Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-234-2017.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/234/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: E. X., S.. XX.X.XXXX, M. W. M., H. XXX, zastúpenej JUDr. Dušanom Černákom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. osloboditeľov 25, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, o poistné plnenie, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.12.2016 č.k. 16C/66/2014 - 34 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 252,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23.05.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 270,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23.05.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, a to na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní. O výške náhrady trov konania uviedol, že bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou poistnú zmluvu o investičnom životnom poistení pre zdravie a dôchodok č. XXX/XXXXXX-X, so začiatkom poistenia dňa 03.10.2012 a s koncom poistenia dňa 01.10.2022. Touto zmluvou okrem iných bolo poistené aj poistné riziko pre dennú dávku za práceneschopnosť s karenciou 14 dní s poistným plnením po 18,- eur denne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bola dočasne práceneschopná v období od 05.03.2013 do 26.04.2013 a že nárok na poistné plnenie uplatnila voči žalovanej na predpísanom tlačive najneskôr v deň nasledujúci po uplynutí karenčnej doby. U žalobkyni pracovná neschopnosť trvala 54 dní, preto pri poistnom plnení vo výške 18,- eur za 54 dní poistné plnenie predstavuje sumu 972,- eur. Pri tomto výpočte poistného plnenia súd vychádzal z čl. 61 Všeobecných poistných podmienok, z ktorého vyplýva, že poistná udalosť začína dňom, kedy je zistená pracovná neschopnosť a končí dňom, kedy je pracovná neschopnosť podľa lekárskeho rozhodnutia ukončená. V danom prípade je preto daná povinnosť poisťovne vyplatiť poistenému poistné plnenie za dobu pracovnej neschopnosti, pokiaľ táto trvala nepretržite dlhšie, ako je tzv. karenčná doba uvedená v poistnej zmluve, čo v danom prípade činí 14 dní. Z poistnej zmluvy vznikla jednoznačne povinnosť poisťovne vyplatiť poistenému poistné plnenie za dobu pracovnej neschopnosti, preto súd prvej inštancie nezohľadnil námietku žalovanej, že
poistné plnenie nemalo zahŕňať obdobie karenčnej doby, čiže 14 dní. Aj z čl. 63 bod 7 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že poistné plnenie sa poskytuje jednorázovo po ukončení pracovnej neschopnosti vo výške určenej ako súčin poistnej sumy dohodnutej v poistnej zmluve a priznaného počtu dní pracovnej neschopnosti. Pokiaľ teda žalovaná nepostupovala pri určení výšky poistného plnenia v zmysle týchto zásad, jej postup nebol správny. Poistné plnenie sa totiž rovná súčinu poistnej sumy dohodnutej v poistnej zmluve a počtu dní pracovnej neschopnosti, čo v danom prípade činí 972,- eur. Pri zohľadnení tej skutočnosti, že žalovaná v priebehu konania uhradila žalobkyni sumu 630,- eur, v ktorej časti bolo konanie zastavené, súd zaviazal žalovanú doplatiť žalobkyni zvyšnú časť poistného plnenia, t.j. sumu 270,- eur. Túto sumu priznal žalobkyni spolu s úrokmi z omeškania, vychádzajúc z ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.
3. O trovách konania rozhodol vychádzajúc z ust. § 255 C.s.p. a žalobkyni priznal plnú náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania voči žalovanej.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedla, že práceneschopnosť žalobkyne trvala od 05.03.2013 do 26.04.2013, t.j. spolu 53 a nie 54 dní, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie v rozsudku. S poukazom na čl. 63 ods. 6 Všeobecných poistných podmienok zotrvala žalovaná na svojom názore, ktorý prezentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie, že pri výpočte poistného plnenia sa doba, za ktorú sa poskytuje plnenie, počíta odo dňa nasledujúceho po uplynutí karenčnej doby uvedenej v poistnej zmluve. Z toho vyplýva, že doba, za ktorú sa vypláca poistné plnenie v prípade práceneschopnosti je menší časový úsek ako časové vymedzenie poistnej udalosti, ktoré je zhodné s trvaním práceneschopnosti. Táto doba môže trvať maximálne 550 dní a jej začiatok sa počíta od 15. dňa pracovnej neschopnosti. Karenčná doba prvých 14 dní pracovnej neschopnosti nie je krytá poistením. Výška poistného plnenia tak predstavuje 702,- eur. Minimálne tak súd prvej inštancie priznal žalobkyni viac o 18,- eur, ako jej patrí, keďže počet dní práceneschopností predstavuje 53 a nie 54. Navyše súd na danú vec neaplikoval ust. čl. 63 ods. 6 Všeobecných poistných podmienok, napriek argumentácii žalovanej.
5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je (len) čiastočne opodstatnené.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.4.2018 o 09.30 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 4.4.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
8. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, pričom odvolacím súdom nebolo zistené, žeby procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace práva.
10. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že žalobkyni vznikol nárok na poistné plnenie na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu č. XXXXXXXXX-X, a to na poistné plnenie spočívajúce v dennej dávke za práceneschopnosť.
11. Odvolací súd považuje za správny aj názor súdu prvej inštancie, že žalobkyni patrí voči žalovanej nárok na poistné plnenie aj za obdobie tzv. karenčnej doby, ktorá v danom prípade predstavuje 14 dní.
12. Správne súd prvej inštancie v otázke poistného plnenia vychádzal z obsahu právneho úkonu zachyteného v zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach, ktorý vyložil v zmysle ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Použitím logických ale aj systematických pravidiel, z hľadiska obsahu daného právneho úkonu vyplývajúceho zo samotnej zmluvy ale aj zo všeobecných poistných podmienok možno jednoznačne aj podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru, že žalobkyni patrí poistné plnenie aj za obdobie karenčnej doby. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje.
13. K inému záveru nemožno dôjsť ani po výklade čl. 63 ods. 6 všeobecných poistných podmienok, ako sa mylne domnieva žalovaná. Z obsahu tohto článku totiž nemožno vyvodiť záver, žeby žalobkyni nepatrilo poistné plnenie za obdobie karenčnej doby.
14. Súd prvej inštancie však pochybil pri stanovení celkovej poistnej sumy, keď v dôsledku chybného výpočtu stanovil výšku poistného plnenia za 54 dní práceneschopnosti v sume 972,- eur. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie totiž vyplýva, že žalobkyňa bola práceneschopná v počte 53 dní, preto jej patrí poistné plnenie pri výške 18,- eur za jeden deň v sume 954,- eur. Pri zohľadnení, že žalovaná dobrovoľne uhradila žalobkyni poistné plnenie vo výške 702,- eur, tak zostáva žalovanej uhradiť žalobkyni sumu 252,- eur.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 388 C.s.p. zmenil rozsudok tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 252,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23.05.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti z rovnakých dôvodov žalobu zamietol.
16. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odvolací súd s poukazom na § 396 ods. 2 C.s.p. rozhodol o trovách odvolacieho konania aj o trovách konania na súde prvej inštancie. Žalobkyňa bola v podstatnej časti v konaní úspešná, zohľadňujúc aj tú časť, v ktorej bolo konanie zastavené. Neúspešnou bola (len) v časti týkajúcej sa nároku o zaplatenie 18,- eur, čo predstavuje z hľadiska celkovo uplatnenej sumy nepatrnú časť. Z týchto dôvodov odvolací súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.).
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).