Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-170-2016.pdf
PDF · 144.06 KB
Case nature
Area
Subarea
50C/170/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: A. T., D.. XX.XX.XXXX, X. O.M. X, XXX XX S., zast. Mgr. Stanislav Hutňan, advokát, Moskovská 18, Bratislava, proti žalovanému: Bytové družstvo Vlčie Hrdlo, IČO: 35859831, Vlčie Hrdlo 63, Bratislava, zast. JUDr. Katarína Juričková, advokát, Drieňová 14, Bratislava, o zaplatenie 2.690,41 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zaplatenie sumy 45,10 € z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2016, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.690,41€ s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je bytovým družstvom založeným za účelom prideľovania bytových a nebytových jednotiek, správy domu a majetku družstva a poskytovania služieb spojených s užívaním ubytovacích jednotiek a nebytových priestorov. Žalovaný je vlastníkom bytov a nebytových priestorov a pozemkov evidovaných na U. Č.. XXXX, U. Č.. XXXX, U. Č.. XXXX V. U. Č..XXXX, vedených Okresným úradom v Bratislave, katastrálny odbor, pre okres N. L., P. N. - O..Č.. F., G..Ú.. F.. Žalovaný vznikol s cieľom kúpy ubytovacích jednotiek, ich preklasifikovania na byty, správu domu a poskytovania služieb spojených s užívaním bytových jednotiek.
3. Pre účely financovania kúpy ubytovní a na účel ich rekonštrukcie si žalovaný vzal na základe Úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX R. dňa XX.XX.XXXX investičný úver z banky ISTROBANKA, a.s. ( od 01.06.2009 právny nástupca ČSOB, a.s.) vo výške 121 443 000 Sk. Úver bol splácaný jednotlivými členmi družstva priebežne v súlade s povinnosťou vyplývajúcou im zo stanov bytového družstva uvedenou v čl. VI., ods. 2, písm. b). Jednotlivé splátky úveru boli určené zmluvou o ubytovaní, či neskôr nájomnou zmluvou. Tieto boli pôvodne počítané na základe Cenníka bytových jednotiek, schváleného na členskej schôdzi bytového družstva dňa 28.06.2005, neskôr boli výmery upravené podľa skutočných hodnôt tak, ako boli pri jednotlivých bytoch zapísané v katastri nehnuteľností.
4. Nakoľko žalobca odkúpil byt do osobného vlastníctva, vyplatil žalovaným vypočítanú zostatkovú hodnotu úveru vopred a uhrádzal preto cenu bytu formou 69 splátok vo výške 137,56 € a následne vyplatením jednorazovej odkúpnej ceny vo výške 5 292,68 €.
5. V mesiaci október 2014 boli jednotliví členovia družstva výveskou na oznamovacej tabuli oboznámení, že úver je splatený, takže v mesiaci november 2014 je potrebné začať platiť zálohové platby podľa nových predpisov. K vyúčtovaniu úveru bol povinný žalovaný, napriek tomu tak neurobil. Žalobca ho požiadal viackrát o vyúčtovanie úveru, naposledy písomnou žiadosťou, ktorou požiadal o kompletné vyúčtovanie úveru tak, aby bolo zrejmé vyúčtovanie prostriedkov určených na splatenie úveru pripadajúcich na byt žalobcu, ktoré boli vyplatené do družstva od začiatku splácania úveru, voči sume splátok úveru s príslušenstvom úveru, ktoré vyplatilo družstvo záložnému veriteľovi ČSOB, a.s.. Napriek tomu žalovaný k vyúčtovaniu bez odôvodnenia nepristúpil. Na základe informácií dostupných žalobcovi, žalobca uhradil žalovanému ako splátku úveru ďaleko vyššiu sumu, ako je tá, ktorá by pripadala na podlahovú plochu jeho bytu, pričom tento preplatok predstavuje 2690,41 €, čo je bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je povinný vydať žalobcovi.
6. K otázke premlčania žalobca uviedol, že nakoľko mu žalovaný neposkytol informácie ohľadom ceny úveru (splácaná istina, úroky a poplatky), oficiálne nebolo do dňa podania žaloby možné ustáliť, či k bezdôvodnému obohateniu došlo. V priebehu roku 2016 sa však žalobca začal venovať otázke platieb úveru a zistil, že k preplatku, a teda k vzniku bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného došlo, avšak ani s vynaložením všetkého úsilia sa žalobca nemohol pred novembrom 2014, kedy došlo k zníženiu zálohových platieb z dôvodu úhrady úveru, dozvedieť o vzniku preplatku a o bezdôvodnom obohatení žalovaného. S ohľadom na spôsob komunikácie žalovaného so žalobcom a ignorovanie opakovaných výziev na vyúčtovanie úveru, konal žalovaný úmyselne s cieľom obohatiť sa, preto žalobca považuje za rozhodnú desaťročnú premlčaciu lehotu v súlade s § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V každom prípade od doby bezdôvodného obohatenia neprešli viac ako tri roky, preto má za to, že lehota na uplatnenie práva je dodržaná.
