Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10S/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu v I.rade A.. L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.A. XX, XXX XX L., štátny občan SR a žalobcu v II.rade E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. R. XXXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, obaja zastúpení JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35919001, zastúpený AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35951125, o zaplatenie náhrady za vyvlastnenie a za obmedzenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 2.126,30 €, uplatnenej žalobcom v I.rade voči žalovanému, z a s t a v u j e.

Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 1.057,96 €, uplatnenej žalobcom v II.rade voči žalovanému, z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v I.rade sumu 1.952,61 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v II.rade sumu 1.155,79 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v I.rade sumu 128,74 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v I.rade v rozsahu 54 %.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v II.rade v rozsahu 60 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 6.12.2012 bola na Krajský súd v Banskej Bystrici doručená žaloba žalobcov zo dňa 6.12.2012, ktorou sa domáhali toho, aby súd uložil žalovanému v tom čase Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, odbor štátnej stavebnej správy a Krajskému úradu v Banskej Bystrici zrušiť rozhodnutie pod č.24307/2012/2962 SV/z.66123Pek. resp. č.KSU BB-2012-938/2: OŠSS, My a vrátiť vec na ďalšie konanie. Žalobu zdôvodnili tým, že žalovaný zamietol ich odvolanie zo dňa 24.10.2012 a 7.11.2012 proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.10.2012, ktoré súčasne potvrdilo.

Predmetné rozhodnutia označili za nedôvodné a s ich obsahom vyjadrili nesúhlas z dôvodu, že predmetom sporu vyvlastnenia pozemkov je dohoda o cene za 1 m2 poľnohospodárskej pôdy podhodnotenú súdnym znalcom štátu cenou odhadom, ktorá nevystihuje jej spravodlivú cenu podľa príslušných právnych predpisov. Namietli, že podľa ustanovenia § 111 ods. 1 a 2 Stavebného zákona nedochádza k obojstrannej dohode medzi štátom a vlastníkmi pozemkov, ale ide tu o nátlak štátu formou jednostrannej dohody. Namietli tak slobodu prejavu takejto dohody vo vzťahu k cene vyvlastnených pozemkov s odkazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka. Rozporovali, že neboli oboznámení s umiestnením plánu trasy výstavby rýchlostnej cesty R2 Pstruša - Kriváň vo vzťahu k možnosti využívania zostávajúcej časti nevyvlastnenej pôdy a rovnako neboli oboznámení s plánmi prístupových ciest tzv. zjazdov z rýchlostnej cesty na zostávajúcu časť nevyvlastnených pozemkov pre trvalý dopad týchto zjazdov na ich nevyvlastnené pozemky tak, aby si uplatňovali nárok náhrady za celé pozemky. Tiež uviedli, že všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov určená ich súdnym znalcom bola stanovená vo vzťahu k pozemkom zapísaných na LV č.XXX a č.XXX na sumu 10,79 € za m2. Predmetnú zmluvu o budúcej zmluvu nepodpísali, nakoľko dohoda o cene nevychádzala z prejavu vôle účastníkov tejto dohody a predmetná cena nie je cenou obvyklou, na základe ktorej obvyklá cena za m2 podľa ich prieskumu pod stavebný pozemok je v súčasnosti v tejto lokalite 12,- € a na túto cenu majú zákonné právo podľa článku 12 ods. 4 Ústavy SR. Tiež poukázali na to, že nebol zohľadnený devalvačný pokles eura od roku 2008, ktorý predstavuje ku dňu podania žaloby viac ako 12 % voči americkému doláru.

2. Dňa 18.1.2013 bolo na Krajský súd v Banskej Bystrici doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, v ktorom okrem iného uviedli, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia žalovaného a Krajského stavebného úradu a ani v žalobe nie sú uvedené žiadne zásadné nové skutočnosti a okolnosti, ako tie, ktoré už boli predmetom odvolacieho konania a s ktorými sa žalovaný v odvolacom konaní podrobne zaoberal a vzhľadom na to zrušenie týchto rozhodnutí nie je dôvodné a preto navrhli rozhodnúť o žalobe podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t.j. žalobu zamietnuť.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 21.5.2013 sp.zn. 3Sžp/9/2013 zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.23S/145/2012-56 zo dňa 31.januára 2013, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici nepriznal žalobcovi v I.rade oslobodenie od súdneho poplatku a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia okrem iného uviedol, že z obsahu súdneho spisu; zo žaloby, z rozhodnutí správnych orgánov a ďalších podaní žalobcu v I.rade vyplýva, že tento nesúhlasí s nepriznaním vyššej náhrady za vyvlastnenie a preto na prejednanie a rozhodnutie takéhoto sporu o vyššiu náhradu je vecne príslušný okresný súd, ktorý v ďalšom konaní odstráni vady žaloby s poukazom na ustanovenie § 8 ods.1, ods. 2 a ods. 3 zákona č.129/1996 Z.z..

4. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27.6.2013 sp.zn. 23S/145/2012-85, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.7.2013 postúpil vec Okresnému súdu Zvolen ako súdu vecne a miestne príslušnému.

5. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 26.9.2013 sp.zn.10S/1/2013-91 vyzval žalobcov, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia opravili a doplnili svoje písomné podanie zo dňa 6.12.2012, doručené Krajskému súdu v Banskej Bystrici v ten istý deň tak, že opätovne zašlú súdu riadny návrh so všetkými náležitosťami v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, doplnený o tam špecifikované náležitosti s poučením, že ak toto ich písomné podanie v stanovenej lehote nebude doplnené v zmysle tohto uznesenia, súd ho odmietne.

6. Dňa 9.10.2013 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcov zo dňa 9.10.2013, v ktorom ako žalovaného označili Národnú diaľničnú spoločnosť a.s., IČO: 35919001, pričom žiadali, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu zodpovedajúcu trhovej cene 13,- €/m2 za vyvlastnené pozemky pod stavbu rýchlostnej cesty R2 Pstruša - Kriváň.

7. Prípisom zo dňa 24.10.2013 súd vyzval žalobcov, aby v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy oznámili, či svojim podaním zo dňa 9.10.2013 mienili podať návrh na pripustenie zámeny účastníka konania na strane žalovaného v zmysle § 92 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, prípadne, či tým mienili podať nejaký iný procesný návrh.

Dňa 30.10.2013 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcov zo dňa 30.10.2013, v ktorom uviedli, že ich podaním zo dňa 8.10.2013 mienili podať návrh o pripustenie zámeny žalovaného a žiadali, aby toto súd akceptoval.

8. Súd prípisom zo dňa 13.11.2013 vyzval Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, aby oznámili súdu, či súhlasia s pripustením zámeny účastníka na strane žalovaného s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 4 O.s.p.. Dňa 27.11.2013 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k výzve súdu zo dňa 25.11.2013, kde uviedli, že súhlasia s pripustením zámeny účastníka na strane žalovaného v predmetnom konaní. Tunajší súd uznesením zo dňa 3.12.2013 sp.zn.10S/1/2013-102, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2013 pripustil zámenu účastníka konania na strane odporcu tak, že odporca Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil nový odporca Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35919001. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

9. Tunajší súd uznesením zo dňa 21.1.2014 sp.zn.10S/1/2013-106 podanie žalobcov zo dňa 6.12.2012, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 6.12.2012 v spojení s podaním žalobcu v II.rade datovaným dňom 6.12.2012 a doručeným Krajskému súd v Banskej Bystrici dňa 7.3.2013 odmietol.

10. Dňa 28.1.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu v I.rade zo dňa 25.1.2014, označené ako Rozšírenie petitu č.k.10S/1/2013, ktorým žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcom sumu zodpovedajúcu trhovej cene 13,- €/m2 za vyvlastnené pozemky a 13,- €/m2 začatý rok dotknutému za pozemky dočasného záberu pod stavbu rýchlostnej cesty R2 Pstruša - Kriváň.

