Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-16-2017.pdf
PDF · 188.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu DAEM s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10, Bratislava III - Rača, IČO: 44 117 043, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 17, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104515728/2016 zo dňa 20.12.2016, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104515728/2016 zo dňa 20.12.2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov č. 103996218/2016 zo dňa 30.09.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov rozhodnutím č. 103996218/2016 zo dňa 30.09.2016 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu DAEM s.r.o., IČO: 44 117 043, DIČ: 2022591065, IČ DPH: SK2022591065, Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava III - Rača, rozdiel v sume nadmerného odpočtu 17 064,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011. Daňový úrad Košice znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2011 zo sumy 19 833,32 eur na sumu 2 768,92 eur.
Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní 19 833,32 eur Nadmerný odpočet zistený správcom dane 2 768,92 eur Rozdiel v sume 17 064,40 eur Nadmerný odpočet vrátený do 10 dní od skončenia kontroly 2 768,92 eur
2. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
3. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací daňový orgán napadnuté rozhodnutie správcu dane zrušil v rozsahu ním určeného rozdielu v sume nadmerného odpočtu 17 064,40 eur. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov korešpondujú so žalobnými námietkami a sú taktiež obsiahnuté v podrobnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného.
4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 104515728/2016 zo dňa 20.12.2016 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103996218/2016 zo dňa 30.09.2016, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 17 064,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 daňovému subjektu DAEM s.r.o., Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, IČO: 44 117 043, DIČ: 2022591065, IČ DPH: SK2022591065, potvrdil.
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Daňového úradu Košice, ako aj odvolacie námietky žalobcu proti tomuto rozhodnutiu a uviedol, že z predloženého spisového materiálu zistil tento skutkový stav:
6. Správca dane vykonal u daňového subjektu, ktorého predmetom činnosti bol nákup a predaj potravinových komodít, daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011. Výsledky daňovej kontroly sú uvedené v Protokole z daňovej kontroly č. 102903565/2016 zo dna 08.04.2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 13.04.2016. Kontrola začala dňa 24.01.2012. Daňový subjekt DAEM s.r.o. v období do 14.08.2014 sídlil na ulici M. R. Štefánika 68/9, Trebišov a od l5.08.2014 zmenil sídlo na Karpatské Námestie 10, Bratislava.
7. Daňový subjekt sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole, pričom správca dane spísal dňa 20.09.2016 s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 103939960/2016, ktorej predmetom bolo prerokovanie vyjadrení daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole o daňovej kontrole a oboznámenie s dokazovaním vykonaným v rámci vyrubovacieho konania. Dňa 30.09.2016 vydal správca dane rozhodnutie č. 103996218/2016, ktorým určil rozdiel dane v sume 17 064,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011. Správca dane znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty zo sumy 19 833,32 eur na sumu 2 768,92 eur.
8. Z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane dvakrát prerušil daňovú kontrolu, a to rozhodnutím č. 9813401/5/3586936/2012/Sotá zo dňa 03.12.2012 (v období od 13.12.2012 do 06.11.2013) a rozhodnutím č. 9813401/5/ 5100675/2013/Sotá (v období od 18.11.2013 do 05.04.2016).
9. Žalovaný poukázal na to, že rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie rozdielu na dani z pridanej hodnoty boli závery správcu dane o porušení § 43 ods. 1 a nesplnení povinnosti uvedených v § 43 ods. 5 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222 2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“), z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok pre oslobodenie dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru - slnečnice, do iného členského štátu Európskej únie - do Maďarska pre nasledovných odberateľov:
- CONTROL CARGO Kft., É. N.Ö. köz 4, 2040 Budaörs, podľa vystavenej faktúry č. 022011 zo dňa 20.10.2011, dátum dodania 19.10.2011, za dodanie slnečnice v množstve 171,36 ton, v sume 56 548,80 eur.
- SOURCING TECHNICAL kft., Á. N. u. XXX, 1204 Budapešť, podľa vystavenej faktúry č. 012011 zo dňa 20.10.2011, dátum dodania 11.10.2011, za dodanie slnečnice v množstve 135,32 ton, v sume 45 837,60 eur.
10. Žalovaný uviedol, že správca dane zistil, že v predmetnom zdaňovacom období daňový subjekt nakupoval slnečnicu prevažne od dodávateľa Polex Agri, odbytové družstvo (pôvod tovaru od súkromne hospodáriaceho roľníka J. Y.). Správca dane preveril nakúp tovaru od uvedeného dodávateľa (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 22.11.2012 č. 9813401/5/3460//2/2012). Nadobudnutý tovar bol predmetom ďalšieho predaja tuzemským odberateľom aj odberateľom z iných členských štátov Európskej únie.
11. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt deklaroval uskutočnenie dodania tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov pre odberateľov v Maďarsku (CONTROL CARGO, Kft., SOURCING TECHNICAL, Kft.), podľa faktúr č. 022011 zo dňa 20.10.2011 a č. 012011 zo dňa 20.10.2011. Preprava tovaru mala byť uskutočnená nasledovne;
pre odberateľa CONTROL CARGO, Kft.:
- miesto nakladania tovaru: Malý Ruskov, Slovensko
- miesto vykladania tovaru: Adony, Maďarsko
- dopravcovia: AGRÁR GABONA, Maďarsko
pre odberateľa SOURCING TECHNICAL. Kft.:
- miesto nakladania tovaru: Malý Ruskov, Slovensko
- miesto vykladania tovaru: Törökszentmiklós, Maďarsko
- dopravcovia: MAG SPED SZÁLLITSI ÉS SZOLGÁLTÓ BT, Maďarsko, FEROSZ-SPED SZÁLIIITASI ÉS SZOLGÁLATO BÉTET TÁRSASÁG Maďarsko, B. D., Maďarsko, GIO-COM SPEDIT Kft.. Maďarsko, ORIGO PLAY, Maďarsko
12. Žalovaný poukázal na to, že za účelom preverenia skutočnosti, týkajúcich sa nadobudnutia tovaru deklarovanými odberateľmi v Maďarsku, správca dane zaslal maďarskej finančnej správe žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, pričom z odpovedí maďarskej finančnej správy zistil v súvislosti s deklarovaným zahraničným odberateľom CONTROL CARGO, Kft. nasledovné skutočnosti:
- spoločnosť priznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru vo svojom súhrnnom výkaze v sume 16 801 000 HUF za obdobie 4. štvrťroka 2011. Preverenie uskutočnenia nadobudnutia zahraničný správca dane nemohol uskutočniť, pretože chýbali účtovne doklady. Zástupca spoločnosti J. B. nevedel uviesť nič presné ohľadom okolností transakcií, nevedel preukázať prevzatie tovaru.
- V súvislosti s prepravcom AGRÁR - GABONA, Kft. bola správcovi dane dňa 05.04.2016 doručená konečná odpoveď, že transakcie služby prepravy neboli potvrdené (v predchádzajúcich čiastočných odpovediach maďarská finančná správa uviedla, že prepravca v zdaňovacom období október 2011 uskutočnil prepravu pre spoločnosť CONTROL CARGO, Kft., ale bez spresnenia pre akého dodávateľa, zahraničný správca dane zistil, že spoločnosť bola v likvidácii a následne vykonával ďalšie zisťovania, výsledkom ktorých bola vyššie uvedená odpoveď o nepotvrdení prepravy).
13. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na zistenia správcu dane z odpovedí na žiadosť o preverenie deklarovaného nadobudnutia slnečnice v rámci medzinárodnej výmeny informácií v súvislosti so zahraničným odberateľom SOURCING TECHNICAL, Kft. a taktiež na zistenia vo vzťahu k overeniu prepravných služieb prepravcami FEROSZ-SPED SZALIIÍTÁSI ÉS SZOLGÁLATO BÉTET TÁRSASÁG, GIO-COM SPEDIT Kft., ORIGO PLAY Kft..
14. Žalovaný poukázal na to, že na základe zistení z medzinárodnej výmeny informácií správca dane dospel k záveru, že nebolo potvrdené intrakomunitárne nadobudnutie tovaru odberateľmi v Maďarsku
- spoločnosťami CONTROL CARGO, Kft. a SOURCING TECHNICAL, Kft. v plnom rozsahu. Zároveň nebolo potvrdené ani uskutočnenie prepravných služieb vyššie uvedenými maďarskými prepravcami.
15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly (dôvody na prerušenie daňovej kontroly pominuli po doručení poslednej odpovede od zahraničného správcu dane 05.04.2016) a dňa 06.04.2010 nahliadol do spisu ukončenej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011 u daňového subjektu DAEM s.r.o. (úradný záznam č. 1028815662016 zo dna 06.04.2016), pričom zistil informácie od zahraničného správcu dane, týkajúce sa odberateľov CONTROL CARGO, Kft. a SOURCING TECHNICAL, Kft. za zdaňovacie obdobie rok 2011, a to:
- v súvislosti so spoločnosťou CONTROL CARGO, Kft. zahraničný správca dane uviedol, že riaditeľ spoločnosti CONTROL CARGO, Kft., pán J. B. sa vyjadril, že nepodpísal žiadny z predložených dokladov, pečiatka na doklade č. PP-008 mu nepatrí. Jeho pečiatka je taká, ako pečiatka na dodacom liste č. 110004. Pán B. uviedol možnosť, že vodiči podpísali dodacie listy. Nevystavil pokladničný doklad a nepodpísal a neopečiatkoval vyhlásenie. Pečiatka na faktúre č. 022011 je jeho pečiatka, ale túto faktúru nepodpísal. Vôbec si nepamätal transakcie uvedené na faktúrach a dodacích listoch. Názov spoločnosti DAEM s.r.o. mu znel povedome, ale nepamätal si nejakú obchodnú činnosť s touto spoločnosťou.
Uviedol, že faktúra č. 022011 nie je zahrnutá v jeho účtovníctve, ale zahraničný správca dane zistil, že spoločnosť uviedla transakciu v DPH analytike a priznala obchod so spoločnosťou DAEM s.r.o. v sume 16 801 212 HUF v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty. Riaditeľ maďarskej spoločnosti zároveň uviedol, že niekde stratil svoje obchodné doklady. Pre chýbajúce doklady nevedel špecifikovať, v akej sume spoločnosť nakúpila slnečnicu od spoločnosti DAEM s.r.o., nepamätal sa, akým spôsobom bola uskutočnená platba:
- v súvislosti so spoločnosťou SOURCING TECHNICAL, Kft. zahraničný správca dane uviedol, že riaditeľa spoločnosti I. I. sa mu nepodarilo skontaktovať. Spoločnosť počas daňovej kontroly nepredložila žiadne doklady, zahraničný správca dane vykonal zisťovanie bez dokladov, pričom zistil, že v sídle spoločnosti (bytový dom) nie je žiadny náznak obchodnej činnosti. Spoločnosť neprevádzkuje žiadne ďalšie priestory. Overiť, či daňový subjekt zaúčtoval nákup slnečnice, v akom množstve, či uhradil uvedený tovar vo fakturovanej výške a akým spôsobom a kto uskutočnil prepravu tovaru podľa zahraničného správcu dane nebolo možné uviesť, pretože neboli k dispozícii žiadne doklady.
16. Žalovaný konštatoval, že správca dane na základe zistení z medzinárodnej výmeny informácií, aj z nahliadnutia do spisu daňového subjektu, dospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako to bolo deklarované na predložených faktúrach. Výsledky vykonaného preverovania vyhodnotil správca dane tak, že nebolo preukázané intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľom CONTROL CARGO, Kft. a SOURCING TECHNICAL, Kft., a teda nebolo preukázané, že tovar - slnečnica, bol dodaný platiteľovi dane identifikovanému v inom členskom štáte, čím neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zároveň podľa správcu dane v nadväznosti na uvedené nedošlo k naplneniu ustanovenia § 43 ods. 5 písm. a/ a d/ citovaného zákona, podľa ktorého platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Uviedol, že podľa 13 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona je miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej ma byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, t.j. v danom prípade tuzemsko. Na základe uvedených skutočností správca dane upravil základ dane v riadku 15 podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie október 2011.
17. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že na základe návrhu daňového subjektu správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul ako svedkov G. D. (vodič nakladača) a J. Y. (producent slnečnice), ktorí mali byť prítomní pri nakládke tovaru - slnečnice. Daňový subjekt sa ústnych pojednávaní s týmito svedkami nezúčastnil a svoje právo klásť svedkom otázky nevyužil (zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.07.2016 č. 1023605333/2016 a č. 103605358/2016). Správca dane do odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že svedkovia nepredložili žiadne nové doklady, dôkazy v listinnej a ani v inej podobe, nepodali nové vysvetlenia alebo skutočnosti.
18. Žalovaný poukázal taktiež na to, že správca dane na základe návrhu daňového subjektu vo vyrubovacom konaní znova použil informácie z medzinárodných dožiadaní v ukončenej kontrole na dani z príjmov právnických osôb za rok 2011, tykajúcich sa rovnakých odberateľov - CONTROL CARGO, Kft. a SOURCING TECHNICAL, Kft.. Týmito dožiadaniami bol preverovaný ten istý tovar - slnečnica pre menovaných maďarských odberateľov. Podlá stavu v predloženom účtovníctve daňového subjektu za rok 2011, bol tento predaj odberateľom zaúčtovaný a zdanený na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011. Správca dane pri tejto kontrole nepreukazoval splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Výsledkom odpovedí medzinárodných dožiadaní nebolo jednoznačné potvrdenie dodania pre deklarovaných odberateľov v Maďarsku.
19. Žalovaný poukázal na to, že z medzinárodnej výmeny informácií správca dane zistil fakturovanie prepravy pre iný slovenský podnikateľský subjekt Bolson, s.r.o., IČO: 46 212 540. V rámci vyrubovacieho konania na základe žiadosti správcu dane miestne príslušný Daňový úrad Nitra oznámil správcovi dane, že sídlo spoločnosti nie je označené, spoločnosť nevykonáva ekonomickú činnosť, výzvu na predloženie dokladov spoločnosť Bolson, s.r.o. neprevzala. Daňový úrad Nitra vypočul Š. D., konateľa spoločnosti Bolson, s.r.o. v období od 24.08.2011 do 18.07.2012, ktorý podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 04.07.2016 nevedel poskytnúť konkrétne informácie ani žiadne listiny a dôkazy týkajúce sa obchodných aktivít spoločnosti. Splnomocneným zástupcom spoločnosti Bolson, s.r.o. mal byť B. D. z Maďarska, ale predvolanie Daňového úradu Nitra na ústne pojednávanie neprevzal v odbernej lehote. Správca dane zistené skutočnosti vyhodnotil ako nepotvrdenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov
pre maďarského odberateľa SOURCING TECHNICAL, Kft. spoločnosťou BOLSON, s.r.o. a zároveň nepotvrdenie uskutočnenia týchto obchodov daňovým subjektom DAEM s.r.o..