7. Žalobca je členom družstva S.L. C. Č.. XXXX a je zároveň aj vlastníkom bytu č. X-XX, na X. A.., S. S. C. Č.. XX, zapísaný na LV č. XXXX. Výmera bytu je XX,XX O.?. Na základe výpočtov žalobcu, mal žalobca uhradiť čiastku 12.093,91 € (334,363 € x 36,17 m?). Žalobca ale uhradil za svoj byt spolu čiastku 14.784,32 €. Výška jednotlivých splátok, ktoré uhrádzali jednotliví členovia družstva, boli zo strany žalovaného vypočítané nasledovne: Celkový počet splátok, ak by nedošlo k predčasnému splateniu úveru, je 103. Splátky boli uhrádzané od začiatku splácania úveru (1.4.2006), boli vypočítané pôvodne podľa predpokladanej výmery s tým, že na 1 m? pripadal úver vo výške 3,71 €. V takto určenej výške uhrádzali jednotliví členovia družstva svoj podiel na úvere až do 01.04.2012 (spolu 72 splátok). Následne po prekvalifikovaní ubytovacích jednotiek na bytové jednotky sa upravila výmera bytov podľa reálneho stavu v súlade s novými listami vlastníctva a súčasne sa znížila splátka na 1 m? úveru na 3,- € /m?, ktoré členovia uhrádzali až do úplného splatenia úveru (do 10.2014 vrátane) v počte 31 splátok podľa novej výmery.
8. Niektorí členovia vyplatili byt predčasne, pritom výška doplatku sa vypočítala práve s ohľadom na vyššie uvedené, pričom prebehli dve "vlny" predčasného odkupovania bytov a to k 31.12.2011 a 31.03.2012. Žalobca bol jedným z tých, ktorí vyplatili úver predčasne. Uhradil spolu za byt čiastku 14.784,32 €, tak preplatil čiastku v sume 2.690,41 €.
9. K otázke výpočtu podlahovej plochy, ktorá je rozhodná pre zistenie výšky úveru pripadajúcej na byt žalobcu uviedol, že pomerná časť pripadajúca na jednotlivých členov a nájomcov bytov bola definovaná ako podiel obytnej plochy družstevnej ubytovacej jednotky, ktorý užíva člen družstva, k celkovej ploche všetkých ubytovacích jednotiek domu. Spolu plocha pod úverom (U. XXXX, U. XXXX, U. XXXX V. U. XXXX), čo činí spolu 14.781,62 m2, preto celkovo zaplatená istina v sume 4.942.428,72 € k podlahovej ploche na 1m2 je vypočítaná v sume 334,363 €.
10. K vyčísleniu výšky bezdôvodného obohatenia uviedol, že ako vlastník bytu č. 4-04, 6 p. vchod 56 o rozlohe 36,17 m2, kedy by mal zaplatiť čiastku 12.093,91 € ( 334,363 € x 36,17 m2), uhradil 103 splátok po 3,71 €/m2 od 01.04.2006, ale po prekvalifikovaní ubytovní na byty uhrádzal sumu 3 € /m2, teda až do celkového splatenia úveru do októbra 2014. Niektorí členovia v snahe získať byt do osobného vlastníctva vyplatili byt predčasne. Žalobca bol jedným z tých, ktorí vyplatili úver predčasne. Výška doplatku určená žalovaným predstavovala sumu 5 292,68 €, ktorú sumu žalobca uhradil prevodom na účet žalovaného dňa 14.12.2011. Žalobca súčasne uhradil všetky splátky úveru do 31.12.2011. Žalobca uhradil spolu za svoj byt sumu 14.784,32 €; svoj byt tak preplatil o 2 690,41 €, ktorú čiastku si uplatňuje touto žalobou od
žalovaného. Žalovaný nevyúčtoval úver voči splátkam jednotlivých členov družstva, napriek skutočnosti, že požiadal žalobca o kompletné vyúčtovanie úveru a pretože jednotlivé splátky úveru boli uhrádzané na účet žalovaného, žalobca má za to, žalovaný nevyčíslil celkovú cenu úveru cielene tak znemožňujúc zistiť, či došlo k preplateniu úveru a tým aj k vzniku bezdôvodného obohatenia, a preto má žalobca za to, že išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
11. Tunajší súd vo veci vydal dňa 07.02.2017 uznesením č. k. 50C/170/2016-42 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Následne bol platobný rozkaz uznesením č. k. 50C/170/2016-54 zo dňa 18.05.2017 zrušený.
12. Žalovaný v odpore uviedol, že považuje žalobcov návrh, ktorým si uplatňuje bezdôvodné obohatenie titulom preplatku na investičnom úvere za zjavne nedôvodný s poukazom na to, že žalobca nepreukázal dôvod bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že na základe členskej schôdze BDVH konanej dňa 28.06.2005 sa schôdza uzniesla a rozhodla, že žalovaný odkúpi od spoločnosti Slovnaft, a.s. ubytovacie zariadenia, ktoré budú slúžiť na bývanie jednotlivým členom družstva. Na schôdzi si členovia družstva odsúhlasili kúpnu cenu za odpredaj, spôsob financovania kúpnej ceny za ubytovacie zariadenia, ceny za jednotlivé ubytovacie jednotky, vytvorenie fondu opráv, kde prílohou bol cenník jednotlivých bytov. Podľa kúpnej zmluvy výsledná kúpna cena za 4 ubytovne bola v sume 101 510 730,- Sk, pričom táto bola ešte navýšená o sumu 35 000 000 Sk, ktorá mala predstavovať vytvorenie fondu opráv a ako podmienky predaja od Slovnaftu, a.s.. Družstvo muselo teda zriadiť fond opráv vo výške 35.000.000 Sk, aby preukázalo, že má finančné prostriedky na sprevádzkovanie ubytovní, nakoľko tieto boli v zlom stave a tým sa Slovnaft, a.s. ako predávajúci chcel zabezpečiť, že nedôjde k odstúpeniu od zmluvy alebo zrušeniu zmluvy. Dokonca si predávajúci zakomponoval do kúpnej zmluvy podmienku, že bude kontrolovať družstvo po určitú dobu. Celkovo družstvo ku dňu odkúpenia ubytovní muselo mať k dispozícii sumu 136 510 730 Sk. Túto sumu družstvo deklarovalo jednak investičným úverom vo výške 121 443 000,- Sk a jednak sumou 35 000 000 Sk, ktorú družstvo vybralo od členov družstva. Družstvo za týmto účelom vypracovalo podnikateľský plán k investičnému úveru. Následne družstvo na čiastkových členských schôdzach konaných dňa 14.15. a 16.02.20106 v súlade so Stanovami družstva schválilo poskytnutie úveru investičného úveru ISTROBANKA, a.s. v sume 121 443 000,- Sk.