11. Dňa 5.2.2014 bolo na tunajší súd doručené odvolanie žalobcov proti uzneseniu tunajšieho súdu sp.zn.10S/1/2013-106, v ktorom okrem iného žiadali, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v I.rade za trvalý záber pozemkov 8.936,33 € a za dočasný záber pozemkov 3.430,- € za začatý rok a žalobcovi v II.rade za trvalý záber pozemkov sumu 5.077,80 €. Dňa 19.2.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu v I.rade označené ako Rozšírenie odvolania k č.10S/1/2013-106, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu za trvalý záber pozemkov 9.781,33 € a za dočasný záber 3.430,- € za každý začatý rok.

12. Tunajší súd uznesením zo dňa 20.3.2014 sp.zn.10S/1/2013-131 zrušil uznesenie č.k.10S/1/2013-106 zo dňa 21.1.2014. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

13. Dňa 4.4.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcov zo dňa 3.4.2014, v ktorom uviedli, že ich podanie zo dňa 17.2.2014 berú v celom rozsahu späť, s tým, že podaním zo dňa 9.10.2013 upresňujú pôvodný návrh podľa listu zo dňa 27.3.2014 tak, že žiadajú, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v I.rade sumu 9.200,- € za trvalý záber pozemkov a ročný nájom v sume 185,- € za dočasný záber pozemkov a žalobcovi v II.rade sumu 5.200,- € za trvalý záber pozemkov.

14. Dňa 7.4.2014 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu v II.rade, v ktorom uviedol, že požaduje ročný nájom na 110,- € za dočasný záber pozemkov pri výstavbe diaľnice.

15. Tunajší súd uznesením zo dňa 13.5.2014 sp.zn.10S/1/2013-178, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2014 pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že : „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v I.rade sumu 9.200,- € za trvalý záber pozemkov a ročný nájom vo výške 185,- € za dočasný záber pozemkov a navrhovateľovi v II.rade sumu 5.200,- € za trvalý záber pozemkov, ako aj nahradiť navrhovateľom trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

16. Dňa 22.1.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.1.2015, v ktorom okrem iného uviedli, že dňa 9.9.2009 bolo Krajským stavebným úradom v Banskej Bystrici vydané rozhodnutie o umiestnení stavby pre líniovú stavbu „rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň“, ktorá je zaradená medzi verejnoprospešné stavby, pre ktorú je po právoplatnom územnom rozhodnutí a po neúspešnom dohadovacom konaní možné pozemky vyvlastniť (§ 38 Stavebného zákona). V roku 2012

začalo prebiehať majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov dotknutých vlastníkov na pripravovanej stavbe, keď žalobcovia boli oslovený príslušným návrhom zmlúv, avšak nakoľko pokus o získanie práva k pozemkov dohodou bol bezvýsledný, z dôvodu nesúhlasu s finančnou náhradou, bol podaný návrh na vyvlastnenie pre trvalý záber a obmedzenie pre dočasný záber v prospech žalovaného. Krajský stavebný úrad vydal predmetné rozhodnutia, ktorým došlo k vyvlastneniu stavbou dotknutých pozemkov pre trvalý záber a k obmedzeniu stavbou dotknutých pozemkov pre dočasný záber v rozsahu podľa geometrických plánov a za náhradu stanovenú v znaleckých posudkoch. Voči týmto rozhodnutiam sa žalobcovia odvolali. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR odvolania žalobcov zamietol a rozhodnutia Krajského stavebného úradu potvrdil. V rámci dokumentácie k stavbe boli na územné rozhodnutie a na stavebné povolenie vyhotovené tam špecifikované geometrické plány a znalecké posudky, s ktorými, ako i s otázkami k stavbe a situáciou stavby sa mohli vlastníci oboznámiť na stretnutí vlastníkov na Obecnom úrade v Stožku dňa 16.1.2012, ktorého sa osobne zúčastnil aj žalobca v I.rade. Na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov boli vypracované znalecké posudky znalcom z odboru stavebníctva Ing. Kolomanom Kovalíkom. Výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov bol v súlade s vyhláškou č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a mali za to, že uvedená všeobecná hodnota pozemkov za m2 v tomto znaleckom posudku je vypočítaná správne. Pri oceňovaní pozemkov sa vychádzalo z toho, že vydané územné rozhodnutie určilo pozemky na zastavanie a tým pádom sa oceňovali už ako stavebné pozemky, čo bolo v prospech vlastníkov, a nie ako poľnohospodárska pôda. Žalobcovia počas majetkového vysporiadania od žalovaného požadovali finančné náhrady, ktoré sa pohybovali v rozpätí od 6 do 40,- €/m2, ale tieto ich finančné požiadavky neboli podložené žiadnym znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením znalca z odboru stavebníctva. Tvrdenie žalobcov, že predmetná stavba im sťažila možnosť využívania zostávajúcej časti nevykupovaných (prípadne nevyvlastnených) pozemkov označili za nepravdivé, nakoľko v roku 2012 prebehli v katastrálnom území Stožok pozemkové úpravy, v rámci ktorých zmenili pozemky vlastníka, takže žalobcovia už nevlastnia zostávajúce parcely, pričom odkázali na priložené listy vlastníctva. Na záver uviedli, že majetkové vysporiadanie v rámci stavby R2 Pstruša - Kriváň bolo vykonané v rámci zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov a nie je v záujme ich spoločnosti finančne ukracovať vlastníkov, ktorí sú dotknutí stavbami v ich realizácii. S poukazom na vyššie uvedené žiadali, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh žalobcov zamietol v plnom rozsahu a konanie zastavil.

17. Dňa 9.3.2015 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcov zo dňa 6.3.2015, ktorým žiadali, aby súd rozsudkom určil, že rozhodnutia Krajského stavebného úradu Banská Bystrica zo dňa 9.10.2012 sú neplatné právne úkony a uložil povinnosť žalovanému, aby zabezpečila cestou Okresného stavebného úradu Banská Bystrica komplexné vyvlastňovacie konanie pozemkov k trvalému a dočasnému záberu dotknutých výstavbou cesty R2 za náhradu v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

18. Tunajší súd uznesením zo dňa 3.2.2016 sp.zn.10S/1/2013-352 nepripustil zmenu návrhu na začatie konania. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.

19. Dňa 21.9.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie žalovaného zo dňa 19.9.2016 označené ako Doplnenie listinných dôkazov, v ktorom okrem iného žalovaný uviedol, že predmetným rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.10.2012 boli vyvlastnené pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti v k.ú. Stožok zapísané na žalobcu v I.rade v prospech žalovaného a vyvlastňovacia náhrada vo výške 2.126,48 € bola uhradená formou poštovej poukážky, ktorú príjemca odmietol prevziať. Týmto svojim podaním znemožnil žalovanému splniť svoju povinnosť uhradiť vyvlastňovaciu náhradu včas a preto sa obrátili návrhom na prijatie do súdnej úschovy a Okresný súd Bratislava III. uznesením č.k.22U/1/2013-17 rozhodol o povolení zložiť súdnu úschovu peňazí v sume 2.126,48 € v prospech žalobcu v I.rade. Obdobne vo vzťahu k žalobcovi v II.rade bola vyvlastňovacia náhrada vo výške 1.057,96 € uhradená žalovaným na základe rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.10.2012, tiež formou poštovej poukážky, ktorú príjemca odmietol prevziať a preto sa obrátili návrhom na prijatie do súdnej úschovy na Okresný súd Zvolen, ktorý uznesením č.k.11U/1/2013-18 rozhodol o povolení zložiť súdnu úschovu peňazí v sume 1.057,96 € v prospech žalobcu v II.rade.

20. Tunajší súd uznesením zo dňa 16.3.2017 sp.zn.10S/1/2013-407, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2017 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností a za znalca ustanovil Ing. Jána Čierneho. Úlohou znalca bolo po oboznámení sa so spisovým materiálom tunajšieho súdu sp.zn.10S/1/2013 a po vykonaní obhliadky

nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Stožok, obec Stožok, okres Detva určiť všeobecnú trhovú cenu spoluvlastníckych podielov pôvodne patriacich žalobcovi v I.rade ku dňu 9.10.2012 na nehnuteľnostiach v súčasnosti zapísaných na LV č.XXXX a LV č.XXXX, ako i nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX a v súčasnosti zapísaných na LV č.XXXX, ako i LV č.XXXX, a tiež určiť všeobecnú - trhovú cenu spoluvlastníckych podielov pôvodne patriacich žalobcovi v II.rade ku dňu 9.10.2012 na nehnuteľnostiach v súčasnosti zapísaných na LV č.XXXX, LV č.XXXX, a tiež určiť všeobecnú hodnotu nájmu príslušnej časti pozemkov, ktorých vlastníkom resp. podielovým spoluvlastníkom bol žalobca v I.rade ku dňu 9.10.2012 a to zapísaných na LV č.XXXX a LV č.XXXX.