20. Žalovaný uviedol, že na základe vykonaného dokazovania správca dane prijal záver, že daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z dôvodu intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu, ktoré daňový subjekt deklaroval faktúrou č. 022011 zo dňa 20.10.2011, vystavenou pre odberateľa CONTROL CARGO, Kft. a faktúrou č. 012011 zo dňa 20.10.2011, vystavenou pre odberateľa - SOURCING TECHNICAL, Kft..
21. Žalovaný konštatoval, že z vyššie uvedených skutočností, z predloženého spisového materiálu a z vykonaného dokazovania zistil, že správca dane daňovou kontrolou objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty nevychádzal len z predložených faktúr, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, či im neabsentuje materiálny podklad a či boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane.
22. Žalovaný poukázal na to, že vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi a preto je povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu predložiť správcovi dane všetky relevantné doklady riadne a nepochybne osvedčujúce splnenie všetkých podmienok pre oslobodenie od dane. Dôkazná povinnosť je pre daňovníka - platiteľa dane nie iba povinnosťou. ale aj významným pravom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a v predmetných faktúrach.
23. Žalovaný s poukazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku uviedol, že správca dane v tomto prípade svedecké výpovede, zápisnice o miestnom zisťovaní, odpovede na medzinárodnú výmenu informácií a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že zo strany daňového subjektu došlo k porušeniu ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie dane z titulu intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu.
24. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný opätovne zdôraznil, že pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované, odvolávajúci sa neodstránil predložením žiadneho dôkazu. Zo spisového materiálu vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly, aj vyrubovacieho konania, predložil len faktúry. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa preukazujúcej rozpor v tvrdeniach správcu dane, ktorý pri kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011 konštatoval získanie príjmov z predaja slnečnice do Maďarska, ale súčasne totožný predaj nebol preukázaný „v plnom rozsahu“, pri uplatnenom oslobodení od dane z pridanej hodnoty (október 2011).
25. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú trvania daňovej kontroly a jej prerušenia z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií žalovaný uviedol, že podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 citovaného zákona. V tomto prípade správca dane dvakrát prerušil daňovú kontrolu z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a to prvýkrát v období od 13.12.2012 do 06.11.2013 a druhýkrát v období od 18.11.2013 do 05.04.2016. Počas prerušenia kontroly správca dane v súlade splatnými zákonmi nepokračoval v daňovom konaní. Žalovaný nepovažoval za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že z dôvodu prerušenia kontrol, ktorá začala dňa 24.01.2012 a protokol bol prevzatý až 13.04.2016, bol v dobe dlhšej ako štyri roky vystavený ekonomickej a daňovej neistote, pretože prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu práva ani nepožaduje od neho plnenie povinnosti vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly.
26. Žalovaný k námietke žalobcu, že správca dane zrozumiteľne neustálil, či nadmerný odpočet znížil z dôvodu nepreukázania vlastného nadobudnutia, či nedodania tovaru do Maďarska, alebo že maďarský daňový subjekt nebol identifikovaným platcom dane, žalovaný uviedol, že v odvolaním napadnutom rozhodnutí je uvedené, že odvolávajúci sa nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane (nepreukázané dodanie tovaru maďarským spoločnostiam, ktoré sú uvedené na predmetných faktúrach, nepreukázané, že preprava bola realizovaná na účet účastníkov obchodného vzťahu, nepreukázané, že dodanie tovaru prebehlo za protihodnotu). Tvrdenie žalobcu, že pre rozhodnutie správcu dane postačoval v poradí druhý dôvod (maďarský daňový subjekt nebol identifikovaným platcom dane), v tomto prípade nie je opodstatnené, pretože z odvolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že deklarovaní dodávatelia neboli osobami identifikovanými pre daň z pridanej hodnoty, ale nebolo preukázané, že tovar bol predaný práve deklarovaným odberateľom. Osoby odberateľov neboli preukázané, nemohlo byť preto preukázané, že tovar bol predaný odberateľom identifikovaným pre daň v inom členskom štáte európskej únie.
27. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal ďalej na to, že žalobca vo svojom odvolaní konštatuje, že netvrdí, že dodanie tovaru bolo preukázané na 100 %, ale tento rozsah zrozumiteľne nevymedzil ani samotný správca dane, keď uviedol „nepotvrdené v celom rozsahu“. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že pre uplatnenie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty musia byť splnené podmienky podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, v tomto prípade nadobudnutie tovaru deklarovanými odberateľmi na základe údajov z medzinárodnej výmeny informácií nebolo bez pochybností preukázané, rovnako nebola bez pochybností potvrdená ani preprava tovaru a tieto pochybnosti správcu žalobca neodstránil predložením žiadneho dôkazu (predložil len faktúry).
28. K námietke žalobcu, že bremeno účtovného a daňového pochybenia na strane kupujúceho nemožno prenášať na ťarchu predávajúceho a vlastná úvaha správcu dane má mať oporu vo vykonanom dokazovaní aj s prihliadnutím na jeho skúsenosti správnou, účtovnou a daňovou disciplínou maďarských daňových subjektov, pretože odpovede maďarských daňových orgánov sa významne opakujú prakticky pri všetkých daňových kontrolách, žalovaný uviedol, že správca dane neuznal nárok na oslobodenie od dane z dôvodu nepreukázania žalovaným, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil práve tak, ako bol deklarovaný a nie z dôvodu prípadného pochybenia na strane kupujúcich. Žalovaný opäť zdôraznil, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadny dôkaz, okrem faktúr na začiatku daňovej kontroly. Správca dane vo vyrubovacom konaní na návrh žalobcu vykonal výsluch svedkov, ale žalobca nebol na výsluchoch prítomný a nevyužil možnosť klásť svedkom otázky, pričom žalobca žiadnym konkrétnym a vierohodným dôkazom nevyvrátil pochybnosti správcu dane.
29. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane hodnotil dôkazy v súvislostiach, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný konštatoval, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery, že došlo k porušeniu ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre oslobodenie dane z titulu intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu boli správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku.
30. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 104515728/2016 zo dňa 20.12.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103996218 zo dňa 30.09.2016, ktorým bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 17 064,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 a taktiež zrušenia rozhodnutia správcu dane, Daňového úradu Košice č. 103996218 zo dňa 30.09.2016.
31. Žalobca poukázal na to, že podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, uvedeného na jeho str. 4, rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty boli závery správcu dane o porušení § 43 ods. 1 a o nesplnení povinnosti uvedených v § 43 ods. 5 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (ďalej len zákon o DPH). Podľa neho žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie dane pri IC dodaní tovaru (slnečnice) do iného členského štátu EÚ (Maďarska), a to konkrétne pre dvoch odberateľov; CONTROL CARGO Kft., SOURCING TECHNICAL Kft., keď správca dane vyhodnotil odpoveď z MVI, prijatú dňa 07.11.2013 ako nejednoznačné potvrdenie, resp. nepotvrdenie nadobudnutia tovaru (str. 5 rozhodnutia).
