na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, dobu porušovania pracovnej povinnosti, na dôležitosť a význam konkrétnej pracovnej úlohy, na mieru zavinenia zamestnanca, ako aj na spôsob porušenia konkrétnych povinností zamestnanca a na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa. Súd konštatuje, že na žalobkyňu neboli okrem dvoch sťažností, ktoré sú obsahom výpovede, predtým žiadne sťažnosti alebo upozornenia ani zo strany riaditeľky zariadenia, ani zo strany obyvateľov zariadenia a ich príbuzných. Nikdy predtým nebola na nedostatky vo svojej práci písomne upozornená, žalovaný nepreukázal ani ústne upozornenia na nedostatky v práci. Dobu porušovania povinností je potrebné zdôrazniť vzhľadom na práceneschopnosť žalobkyne v rozhodnom období v súvislosti s dvoma sťažnosťami klientiek, s čím úzko súvisí miera zavinenia žalovanej, ktorá bola vzhľadom na jej absenciu na pracovisku takmer vylúčená. Doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh bol zrejme pozitívny, keď žalobkyňu prijala riaditeľka žalovaného opätovne po tom, čo už raz zo zariadenia odišla, čo svedčí o dôvere, ktorú k nej musela v danom čase prechovávať.
18. Okrem toho, že prejavu vôle žalovaného možno vytknúť nezrozumiteľnosť a neurčitosť, absentuje skutkové vymedzenie dôvodu výpovede; žalovaný nepreukázal, že si splnil povinnosť uvedenú v ustanovení § 63 ods. 5 Zákonníka práce, že v prípade, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Žalovaný túto skutočnosť oboznámenia zamestnanca s dôvodom výpovede v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom. Už táto skutočnosť bez ďalšieho spôsobuje neplatnosť danej výpovede.
19. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd preto rozhodol rozsudkom o základe nároku a stanovil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou, doručenou žalobkyni listom žalovaného zo dňa 31.10.2012, je neplatná. O ďalších mzdových nárokoch žalobkyne bude súd rozhodovať po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku v ďalšom konaní.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).