21. Dňa 6.12.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k znaleckému dokazovaniu a znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca zo dňa 4.12.2017, v ktorom okrem iného uviedli, že znalecké posudky Ing. Márie Kubišovej predložené žalobcami považujú za neobjektívne a tieto neurčujú relevantnú trhovú cenu, najmä z dôvodu, že obsahujú nesprávne určenie koeficientov polohovej diferenciácie a tiež z dôvodu, že znalkyňa použila povyšujúce faktory napriek skutočnosti, že tieto možno použiť ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch (príloha č.3 k vyhláške č.492/2004 Z.z.) a tiež z dôvodu, že posudky boli vypracované k nesprávnemu obdobiu, a to k roku 2014 v rozpore s § 111 ods. 2 Stavebného zákona. Tieto znalecké posudky teda neboli vypracované so zohľadnením požiadaviek všeobecne záväzných právnych predpisov a preto nemajú reálnu výpovednú hodnotu. K znaleckým posudkom znalca Ing. Kolomana Kovalíka predloženého žalovaným uviedli, že tieto boli vypracované v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a všeobecná hodnota pozemkov uvedená v týchto znaleckých posudkoch je správna. Tieto boli podkladom pri rozhodovaní Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici o vyvlastnení. Použité koeficienty znalec podrobne odôvodnil vo svojom stanovisku zo dňa 7.11.2012. K znaleckému posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing. Jánom Čiernym uviedli, že tento nemohol detailne poznať situáciu tak, ako znalec Ing. Kovalík, keďže ich vyhotovoval v septembri 2017, aj keď so zohľadnením obdobia, ku ktorému bol súdom zaviazaný znalecký posudok vyhotoviť (9.10.2012), s tým, že Ing. Kovalík znalecké posudky vyhotovoval na základe znalosti a poznatkov, ktoré nadobudol vlastným pozorovaním na mieste v priebehu obdobia rokov 2011 a 2012. Tieto skutočnosti mohli spôsobiť viacero nepresností v znaleckom posudku Ing. Čierneho, ktoré sa vyskytujú pri stanovovaní jednotlivých koeficientov určujúcich pre výpočet celkového koeficientu polohovej diferenciácie. Taktiež podľa ich názoru znalecký posudok Ing. Čierneho je síce metodicky vypracovaný v súlade s vyhláškou č.492/2004 Z.z., avšak výsledná všeobecná hodnota nehnuteľnosti je okrem vyššie uvedeného výrazne ovplyvnená tiež nesprávnou voľbou koeficientov ponižujúcich a povyšujúcich faktorov, ktoré nemajú oporu v predmetnej vyhláške a sú svojvoľné. Taktiež namietli, že Ing. Čierny pre jednotlivé pozemky bez akéhokoľvek dodatočného odôvodnenia stanovil rozdielne jednotkové východiskové hodnoty pozemku, a to raz vo výške 50 %, inokedy zase 60 % a viac.

22. Dňa 22.3.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.3.2018 k meritu veci a k znaleckým posudkom Ing. Márie Kubišovej č.1/2018, 2/2018 a 3/2018 predložených žalobcami, v ktorom okrem iného uviedli, že žalobe nie je možné v celom rozsahu vyhovieť už len z toho dôvodu, že postup žalobcov, keď odmietli prevziať právoplatnými rozhodnutiami Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici stanovenú náhradu, nemá oporu v žiadnom ustanovení platných právnych predpisov a žalovaný si preto svoj záväzok voči žalobcom nepochybne splnil minimálne v rozsahu solučnej úschovy, o ktorej záznamy sú založené v spise. K znaleckým posudkom Ing. Márie Kubišovej odkázali na svoje podanie zo dňa 5.10.2016. Nad rámec toho uviedli, že je nepochopiteľné za akým účelom boli opätovne predložené tieto znalecké posudky s rovnakými závermi s jediným rozdielom, a to, že tento krát znalkyňa uviedla ako dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosti ohodnocujú 31.12.2012, čím má byť zdanlivo odstránená vada predchádzajúcich znaleckých posudkov z roku 2014. Najmä namietli, že dotyčná znalkyňa neodôvodnene aplikovala koeficient povyšujúcich faktorov na úrovni 1,9 násobku, čo podstatne zvyšuje hodnotu oceňovaných spoluvlastníckych podielov žalobcov. Ing. Kovalík vo svojich posudkoch neaplikoval žiadne povyšujúce a ani redukujúce faktory (koeficient povyšujúcich a redukujúcich faktorov = 1) a súdom ustanovený znalec Ing. Čierny aplikoval povyšujúce faktory a redukujúce faktory, ktoré aspoň riadne odôvodnil, keď súhrnne aplikoval ich koeficient na úrovni 1,296 resp. 1,167. Taktiež namietli koeficient technickej infraštruktúry pozemku, ktorý Ing. Kubišová plošne aplikovala vo výške 1,3 násobku, odôvodňujúc to dobrou vybavenosťou pozemkov (napr. miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu). Tento stav nezodpovedá reálnemu stavu v čase vyvlastňovania predmetných nehnuteľností ku dňu 9.10.2012, ku ktorému sa viaže ohodnotenie spoluvlastníckych podielov žalobcov. Súdom ustanovený znalec Ing. Čierny vychádzal vo svojom

posudku z koeficientu technickej infraštruktúry pozemkov na úrovni 1,0 alebo 1,1, pričom ani on vlastnými zmyslami v roku 2012 neuskutočnil obhliadku nehnuteľností, ale vychádzal z pozorovania na mieste až v roku 2017. Ing. Kovalík ako jediný nehnuteľnosti obhliadol v čase vyvlastňovania v roku 2012 a stanovil koeficient technickej infraštruktúry pozemkov na úrovni 0,8, pričom konštatoval, že predmetné poľnohospodárske pozemky v roku 2012 bolo takmer nemožné bez značných nákladov a ťažkostí napojiť na inžinierske siete, dostupnosť k nim z hľadiska miestnej infraštruktúry bola nevyhovujúca. Pritom koeficient povyšujúcich faktorov a koeficient technickej infraštruktúry pozemku sú kľúčovými prvkami pre výpočet celkového koeficientu polohovej diferenciácie, ktoré ovplyvňujú jeho výšku v násobkoch. Preto závery v znaleckých posudkoch Ing. Kubišovej sú celkom nesprávne a neodôvodnene navyšujú hodnotu spoluvlastníckych podielov žalobcov na predmetných pozemkoch. Naopak znalecké posudky Ing. Kovalíka sú najobjektívnejšie a najviac sa približujú reálnej všeobecnej trhovej hodnote nehnuteľností v stave, ktorý zodpovedá tomu, aký bol v roku 2012.

23. Dňa 3.4.2018 bolo na tunajší súd doručené sumarizujúce vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.3.2018, v ktorom okrem iného uviedli, že v konaní boli predložené znalecké posudky od žalobcov (Ing. Kubišová), od žalovaného (Ing. Kovalík) a od súdom ustanoveného znalca Ing. Čierneho. Závery znaleckých posudkov sa výrazne líšia, pričom najviac sa zhodujú znalecké posudky Ing. Čierneho a Ing. Kovalíka. Znalecké posudky Ing. Kubišovej na základe nimi predtým rozvedených skutočností nemôžu obstáť. V tejto súvislosti odkázali na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky z 30.apríla 2007 sp.zn. III. ÚS 299/06. Vzhľadom na zásadné rozpory v jednotlivých znaleckých posudkoch sú podľa ich názoru splnené podmienky podľa § 207 ods. 3 C.s.p. a preto navrhli, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.