13. Žalovaný uviedol, že družstvo v roku 2006 kúpilo ubytovne, v ktorých sa nachádzali ubytovacie jednotky, ktoré družstvo kúpilo za účelom ich prekvalifikovania a zabezpečenia bytových potrieb svojim členom. Každý člen družstva, ktorému bola pridelená družstevná ubytovacia jednotka bol povinný okrem splátky ceny služieb poskytovaných v súvislosti s užívaním pridelenej družstevnej ubytovacej jednotky platiť aj splátku úveru pripadajúcu na jeho jednotku, ktorý bol poskytnutý družstvu. Cenník bytov, ktorý bol vypracovaný pre úverovú banku, nebol cenníkom bytov, za ktorý mal byť odkupovaný jednotlivý byt do vlastníctva členov družstva, ale bol to cenník pre vyplatenie kúpnej ceny Slovnaftu, a.s. a splnenie podmienky na vytvorenie fondu opráv. Takže, ak sa žalobca domnieva, že cena jeho bytu pozostáva zo splátky úveru, je jeho domnienka mylná. Cena splátky úveru nezahŕňala ďalšie vedľajšie náklady (náklady spojené s prekvalifikovaním ubytovní na bytové jednotky, t.j náklady na geometrické plány, znalecké posudky, poplatky katastru, poplatky mestskej časti Ružinov, náklady na právne služby, náklady na investičný zámer), teda cena splátky ani nepredstavovala skutočnú odkúpnu hodnotu bytu, v ktorej bola zahrnutá nielen finančná čiastka čerpaného úveru, ale aj časť finančných nákladov, ktoré musel žalovaný vynaložiť na odkúpenie ubytovacích zariadení až do ich prekvalifikovania na byty a zapísania jednotlivých bytov na katastri. Pri odkupovaní bytov družstvo zakomponovalo do kúpnych zmlúv odkúpnu hodnotu pre každý jednotlivý byt, v ktorej družstvo zahrnulo všetky náklady na odkúpenie jednotlivého bytu. Rovnako družstvo postupovalo aj pri žalobcovi, kde na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 17.05.2012 bol byt č. 4-04 zapísaný na LV č. 69609, k.ú. Ružinov prevedený z vlastníctva družstva na žalobcu za odkúpnu hodnotu vo výške 5 292,68 €, pričom v kúpnej zmluve žalobca ako kupujúci prehlásil, že ku dňu prevodu bytu, splatil odkúpnu hodnotu bytu v plnej výške.
14. Žalovaný má za to, že odkúpením bytu za odkúpnu hodnotu 5 292,68 €, s ktorou žalobca ako kupujúci pri kúpe družstevného bytu súhlasil a v plnej sume ju uhradil, sa finančný vzťah medzi družstvom a kupujúcim za predmetný byt považuje za vysporiadaný. Zo zmluvy nevyplýva, že by družstvo malo vyplatiť žalobcovi preplatky z úverov alebo z iných finančných operácií. Uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zaplatením kúpnej ceny je vzťah medzi členom družstva a družstvom považovaný za vysporiadaný, tak ako to deklaruje prevodová zmluva.
15. Žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k otázke správnosti výpočtu odkúpnej hodnoty, ktorá bola žalobcom zaplatená dňa 31.12.2011.
16. Na základe žiadosti žalobcu a so súhlasom žalovaného bolo uznesením č.k. 50C/170/2017-61 zo dňa 01.08.2017 konanie prerušené na 3 mesiace.
17. Dňa 05.10.2017 požiadal žalobca o pokračovanie v konaní a dňa 31.01.2018 návrh na spojene vecí (XC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX,X XCb/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, 50C/170/2016, procesný návrh bol riešený v prvom podaní žalobcu na súd, v konaní XXCb/XXX/XXXX).
18. Súd uznesením č.k. 50C/170/2016-71 zo dňa 26.10.2017 pokračoval v konaní a vytýčil na deň 11.04.2018 predbežné prejednanie sporu.