32. Žalobca k dôvodom, ktoré uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že tvrdenie (a správnu úvahu) slovenského správcu dane považuje za nedôvodné a túto úvahu si osvojil aj žalovaný bez jej ďalšieho vyhodnotenia. Prepravcovia vo všetkých prípadoch okrem jediného potvrdili prepravu tak, ako ju deklarovali v ich dokladoch. V prípade prepravcu GIO-COM SPEDIT Kft. sa maďarský správca dane vyjadriť nevedel k možnosti zistenia požadovanej informácie. Žalobca bol toho názoru, že bremeno dôkazu na jeho strane ako daňového subjektu nemôže byť absolútne, ale primerané. Poukázal na to, že prijal všetky vhodné opatrenia a predložil správcovi dane zákonom požadovanú dokumentáciu na preukázanie naloženia/predaja tovaru a jeho dopravy na miesto určenia podľa CMR.
- v súvislosti s odberateľom SOURCING TECHNICAL Kft. sa okrem iného spomína aj slovenská spoločnosť BOLSON, s.r.o.. Žalobca uviedol, že jednak s touto spoločnosťou žalobca nemal nikdy nič spoločné a nepozná ju. V prípade, že v reťazci obchodov došlo alebo mohlo dôjsť k akejkoľvek následnej nekalej činnosti, je známe z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, že za takéto prípadné okolnosti nemôže niesť zodpovednosť dodávateľ v jeho postavení, ak sa na akomkoľvek podvode nepodieľal a tovar riadne nadobudol a následne ho aj odpredal.
33. Žalobca poukázal na to, že žalovaný na str. 4 rozhodnutia konštatoval, že rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie rozdielu dane z pridanej hodnoty boli závery správcu dane o porušení § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca konštatoval, že samotný správca dane uvedené porušenie konkretizoval na str. 3 jeho rozhodnutia zo dňa 30.09.2016: „Oslobodenie od dane môže platiteľ dane uplatniť len vtedy, ak je tovar dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (l), je fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu (2) a dodanie je uskutočnené za protihodnotu (3).“
34. Žalobca namietal predovšetkým prvú a tretiu správcom vyslovenú podmienku, nakoľko tieto nie sú obsiahnuté v ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH, a preto nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného na str. 4 rozhodnutia, ak sa odvoláva na závery správcu dane.
35. Žalobca poukázal na právny názor Súdneho dvora EÚ, článok 138 ods. 1 („Členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala“) má priamy účinok. Žalobca ďalej poukázal na konanie C-492/13 Traum EOOD proti Direktor na Direkcia Varna, v ktorom Súdny dvor EÚ vyslovil názor, že článok 138 ods. 1 DPH smernice má priamy účinok, a teda sa naň zdaniteľné osoby môžu odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi voči štátu s cieľom dosiahnuť oslobodenie od DPH v prípade intrakomunitárneho dodania tovaru. Ďalej poukázal na konštatovanie súdneho orgánu EÚ týkajúce sa zásady právnej istoty.
36. Žalobca v podanej žalobe zdôraznil, že správcovi dane v prípade obidvoch maďarských spoločností/ odberateľov odovzdal totožné doklady: 1) Výdavkové pokladničné doklady spoločnosti CARGO CONTROL Kft. a SOURCING TECHNICAL Kft., obe zo dňa 20.10.2011. 2) Príjmové pokladničné doklady žalobcu (P-0007 a P-0008) zo dňa 20.10.2011, potvrdené obidvoma maďarskými spoločnosťami, o prijatí hotovostných platieb žalobcom. 3) Čestné prehlásenie žalobcu o dodaní a fakturovaní tovaru spoločnosť SOURCING TECHNICAL Kft. a spoločnosti CONTROL CARGO Kft., pričom tieto maďarské spoločnosti tieto prehlásenia potvrdili. 4) Všetky faktúry, ktoré sa vzťahujú na odpredanú komoditu vystavené obidvom maďarským spoločnostiam s ich potvrdeniami o prijatí faktúr. 5) Všetky CMR - medzinárodné nákladné listy - potvrdené žalobcom, maďarskými prepravcami a maďarskými príjemcami tovaru (CONTROL CARGO Kft. a SOURCING TECHNICAL Kft., spolu s potvrdeným miestom náklady a vykládky tovaru, ako aj s uvedenými maďarskými EČV vozidiel prepravcov.
V tejto súvislosti žalobca opäť poukázal na text rozhodnutia uvedený na jeho str. 4: Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie rozdielu na dani z pridanej hodnoty boli závery správcu dane o porušení § 43 ods. 1 a nesplnení povinností v § 43 ods. 5 písm. a/ zákona č. 222/2004, s ktorým záverom žalobca nesúhlasil.
37. Žalobca zdôraznil, že predložil správcovi dane oveľa viac dokladov, než požaduje zákon alebo namieta žalovaný, odvolajúc sa pritom na zákonnú úpravu, pritom na CMR - kách sa nachádzajú písomné potvrdenia nadobúdateľov tovaru o jeho prevzatí.
38. Žalobca považoval za neprijateľné tvrdenie žalovaného na str. 11 (aj inde), keď tvrdí, že „Zo spisového materiálu vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly, aj vyrubovacieho konania, predložil len faktúry.“ Toto tvrdenie neobstojí už pri štúdiu rozhodnutia správcu dane, ktorý opakovane spomína CMR, ako aj v nich uvádzané EČV maďarských kamiónov (napr. str. 8 rozhodnutia správcu dane: samotné predloženie faktúr a CMR ešte nedokazuje uskutočnenie dodania tovaru...).
39. Žalobca namietal, že rovnako neobstojí, aby správcovi dane neboli pripojené a preukázané príjmové a výdavkové doklady, a to aj v súvislosti s daňovou kontrolou dane z príjmov právnickej osoby (žalobcu) za rok 2011. Príjmy daňového subjektu sú podstatnou účtovnou položkou pre správne zdanenie daňového subjektu a navyše žalovaný na str. 11 svojho rozhodnutia tvrdí: „Príjmy boli zdanené v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby a správca dane nemal dôvod ich spochybňovať.“
40. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného, že správca dane neuznal nárok na oslobodenie od dane z dôvodu nepreukázania odvolávajúcim sa, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil práve tak, ako bol deklarovaný a nie z dôvodu prípadného pochybenia na strane kupujúcich a taktiež, že odvolávajúci sa nepredložil správcovi dane žiadny dôkaz, okrem faktúr na začiatku daňovej kontroly, za zmätočné a neobjektívne hodnotiace obsah i priebeh daňovej kontroly so záverečným voľným hodnotením jeho zistení.
41. K otázke prerušenia daňovej kontroly žalobca poukázal na právny stav, ako bol upravený v Daňovom poriadku v r. 2011, pričom žalovaný sa v rozhodnutí odvolal na tento procesný inštitút v zmysle § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku.