24. Súd v predmetnej veci nariadil niekoľko pojednávaní, ktoré odročil bez meritórneho prejednania veci zo zdravotných dôvodov buď na strane žalobcov alebo na strane zástupcu žalovaného a v jednom prípade z procesného dôvodu na strane žalovaného, keď súd uznesením zo dňa 30.3.2015 sp.zn.10S/1/2013-322 nepripustil zastúpenie žalovaného spoločnosťou GEODETICCA, s.r.o., IČO: 36572161, pričom bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia. Súd následne nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň 7.9.2016, na ktorom vec meritórne prejednal a odročil na neurčito, za účelom doplnenia dokazovania formou nariadenia znaleckého dokazovania a tiež doplnenia dokazovania ohľadne údajov týkajúcich sa súdnych úschov, prostredníctvom ktorých mali byť poskytnuté finančné prostriedky žalobcom za vyvlastnené pozemky. Po vykonaní znaleckého dokazovania súd nariadil pojednávanie na deň 11.4.2018, s tým, že na týchto pojednávaniach súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom zástupcov strán sporu resp. právnych zástupcov strán sporu, tiež vykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania a okrem toho vykonal listinné dôkazy a to: rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 28.11.2012 č.24307/2012/2962 SV/z.66123/PEk z č.l.4-6, rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 28.11.2012 č.24307/2012/2962 SV/z.66127/ PEk z č.l.7-12, rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.10.2012 z č.l.13-15, Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č.30603/ZoBKZ-315/2012/Stožok/1519/G3DW z č.l.17-22, Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č.30603/ZoBKZ-099/2011/Stožok/1519/G3DW z č.l.23-27, rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 28.11.2012 č.24307/2012/2962 SV/z.66127/PEk z č.l.69-71, list GEODETICCA zo dňa 12.2.2014 z č.l.128, kúpnu zmluvu č.30603/ KZ-287/2014/Stožok/1519/GEOD z č.l.129-130, znalecký posudok č.11/2014 Ing. Márie Kubišovej z č.l.136-148, znalecký posudok č.13/2014 Ing. Márie Kubišovej z č.l.149-161, znalecký posudok č.12/2014 Ing. Márie Kubišovej z č.l.166-177, vyjadrenie Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. zo dňa 6.11.2012 adresované Krajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici vrátane prílohy z č.l.223-228, verejnú vyhlášku - rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.9.2009 z č.l.229-239, originál verejnej vyhlášky - rozhodnutie z prílohovej obálky v spise na č.l.240, oznámenie Obce Stožok zo dňa 29.3.2017 z č.l.415, znalecký posudok č.49/2017 Ing. Jána Čierneho z č.l.425-471, znalecký posudok č.1/2018 Ing. Márie Kubišovej z č.l.498-566, oznámenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 19.10.2016 z č.l.405 a oboznámil sa tiež s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.11U/1/2013 a s originálom pripojeného administratívneho spisu Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici v predmetnej právnej veci, pričom zistil tento skutkový stav. Z rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.10.2012 č: KSU BB-2012-938/2: OŠSS, My súd okrem iného zistil, že vykonávajúc pôsobnosť stavebného úradu vo veci podaného návrhu na vyvlastnenie pozemkov v katastrálnom území Stožok navrhovateľa a investora stavby „rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň“ Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vyvlastnili pre trvalý záber

a obmedzili pre dočasný záber pozemkové nehnuteľnosti v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., IČO: 35919001, zapísané na vlastníka L. F., nar. XX.XX.XXXX v katastrálnom území R., a to pre trvalý záber tam špecifikované parcely s uvedením čísla parcely, čísla LV, poradového čísla na LV, spoluvlastníckeho podielu, záberu v m2, výmery v m2 pripadajúcich na spoluvlastnícky podiel, ceny za m2 v eurách a celkovej výšky náhrady, pričom odkázali na tam špecifikovaný geometrický plán č.31628826-4/2011 podľa DUR geometrický plán č.31628826-14/2012-podľa DSP a znalecké posudky č.91/2011 a 62/2012, pritom celková výmera záberu prislúchajúceho na jeho spoluvlastnícky podiel bola v rozsahu 679,41 m2 za vyvlastňovaciu náhradu 2.105,84 € (trvalý záber pre DUR) a celková výmera v m2 pripadajúca na spoluvlastnícky podiel bola vo výmere 8 m2 za vyvlastňovaciu náhradu 20,46 € (trvalý záber pre DSP). Okrem toho tu bol uvedený aj dočasný záber a ročný záber na dobu určitú, s tým, že doba dočasného záberu začne plynúť odo dňa protokolárneho odovzdania staveniska a skončí dňom oznámenia obmedzovanému, že pozemky sú uvedené do stavu spôsobilom na pôvodné užívanie a ročný záber začne plynúť odo dňa zahájenia prác a skončí dňom oznámenia obmedzovanému, že pozemky sú uvedené do stavu spôsobilom na pôvodné užívanie, kde odkázali aj na znalecký posudok č.65/2012, s tým, že celková výmera dočasného záberu v m2 pripadajúca na jeho spoluvlastnícky podiel bola 2,50 m2 za náhradu 0,54 €/rok a celková výmera ročného záberu pripadajúca na jeho spoluvlastnícky podiel bola 169 m2 za náhradu 40,52 €/rok. V rozhodnutí je tiež uvedené, že boli vznesené námietky vyvlastňovaného, ktorý súhlasil s vyvlastnením, ale nesúhlasil s cenou a požadoval obvyklú trhovú predajnú cenu, a to 20,- €/m2. Námietka bola zamietnutá a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie pozemkov sa vyvlastňovaný v súlade s ustanovením § 8 ods. 4 zákona č.129/1996 Z.z. odkázal na súd. V odôvodnení tohto rozhodnutia je okrem iného uvedené, že všeobecná hodnota 1 m2 časti pozemkov, ktoré sú predmetom trvalého záberu bola zistená znaleckým posudkom č.91/2011 a č.62/2012 a cena nájmu nehnuteľností v dočasnom zábere a dočasnom zábere do 1 roka bola stanovená znaleckým posudkom č.65/2012 vypracované znalcom Ing. Kolomanom Kovalíkom. Z rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.10.2012 č: KSU BB-2012-938/3: OŠSS, My súd okrem iného zistil, že vykonávajúc pôsobnosť stavebného úradu vo veci podaného návrhu na vyvlastnenie pozemkov v katastrálnom území Stožok navrhovateľa a investora stavby „rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň“ Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vyvlastnili pre trvalý záber pozemkové nehnuteľnosti v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., IČO: 35919001, zapísané na vlastníka E. F., nar. XX.X.XXXX v katastrálnom území Stožok, a to pre trvalý záber tam špecifikované parcely s uvedením čísla parcely, čísla LV, poradového čísla na LV, spoluvlastníckeho podielu, záberu v m2, výmery v m2 pripadajúcich na spoluvlastnícky podiel, ceny za m2 v eurách a celkovej výšky náhrady, pričom odkázali na tam špecifikovaný geometrický plán č.31628826-4/2011 podľa DUR geometrický plán č.31628826-14/2012-podľa DSP a znalecké posudky č.91/2011 a 62/2012, pritom celková výmera záberu prislúchajúceho na jeho spoluvlastnícky podiel bola v rozsahu 3906,0 m2 za vyvlastňovaciu náhradu 1.057,96 € V rozhodnutí je tiež uvedené, že boli vznesené námietky vyvlastňovaného, ktorý súhlasil s vyvlastnením, ale nesúhlasil s cenou a požadoval obvyklú trhovú predajnú cenu, a to 20,- €/m2. Námietka bola zamietnutá a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie pozemkov sa vyvlastňovaný v súlade s ustanovením § 8 ods. 4 zákona č.129/1996 Z.z. odkázal na súd. V odôvodnení tohto rozhodnutia je okrem iného uvedené, že všeobecná hodnota 1 m2 časti pozemkov, ktoré sú predmetom trvalého záberu bola zistená znaleckým posudkom č.91/2011 a č.62/2012 a cena nájmu nehnuteľností v dočasnom zábere a dočasnom zábere do 1 roka bola stanovená znaleckým posudkom č.65/2012 vypracované znalcom Ing. Kolomanom Kovalíkom. Z rozhodnutí Ministerstva dopravy, výstavby a regionálne rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 28.11.2012 č.24307/2012/2962 SV/z.66123/Pek a č. 24307/2012/2962 SV/z.66127/ Pek súd okrem iného zistil, že týmito rozhodnutiami zamietli odvolanie A.. L. F. a E. F. a potvrdili rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici, odboru štátnej stavebnej správy č.KSU BB-2012-938/2: OŠSS, My zo dňa 9.10.2012 a č.KSU BB-2012-938/3: OŠSS, My zo dňa 9.10.2012. Zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č.30603/ZoBKZ-315/2012/Stožok/1519/G3DW a zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č.30603/ZoBKZ-099/2011/Stožok/1519/G3DW súd okrem iného zistil, že ako budúci predávajúci je v prvej zmluve uvedený A.. L. F., nar. XX.XX.XXXX a v druhej E. F., nar. XX.X.XXXX a ako budúci kupujúci je v obidvoch uvedená Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35919001, pričom súd konštatuje, že na obidvoch návrhoch týchto zmlúv absentuje podpis budúceho predávajúceho, s tým, že v prvej kúpnej zmluve celková predpokladaná kúpna cena podľa znaleckého posudku bola uvedená vo výške 2.126,48 € a predpokladaná cena po navýšení na 1,2 násobok náhrady v peniazoch mala predstavovať 2.551,78 € a v druhej kúpnej zmluve celková predpokladaná kúpna cena podľa znaleckého posudku je uvedená 1.057,96 € a predpokladaná cena po navýšení o 1,2 násobok náhrady v peniazoch mala predstavovať 1.269,55 €.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 6.11.2012 súd zistil, že ho adresovali Krajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici vo vzťahu k odvolaniam žalobcov voči predmetným rozhodnutiam o vyvlastnení pozemkov pre trvalý záber a obmedzení vlastníckeho práva na pozemkoch v dočasnom zábere pre stavbu rýchlostnej cesty R2 Pstruša - Kriváň v k.ú. Stožok, z ktorého súd okrem iného zistil, že sa v ňom vyjadrovali k žalobcami požadovanej trhovej cene 20,- €/m2, ako i k jednotkovej cene určenej znaleckými posudkami č.91/2011 a č.62/2012 znalca Ing. Kolomana Kovalíka a tiež k otázke navýšenia tzv. 20 % bonusu v zmysle § 6 ods. 1 zákona č.669/2007 Z.z.. Prílohou tohto vyjadrenia bolo stanovisko Ing. Kolomana Kovalíka, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti vo vzťahu k namietaným koeficientom, a to koeficient dopravného napojenia, koeficient intenzity využitia, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy a koeficient technickej infraštruktúry. Z rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.9.2009 č.KSU BB-2009-575/898-3: OŠSS-Di-verejná vyhláška súd okrem iného zistil, že týmto bolo vydané rozhodnutie pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o umiestnení stavby „rýchlostná cesta RII Pstruša

