Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu JUDr. Zsolta Hodosiho, advokáta so sídlom Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, zastúpeného advokátom JUDr. Norbertom Horváthom, Slnečná 592/2, Galanta proti žalovanému starostovi Obce Michal na Ostrove, zastúpenému advokátom JUDr. Gejzom Sidóm, Veľkoblahovská 4B, Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného t a k t o

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného starostu Obce Michal na Ostrove o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Obce Michal na Ostrove o odmietnutí poskytnutia informácie a rozhodnutie Obce Michal na Ostrove o odmietnutí poskytnutia informácie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 19.10.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia tzv. fiktívneho rozhodnutia vydaného žalovaným v zmysle § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rovnako fiktívnemu rozhodnutiu Obce Michal na Ostrove o odmietnutí poskytnúť informáciu (§ 18 ods. 3 zákona) na základe jeho žiadosti zo dňa 19.10.2016. Poukazoval na to, že obci Michal na Ostrove adresoval žiadosť o poskytnutie informácie týkajúcej sa výstavby a vlastníctva stavieb na parcele č. 733/22 neevidovaných na liste vlastníctva, s tým, že obec ako správca dane z nehnuteľnosti musí mať evidenciu daňovníkov dane zo stavieb. Obec na podanú žiadosť nereagovala žiadnym spôsobom, neoznámila mu predĺženie lehoty na jej vybavenie ani dôvod, pre ktorý nemôže informáciu, oznámenie ktorej požadoval na adresu svojej advokátskej kancelárie, poskytnúť.

2. Proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu žalobca podal odvolanie, o ktorom podľa § 19 ods. 2 a 3 zák. o slobodnom prístupe k informáciám mal rozhodnúť starosta obce v lehote 15 dní od doručenia odvolania, t. j. od 11.11.2016. Napriek tomu, že lehota na rozhodnutie o podanom odvolaní uplynula dňa 28.11.2016, žalovaný doposiaľ o jeho opravnom prostriedku nerozhodol, čím porušil jeho právo na informácie v zmysle čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Samotné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, čo je dôvodom pre jeho zrušenie.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu odmietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Namietal, že žalobca je advokátom, ktorý vykonáva právne služby podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a ktorý v žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 19.10.2016 a v podanom odvolaní vystupoval v postavení právneho zástupcu poskytujúceho právne služby pre neurčitého klienta, ktorého meno nezverejnil. Podľa jeho názoru žalobca v konaní neoprávnene zaujal

procesnú pozíciu, ktorá neprislúcha advokátovi, ale jeho klientovi, či už je to fyzická alebo právnická osoba. Žalobca môže klienta pred súdom zastupovať, ale nestáva sa účastníkom konania, nebol účastníkom ani administratívneho konania, preto rozhodnutím žalovaného nemohol byť ukrátený na jeho právach alebo právom chránených záujmoch. Podanie žaloby advokátom vo vlastnom mene je podľa žalovaného zjavným zneužitím práva (§ 28 SSP).

4. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca uvádzal, že jeho právo ako právo fyzickej osoby - podnikateľa, žiadať o informáciu, o ktorú má záujem, vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 211/2000 Z.z., ktorá právna úprava poskytnutie informácie nepodmieňuje preukázaním právneho záujmu na jej získaní a je nerelevantné, či je zámerom žiadateľa získať informáciu pre vlastnú potrebu alebo za účelom jej spracovania pre iných.

5. Žalovaný v podaní zo dňa 3.8.2017 zotrval na argumentácii nedostatkom žalobnej legitimácie žalobcu. Uvádzal, že z úkonov žalobcu je zrejmé, že o informácie žiadal pre svojho klienta, ktorého zastupoval, pričom jeho meno zatajil, teda nepostupoval v súlade s advokátskym poriadkom a zákonom o advokácii. Žalobcom uvádzané ustanovenia Ústavy a zákona o slobodnom prístupe k informáciám je možné aplikovať iba pre klienta advokáta, ktorého práv žalobca nie je nositeľom.

6. Na základe splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

7. Podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám:

§ 2

1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 3) Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2. 4) Osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.

§ 3 ods. 1

Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

§ 4 ods. 1

Žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.

§ 18

1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). 3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17). 4) Ak povinná osoba ( § 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2).