19. Písomným podaním doručeným súdu dňa 06.04.2018 žalobca do súdneho spisu doložil vpisy z účtu preukazujúce platby žalobcu a súpis všetkých platieb úveru pripadajúcich na byt žalobcu, zoznam vyplatených bytov, pričom žalobu v časti o zaplatenie sumy 45,10 € zobral späť z dôvodu, že pri novom prepočte sumy bezdôvodného obohatenia na základe výpisov z úverového účtu zistil chybu, ktorá vznikla nezapočítaním jednej z úverových splátok žalovaného do sumy platieb úveru. Výšku bezdôvodného obohatenia určil tak, že je rozdielom sumy, ktorú žalobca mal zaplatiť žalovanému ako svoj podiel na splatení úveru podľa podlahovej plochy bytu a sumy, ktorú vyplatil.
20. Bezdôvodné obohatenie odôvodňoval ďalej tým, že všetci členovia družstva sa zaviazali splatiť rovnakú sumu za meter štvorcový obytnej plochy bez ohľadu na to, v ktorom bytovom dome sa byt nachádza. Výška bezdôvodného obohatenia je rozdielom sumy, ktorú žalobca mal zaplatiť žalovanému ako svoj podiel na splatení úveru podľa podlahovej plochy bytu a sumy, ktorú vyplatil.
21. Všetci členovia družstva sa zaviazali splatiť rovnakú sumu za meter štvorcový obytnej plochy bez ohľadu na to, v ktorom bytovom dome sa byt nachádza. Suma úveru sa teda rozpočítava na celú metráž pod úverom rovnako. Táto suma je zároveň členským podielom žalobcu, ktorý je súčasťou Fondu členských podielov žalovaného. Byt žalobcu odkupuje za svoj členský podiel a príslušná suma sa po prevode bytu odráta z Fondu členských podielov žalovaného. Preplatok členského podielu, ktorý je bezdôvodným obohatením, sa zistí ako rozdiel sumy, ktorú vyplatil žalobca žalovanému za účelom splatenia úveru a sumy, ktorú žalovaný splatil banke pomerne na danú metráž.
22. Žalobca sa zaviazal zmluvou o ubytovaní platiť mesačnú splátku úveru vo výške 4.144 Sk ( 137,56 €). Suma zodpovedá 112 m2 podľa pôvodne odhadovanej plochy bytu, podľa cenníka bytov a podľa podmienok Úverovej zmluvy. Žalobca splatil 69 mesačných splátok úveru v období od apríl 2006 do december 2011. Následne vyplatil poslednú navýšenú splátku v sume 5.292,68 €. Celková platba úveru žalobcu teda činí sumu 14.784,32 €. Výpočet výšky preplatku členského podielu žalobca určila nasledovne:
- celkovo vyplatená čiastka za úver: 4 960 875,61 €;
- celková metráž bytov pod úverom: 14 781,62 m?;
- náklady úveru na meter štvorcový: 4 9608 75,61 : 14 781,62 = 335,61 €;
- metráž bytu žalobcu: 36,17 m?;
- suma úveru pripadajúca na byt žalobcu: 335,61 x : 36,17 = 12.139,01 €;
- žalobca celkovo zaplatil: 14.784,32 €;
- rozdiel: 14 784,32 - 12.139,01 = 2645,31 €.
23. Uviedol, že úverový vzťah žalovaného trval od apríla 2006, kedy neboli známe presné metráže bytov, preto boli aj splátky jednotlivých členov určené odhadom, pričom v stanovách je určený spôsob výpočtu členského podielu a splátok úveru, ktoré tvoria členský vklad podľa metráže bytov. Metráž bytov bola známa na základe znaleckých posudkov až v roku 2008. Po splatení úveru musí byť úver žalovaným rozúčtovaný na reálne plochy jednotlivých členov, pretože ich pôvodné splátky boli určené hrubým odhadom. Poukázal teda na to, že žalovaný bol povinný vyúčtovať splátky úveru členov voči celkovým splátkam do banky, pretože splátky úveru členov do družstva boli zmluvami s členmi družstva stanovené vyššie ako boli sumárne splátky úveru žalovaného banke.
24. Navýšenie splátok na rámec nákladov úveru bolo podmienkou banky, žalovaný tak po ukončení úverového vzťahu si bezdôvodne ponechal toto ručenie. Preplatky spočívajúce na tzv. úverovom bankovom účte ako záruka veriteľovi za to, že bude žalovaný schopný splácať úver, je bezdôvodným obohatením žalovaného. Členský podiel každého člena je určený stanovami a zákonom ako jeho podiel na splátke úveru podľa metráže, čomu zodpovedá členský vklad. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že preplatky úveru žalovaný započítal do ceny bytu a podpisom zmluvy žalobca s touto cenou súhlasil. Podľa názoru žalobcu, cena bytu v zmluve o prevode bytu je určená a suma preplatku úveru v zmluve nie je vôbec spomínaná.
25. Nárok žalobcu nemôže byť riešený ani vysporiadaním členského podielu pri zámiku družstva, nakoľko jeho preplatok úveru nie je súčasťou jeho členského vkladu, nie je ani iným vkladom do družstva, ide o ručenie na ktorom sa žalobca podieľal a ktoré si žalovaný po splatení úveru ponechal.
26. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 10.04.2018 reagoval na písomné podanie žalobcu, keď dal do pozornosti súdu, že členská schôdza Bytového družstva Vlčie hrdlo zo dňa 28.6.2005 pojednávala o odpredaji ubytovacích zariadení od spoločnosti Slovnaft, kde podľa bodu 3 zápisnice zo schôdze vyplýva, že členovia družstva schválili spôsob financovania kúpnej ceny prostredníctvom úveru o podľa bodu 4 zápisnice vyplýva, že si členovia družstva schválili cenník jednotlivých ubytovacích jednotiek vypracovaný spoločnosťou Slovnaft, a. s., nie družstvom o podľa bodu 5 si členovia schválili aj spôsob čerpania fondu oprav, a s takýmto rozhodnutím boli uzrozumení od začiatku.
27. Ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 28.06.2005 výsledkom schvaľovania bolo schválenie kúpnej ceny za ubytovacie zariadenia s priľahlými pozemkami, vytvorenie fondu opráv o schváleným cenníkom prepočítania kúpnej ceny na jedn. ubytovacie jednotky, pričom bolo schválené, že z fondu opráv sa budú technicky zhodnocovať ubytovacie zariadenia. Žalovaný má za to, že na predmetnej schôdzi bol schválený ďalší členský vklad, ktorým so mali členovia družstva podieľať na kúpe ubytovacích zariadení, čiže je to majetková účasť na družstve jednotlivých členov vo forme splátok.
28. Žalobca sa domáha nejakého úverového preplatku, avšak nie je zrejmé z akého titulu sa ho domáha, keď úver bol braný družstvom, nie žalobcom, žalovaný bol aj ako vlastníkom nehnuteľností, žalobca sa len majetkovým vkladom podieľal na splácaní úveru, a to postupne v splátkach. Úverový vzťah bol uzatvorený medzi bankou a družstvom, preto z tohto záväzkového vzťahu nevyplýva pre družstvo žiadne vyúčtovanie pre jednotlivých ctenou družstva. Rovnako sa vlastníkom nehnuteľností stalo družstvo nie jednotliví členovia, ktorý až na základe prevodu družstevného bytu sa stali vlastníkmi jednotlivých družstevných bytov.
29. Žalobca sa teda okrem členského základného vkladu podieľal aj ďalším majetkovým vkladom vo forme splátok. Žalobca je naďalej členom družstva s členským podielom, ktorý sa vyporiadava pri zániku členstva, takže v takomto prípade je žaloba zo strany žalobcu nedôvodná, nakoľko je naďalej členom a zároveň chce aj vyporiadanie členského podielu.
30. Pokiaľ ide o výšku odkúpnej hodnoty bytu, tak túto hodnotu žalobca ako vyplýva zo žaloby zaplatil dňom 14.12.2011, predmetná suma bola pri kúpe bytu odsúhlasená a aj zaplatená žalobcom, v ktorej bol zahrnutý a investičný úver, takže ak sa žalobca domnieva že odkúpna hodnota bytu bola nesprávne určená, mal svoj nárok uplatniť žalobou z titulu relatívnej neplatnosti, alebo sa mal domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, a to od momentu zaplatenia odkúpnej hodnoty bytu, odkiaľ sa aj počíta premlčacia lehota pre bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný namietal námietkou premlčania. Zároveň uviedol, že odkúpna hodnota bytu žalobcu sa nemôže určovať áno v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko žalovaný nie je spoločnosťou s majetkovou účasťou štátu, nejde teda ani o byty, ktorých cena by mala byť § 17 a § 18 zákona č.182/1993 Z. z. stanovená, preto žalovaný pri výške odkúpnej hodnoty družstevného bytu nebol povinný vychádzať z citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaný má za to, že odkúpna hodnota bytu bola určená a zaplatená v súlade so Zmluvou o prevode vlastníctva bytu. K vráteniu bezdôvodného obohatenia uplatnil žalovaný z opatrnosti námietku premlčania.
31. Poukázal na skutočnosť, že ani Stanovy žalovaného ani členská schôdza zo dňa 28.06.2005 neuvádza, že členovia žalovaného by mali mať nárok no vrátenie nejakého zostatku investičného úveru. Žalovaný má za to, že žalobca pri kúpe družstevného by na základe Kúpnej zmluvy pod č. vkladu S.- XXXX/X zo dňa 17.05.2012, právne účinky nastali dňa 19.04.2012 odsúhlasil hodnotu odkúpnej hodnoty
bytu, ktorej súčasťou bol aj investičný úver a týmto odsúhlasením a zaplatením odkúpnej hodnoty ku dňu 14.12.2011 považuje žalovaný nárok za vysporiadaný. V tejto súvislosti aj žalovaný uplatnil námietku premlčania, ktorú dátuje odo dňa zaplatenia odkúpnej hodnoty, takže v prípade, že žiada žalobkyňa nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, takže v prípade, že žiada žalobca nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, je tento nárok v dvojročnej lehote premlčaný.
32. Žalovaný uviedol, že sa voči svojim členom nedopustil ani žiadneho úmyselného obohatenia, ktoré by musel žalobca najskôr preukázať. Žalobca je naďalej členom bytového družstva, má zachované členstvo, až pri vyporiadaní členského podielu je možné účtovne vypočítať výšku hodnoty členského podielu, ktorá sa vyporiadava pri jeho zániku.
33. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nevyplýva, že by mal žalovaný uznať nárok žalobcu, resp. že by mal žalobcovi nárok, ktorého sa domáha vzniknúť, pretože bola uzatvorená dohoda o odkúpení bytu a žalobca súhlasil s tam stanovenou cenou. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že posledná splátka úverového majetkového vkladu žalobcom mala byť splatená poslednou splátkou dňa 14.12.2011, pričom žaloba bola podaná dňa 02.11.2016, takže napriek tomu, že žalovaný má za to, že žalobca nemá nárok na vrátenie úverového zostatku, nakoľko je tento majetkový vklad naďalej v majetku družstva, žalovaný uplatňuje námietku premlčania. Napokon uviedol, že byt je už prevedený na žalobcu, čo dokladoval listom vlastníctva. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu trovy konania.
34. Súd vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov konania, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami sporových strán, s obsahom spisu a s listinnými dôkazmi a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový sa právny stav veci :
35. Podľa potvrdenia Bytového družstva Vlčie hrdlo, žalobca je členom tohto družstva s členským vkladom 1.200 Sk pod č. 6482 odo dňa 26.06.2007.
36. Podľa výpisu z Obchodného registra žalovaný je družstvom zapísaným v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, s predmetom činnosti a) prideľovanie družstevných ubytovacích jednotiek a nebytových priestorov do nájmu svojim členom, b) prideľovanie ubytovacích jednotiek a nebytových priestorov fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré nie sú členmi družstva, c) zabezpečovanie chodu a správy ubytovacích jednotiek a nebytových priestorov, d) zabezpečovanie riadnej a včasnej údržby a opráv družstevného majetku, domu a nebytových priestorov v družstve, e) zabezpečovanie poskytovania služieb spojených s užívaním ubytovacích jednotiek a nebytových priestorov.
37. Družstvo bolo založené ustanovujúcou schôdzou družstva dňa 9. októbra 2002, ktorá bola spísaná do notárskej zápisnice v Notárskom úrade M.. P. Ď., notára so sídlom v Partizánskom pod č. D. XXX/ XXXX. Základný kapitál: splatené: 51 600,-Sk. 38. Podľa zápisnice z členskej schôdze Bytového družstva Vlčie Hrdlo sa dňa 28.06.2005 uskutočnila členská schôdza družstva, na ktorej členovia schválili cenník jednotlivých ubytovacích jednotiek vypracovaný Slovnaft, a.s. s jednotnou cenou 8 072 Sk/m? .
39. Podľa stanoviska ISTROBANKY, a.s. zo dňa 21.12.2005 požiadavka žalovaného o poskytnutie úveru na financovanie kúpy a rekonštrukcie ubytovní bola posúdená kladne , ale s podmienkami ( napr. záložné právo v prospech banky, podpísanie bianco zmenky, predloženie poistných zmlúv na nehnuteľný majetok, predloženie stavebného povolenia, predloženie potvrdenia, že klient má na bežnom účte FO hotovosť v objeme 17.291.000 Sk...).
40. Dňa 07.03.2006 uzavrela ISTROBANKA, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie dlhodobého úveru na financovanie kúpy nehnuteľnosti (ubytovne DUNAJ, VÁH, INOVEC, HRON s pozemkami v Ružinove, Bratislava) a financovanie rekonštrukčných prác vrátane DPH (t.j. rekonštrukcia a modernizácia okien, striech, rozvodov, vody, kúrenia, výťahov, chodieb a zábradlí) v sume 121 443 000,- Sk pri pohyblivej úrokovej sadzbe 6M BRIBOR +1,5 % marža p.a. platnej odo dňa 07.03.2006, ktorá zodpovedá fixovanej sadzbe 6 M BRIBR na medzibankovom trhu. V článku III., bod 2 zmluvy si zmluvné strany dohodli poplatok za spracovanie úveru 230 000,- €.
41. Dňa 26.06.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o ubytovaní č.6482, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi ubytovanie v ubytovacej jednotke č. 404 na 4. podlaží v ubytovacom zariadení HRON na dobu neurčitú od 01.07.2007.
42. Podľa čl. V tejto zmluvy žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému cenu poskytnutého ubytovania a služieb s ním spojených v sume 5.450 Sk a sumu 4.144 Sk ako splátku úveru, spolu v sume 9.594 Sk.
43. Dňa 30.11.2011 žalovaný vyzval žalobcu na základe jeho žiadosti o predčasné splatenie zostatkovej hodnoty bytovej jednotky č. 4-04 o zaplatenie odkupnej hodnoty v sue 5.292,68 € so splatnosťou do 31.12.2011.
44. Dňa 14.12.2011 žalobca realizoval prevod sumy 5.292,68 € v prospech účtu žalovaného.
45. Podľa oznámenia predstavenstva žalovaného bez dátumu ( č.l. 25) členom bolo oznámené, že bol splatený zostatok bankového úveru v ČSOB Bratislava ( právny nástupca ISTROBANKY, a.s.) a že od 01.11.2014 budú distribuované nové zálohové platby.
46. Dňa 16.09.2016 požiadal žalobca žalovaného o vyúčtovanie splátok úveru.
47. Dňa 07.10.2016 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu preplatku úveru.
48. Podľa výpisu z LV č. XXXX žalobca je vlastníkom bytu č. 4-04 na základe kúpnej zmluvy podľa V-8729/12 zo dňa 17.05.2012, právne účinky nastali dňa 19.04.2012.