- Kriváň“ na pozemkoch parc.č.-líniová stavba v katastrálnom území Vígľaš - Stožok - Detva - Kriváň. V odôvodnení tohto rozhodnutia je okrem iného uvedené, že rýchlostná cesta R2 (E58) v úseku Zvolen

- Detva - Lučenec - Rimavská Sobota - hranica Košického kraja, nová trasa (kategória R 22,5/100) je zaradená medzi verejnoprospešné stavby v záväznej časti UPN VUC Banskobystrický kraj pod bodom 1.25.1 Cestné infraštruktúry, pre ktorú je po právoplatnom územnom rozhodnutí a po neúspešnom dohadovacom konaní pozemky možné vyvlastniť (§ 38 Stavebného zákona). Z rozhodnutia - verejná vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 21.1.2013 č.03371/2013/SCDPK-03475 súd okrem iného zistil, že týmto rozhodnutím bola povolená stavebníkovi Národná diaľničná spoločnosť, a.s. stavba „rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň“, s tým, že stavba bude realizovaná v katastrálnych územiach Vígľaš - Stožok - Detva - Kriváň v okrese Detva, Banskobystrický kraj, pričom sú tu uvedené jednotlivé katastrálne územia a parcelné čísla pozemkov, pre ktoré sa týka trvalý záber podľa tam špecifikovaných geometrických plánov a obdobne aj pre dočasný záber pozemkov resp. dočasný záber do 1 roka. Z oznámenia Obce Stožok zo dňa 29.3.2017 súd okrem iného zistil, že ho adresovali žalobcovi v I.rade, v ktorom mu oznámili aké prevádzky ktorých spoločností a podnikateľských subjektov v súčasnosti pôsobia v Obci Stožok, s tým, že toto oznámenie sa vydalo na jeho žiadosť. Z oznámenia Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 19.10.2016 súd zistil, že týmto oznámili, že v právnej veci vedenej na ich súde pod sp.zn.22U/1/2013 účastníkov Národná diaľničná spoločnosť, a.s. c/a Belo Klimo boli peňažné prostriedky z predmetnej úschovy dňa 5.10.2016 vyplatené poštovou poukážkou na adresu príjemcu. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.11U/1/2013 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní rozhodol súd uznesením zo dňa 21.5.2013 sp.zn.11U/1/2013-18, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.6.2013, keď súd prijal od zložiteľa - Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35919001 v prospech príjemcu E. F., nar. XX.X.XXXX do úschovy sumu 1.057,96 € zloženú zložiteľom na bežný účet - úschovy Okresného súdu Zvolen. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že predmetom súdnej úschovy je vyvlastňovacia náhrada, ktorej povinnosť výplaty vznikla zložiteľovi na základe rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č.KSU BB-2012-938/3: OŠSS, My zo dňa 9.10.2012. Dňa 12.9.2016 bola na tunajší súd doručená žiadosť E. F. o zaslanie peňazí uložených na súde od Národnej diaľničnej spoločnosti šekovou poukážkou na jeho adresu. Dňa 10.10.2016 bol tunajším súdom vydaný poukaz sp.zn.11U/1/2013-33, ktorým bolo nariadené, aby učtáreň tunajšieho súdu vyplatila peňažnú hotovosť vo výške 1.057,96 € z tam uvedeného účtu Okresného súdu Zvolen príjemcovi E. F., nar. XX.X.XXXX na základe jeho žiadosti o vydanie predmetu súdnej úschovy. Z prednesu právneho zástupcu žalobcov na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že v celom rozsahu zotrvali na podanej žalobe v znení ako bola zmena žaloby pripustená rozhodnutím tunajšieho súdu, s tým, že žaloba bola podaná z dôvodu, že cena za ktorú boli predmetné pozemky vykupované resp. za ktoré boli vyvlastnené považovali žalobcovia za neprimerane nízku a teda v rozpore so zákonom i Ústavou Slovenskej republiky, a z toho dôvodu žiadali, aby žalovaný doplatil predmetný rozdiel v cene v súlade so zákonom č.129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic. Na otázku súdu, aby špecifikoval nárok žalobcu v I.rade ohľadne ročného nájmu vo výške 185,- € za dočasný záber pozemkov, konkrétne odkedy si tento nárok uplatňujú, uviedol, že odo dňa kedy bol podaný návrh na zmenu žalobného návrhu, teda od 31.10.2013. Pokiaľ ide o výšku uplatnených nárokov, odkázal na znalecké posudky Ing. Márie Kubišovej, konkrétne znalecké posudky č.11, 12 a 13 roku 2014, kde znalec určil trhovú cenu predmetných nehnuteľností vo výške 13,40 €/m2 a vo vzťahu k ročnému nájmu 1,08 €/ m2. Na otázku súdu, či v požadovanom petite žaloby zohľadnili už vyplatené sumy zo strany žalovaného v prospech žalobcov, resp. či boli sumy z titulu vyvlastnenia žalobcom uhradené, uviedol, že žalobcom

