Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoE-7-2018.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/7/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. J. č. XXX, o vymoženie sumy XXX,XX EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu P. nad O. č.k. XEr/XXX/XXXX - 28 zo dňa 06. marca 2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Q.. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 27.07.2006 sp. zn. SR XXXX/XX, pričom nárok oprávneného vychádzal zo Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 16.05.2005. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 (ďalej len „Smernica Rady“), opierajúc sa o závery rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., rozhodnutí vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial a C-168/05 Mostaza Claro, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný súd vyhodnotil uzatvorenú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej medzi zmluvnými stranami vznikol spotrebiteľský vzťah. Uviedol, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok uzavretej zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným je formulárového typu, pričom spotrebiteľ, povinný, nemal možnosť ovplyvniť obsah všeobecných obchodných podmienok, s ktorými splynula aj rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka v tejto podobe bola exekučným súdom posúdená ako neprijateľná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže platne a účinne založiť právomoc rozhodcovského súdu a predložený rozhodcovský rozsudok je tak nulitným právnym aktom, čím je daný rozpor predloženého exekučného titulu so zákonom.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádzal konanie o žalobách o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na skutočnosť, že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať o.i. súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu oprávnenie na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).
5. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predložený rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc založil na rozhodcovskej doložke ako súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17/, na ktoré odkazuje Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 16.05.2005. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že táto rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.
6. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, a povinným, fyzickou osobou, nepodnikateľom, ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah. Použitie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj ostatných právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa teda nie je vylúčené.
7. Na doplnenie argumentácie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
8. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
9. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o úvere na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka tak netransparentne splýva s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej úverovej zmluvy. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami a k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Navyše, z obsahu spisu, formy všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré neboli povinnou osobitne podpísané, ani nijako nevyplýva, že by mali zaväzovať práve tohto účastníka zmluvného vzťahu, tu povinného.
10. Vo vzťahu k ostatným dôvodom neplatnosti predloženej rozhodcovskej doložky a s tým súvisiacej materiálnej nevykonateľnosti predloženého rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Dôkazom toho, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej doložky ako neoddeliteľnej súčasti Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a jej predloženie povinnému bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú doložku neuzavrieť. To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.
11. Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred. Spotrebiteľ v takejto situácii nie je schopný ovplyvniť podmienky formulárovej zmluvy. Rozhodcovskú doložku nevyjednanú individuálne je možné považovať za neprijateľnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou či rozhodcovskou doložkou je potrebné uviesť, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany platne delegujú právomoc. Často je rozhodcovská doložka koncipovaná len ako súčasť všeobecných zmluvných podmienok typovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto prípade. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu určená súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch sporových strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, sú plne namieste obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať a jej postavenie je tak znevýhodnené.
12. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre povinnú osobu ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý dlžník výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Dlžník, ktorý by sa rozhodol osobitne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania konkrétnych zmluvných podmienok. Ak si má zmluvná strana individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia
pripúšťajúce rozhodcovské konanie, je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená osobe v postavení dlžníka, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený, veriteľ, poskytovateľ úveru a dodávateľ služby, sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.
13. Podstatnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daní jej neplatnosť podľa § 39 OZ a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), v zmysle ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.
14. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné podmienky je bezpochyby možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka nevyjednaná individuálne zo strany spotrebiteľa, ale predložená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.
15. Navyše, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky pre absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t.j. § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany, ktoré nie sú v pozícii spotrebiteľa.
16. Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Zohľadniac skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 27.07.2006 sp. zn. SR XXXX/XX ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.
17. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že exekučný súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a neskúmal, či medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nedošlo k uzavretiu samostatnej rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Exekučnému súdu bola predložená kópia Zmluvy o úvere s jej neoddeliteľnou súčasťou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Vyplýva z toho, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, pričom túto skutočnosť nevyvrátil ani samotný oprávnený tým, aby spolu s odvolaním predložil konajúcemu súdu platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu.
18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.
19. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).
21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).