Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Pc-5-2018.pdf
PDF · 81.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa/ manžela F. Y., J.. XX.XX.XXXX, bytom G. X, H. a manželka H. Y., J.. X.XX.XXXX, bytom G. X, H., v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania F. Y. a H. Y. uzatvorené dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice I, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 26.1.2018 žiadal, aby rozviedol manželstvo, nakoľko neplní spoločenský účel.
2. Manželka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 3.4.2018. S návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila.
3. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Košice I vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. U oboch manželov išlo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza toho času plnoleté dieťa F. Y., J.. X.XX.XXXX.
4. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželstvo uzavreli z lásky. Narodilo sa dieťa a spočiatku si veľmi dobre rozumeli. V posledných rokoch sa začali stále viac hádať, postupne narastala vzájomná apatia. S manželkou sa ako manželia odcudzili a nie je predpoklad, že manželské vzťahy sa zmenia k lepšiemu. Pred rokom a pol sa manželka odsťahovala do rodičovského bytu a odvtedy nežijú v spoločnej domácnosti. Ďalšie zotrvávanie len vo formálnom manželskom zväzku je neúčelné a v konečnom dôsledku by obom neprospievalo.
5. Manžel uviedol, že nemôže dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia, pričom potvrdil, že má známosť s inou ženou, ktorá je intímneho charakteru.
6. Manželka vo svojej výpovedi zotrvala na skutočnostiach uvádzaných v rozsiahlom písomnom vyjadrení k podanému návrhu na rozvod manželstva. Rozvod manželstva neuznáva a uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Súčasne pripojila listiny, na ktoré sa odvolala a označila dôkazy na poukázanie svojich tvrdení. Manželka uviedla, že v spoločnej domácnosti nebývajú. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala dva dni predtým ako bolo pojednávania vo veci rozvodu manželstva, ktoré podal navrhovateľ v roku 2016. Návrh následne zobral späť, čo uviedla vo svojom
vyjadrení. Snažila sa viackrát, aby spolu žili, avšak na pojednávaní v danej veci sa prvýkrát priznal, že má mimomanželskú známosť intímneho charakteru s inou ženou. Doteraz túto skutočnosť zatĺkal a nepriznal sa k tomu. Navrhovateľ vedel o tom, že si nezvykla na bývanie v Mestskej časti Dargovských hrdinov (Furči). Chcela ísť bývať niekam inam s čím navrhovateľ aj kalkuloval, vedel, že do predmetného bytu sa nevráti. Od roku 2016 v spoločnej domácnosti nežijú. Nezvládala psychický nápor, ktorý bol zo strany navrhovateľa na ňu vyvíjaný. Viackrát sa snažila o obnovenie manželského spolužitia. Snažila sa, aby obaja navštívili psychológa, aby sa vzájomné vzťahy urovnali, čo navrhovateľ odmietol. Manželka chodila, avšak na manželstvo musia byť dvaja a nemôže nikoho nútiť, aby zotrval vo zväzku. Poukazuje na svoje rozsiahle vyjadrenie. Ďalej uviedla, že mala ťažké obdobie po smrti matky a navrhovateľ jej v ničom nepomohol. Po pohrebe matky išiel na zábavu a zaujímali ho podstatne iné veci. Manželku celková situácia veľmi mrzí. Navrhovateľa má rada, neveru by mu odpustila.
7. Podľa ust. § 1 ods. 1,2 Zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
8. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného
11. Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zák. č.36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
15. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom
zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a navrhovateľ nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
16. Súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k právnemu záveru , že manželstvo účastníkov konania vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľa ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas dlhodobého spolužitia boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj správanie manželov súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva. Rozvod manželstva ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ustanovenia § 23 Zákona o rodine citovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva a to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé prípady, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v § 23 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ako to vyplýva zo skutkového stavu zisteného súdom a dovoľuje záver, že skončenie manželstva účastníkov konania rozvodom má svoje zákonné opodstatnenie. Súd na základe uvedených skutočností dospel k presvedčeniu, že je vylúčený predpoklad, že manželstvo navrhovateľa a manželky by v budúcnosti plnilo svoj účel, najmä pre absenciu citového zblíženia manželov, ktoré je nevyhnutným predpokladom spolužitia manželov vo vzájomnej zhode poskytujúci si podporu a pomoc. Vo vzťahu k vyjadreniam manželky súd dodáva, že ako manžela nežijú spolu v citovom zblížení , intímne sa nestýkajú , manželka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala v roku 2016 a navrhovateľ nemieni obnoviť manželské spolužitie. Komplikované manželské spolužitie účastníkov a dôvody rozvratu manželstva bolo preukázané hlavne výpoveďami oboch účastníkov, ktoré sú diametrálne odlišné a prejavil sa úplne rozdielny náhľad na riešenie problémov v manželstve o čom svedčí aj rozsiahle vyjadrenie manželky k návrhu. Navrhovateľ udržiava vzťah intímneho charakteru s inou ženou. Napokon ani jeden z manželov neprejavil žiadnu čo i len formálnu snahu o reparáciu vzťahu medzi nimi, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že existuje aspoň minimálna možnosť obnovenia manželského spolužitia účastníkov konania.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, navrhovateľ odmieta obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
18. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.