boli peňažné prostriedky v príslušných výškach tak, ako boli uvedené v jednotlivých rozhodnutiach zaslané v zákonných lehotách, avšak ani jeden zo žalobcov tieto peňažné prostriedky neprevzal a preto v petite žaloby tieto neboli nijakým spôsobom zohľadnené, keďže boli žalobcami vrátené. Trval na tom, aby súd tak znalecké posudky vypracované Ing. Kovalíkom, ako aj Ing. Kubišovou považoval za rovnocenné, pričom zotrvali na názore, že cena uvedená v znaleckých posudkoch Ing. Kovalíka je podhodnotená. Vyjadrili súhlas, aby bolo v konaní ako dôkaz nariadené znalecké dokazovanie, avšak nesúhlasil, aby sa vychádzalo z výkupných cien stanovených žalovaným. Na pojednávaní nariadenom po vykonanom znaleckom dokazovaní právny zástupca žalobcov okrem iného k veci uviedol, že zotrváva na podanej žalobe s odkazom na znalecké posudky, ktoré v konaní predložili vrátane vyjadrenia znalkyne k obsahu týchto znaleckých posudkov, pričom odkázali na podanie, ktoré údajne doručovali súdu deň pred pojednávaním, hoci boli informovaní zo strany súdu, že takýmto podaním súd nedisponuje a taktiež obdobne ohľadne čiastočného späťvzatia žaloby. Na to právny zástupca žalobcov špecifikoval, že berú žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo vzťahu k žalobcovi v I.rade vo výške 2.126,30 € a vo vzťahu k žalobcovi v II.rade vo výške 1.057,96 €. K vyjadreniu protistrany, že najdôveryhodnejšie sú znalecké posudky Ing. Kovalíka s poukazom na to, že boli vypracované v rozhodnom čase, uviedol, že za prijatia takéhoto názoru by nikdy nemohlo byť efektívne postupované v zmysle § 8 zákona č.129/1996 Z.z.. Na otázku súdu, aby špecifikoval obdobie, za ktoré si žalobca v I.rade uplatňuje nárok na náhradu za dočasný záber pozemkov, uviedol, že im nie sú známe skutočnosti, kedy boli zahájené práce resp. kedy došlo k protokolárnemu odovzdaniu staveniska a navrhli, aby súd ako dôkaz vykonal formou vyzvania žalovaného na preukázanie predmetných skutočností, s tým, že oni špecifikovali tento nárok tak, že si ho žalobca v I.rade uplatňuje od 1.1.2013 do doručenia oznámenia žalobcovi v I.rade zo strany žalovaného po dátume vydania tohto rozsudku o uvedení pozemku do stavu spôsobilého na pôvodné užívanie toho ktorého pozemku, s tým, že trval na tom, že takýto petit je vykonateľný. Z prednesu poverenej zamestnankyne žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že žalobcovia nijakým konkrétnym spôsobom nespochybnili všeobecnú trhovú cenu určenú znaleckými posudkami Ing. Kovalíka. Tiež uviedla, že peňažné prostriedky, ktoré predstavovali výplatu za výkup predmetných pozemkov žalovaný, potom čo boli žalobcami vrátené, vložili do súdnych úschov podľa trvalého bydliska žalobcov, s tým, že podrobnejšie údaje vo vzťahu k predmetným úschovám oznámi súdu dodatočne. Uviedla tiež, že nenamietajú vypracovanie znaleckých posudkov v rámci dokazovania v tomto súdnom konaní, avšak navrhla, aby pri jeho vypracovaní bola použitá porovnávacia metóda, s tým, že budú predložené uzavreté kúpne zmluvy resp. nájomné zmluvy so žalovaným. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali ich dovtedajších písomných vyjadrení, ako i ústnych prednesov, najmä odkázali na ich posledné vyjadrenie zo dňa 27.3.2018. Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcami na pojednávaní, s týmto vyjadrili súhlas, keďže sa jednalo o časť nároku, ktorý už predtým rozporovali s poukazom na to, že sa jedná o časť, v ktorej žalovaný už v prospech žalobcov plnil. Vo zvyšnej časti žiadali žalobu zamietnuť a pokiaľ ide o nárok z titulu dočasného záberu, tento ako taký nespochybnili, ale nevedeli sa vyjadriť k jeho rozsahu, hoci boli súdom vyzvaní, aby sa vyjadrili ku skutočnostiam, kedy malo dôjsť k protokolárnemu odovzdaniu predmetného stanoviska resp. kedy malo dôjsť k zahájeniu prác a tiež kedy bolo žalobcom oznámené, že predmetné pozemky sú uvedené do stavu spôsobilom na pôvodné užívanie, keď namietali, že táto výzva súdu bola uskutočnená len deň pred pojednávaním. Na záver uviedli, že požiadali Ing. Kovalíka, aby s poukazom na ustanovenie § 209 C.s.p. doplnil ním vypracované znalecké posudky o predmetnú doložku tak, aby mohli byť považované za rovnocenné s posudkami súdom ustanoveného znalca, s tým, že pokiaľ sa im takéto dôkazy podarí získať, dodatočne ich obratom doručia súdu. Taktiež žiadali poskytnúť dodatočnú lehotu vo vzťahu k možnosti vyjadriť sa k dĺžke trvania dočasného záberu. Zo znaleckých posudkov č.11/2014, č.13/2014 a č.12/2014 Ing. Márie Kubišovej, znalca v odbore stavebníctvo - pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 21.3.2014 súd okrem iného zistil, že úlohou znalca v týchto znaleckých posudkoch bol odhad hodnoty nehnuteľností - stanovenie všeobecnej hodnoty tam špecifikovaných pozemkov v katastrálnom území R., obec R., okres G. resp. v znaleckom posudku č.12/2014 stanovenie všeobecnej hodnoty - nájmu príslušných pozemkov, s tým, že dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosti ohodnocujú bol 27.február 2014, pričom v znaleckom posudku č.11/2014 bola určená v závere všeobecná hodnota spoluvlastníckych podielov na tam špecifikovaných parcelách týkajúcich sa žalobcu v I.rade vo vzťahu k trvalému záberu vo výške 9.200,- €. V znaleckom posudku č.13/2014 bola v závere uvedená všeobecná hodnota tam špecifikovaných pozemkoch v celkovej sume 5.200,- € vo vzťahu k príslušnému spoluvlastníckemu podielu. V znaleckom posudku č.12/2014 bola v závere uvedená všeobecná hodnota tam špecifikovaného spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach 2.300,- € a vo vzťahu k nájmu bola určená suma 185,- € ročne.