49. Podľa uznesenia KR PZ v Bratislave Č.: G.- XXX/X-S.-N.-XXXX zo dňa 31.08.2016 vo veci trestného oznámenia O. Š. zo spáchania obzvlášť závažného porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, tým, že členom družstva nevrátil preplatky úverových splátok a spôsobil tým škodu vo výške cca 800.000 € bolo toto konanie odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
50. Podľa čl. II., písm. b) Stanov družstva je člen družstva povinný riadne a včas uhradiť vstupný vklad, základný členský vklad a členský podiel a platiť pomernú časť splátok na kúpu nehnuteľností a časť na kúpu dom, ktorú družstvo sa zaviazalo zaplatiť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Pomernou časťou s rozumie podiel obytnej plochy družstevnej ubytovacej jednotky, ktorý užíva člen družstva, k celkovej obytnej ploche všetkých ubytovacích jednotiek. Člen družstva je zároveň povinný riadne a včas platiť cenu služieb poskytovaných v súvislosti s užívaním ubytovacej jednotky. Pre prípad omeškania s niektorou z úhrad bude člen družstva platiť úrok z omeškania, ktorý predstavuje dvojnásobok základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS pre rozhodné obdobie p.a..
51. Žalobca na žalobe zotrval, keď v záverečnej reči dodal, že žalobca sa nemohol dozvedieť kedy bola uhradená posledná splátka a v akej výške, keďže žalovaný mu nepredložil vyúčtovanie koľko zaplatil z investičného úveru. Poukázal na listinné dôkazy, ako aj na to, že bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že si žalovaný bez vyčíslenia a bez akéhokoľvek oznámenia bankou záruku ponechal. Nie je zrejmé načo ju použil a tento preplatok žalobcovi nevrátil. Poukázal na to, že preplatok, ktorý vznikol a ktorého sa domáha bol uhradený zo strany žalobcu výlučne za účelom splatenia jeho dlhu. Žalobcu nikto nežiadal, a on ani nedal súhlas, aby táto záruka bola použitá na iný účel. Poukázal aj na nerovnaký postoj žalovaného pri uzatváraní kúpnych zmlúv voči jednotlivým členom družstva, keď ďalší členovia družstva, ktorí požiadali o predčasné splatenie bytu a nemali ani úplne splatený úver, sa nepodieľali na tejto bankovej záruke ( bolo ich až 50%). Už z týchto dôvodov žiadal žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania v plnej výške.
52. Žalovaný v záverečnej reči žiadal žalobu zamietnuť. Zotrval na svojom stanovisku, že žalobcovi nárok nevznikol. Poukázal na skutočnosť, že žalobca dňom 14.12.2011 zaplatil poslednú splátku od kúpnej hodnoty bytu. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku premlčania.
53. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
54. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
55. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
56. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
57. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 58. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
59. Podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
60. Podľa § 223 ods. 1 Obchodného zákonníka základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva.
61. Podľa § 223 ods. 2 Obchodného zákonníka členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.
62. Podľa § 223 ods. 4 Obchodného zákonníka podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami (základný členský vklad) alebo v stanovách určenej časti základného členského vkladu (vstupný vklad). Stanovy môžu určiť odlišnú výšku základného členského vkladu alebo vstupného vkladu pre fyzické osoby a pre právnické osoby.
63. Podľa § 223 ods. 7 Obchodného zákonníka člen je povinný splatiť členský vklad presahujúci vstupný vklad do troch rokov, ak stanovy neurčia kratšiu lehotu. Stanovy môžu určiť, že členovia sú povinní, ak to vyžaduje strata družstva, splatiť na základe rozhodnutia členskej schôdze nesplatenú časť členského vkladu ešte pred dobou jej splatnosti.
64. Podľa § 223 ods. 8 Obchodného zákonníka družstvo nesmie vyplácať svojim členom úroky z členských vkladov, ak zákon neustanovuje inak.
65. Podľa § 230 Obchodného zákonníka prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.
66. Podľa § 231 ods. 1 Obchodného zákonníka členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva.
67. Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.
68. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.
69. Podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.
70. Podľa § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.
71. Podľa § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.
72. Podľa § 234 ods. 1 Obchodného zákonníka vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch, ak zákon alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania. Stanovy môžu určiť, že v prípadoch, keď členský vklad spočíval úplne alebo sčasti v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na družstvo, môže člen žiadať vyporiadanie vrátením tejto nehnuteľnosti, a to v hodnote, ktorá je evidovaná v majetku družstva v čase zániku jeho členstva. Ak je výška vyrovnacieho podielu menšia, než je hodnota vrátenej nehnuteľnosti, je nadobúdajúci člen povinný uhradiť družstvu rozdiel v peniazoch. Stanovy môžu určiť, že obdobne sa postupuje aj v prípade, keď spočíval členský vklad v poskytnutí iného vecného plnenia. Družstvo zodpovedá členovi, ak nakladá s majetkom družstva spôsobom, ktorý by toto vrátenie znemožňoval.
73. Podľa § 235 ods. 1 Obchodného zákonníka na určení zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov, sa uznáša členská schôdza pri prerokovaní individuálnej účtovnej závierky.
74. Podľa § 235 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo stanov nevyplýva niečo iné, určí sa podiel člena na zisku určenom na rozdelenie medzi členov pomerom výšky jeho splateného vkladu k splateným vkladom všetkých členov; u členov, ktorých členstvo v rozhodnom roku trvalo len časť roka, sa tento podiel pomerne kráti.