42. Žalobca vyslovil pochybnosť, či je právne relevantné zdôvodnenie prerušenia daňovej kontroly tak, ako to uviedol žalovaný, pričom sa mu javí, že takéto prerušenie daňovej kontroly s odvolaním sa na „osobitný predpis“, ktorým v danej dobe mal byť iba zákon č. 76/2007 Z. z., nebol v rámci rozsahu predmetu jeho úpravy predurčený na spoluprácu v oblasti DPH. Žalobca ďalej uviedol, že na inom mieste odôvodnenia rozhodnutia (str. 12) sa žalovaný odvolal na článok 10 oddiel 2 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. Poukázal na to, že tento článok poskytuje dotknutým stranám (daňovým úradom) lehotu maximálne 3 mesiace od prijatia žiadosti, pričom táto lehota však bola niekoľkonásobne porušená, takže po jej uplynutí neexistoval legálny dôvod na nepokračovaní v daňovej kontrole. Žalobca zastával právny názor, že prichádza do úvahy opakované prerušenie daňovej kontroly, ale vždy maximálne na 3 mesiace po dni od prijatia žiadosti na strane maďarského daňového orgánu.
43. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane v konaní alebo pri daňovej kontrole nepreukázal naplnenie článku 12 cit. Nariadenia Rady EU č. 904/2010 o tom, aby maďarský daňový orgán okamžite písomne informoval o dôvodoch prípadného predĺženia termínu na odpoveď alebo aby sa obidva daňové orgány dohodli na inej lehote (článok 11). Žalobca zastával právny názor, že daňová kontrola sa síce týkala jedného zdaňovacieho obdobia (október 2011), ale správca dane hodnotil splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od DPH „en bloc“ za všetky čiastkové plnenia, pričom aj z dôkazov, ktoré boli počas daňovej kontroly vykonané, je zreteľné, že nie všetky zistenia majú zhodnú vypovedaciu úroveň alebo silu.
44. V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na to, že ak bolo maďarským daňovým orgánom zistená a potvrdená realizácia dodania slnečnice na územie Maďarska (napr. v prípade odberateľa SOURCING TECHNICAL, Kft. prostredníctvom viacerých prepravcov), jedná sa o také deliteľné dodanie tovaru, ktoré by aj v prípade vstupu prepravcu GIO-COM SPEDIT, Kft. do likvidácie (a tým následnej nekomunikácie s daňovým orgánom) nemalo znamenať nedodanie celého plnenia uvedenému odberateľovi.
45. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.04.2017 k žalobe, poukázal na zistené skutočnosti a dôvody, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tvrdenie žalobcu o potvrdení prepravy všetkými prepravcami nezodpovedá zisteniam správcu dane, z ktorých vyplynulo, že prepravca B. D. označil
doklad CMR č. AA0565100 za falošný, pretože v daný deň necestoval do Törökszentmiklós a neprepravoval slnečnicu, zároveň zo zistení správcu dane vyplýva, že prepravcovia MAG SPED SZÁLLITÁSI ÉS SZOLGÁLTATÓ BT, FEROSZ-SPED SZÁLIIITÁSI ÉS SZOLGÁLATO BÉTET TÁRSASÁG, B. D. prepravu tovaru zo Slovenska do Maďarska síce potvrdili, ale všetci traja ju fakturovali spoločnosti BOLSON s.r.o.. V prípade prepravcu AGRÁR- GABONA, Kft. pre odberateľa CONTROL CARGO, Kft. správca dane vyhodnotil čiastočnú aj konečnú odpoveď zahraničného správcu dane, z ktorých vyplynulo nejednoznačné potvrdenie prepravy. Dodanie tovaru pre oboch odberateľov v Maďarsku zahraničný správca dane nemohol jednoznačne preveriť kvôli nepredloženiu účtovných dokladov.
46. K námietke žalobcu, že podmienky uplatnenia oslobodenia od dane uvedené na str. 3 rozhodnutia správcu dane nie sú obsiahnuté v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného na str. 4 napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že správca dane na str. 3 svojho rozhodnutia v dotknutej časti citoval v prvej vete ustanovenie § 43 ods. 1 uvedeného zákona. V ďalšej vete uvádza, nie však s poukázaním na § 43 ods. 1, po splnení akých podmienok si môže platiteľ dane uplatniť toto oslobodenie od dane a následne uvádza ustanovenie § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.. Námietku žalovaného, že § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. neobsahuje prvú a tretiu správcom vyslovenú podmienku, preto žalovaný považuje za neopodstatnenú, keďže tieto podmienky správca dane vo svojom rozhodnutí neuvádza s poukázaním na § 43 ods. 1. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
47. Žalovaný k námietke žalobcu o rozpore neuznania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty so zisteniami z daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011 uviedol, že už v napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že zistenie správcu dane o nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty neznamená, že tovar nemohol byť predaný za iných podmienok (nie však takých, ktoré sú nevyhnutné pre uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty). Uviedol, že príjmy boli priznané v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby a správca dane nemal dôvod ich spochybňovať. V tomto prípade správcovi dane nebolo preukázané, že pri deklarovanom zdaniteľnom obchode boli splnené podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nebolo jednoznačne preukázané, že tovar bol zo spoločnosti DAEM s.r.o. dodaný a prepravený maďarským odberateľom CONTROL CARGO, Kft. a SOURCING TECHNICAL, Kft. tak, ako to bolo deklarované na predložených faktúrach. Predmetom dokazovania zo strany daňového subjektu bolo preukázať príjemcu tovaru, ktorý bol uvedený na predmetných faktúrach, čo spoločnosť DAEM s.r.o. nespochybniteľné nepreukázala. Nebolo preukázané, že dodanie tovaru uvedeného na faktúrach bolo realizované tým odberateľom, ktorí boli uvedení na predmetných faktúrach, že preprava bola realizovaná na účet účastníkov obchodného vzťahu (prepravcovia, ktorí potvrdili prepravu pre spoločnosť SOURCING TECHNICAL, Kft. uviedli, že faktúru vystavili spoločnosti BOLSON, s.r.o., u ostatných prepravcov preprava nebola jednoznačne potvrdená).
48. K námietke žalobcu o neprijateľnosti tvrdenia žalovaného, že predložil len faktúry, pretože predložil aj iné dôkazy, žalovaný uviedol, že konštatovanie o nepredložení iných dôkazov okrem faktúr je v napadnutom rozhodnutí uvedené v kontexte uvedených záverov o tom, že žalovaný neodstránil správcom dane zistené pochybnosti predložením žiadneho dôkazu, ktorý by bol dostatočne vierohodný a potvrdzoval uskutočnenie obchodov tak, ako sú deklarované na predložených faktúrach. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane overoval aj údaje na nákladných listoch CMR, t.j. je zrejmé, že ich mal k dispozícii, rovnako aj žalovaný uvádza vyhodnotenia údajov uvedených v nákladných listoch CMR v napadnutom rozhodnutí. Ani nákladné listy CMR však nepostačovali na odstránenie pochybností správcu dane o uskutočnení obchodov tak, ako boli deklarované na predložených faktúrach. Z uvedeného vyplýva, že žiadne vierohodné doklady, ktoré by bez pochybností potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované, predložené neboli a samotné faktúry ako dôkaz nepostačujú.