Zo znaleckých posudkov č.1/2018, č.2/2018 a č.3/2018 zo dňa 2.1.2018, 4.1.2018 resp. 5.1.2018 znalca Ing. Márie Kubišovej, znalca v odbore stavebníctvo - pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností súd okrem iného zistil, že úlohou znalca bol odhad hodnoty nehnuteľností - stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov ku dňu vyvlastnenia vo vzťahu k tam špecifikovaných pozemkom v katastrálnom území R., obec R.Ž., okres G. resp. v znaleckom posudku č.2/2018 stanovenie všeobecnej hodnoty ku dňu vyvlastnenia - nájmu tam špecifikovaných pozemkov, pričom dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosti ohodnocujú bol 31.december 2012, s tým, že všetky tieto 3 znalecké posudky obsahujú vyhlásenie podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Všeobecné hodnoty spoluvlastníckeho podielu k tam špecifikovaným pozemkom uvedené v závere toho ktorého znaleckého posudku sú zhodné s predchádzajúcimi znaleckými posudkami t.j. 9.200,- € vo vzťahu k nájmu 185,- € ročne a v znaleckom posudku č.3/2018 5.200,- €. Zo znaleckých posudkov č.62/2012, č.91/2011 a č.65/2012 znalca Ing. Kolomana Kovalíka súd okrem iného zistil, že v znaleckých posudkoch č.62/2012 a 91/2011 bolo úlohou znalca stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov podľa tam špecifikovaných geometrických plánov v katastrálnom území R., obec R., okres G. a v znaleckom posudku č.65/2012 bolo úlohou znalca stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov podľa tam špecifikovaného geometrického plánu v k.ú. R., obec R., okres G., s tým, že znalecký posudok č.91/2011 bol vypracovávaný k dátumu 28.10.2011, znalecký posudok č.62/2012 k dátumu 12.7.2012 a znalecký posudok č.65/2012 bol vypracovávaný k dátumu 31.7.2012. Zo znaleckého posudku č.49/2017 znalca Ing. Jána Čierneho zo dňa 3.9.2017 súd okrem iného zistil, že v zmysle predmetného uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo nariadené toto znalecké dokazovanie bolo úlohou znalca určiť všeobecnú - trhovú cenu spoluvlastníckych podielov pôvodne patriacich žalobcom na predmetných nehnuteľnostiach ku dňu 9.10.2012 resp. určiť všeobecnú hodnotu nájmu príslušnej časti pozemkov, ktorých vlastníkom resp. podielovým spoluvlastníkom bol žalobca v I.rade, a to tiež ku dňu 9.10.2012, s tým, že príslušné pozemky boli tam špecifikované s uvedením parcelného čísla, druhu pozemku, celkovej výmery a príslušného spoluvlastníckeho podielu. V závere tohto znaleckého posudku znalec na prvú otázku odpovedal, že všeobecná hodnota trhovej ceny spoluvlastníckych podielov tam špecifikovaných pozemkov patriacich žalobcovi v I.rade je 4.079,09 €. Všeobecná hodnota - trhová cena spoluvlastníckych podielov tam špecifikovaných pozemkov patriacich žalobcovi v II.rade je 2.213,75 € a všeobecná hodnota nájmu príslušných častí pozemkov, ktorých vlastníkom resp. podielovým spoluvlastníkom bol žalobca v I.rade ku dňu 9.10.2012, bola 55,22 €/rok.

25. Podľa § 108 ods. 1 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“), pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“). Podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa § 111 ods. 1 Stavebný zákon, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Podľa § 111 ods. 2 Stavebného zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa § 8 ods. 1 zákona č.129/1996 o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len „citovaný právny predpis“), ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 8 ods. 3 citovaného právneho predpisu, ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi. Podľa § 6 ods. 1 zákona č.669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1,2 násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov.

Podľa Prílohy 3 Postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb vyhlášky č.492/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku A) Základné pojmy a názvoslovie bod 1, všeobecná hodnota (VŠH), všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. B) Základné postupy, ohodnocovanie nehnuteľnosti a stavieb, všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami a) porovnávacia metóda, b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu), c) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos), d) metóda polohovej diferenciácie. Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. Pri ohodnocovaní nehnuteľností a stavieb nemocníc a zdravotníckych zariadení sa ako jedna z metód vždy použije metóda polohovej diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zohľadňuje najmä faktor - súčasný technický stav. Podľa § 207 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. Podľa § 207 ods. 3 C.s.p., návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Podľa § 209 ods. 1 C.s.p., súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Podľa § 209 ods. 2 C.s.p., ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

26. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 11.4.2018 zobrali žalobu čiastočne späť, a to konkrétne v časti o zaplatenie istiny vo vzťahu k žalobcovi v I.rade vo výške 2.126,30 € a vo vzťahu k žalobcovi v II.rade vo výške 1.057,96 €. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v týchto častiach konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcov so žalobou, keď žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na predmetnom pojednávaní vyjadril s týmto čiastočným späťvzatím súhlas.

27. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcov, po čiastočnom späťvzatí žaloby, je čiastočne dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo v konaní sporné, že žalobcovia boli vlastníkmi resp. podielovými spoluvlastníkmi pozemkových nehnuteľností a okrem iných aj vo vzťahu k týmto pozemkom bolo Krajským stavebným úradom v Banskej Bystrici dňa 9.9.2009 vydané pre žalovaného rozhodnutie o umiestnení stavby „Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň“ na pozemkoch v katastrálnom území Vígľaš - Stožok - Detva - Kriváň, pričom táto rýchlostná cesta bola zaradená medzi verejnoprospešné stavby, pre ktorú bolo možné po právoplatnom územnom rozhodnutí a neúspešnom dohadovacom konaní pozemky vyvlastniť. Taktiež nebolo v konaní sporné, že žalobcovia boli žalovaným prostredníctvom spoločnosti GEODETICCA, s.r.o. vyzvaný na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, ktorých podielovými spoluvlastníkmi boli aj žalobcovia, avšak zo strany žalobcov nedošlo k uzatvoreniu zmlúv o budúcej kúpnej zmluve, keďže žalobcovia nesúhlasili s navrhnutou cenou resp. náhradou za výkup pozemkov,

ktorých výška bola určená na základe predmetných znaleckých posudkov Ing. Kovalíka, a to ani potom čo kúpna cena bola navýšená na 1,2 násobok náhrady takto určenej všeobecnej ceny predmetných pozemkov. Z toho dôvodu bolo rozhodnutiami Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.10.2012 rozhodnuté o tom, že pozemkové nehnuteľnosti zapísané na žalobcu v I.rade sa vyvlastňujú pre trvalý záber a obmedzujú pre dočasný záber v prospech žalovaného, s tým, že v tomto rozhodnutí bola zároveň určená výška vyvlastňovacej náhrady v celkovej sume 2.126,30 € z titulu trvalého záberu a suma 41,06 € ako celková náhrada dočasného záberu ročne. Pokiaľ ide o žalobcu v II.rade, tiež bolo rozhodnuté, že sa predmetné pozemkové nehnuteľnosti vyvlastňujú pre trvalý záber v prospech žalovaného, keď zároveň bola určená celková výška vyvlastňovacej náhrady v sume 1.057,96 €. Keďže žalobcovia ani v rámci vyvlastňovacieho konania nesúhlasili s cenou, ktorá bola takto určená, boli v súlade s ustanovením § 8 ods. 4 zákona č.129/1996 Z.z. odkázaní uplatniť si svoje nároky na súde. V priebehu konania žalobcovia podaním zo dňa 3.4.2014, doručené tunajšiemu súdu dňa 4.4.2014 upresnili petit podanej žaloby, s tým, že na základe tohto návrhu súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 13.5.2014 sp.zn.10S/1/2013-178, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2014, pričom žalobca v I.rade sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.200,- € za trvalý záber pozemkov a ročný nájom 185,- € za dočasný záber pozemkov a žalobca v II.rade sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.200,- € za trvalý záber pozemkov. Predmetom konania tak bolo určenie výšky náhrady za vyvlastnené pozemky, či už formou trvalého alebo dočasného záberu v sume zodpovedajúcej trhovej cene, v dôsledku čoho súd mal za to, že v konaní je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré je potrebné odborné znalosti, v dôsledku čoho súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca, keď mal za to, že nepostačuje vyžiadanie si odborného vyjadrenia. Okrem súdom nariadeného znaleckého dokazovania, ktorého výsledkom bol predmetný znalecký posudok č.49/2017 znalca Ing. Jána Čierneho, boli v konaní predložené aj súkromné znalecké posudky, tak zo strany žalobcov, ako i zo strany žalovaného, avšak súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený súdnym znalcom v tomto súdnom konaní, a to z nasledovných dôvodov. Pokiaľ ide o znalecké posudky Ing. Márie Kubišovej, predložené žalobcami, tieto znalecké posudky č.11/2014, 12/2014 a 13/2014 boli podľa názoru súdu vypracovávané k dátumu, ktorý nezodpovedá času v zmysle ustanovenia § 111 ods. 2 Stavebného zákona v spojení s § 8 ods. 3 zákona č.129/1996 Z.z.. Následne síce boli predložené ďalšie znalecké posudky č.1 až 3/2018 Ing. Márie Kubišovej, v zmysle ktorých už sa predmetné nehnuteľnosti ohodnocovali k dátumu 31.12.2012, avšak všeobecná hodnota bola úplne totožná ako v predchádzajúcich posudkoch, s tým, že znalkyňa sa nijakým spôsobom s týmto nevysporiadala. Pokiaľ ide o znalecké posudky, na ktoré odkazoval žalovaný, t.j. znalecké posudky Ing. Kolomana Kovalíka č.91/2011, č.62/2012 a č.65/2012, tieto jednak neobsahovali doložku v zmysle § 209 ods. 2 C.s.p., tiež boli vypracovávané k rôznym dátumom resp. nehnuteľnosti boli k rôznym dátumom ohodnocované, najmä znalecký posudok č.91/2011 a vzhľadom na to vychádzal súd zo znaleckého posudku č.49/2017 súdom určeného znalca Ing. Jána Čierneho, ktorý určoval všeobecnú - trhovú cenu presne ku dňu vyvlastnenia, t.j. 9.10.2012, pričom súd mal za to, že znalec v podanom znaleckom posudku dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne zdôvodnil svoje postupy pri určení všeobecnej ceny a podľa názoru súdu boli rešpektované všetky náležitosti vyhlášky č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného, že súdny znalec svojvoľne použil koeficient povyšujúcich faktorov, keď súd má za to, že podľa Prílohy 3 predmetnej vyhlášky tieto tam nie sú uvedené taxatívne, ale príkladmo a preto znalec má možnosť medzi povyšujúce faktory uviesť aj ďalšie, pokiaľ tieto dostatočným spôsobom zdôvodní, k čomu v tomto prípade aj došlo. Rovnako pokiaľ žalovaný namietal znalcom použitú rôznu jednotkovú východiskovú hodnotu, v niektorých prípadoch 50 %, v iných 60 %, súd aj v tomto prípade má za to, že bolo postupované v súlade s predmetnou Prílohou 3, konkrétne v časti E.3. Metóda polohovej diferenciácie - E.3.1. Pozemky. Súd teda ustálil, že všeobecná hodnota - trhová cena spoluvlastníckych podielov predmetných pozemkových nehnuteľností patriacich žalobcovi v I.rade bola 4.079,09 €, s tým, že od tejto sumy súd odpočítal čiastku 2.126,30 €, ktorú žalovaný v prospech žalobcu v I.rade už plnil, na základe rozhodnutie o vyvlastnení pozemkových nehnuteľností pre trvalý záver, s tým, že žalobca v I.rade tieto peňažné prostriedky neprevzal, avšak súd vyhodnotil, že zo strany žalovaného došlo k plneniu aj prostredníctvom uloženia do súdnej úschovy, z ktorej následne boli v priebehu súdneho sporu tieto peňažné prostriedky v prospech žalobcu v I.rade aj vyplatené. V dôsledku toho súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v I.rade sumu 1.952,61 € a v prevyšujúcej časti, pokiaľ ide o nárok z titulu náhrady za trvalý záber, žalobu vo vzťahu k žalobcovi v I.rade zamietol. Obdobne súd postupoval aj vo vzťahu k žalobcovi v II.rade, keď súd ustálil, že všeobecná hodnota - trhová cena spoluvlastníckych podielov predmetných pozemkových nehnuteľností patriacich žalobcovi v II.rade bola 2.213,75 €, od ktorej súd odpočítal sumu 1.057,96 €,