§ 19

1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

§ 22 ods. 1

Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní

8. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

9. Podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb.

ods. 1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

ods. 2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

ods. 3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

10. Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám ako práva vyplývajúceho z článku 26 Ústavy Slovenskej republiky.

11. V danom prípade neboli spornými skutkové okolnosti prípadu zahŕňajúce skutočnosť, že žalobca podal žiadosť zo dňa 19.10.2016 o poskytnutie písomnej informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., že obec Michal na Ostrove ako povinná osoba, na ktorú sa žalobca so žiadosťou obrátil, v zákonom stanovenej lehote požadovanú informáciu neposkytla a nevydala ani rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia informácie, rovnako ako skutočnosť, že žalovaný ako odvolací orgán v zákonom stanovenej lehote nerozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu obce o odmietnutí poskytnúť požadovanú informáciu.

12. Žalovaný namietal výlučne nedostatok aktívnej procesnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že tento nebol účastníkom administratívneho konania, nakoľko o poskytnutie informácie požiadal ako advokát poskytujúci právne služby a v súvislosti s tým zastupujúci svojho klienta, iba práva ktorého mohli byť postupom alebo rozhodnutím správneho orgánu dotknuté a iba ktorý by preto mohol svoje práva uplatniť v súdnom konaní.

13. V rozpore so stanoviskom žalovaného pritom z obsahu žiadosti žalobcu zo dňa 19.10.2016 o poskytnutie informácie, rovnako ako z obsahu jeho odvolania proti fiktívnemu rozhodnutiu obce,

nevyplýva, že by tieto písomnosti vyhotovil ako právny zástupca tretej osoby v jej mene. Súčasne je potrebné konštatovať, že zákon osoby vykonávajúce povolanie advokáta z okruhu žiadateľov o poskytnutie informácie nevylučuje a v súlade s právnym názorom žalobcu, poskytnutie informácie ani nepodmieňuje preukazovaním právneho záujmu na jej získaní. Skutočnosť, že žalobca pri požadovaní informácie použil svoje profesijné označenie, povinný subjekt neoprávňuje skúmať, či informáciu požadoval pre účely zastupovania klienta alebo pre svoje súkromné účely a neodôvodňuje záver o tom, že sám nie je účastníkom správneho konania.

14. Naopak, podľa zistenia súdu je z predložených písomností bez pochybností zrejmé, že žalobca žiadosť o poskytnutie informácie a odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal vo vlastnom mene, preto nepochybne bol účastníkom správneho konania, v ktorom jeho právo na vydanie rozhodnutia v zákonom predpísanej forme bolo hrubým spôsobom porušené, ktorá skutočnosť bez ďalšieho napĺňa podmienky žalobnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP (§ 162/2015 Z.z.).

15. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám povinným osobám neumožňuje zostať vo vzťahu k žiadateľovi nečinným, z ustanovenia § 18 ods. 2 vyplýva povinnosť vydať rozhodnutie aj v prípade nevyhovenia žiadosti o poskytnutie informácie (z ustanovenia § 19 ods. 2 povinnosť odvolacieho orgánu rozhodnúť o odvolaní). Zákon síce v ustanovení § 18 ods. 3 predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu a v ustanovení § 19 ods. 3 fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí odvolania a potvrdení odvolaním napadnutého rozhodnutia, nejde však o legalizáciu nečinnosti povinných osôb. Tieto ustanovenia konkretizujú nezákonný postup povinných osôb a ich účelom je práve poskytnúť ochranu žiadateľom, ktorých práva boli nečinnosťou správnych orgánov porušené.

16. Fiktívne rozhodnutie žalovaného o zamietnutí odvolania žalobcu ako aj fiktívne rozhodnutie obce o odmietnutí poskytnutia informácie požadovanej žalobcom neobsahujú náležitosti vyžadované ustanovením § 47 zákona o správnom konaní, neexistencia ich reálneho vyhotovenia vylučuje možnosť stanovenia výroku rozhodnutia, uvedenie zrozumiteľného odôvodnenia zodpovedajúceho požiadavkám zákona (§ 47 ods. 3), ako aj poučenia o opravnom prostriedku.

17. Rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a preto bolo potrebné ich v súlade so žalobou podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie v naznačenom smere.

18. O priznaní práva na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že ich výška bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP predmetom samostatného uznesenia vydaného vyšším súdny úradníkom.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.