Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/169/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému E. U., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXX/XX, Y. K., o zaplatenie 460,87 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 460,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 406,15 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou v elektronickej autorizovanej podobe podľa osobitného predpisu doručenou na tunajší súd 26.10.2017 (a doplnenej v listinnej podobe doručenej na tunajší súd 26.10.2017) sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 460,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 460,87 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil žalobca nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Právny predchodca žalobcu - Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49. Bratislava, IČO: 35805731 a žalovaný uzatvorili 30.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.: XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo výške 380 eur. Podľa tejto zmluvy mal žalovaný splácať poskytnutú pôžičku (spolu s úrokmi a ostanými nákladmi spojenými s poskytnutím tohto spotrebiteľského úveru) v pravidelných 60 týždenných splátkach po 8,52 eur, pričom posledná splátka bola splatná 24.10.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 16.12.2016 medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, o čom bol žalovaný postupcom upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úver riadne a včas a doteraz zaplatil len splátky vo výške 50,23 eur. 2. Žalovaný sa k žalobe a jej doplneniu (napriek písomnej výzve súdu) písomne nevyjadril. 3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie.

4. Dňa 4.4.2018 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 12.4.2018. 5. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy (žalovaný nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy.) 6. Z oznámenia právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky z 16.12.2016 mal súd preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k vyhotoveniu oznámenia o postúpení pohľadávky uplatnenej v tomto konaní adresovaného žalovanému. Doručenie tohto oznámenia žalovanému nebolo žalovaným popreté, preto sa podľa § 151 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 290 až 300 považuje za nesporné. Na základe uvedeného tak bola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore. 7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 30.8.2013 súd zistil, že suma spotrebiteľského úveru, ktorý sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému poskytnúť predstavovala 350 eur, ktorú sumu spolu s úrokom vo výške 22,38% ročne (t.j. vo výške 54,72 eur) a poplatkom za tzv. garantovanú službu vo výške 76,38 eur, teda celkovo sumu 511,10 eur, sa žalovaný zaviazal vrátiť v 59-tich splátkach po 8,52 eur a poslednej (60-tej) splátke vo výške 8,42 eur najneskôr do 7. Dňa 60. Týždňa po dni uzavretia zmluvy. Prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy a ďalšie splátka 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluva tiež obsahovala určenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) vo výške 70,38% ročne a údaj o priemernej hodnote RPMN vo výške 46,06% ročne. V zmysle zmluvy podpisom zmluvy žalovaný potvrdil prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti.

8. Zo žalovaným nepopretého, a tým podľa § 151 ods. 1 v spojení s ust. § 290 až 300 nesporného skutkového tvrdenia žalobcu, súd zistil, že žalovaný neuhrádzal splátky riadne a včas a doteraz celkovo uhradil len sumu 50,23 eur.

9. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

13. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb., účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalej len „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

15. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba S. H. Z. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 30.8.2013 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme úveru, právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovanému ako spotrebiteľovi v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania, a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Preskúmaním obsahu tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola zistená absencia žiadnej obsahovej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá by mala za následok právny záver o tom, že daný spotrebiteľský úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.) V uvedenej zmluve síce nie je obsiahnuté rozčlenenie výšky splátok na istinu, úroky a poplatky, avšak v zmysle najnovšej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018) nebolo možné uvažovať o následkoch bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

20. Súd ďalej konštatuje, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy (v tomto čase neexistoval ani príslušný vykonávací predpis k tomuto zákonu) neobsahoval žiaden limit pre ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), preto posudzovanie primeranosti RPMN podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (resp. jeho vykonávacieho predpisu) v tomto období neprichádzalo do úvahy.

21. Porušenie ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, ako úpravy, ktorej použitie prichádzalo do úvahy ako lex generalis (pre absenciu špeciálnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch) rovnako nebolo zistené.

22. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 380 eur, avšak žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splatiť istinu tohto úveru (spolu s priamo v zmluve dojednanými celkovými nákladmi úveru - zmluvným úrokom a poplatkom za tzv. garantovanú službu) v celkovej výške 511,10 eur riadne a včas, teda vo výške a v čase splatnosti v zmluve dojednaných splátok. Keďže žalovaný doteraz uhradil v prospech právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu celkovo len sumu 50,23 eur, je tak podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľský úveroch povinný vrátiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi spoločnosti Provident Financial, s.r.o. (právny predchodca žalobcu) sumu vo výške 460,87 eur (511,10 eur - 50,23 eur.)

23. Pokiaľ ide o úroky z omeškania ako druh príslušenstva pohľadávky, tak súd nepriznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania z celej uplatnenej sumy 460,87 eur, nakoľko táto zahŕňa okrem istiny úveru (a poplatku za garantovanú službu vo výške 76,38 eur) aj iný druh príslušenstva pohľadávky - zmluvný úrok (22,38% ročne) kapitalizovaný za príslušné časové obdobie vo výške 54,72 eur, pričom uplatňovať si úrok z omeškania ako druh príslušenstva pohľadávky (§ 121 ods. 3 z iného druhu príslušenstva pohľadávky (zmluvných úrokov) nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania iba zo sumy 406,15 eur (nevrátená istina úveru + poplatok za garantovanú službu.) Pokiaľ ide o výšku žalobou uplatneného úroku z omeškania v sadzbe 5% ročne, túto súd považoval za v súlade s ust. § 517 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia, ako aj § 216 CSP, v zmysle ktorého je súd povinný vždy rešpektovať rozsah žalobcovho návrhu (aj ak by mal žalobca podľa právnych predpisov nárok na vyššiu sumu), a ktorý návrh tak nesmie (v zmysle zásady ne ultra petitum vyplývajúcej z § 216 nikdy prekročiť. Obdobne pokiaľ ide o časové obdobie, za ktoré súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania, rešpektoval podľa § 216 rozsah jeho žalobného návrhu, a priznal mu úroky z omeškania za obdobie od 17.12.2016 do zaplatenia, hoci by inak mal žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania aj za skoršie obdobie, keďže splatnosť jednotlivých nezaplatených splátok vyplývala

priamo zo zmluvy a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa tvrdení skutkových strán a vykonaného dokazovania nedošlo.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Porovnaním žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 460,87 eur s príslušenstvom, a rozsudkom priznanej sumy vo výške 460,87 eur s príslušenstvom, totiž súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou v spore bol žalobca, a preto má podľa § 255 ods. 1 proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.