ohľadne ktorej už žalovaný svoju povinnosť voči žalobcovi v II.rade plnil formou poskytnutej peňažnej náhrady za vyvlastnenie pre trvalý záber, tiež v dôsledku omeškania žalobcu v II.rade ako veriteľa formou súdnej úschovy, v dôsledku čoho žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi v II.rade sumu 1.155,79 € a v prevyšujúcej časti súd žalobu vo vzťahu k žalobcovi v II.rade tiež zamietol. Pokiaľ ide o nárok z titulu dočasného záberu pozemkov vo vzťahu k žalobcovi v I.rade, ktorý bol ním uplatnený vo výške 185,- € ročne, súd poukazuje na to, že žalobca v I.rade nijakým spôsobom pôvodne nešpecifikoval za aké obdobie si tento nárok uplatňuje, teda odkedy resp. dokedy, s tým, že súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu tak na pojednávaní dňa 7.9.2016, ako i na pojednávaní dňa 11.4.2018 vyzýval, aby tento nárok špecifikoval, keď na pojednávaní v roku 2016 právny zástupca žalobcu v I.rade uviedol, že si nárok uplatňujú odo dňa, kedy bol podaný návrh na zmenu žalobného návrhu, čiže od 31.10.2013 a na pojednávaní dňa 11.4.2018 na tú istú otázku uviedol, že si tento nárok žalobca v I.rade uplatňuje od 1.1.2013 do doručenia oznámenia žalobcovi v I.rade zo strany žalovaného po dátume vydania tohto rozsudku ohľadne uvedenia pozemku do stavu spôsobilého na pôvodné užívanie predmetného pozemku. Žalovaný sa k tejto otázke v priebehu konania nevyjadril, s tým, že na pojednávaní dňa 11.4.2018 žiadali, aby im súd poskytol dodatočnú lehotu na vyjadrenie k tejto otázke, avšak súd považoval za nehospodárne odročovať pojednávanie za týmto účelom, keď priamo z predmetného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.10.2012 č: KSU BB-2012-938/2: OŠSS, My vyplýva čas, kedy mala doba dočasného záberu resp. ročného záberu začať plynúť (deň protokolárneho odovzdania staveniska resp. deň zahájenia prác) a tiež kedy mala skončiť, t.j. oznámením obmedzovanému, že pozemky sú uvedené do stavu spôsobilom na pôvodné užívanie. Žalovaný nespochybnil základ tohto nároku žalobcu v I.rade, spochybňoval jeho výšku vo vzťahu k dĺžke trvania takéhoto dočasného záberu, avšak nijakým spôsobom neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že došlo zo strany žalovaného k predmetnému oznámeniu vo vzťahu k žalobcovi v I.rade, avšak na druhej strane súd zastáva názor, že nie je možné takýto nárok priznať aj do budúcnosti a preto tento obmedzil ku dňu vyhlásenia rozsudku, v dôsledku čoho za rok 2018 priznával pomernú časť nároku v trvaní 121 dní, a to vo výške 18,30 € (55,22 € : 365 dní x 121 dní) a pokiaľ ide o začiatok tejto doby, vychádzal súd z dátumu pripustenia zmeny návrhu na začatie konania, ktorým bol tento nárok uplatnený, ktoré uznesenie nadobudlo dňa 16.6.2014, s tým, že ohľadne výšky nároku súd vychádzal tiež zo znaleckého posudku č.49/2017 znalca Ing. Jána Čierneho, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu príslušných častí pozemkov, ktorých podielovým spoluvlastníkom bol žalobca v I.rade ku dňu 9.10.2012 vo výške 55,22 € ročne a vo zvyšnej časti vo vzťahu k žalobcovi v I.rade aj ohľadne tohto nároku žalobu zamietol.

28. Súd neprihliadol na podanie žalobcov zo dňa 10.4.2018 vrátane príloh, keďže toto bolo súdu doručené až po vyhlásení rozsudku dňa 16.4.2018.

29. Súd nepripustil návrh žalovaného na doplnenie dokazovania formou znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, nakoľko podľa názoru súdu neboli splnené podmienky v zmysle § 207 ods. 3 C.s.p.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko boli žalobcovia len v časti úspešní v tomto konaní, súd posudzoval pomer úspechu strán sporu, pričom ustálil, že tento bol na strane žalovaného, a to vo vzťahu k obidvom žalobcom, keď síce rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a súd by v takom prípade mal v zásade vychádzať z toho, že pokiaľ ide o základ nároku boli žalobcovia v konaní úspešní v celom rozsahu, avšak v tomto konkrétnom prípade súd zastáva názor, že v tej časti, v ktorej súd konanie zastavoval vo vzťahu k obidvom žalobcom, toto zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia, keď bolo v konaní preukázané, že ešte pred začatím tohto súdneho sporu žalovaný v prospech žalobcov plnil, keď im vyplatil náhradu za vyvlastnené pozemkové nehnuteľnosti, avšak žalobcovia tieto peňažné náhrady odmietli prevziať a následne preto žalovaný bol nútený plniť formou uloženia týchto peňažných náhrad do súdnych úschov. Na základe týchto skutočností potom súd priznal žalovanému nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi v I.rade v rozsahu 54 % a voči žalobcovi v II.rade v rozsahu 60 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.