49. V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorá sa týka neprimeranej lehoty trvania daňovej kontroly žalovaný zastával názor, že s touto námietkou sa dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, pričom opätovne uviedol dôvody, pre ktoré správa dane prerušil daňovú kontrolu.
50. Žalovaný k námietke žalobcu, že konštatovanie žalovaného o neuznaní nároku na oslobodenie od dane z dôvodu nepreukázania, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako bol deklarovaný a nie z
dôvodu prípadného pochybenia na strane kupujúcich, uviedol, že spomínané konštatovanie uviedol v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ktorá sa týkala prenášania účtovného a daňového bremena kupujúcich na žalobcu. Z tohto konštatovania žalovaného vyplýva, že žalobca nepredložil vierohodné dôkazy o splnení podmienok pre oslobodenie od dane a za predloženie týchto dôkazov je zodpovedný žalobca, nie jeho deklarovaní obchodní partneri, t.j. žalovaný uvedeným konštatovaním nehodnotil, či kupujúci pochybili alebo nepochybili, ani neprenášal bremeno pochybenia nadobúdateľov na žalobcu. Nárok na oslobodenie od dane si uplatňuje žalobca, preto on musí byť schopný preukázať, že si toto právo uplatňuje oprávnene. K otázkam, ktoré v tejto súvislosti žalobca kladie, žalovaný uviedol, že v tomto prípade ani nákladné listy CMR nie sú dostatočne vierohodným dôkazom o vývoze tovaru do členského štátu Európskej únie, hoci sa na nich nachádzajú potvrdenia predávajúceho, prepravcu a kupujúceho, pretože ako vyplýva zo zistení správcu dane, jeden prepravca označil nákladný list za falošný, tvrdil, že v daný deň takúto prepravu nevykonával, ďalší prepravcovia tvrdili, že služby fakturovali inej spoločnosti BOLSON, s.r.o., u ďalších preprava nebola jednoznačne potvrdená, resp. chýbali doklady k jej overeniu.
51. K tvrdeniu žalobcu, že v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane žiadal o zaslanie všetkých odpovedí maďarských daňových orgánov, avšak žiadnu neobdŕžal, preto navrhuje aby ich predložil žalovaný tak, aby jednu sadu mohol obdŕžať žalobca, žalovaný uviedol, že v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane nezistil žiadosť žalobcu o poskytnutie odpovedí maďarských daňových orgánov. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca v priebehu kontroly požiadal o nahliadnutie do spisu (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 26.11.2013), konkrétne v súvislosti s dokladmi týkajúcimi sa medzinárodnej výmeny informácií, ale správca dane to neumožnil z dôvodu, že ide o utajované skutočnosti v zmysle § 23 Daňového poriadku. Po ukončení dokazovania a doručení všetkých odpovedí v rámci medzinárodnej výmeny informácií však žalobca mal právo nahliadnuť do spisu, prípadne požiadať o fotokópie odpovedí zahraničného správcu dane. Žalovaný v spisovom materiáli nezistil, že by o takúto možnosť po ukončení dokazovania žalobca požiadal a takúto požiadavku žalovaný nezistil ani v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane.
52. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie sú opodstatnené. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu, a preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol.
53. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 20.04.2017 k vyjadreniu žalovaného poukázal na dôvody, ktoré uviedol žalovaný v jeho písomnom vyjadrení a konštatoval, že berie do úvahy zásady daňového konania (neplatí napr. vyhľadávacia zásada, platí však prerokovacia zásada), ako aj podmienky pre oslobodenie od DPH pri interkomunitárnom pohybe tovaru (listinné doklady a reálnosť realizácie obchodnej transakcie). Ibaže k uvedenému je vhodné podotknúť, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, a preto použitie zásad daňového konania pri kontrole by malo byť primerané okolnostiam, za ktoré vnímame aj prípadný dosah slovenského daňového subjektu nielenže na území iného suverénneho štátu, ale predovšetkým pri rešpektovaní daňového tajomstva cudzieho daňového subjektu. Pokiaľ ide o reálnosť realizácie obchodnej transakcie, je vhodné materiálnoprávne skúmať aj možnosti slovenského daňového subjektu jej reálneho preukázania v zahraničí.
54. Žalobca uviedol, že nie je z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a taktiež žalovaného zrejmé, či si vyžiadal a porovnal inú listinu (cestovný príkaz, iné CMR) menovaného B. D., ak tento tvrdil, že jeho kamión v rovnakom čase mal byť na inom mieste. Táto skutočnosť však nebola preukazovaná, a preto podľa názoru žalobcu, odpovede MVI obdobného obsahu nemajú váhu relevantného dôkazu, a preto nie je daný rozumný dôvod, aby naň správca dane prihliadol.
55. K vytýkanej nesúčinnosti žalobcu pri výsluchu svedka - konateľa spoločnosti BOLSON, s.r.o. žalobca uviedol, že je vhodné spomenúť, za akých skutkových okolností došlo k výsluchu uvedeného svedka. Jednak bol vykonaný u dožiadaného správcu dane a termín tohto výsluchu sa opakovane menil na základe telefonickej informácie. Posledný termín bol oznamovaný tak, že výsluch sa uskutoční „zajtra“, teda zo dňa na deň. Jednak zladiť si rýchle zmeny termínov povinností nie je v reálnom živote jednoduché a jednak predchádzajúce termíny boli opakovane dožiadaným správcom dane zrušené pre nekontaktnosť svedka.
56. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný nevníma ním tvrdený nesúlad výsledkov a záverov medzi daňovou kontrolou na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011 s daňovou na DPH za obdobie október 2011. Rozdielne závery totožného správcu pri dvoch kontrolách, ktoré sa vzťahovali vždy aj na obchod so slnečnicou, žalovaný považuje za primerané, nakoľko „tovar (ne)mohol byť predaný za iných podmienok (nie však takých, ktoré sú nevyhnutné pre uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty)“.
57. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že nákup (výdavok) a následný predaj (príjem) slnečnice preukazuje reálnosť zmeny nadobúdateľov (vlastníkov) komodity. Výhradu, ktorú uviedol terajší žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, vníma žalobca ako výhradu novú, pretože tá nie je súčasťou protokolu z daňovej kontroly, rozhodnutia správcu dane a ani žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane.
58. Žalobca v písomnom podaní poukázal na článok 138 Smernice Rady 2006/112/ a uviedol, že z gramatického výkladu uvedeného článku má vylučovacia spojka „alebo“ alternatívny význam: buď platí jedno (členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného mimo ich územia) alebo platí druhé (prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva). Význam slov „odoslaný“ a „prepravený“ je v štátnom jazyku odlišný.
59. Žalobca považoval za vhodné, aby Krajský súd v Košiciach prerušil toto konanie a položil Súdnemu dvoru EÚ otázku k výkladu splnenia podmienky pre oslobodenia od DPH v prípade odoslania tovaru z územia jedného členského štátu Spoločenstva na územie iného členského štátu Spoločenstva. Alebo ináč: či podmienka oslobodenia od DPH je splnená už odoslaním tovaru tak, že tento je naložený na dopravný prostriedok (kamión) alebo odovzdaný verejnému prepravcovi na prepravu alebo až prekročením hranice alebo až vyložením do miesta určenia?
