Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17Co-252-2017.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/252/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: K. banka N., a.s., so sídlom L., E. č. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému O. G., bytom I. H. XXX, o zaplatenie 463 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. februára 2017, č.k. 6Csp/4/2016-89, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 463 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu vo veci 40,43 %. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy nezaplatenej istiny 463 eur spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 463 eur od 20.08.2015 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o bežnom účte, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, a na základe zmluvy žalobca pre žalovaného zriadil a viedol bežný účet. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania, žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu, a keďže účet je možné zatvoriť len ak je na ňom nulový zostatok, dňa 19.08.2015 vykonal žalobca internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok previedol na svoj vnútorný účet. V zmysle 3.12 VOP ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o bežnom účte, pričom ide o spotrebiteľský právny vzťah, tiež bolo preukázané, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi žalovanú istinu 463 eur špecifikovanú ako rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami vykonanými na účte ku dňu internej účtovnej operácie dňa 19.08.2015. Súd však zamietol žalobu v časti nároku na zaplatenie úroku výške 28 % p.a. zo sumy 463 eur od 20.08.2015 do zaplatenia. Súd uviedol, že po zatvorení účtu nemožno požadovať plnenia spojené s trvaním záväzkového vzťahu, ako je aj sankčný úrok spojený s nepovoleným prečerpaním účtu, ale iba úrok z omeškania. Súd zdôraznil, že povinnosť platby sankčného úroku je spojená s dobou nepovoleného prečerpania účtu
majiteľa účtu za trvania účtu, pretože po zatvorení účtu už nemožno hovoriť o majiteľovi účtu ani o žiadnom zmluvnom plnení. Súd považoval nárok na sankčný úrok po uzatvorení účtu za neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku podľa § 53 ods. 3 ods. 4 písm. k) OZ. Uzavrel, že veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. Pretože žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu vo veci 40,43 % vyčísliac neúspech čo do sankčného úroku 28% zo sumy 463 eur za obdobie od 20.08.2015 do dňa vyhlásenia rozsudku.
2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca voči výroku, ktorým súd zamietol časť nároku, a voči výroku, ktorým rozhodol o trovách konania. Namietal, že s uvedenými argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považoval napadnutý rozsudok za nesprávny a odôvodnil odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K nároku na zmluvný úrok po zosplatnení uviedol, že v zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Poukázal na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 503 ods. 3. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Namietal, že tvrdenie, že po zatvorení účtu veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky (ktoré dlžník naďalej má „u seba", t.j. požíva ich - keďže ich nevrátil), nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017. Podľa tohto rozhodnutia, keďže zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zákona, platí ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, na základe čoho bol žalobcovi priznaný zmluvný úrok po zosplatnení. K rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania žalobca uviedol, že vzhľadom na podané odvolanie napáda aj rozhodnutie súdu o náhrade trov konania a žiada priznať ich náhradu v rozsahu 100 %. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel jeho žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatností rozsudku, a zároveň aby mu priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách. 3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný nevyjadril.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v napadnutom rozsahu (vo výrokoch II. a III.) potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
5. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 463 eur. Súd nepriznal žalobcovi uplatnený úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 463 eur od 20.08.2015 po uzatvorení účtu (dňa 19.08.2015), v ktorej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
6. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého výroku II. rozsudku, nakoľko, ako správne uviedol súd prvej inštancie, nie je možné požadovať zaplatenie sankčného úroku vo výške 28 % p.a. zo sumy 463 eur od dňa 20.08.2015 z dôvodu, že došlo dňa 19.08.2015 žalobcom k zatvoreniu účtu. Po zatvorení účtu, ktorým dochádza k zániku záväzkového vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, niet preto dôvodu požadovať sankčný
úrok spojený s nepovoleným prečerpaním, keďže bod 3.12 VOP bez pochýb stanovuje, že povinnosť platiť sankčný úrok má majiteľ účtu za trvania účtu, avšak po zatvorení účtu nemožno už hovoriť o majiteľovi účtu. Inak povedané, ak došlo dňa 19.08.2015 medzi žalobcom a žalovaným k zániku záväzkového vzťahu (zmluvného vzťahu), nemôže sa žalobca domáhať zaplatenia sankčného úroku od dňa 20.08.2015, nakoľko odo dňa 20.08.2015 už žalovaný nebol majiteľom účtu.
7. Reagujúc na námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, ktorou poukazuje § 497 Obchodného zákonníka s tým, že mu patrí sankčný úrok aj po zatvorení účtu, odvolací súd uvádza, že táto je nedôvodná, pretože vyššie bolo vysvetlené, dokedy má žalovaný platiť sankčný úrok (bod 3.12 VOP). Navyše, žalobca odvíja svoj nárok z porušenia zmluvných povinností zo zmluvy o bežnom účte (a nie zo zmluvy o úvere), a preto nemožno aplikovať na tento právny vzťah ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o úvere. Je však pre úplnosť potrebné dodať, hoci odvolacia námietka nedopadá pre vyššie uvedené na tento prípad, že otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky sa viackrát zaoberala aplikačná prax súdov, pričom dospela k záveru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a má povinnosť platiť iba úroky z omeškania (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015, sp. zn. 15Co/871/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/479/2015).
8. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v časti nárokovaného zmluvného úroku aj za obdobie po uzavretí účtu zamietol a vychádzajúc z pomeru prevažujúceho úspechu žalobcu v spore zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcovi v rozsahu korešpondujúcemu čistému úspechu žalobcu.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak v napadnutej časti, vo výrokoch II. a III., vecne správny, preto ho bolo potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Výrok I. zostal odvolaním nenapadnutý, čím sa stal právoplatným a vykonateľným.
10. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).