75. Podľa § 235 ods. 3 Obchodného zákonníka stanovy družstva alebo uznesenie členskej schôdze, ak to stanovy pripúšťajú, môžu určiť iný spôsob vymedzenia podielu člena na zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov.
76. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
77. Podľa § 17 ods. 7 zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak sa prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý je jeho nájomcom, je člen povinný uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný úver s príslušenstvom pripadajúci na tento byt. Prevodom vlastníctva družstevného bytu zaniká nárok člena družstva na vrátenie členského podielu. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.
78. Z dôvodu, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 45,10 € späť a žalovaný po oboznámení sa s čiastočným späťvzatím toto späťvzatie nenamietal, súd konanie v tejto časti zastavil.
79. Vo zvyšnej časti súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
80. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca je členom družstva v Bytovom družstve Vlčie hrdlo, teda žalovaného od 26.06.2007 pod prideleným členským číslom 6482 a že na schôdzi členov tohto bytového družstva dňa 28.06.2005 bol jednohlasne schválený cenník ubytovacích jednotiek v sume 8.072 Sk za m2.
81. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný bol založený ku dňu 09.10.2002 a že dňa 07.03.2006 uzavrela ISTROBANKA, a.s. so žalovaným Úverovú zmluvu č. 78043-1913020/4900, ktorej predmetom bolo poskytnutie dlhodobého úveru na financovanie kúpy nehnuteľnosti (ubytovne DUNAJ, VÁH, INOVEC, HRON s pozemkami v Ružinove, Bratislava) a financovanie rekonštrukčných prác v sume 121 443 000,- Sk.
82. V konaní mal súd preukázané, že žalobca sa zaviazal zmluvou o ubytovaní platiť mesačnú splátku úveru vo výške 4.144 Sk ( 137,56) a že splatil 69 mesačných splátok úveru v období od apríl 2006 do decembra 2011. Následne vyplatil poslednú navýšenú splátku v sume 5.292,68 € dňa 14.12.2011.
83. Spornou zostala úhrada žalovanej sumy a to titulom bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného na úkor žalobcu, nakoľko žalobca mal žalovanému zaplatiť odkupnú cenu bytu v sume vyššej ako bola výška nesplateného investičného úveru s príslušenstvom pripadajúca na tento byt. Táto prevyšujúca suma teda má predstavovať bezdôvodné obohatenie žalovaného. Napokon uviedol, že bezdôvodným obohatením žalobcu je suma predstavujúca preplatok členského podielu žalobkyne a to s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák..
84. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamihu, kedy obohatený (žalovaný) plnenie prijal.
85. Keďže žalovaný už pri prvom jeho úkone vzniesol námietku premlčania, súd sa musel prednostne zaoberať touto námietkou a dospel k záveru, že nároku žalobcu nie je možné vyhovieť z dôvodu jeho premlčania.
86. Občiansky zákonník vo vzťahu k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v § 107 ods. 1 rozlišuje medzi subjektívnou premlčacou dobou, ktorá je dvojročná a objektívnou premlčacou dobou, ktorá je trojročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé, čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca.
87. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal.
88. Pre začiatok trojročnej objektívnej premlčacej doby je naopak rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).
89. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím tohto plnenia a týmto okamihom začína plynúť objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
90. V konaní mal súd preukázané, že žalobca uhradil odkúpnu hodnotu bytu dňa 14.12.2011. Žalobu podal na súd dňa 31.10.2016. Keďže podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo (objektívna premlčacia doba), a odkúpna cena bola žalobcom žalovanému uhradená dňa 14.12.2011, tak potom žalobcovi týmto dňom uplynula objektívna premlčacia doba, keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 31.10.2016, žaloba bola podaná po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty.
91. Z dôvodu, že v danom prípade ako bolo uvedené vyššie uplynula objektívna premlčacia doba, keďže bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím tohto plnenia, teda týmto okamihom začína plynúť premlčacia doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka (NS ČR 30Cdo 4982/2009) a uplynutím jednej premlčacej doby sa právo premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (v tomto prípade subjektívnu), súd sa už nezaoberal otázkou a okolnosťami začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby.
92. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade je potrebné na uplatnený nárok použiť desaťročnú premlčaciu dobu v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaný odmietol oznámiť žalobcovi požadované údaje. Ani žalobcom predloženým dôkazom, a to uznesením G. A. S. N. Č.: G.- XXX/X- S.-N.-XXXX zo dňa 31.08.2016 a ani iným dôkazom nebolo súdu preukázané, že existoval úmysel alebo že by bol spáchaný trestný čin v súvislosti s výkonom činnosti žalovaného resp. jeho členom. Je nepochybné, že žalovaný pri určení odkúpnej hodnoty postupoval v súlade s rozhodnutím členskej schôdze prijatého dňa 28.06.2005, na ktorej schôdzi členovia družstva jednohlasne schválili cenník jednotlivých ubytovacích jednotiek a za túto odkúpnu cenu následne žalovaný aj odpredal svojim členom tieto bytové jednotky. Skutočnosť, že žalovaný neoznámil žalobcovi informáciu o stave úveru nezakladá bez ďalšieho úmyselné konanie žalovaného s cieľom získať bezdôvodné obohatenie
93. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania voči žalobou uplatnenému nároku žalobcu súdu nezaostalo iné, len žalobu, z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby (tak podľa Občianskeho ako aj podľa Obchodného zákonníka) zamietnuť.
94. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku.).