60. Žalobca ďalej poukázal na vyjadrenie žalovaného, že k otázke zákonnej dĺžky daňovej kontroly (12 mesiacov) a dĺžky jej prerušenia (takmer 40 mesiacov), sa mal žalovaný vysporiadať už vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí. S prihliadnutím na zásadu proporcionality žalobca zastával názor, že doba prerušenia daňovej kontroly by nikdy nemala prekročiť zákonom rezervovanú dobu trvania samotnej daňovej kontroly. A teda v súčte by tieto dve obdobia (kontrola a jej prípadné prerušenie) by spolu nemali prekročiť 24 mesiacov.
61. Žalobca naďalej zotrval na jeho tvrdení, že v písomnom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane požiadal o vyhotovenie kópií odpovedí maďarských daňových orgánov, pričom zaslanie očakával od správcu dane, nie z FR SR.
62. K utajovaným skutočnostiam v zmysle § 23 Daňového poriadku v spojení s § 2 písm. a/ zákona č. 215/2004 Z. z. žalobca uviedol, že neporozumel tvrdeniu žalovaného na str. 9 jeho textu, ktorá informácia nadobudnutá na základe medzinárodnej výmeny informácií by mala byť utajovanou skutočnosťou v zmysle § 23 Daňového poriadku? Uviedol, že žalobca nie je strategickým podnikom a žalovaný neobjasnil, aké utajované skutočnosti boli predmetom daňovej kontroly? Aj v tomto smere vnímal žalobca, že správca dane porušil práva daňového subjektu, keď mu neumožnil sa riadne oboznámiť s listinnými dôkazmi a bolo sa potrebné „uspokojiť“ výlučne s citáciami a výkladom, ktoré použil vo svojom rozhodnutí daňový orgán.
63. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
64. Na pojednávaní správneho súdu dňa 11. apríla 2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na všetkých dôvodoch uvedených v podanej žalobe, ako aj v jeho písomnom podaní zo dňa 20.04.2017 a z týchto dôvodov navrhuje, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 104515728/2016 zo dňa 20.12.2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103996218 zo dňa 30.09.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o návrh žalobcu uvedený v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 20.04.2017 týkajúci sa prerušenia konania, ktorý je špecifikovaný v bode 16. tohto písomného podania, tento návrh na prerušenie konania berie v celom rozsahu späť, a teda nežiada, aby správny súd o tomto návrhu rozhodoval V prípade úspechu vo veci si uplatnil náhradu trov konania.
65. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj dôvodoch uvedených vo vyjadrení žalovaného zo dňa 05.04.2017 a z týchto dôvodov navrhla žalobu zamietnuť.
66. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Podľa § 43 ods. 5 písm. a), d) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4, kópiou faktúry, inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písm. b), ods. 2 a § 14.
67. V predmetnej preskúmavanej veci rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi boli závery správcu dane o porušení § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a nesplnenie povinností uvedených v § 43 ods. 5 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok pre oslobodenie dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru - slnečnice do iného členského štátu Európskej únie - do Maďarska pre odberateľa CONTROL CARGO Kft., podľa vystavenej faktúry č. 022011 zo dňa 20.10.2011, dátum dodania 10.10.2011 za dodanie slnečnice v množstve 171,36 t v sume 56.548,80 € a odberateľa SOURCING TECHNICAL, Kft., podľa vystavenej faktúry č. 012011 zo dňa 20.10.2011, dátum dodania 11.10.2011, za dodanie slnečnice v množstve 135,32 t, v sume 45.837,60 €.
68. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku konštatuje, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane preukazuje daňový subjekt, pričom preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota.
69. Žalovaný ďalej uviedol, že ako dôkaz možno použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku všetky prostriedky, ktorými možno zistiť alebo ujasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca v tomto prípade svedecké výpovede, zápisnice o miestnom zisťovaní, odpovede o medzinárodnú výmenu informácií a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v danom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že zo strany daňového subjektu došlo k porušeniu ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie dane z titulu intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu.
70. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej konštatoval, že platiteľ dane je povinný podľa ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri tovare dodanom do iného členského štátu kópiou faktúry a ďalším dokladom podľa spôsobu prepravy. Ak prepravu tovaru zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia; ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou; ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným prehlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu; inými dokladmi ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
71. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný niekoľkokrát konštatoval, že v priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania predložil žalobca len faktúry a pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, tak ako bolo deklarované, žalobca neodstránil predložením žiadneho dôkazu.
72. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca predložil správcovi dane doklady, a to:
1. výdavkové pokladničné doklady spoločnosti CONTROL CARGO Kft., SOURCING TECHNICAL, Kft. zo dňa 20.10.2011, 2. príjmové pokladničné doklady žalobcu (P-0007 a P-0008) zo dňa 20.10.2011, potvrdené obidvoma maďarskými spoločnosťami o prijatí hotovostných platieb žalobcom, 3. čestné prehlásenie žalobcu o dodaní a fakturovaní tovaru spoločnosti SOURCING TECHNICAL, Kft. a spoločnosti CONTROL CARGO Kft., pričom tieto maďarské spoločnosti uvedené prehlásenia potvrdili, 4. všetky faktúry, ktoré sa vzťahujú na odpredanú komunitu vystavené obidvom maďarským spoločnostiam a ich potvrdeniami o prijatí faktúr, 5. všetky CMR - medzinárodné nákladné listy - potvrdené žalobcom, maďarskými prepravcami a maďarskými príjemcami tovaru CONTROL CARGO Kft. a SOURCING TECHNICAL Kft., spolu s potvrdeným miestom nakládky a vykládky tovaru, ako aj s uvedenými maďarskými EČ vozidiel prepravcov.
73. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca predložil správcovi dane nielen faktúry ako to viackrát konštatoval žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správca dane, ako aj žalovaný však všetky žalobcom predložené doklady nevyhodnocovali v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku, pričom žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. uviedol aké doklady je platiteľ dane povinný preukázať na splnenie podmienok oslobodenia dane pri tovare dodanom do iného členského štátu, a ako iné doklady uviedol ako napr. zmluvu o dodaní tovaru, dodací list, doklad o prijatí platby za tovar. Žalovaný však opätovne konštatoval, že žalobca predložil len faktúry a nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a predmetných faktúrach.
74. Pokiaľ žalovaný nevyhodnotil všetky žalobcom predložené doklady tak ako to vyplýva z § 24 Daňového poriadku, pre posúdenie preukázania splnenia podmienok pre oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, preto konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že správca dane vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako aj konštatovanie, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach v daňovom priznaní a v predmetných faktúrach, nezodpovedá skutočnostiam, tak ako to prezentoval žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a taktiež nemá oporu v administratívnych spisoch.
75. Až po konkrétnom vyhodnotení všetkých dôkazov predložených žalobcom mohol správca dane, ako aj žalovaný pristúpiť k vyhodnoteniu všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti.
76. Žalovaný až v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane overoval aj údaje na nákladných listoch CMR, t.j. je zrejmé, že ich mal k dispozícii, rovnako aj žalovaný uvádza vyhodnotenia údajov uvedených v nákladných listom CMR v napadnutom rozhodnutí. Ani nákladné listy CMR však nepostačovali na odstránenie pochybností správcu dane o uskutočnení obchodov tak ako boli deklarované na predložených faktúrach. K uvedenému vyjadreniu žalovaného je potrebné opätovne uviesť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyhodnotil všetky žalobcom predložené doklady, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa overenia prepravných služieb prepravcom okrem iného vyplýva, že zahraničný správca dane konštatoval, že doklady sú neúplné a podľa prijatých vyhlásení okolnosti prepravy nemožno zrekapitulovať, ale na základe dostupných údajov sa nedá vylúčiť, že sa preprava naozaj uskutočnila. Preto pokiaľ žalobca predložil CMR - medzinárodné nákladné listy potvrdené žalobcom, maďarskými prepravcami a maďarskými príjemcami tovaru spolu s potvrdeným miestom nakládky a vykládky tovaru, ako aj s uvedenými maďarskými EČ vozidiel prepravcov, bol správca dane, ako aj žalovaný povinný tento nesúlad odstrániť konkrétnym vyhodnotením všetkých dôkazov, teda aj tých, ktoré predložil žalobca správcovi dane, pretože z vyjadrenia zahraničného správcu dane nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že sa preprava neuskutočnila.
77. Správny súd považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu daňového subjektu správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul ako svedkov G. D. (vodič nakladač) a J. Y. (producent slnečnice), ktorí mali byť prítomní pri nakládke tovaru - slnečnice. Daňový subjekt sa ústnych pojednávaní s týmito svedkami nezúčastnil a svoje právo klásť svedkom otázky nevyužil (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 27.07.2016 č. 10360533/2016 a č. 103605358/2016). Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane v odvolaní napadnutého rozhodnutia uviedol, že svedkovia nepredložili žiadne nové doklady, dôkazy v listinnej ani inej podobe, nepodali nové vysvetlenia alebo skutočnosti.
78. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa (č.l.64, 65) vyplýva, že dňa 27.07.2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103605333/2016, predmetom ktorej bolo vypočutie svedka J. Y.Y. - majiteľa a výrobcu slnečnice, pri nakládke skladník tovaru. Svedok položeným otázkam správcu dane, či bol ako SHR v zdaňovacom období október 2011 výrobcom uvedenej poľnohospodárskej komodity a či potvrdzuje predaj odbytovému družstvu POLEX AGRI v uvedenom množstve a v termíne dodania 10/2011 uviedol, že: áno, bol som, tovar mám riadne zaúčtovaný, odviedol som DPH daňovému úradu. Potvrdzujem predaj odbytovému družstvu POLEX AGRI. K otázke, aby uviedol konkrétne miesto nakladania a vykladania tovaru pre jeho odberateľa, názov prepravcov, ktorí uskutočnili prepravu a v prípade, ak prepravu zabezpečila jeho spoločnosť, akými motorovými vozidlami, svedok uviedol, že nakládka bola v Malom Ruskove, prepravu si zabezpečoval odberateľ a tovar bol odvážaný maďarskými kamiónmi do Maďarska, čo ústne potvrdili aj šoféri kamiónov. Na ďalšiu otázku správcu dane, či chce uviesť ďalšie skutočnosti, ktoré sú mu známe a mohli by mať vplyv na preverované skutočnosti, svedok uviedol, že tovar bol riadne naložený na maďarské kamióny a opustil priestory spoločnosti Y. - SHR pre odbytové družstvo POLEX AGRI a DAEM, s.r.o. Tieto mali u neho tovar uskladnený a tento tovar bol aj riadne vyskladnený pre tieto spoločnosti.
79. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.07.2016 č. 103605358/2016, predmetom ktorej bolo vypočutie svedka G. D. - zamestnanca spoločnosti TOPFARM, s.r.o. (vodič nakladača) vyplýva, že svedok na otázku správcu dane, či bol zamestnancom spoločnosti TOPFARM, s.r.o., aké pracovné zaradenie, v akom období, svedok uviedol: že áno, je zamestnaný v uvedenej spoločnosti približne
od 01.04.2010 ako vodič, obsluha strojov a zariadení. Na otázku správcu dane, aký vzťah mala menovaná spoločnosť TOPFARM k preverovanému obchodu dodania slnečnice pre uvedené maďarské spoločnosti, svedok uviedol, že skladovacie priestory sú na adrese Nový Ruskov, Jarková ulica 61, sú to priestory hospodárskeho dvora, ktorý je spoločný aj pre spoločnosť TOPFARM s.r.o. aj pre spoločnosť DAEM, s.r.o. Na otázku správcu dane, v čom konkrétne spočívala jeho práca pri menovanom obchode a kto mu ju nariadil, svedok uviedol, že prácu mu nariadil pán Y. ako jeho zamestnávateľ a konateľ spoločnosti TOPFARM s.r.o., nakladal s nakladačom NEW HOLLAND 5080 slnečnicu na nákladné autá maďarských ŠPZ, presné čísla si už nepamätá, ale pamätá si, že to bolo vo večerných až nočných hodinách v októbri roku 2011. Na otázku správcu dane, aby uviedol konkrétne miesto nakladania, priestory uskladnenia tovaru a ak mu je známe aj meno prepravcu, ktorému nakladali slnečnicu na auto, svedok uviedol, že miesto nakládky ako už uviedol bolo na adrese hospodárskeho dvora Nový Ruskov, Jarková ulica 61, je tam plocha na uskladnenie, aj nákladná váha, na ktorej sa vážia tieto kamióny. Meno prepravcu nevedel uviesť. Na otázku správcu dane, či chce uviesť ďalšie skutočnosti, ktoré sú mu známe a mohli by mať vplyv na preverovanie skutočnosti, svedok uviedol, že k menám maďarských odberateľov chce uviesť, že sú mu známe, lebo vždy sa pýta aj vedúceho pri zadelení práce pre koho nakladá a zároveň sa aj pýta šoférov, že pre koho odvážajú tovar.
80. K vyššie uvedeným zápisniciam o ústnom pojednávaní považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný tieto zápisnice o ústnom pojednávaní nevyhodnotili, tak ako to vyplýva z § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., pričom strohé konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že svedkovia nepodali nové vysvetlenia alebo skutočnosti, nemá žiadnu oporu vo výpovediach svedkov, ktoré sú uvedené v zápisniciach o ústnom pojednávaní. Z výpovede uvedených svedkov jednoznačne vyplýva, kde sa tovar (slnečnica) uskladňoval, akým spôsobom sa nakladal na nákladné autá maďarských ŠPZ, ktorý bol odvážaný do Maďarska, pričom svedok G. D. uviedol, že mená maďarských odberateľov sú mu známe. Tvrdenie žalovaného, že daňový subjekt sa ústnych pojednávaní s týmito svedkami nezúčastnil, nemá žiadny vplyv na to, že správca dane, ako aj žalovaný boli povinní vyhodnotiť tieto zápisnice o ústnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku.
81. Vzhľadom na vyššie uvedené procesné pochybenie správcu dane, ako aj žalovaného, správny súd už ďalšie žalobné námietky nevyhodnocoval.
82. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po preskúmaní žalobných námietok žalobcu, správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104515728/2016 zo dňa 20.12.2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov č. 103996218/2016 zo dňa 30.09.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keďže dospel k záveru, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. f), d) SSP).
83. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP).
84. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.