Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/307/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO 36234176, zastúpený: AK ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36789615, proti žalovanej: H. o zaplatenie 300,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. júna 2016 č.k. 17C/58/2015-64, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 98,06 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo zvyšnej časti zamietol žalobu žalobcu a o náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Napadnutým rozsudkom rozhodol po tom, ako v zamietajúcej časti bol uznesením odvolacieho súdu zo dňa 27. 01. 2016 č.k. 25Co/793/2015,52 zrušený rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 18. marca 2015 č.k. 17C/58/2015-37. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, podľa ktorého strany sporu dňa 07. 01. 2010 uzavreli úverovú zmluvu č. 6001001571, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 320 eur, ktorú žalovaná mala splácať v mesačných splátkach vo výške 4% z dlžnej čiastky, počet splátok nebol vopred dohodnutý, pri ročnej úrokovej sadze vo výške 26,28%, priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 19,33%. Žalovaná prostredníctvom karty vybrala celkovú sumu vo výške 306,02 eura a uhradila žalobcovi sumu 100,41 eura. 1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a/, písm. b/, § 3, § 4 ods. 2, ods. 3 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a Smernice Rady ES č. 93/13/EHS. 1.3. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch), ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch), preto úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná vybrala prostredníctvom revolvingového úveru čiastku vo výške 303,02 eura (správne malo byť uvedené 306,02 eura) a uhradila sumu vo výške 100,41 eura, preto súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 18. 03. 2015 č.k. 17C/58/2015-37 priznal žalobcovi iba rozdiel medzi poskytnutou a uhradenou čiastkou a vo zvyšnej časti vo výške 98,06 eura, v ktorej žalobca podal odvolanie, žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodne podanú zamietol.

1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“) tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, písm. h/ Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“). Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/, písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch), nakoľko podľa úverovej zmluvy, výška mesačnej splátky je 4% z dlžnej čiastky a termín splatnosti mesačnej splátky je k 20. dňu mesiaca. Ďalej poukazuje na znenie § 1, § 2 a § 9 úverovej zmluvy, ktorá namietané skutočnosti rieši, ako aj na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 09. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia proti V. F., podľa ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum. Žiada preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe žalobcu v zamietajúcej časti, vyhovieť a priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 300,67 eura z titulu nesplateného, poskytnutého revolvingového úveru žalobcom žalobkyni. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 18. 03. 2015 č.k. 17C/58/2015-37 žalobe žalobcu v časti zaplatenia sumy 202,61 eura vyhovel a v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 01. 2016 bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej žalobe žalobcu nevyhovel, zrušený a v tejto časti bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom, súd prvej inštancie v tejto časti (nevyhovujúcej žalobe, t.j. o zaplatenie 98,06 eura), žalobu zamietol dôvodiac, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov pre absenciu podstatných náležitostí a to konečnej splatnosti úveru a výšky, počtu a termínu splátok úveru. 6.1.S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý v podanom odvolaní namieta nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci s tým, že zmluva o úvere, ktorej súčasťou boli aj všeobecné podmienky, tieto náležitosti obsahovali.

7.Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalobcu, ako aj konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, dokonca i správne v danej veci aplikoval právny predpis, a to tak ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.), ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak v konečnom dôsledku sa týmito zákonmi neriadil, nesprávne jednotlivé ustanovenia tohto zákona aplikoval a teda vec nesprávne právne posúdil. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil i zistený skutkový stav v tom rozsahu, že zmluva neobsahovala podstatné náležitosti ustanovené v § 4 ods. 2 písm. g/, písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil úverovú zmluvu napriek tomu, že v konečnom závere rozsudku konštatuje, že ide o revolvingový úver.

9. Odvolací súd nariadil odvolacie pojednávanie za účelom zopakovania dokazovania, a to predovšetkým úverovou zmluvou (č.l. 5 spisu), úverovými podmienkami (č.l. 6-8 spisu), zosplatnením úveru zo dňa 28. 02. 2011 (č.l. 9 spisu), špecifikáciou dlžnej sumy (č.l. 30 spisu).

9.1. Odvolacieho pojednávania sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcu. Žalovaná predvolanie na pojednávanie v odbernej lehote v mieste evidovaného trvalého bydliska neprevzala, z ktorého dôvodu odvolací súd podľa § 111 ods. 3 považoval za doručenú dňom vrátenia zásielky. 9.2. Právny zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach a poukázal na skutočnosť, že v danej veci bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver, ktorý aj vzhľadom na uzavretie zmluvy o úvere na dobu neurčitú, nemôže mať určenú konečnú splatnosť úveru. K namietanému dôvodu súdom prvej inštancie, že zmluva neobsahuje rozdelenie splátok, poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci Home credit Slovakia proti V. F., podľa ktorého zmluva o úvere takéto rozdelenie splátok obsahovať nemusí. Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 02. 2018 sp.zn.. 3Cdo 146/2017, podľa ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.

10. V danej veci je predmetom konania, po právoplatnom rozhodnutí súdu prvej inštancie prvým rozsudkom, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 202,61 eura, zaplatenie sumy 98,06 eura. Vykonaným dokazovaním na súde prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, bolo nepochybne preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 07. 01. 2010 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bol bezúčelový revolvingový úver, s výškou kreditného limitu 320 eur. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 4% z dlžnej čiastky, ročná úroková sadzba vo výške 26,28%, so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci, priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty vo výške 19,33%.. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná hradila dlžnú sumu priebežne, podľa úverovej zmluvy žalobcovi, avšak dostala sa do omeškania s úhradou svojho záväzku vo výške 300,67 eura. Žalobca písomným podaním zo dňa 28. 02. 2011 vyzval žalovanú na splatenie celého úveru, t.j. vo výške 300,67 eura. Z prehľadu splátok a čerpania úveru, ktorý žalobca pripojil k žalobe, je zrejmé, že žalovaná nesplatila žalobcovi žalovanú sumu. Súd prvej inštancie už prvým rozsudkom (zo dňa 18. 03. 2015 č.k. 17C/58/2015-37) zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 202,61 eura (rozdiel medzi vyčerpanou a neuhradenou sumou vo výške 300,67 eura a sumou zaplatenou žalovanou vo výške 100,41 eura). Keďže odvolanie podal žalobca iba v časti, v ktorej súd prvej inštancie nevyhovel jeho žalobe a následne odvolací súd zrušil v tejto nevyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie, predmetom tohto odvolacieho konania bolo zaplatenie sumy vo výške 98,06 eura. 10.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol dôvodiac, že zmluva o úvere neobsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/, písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch). 10.2. Po zopakovaní dokazovania na odvolacom pojednávaní, odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o absencii podstatných náležitostí zmluvy o úvere (konečná splatnosť, počet, výška a termíny splátok istiny), v dôsledku ktorých súd prvej inštancie vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. 10.3. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu údaju o konečnej splatnosti úveru nestotožnil. Súd prvej inštancie zrejme nedostatočne vyhodnotil, že v danom prípade žalobca poskytol žalovanej revolvingový úver, ktorý úver nemá „konečnú“ splatnosť. Charakteristickou črtou tohto úveru je, že veriteľ poskytne dlžníkovi úverový rámec (určitú finančnú sumu), ktorý dlžník ak vyčerpá, spláca podľa dohodnutých podmienok v splátkach a vo výške dohodnutých v zmluve o úvere (v danom prípade to bolo 4% z dlžnej sumy) a následne môže opätovne čerpať úver do výšky úverového rámca. Z tohto dôvodu zmluva o úvere nemôže obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru. Správnosti tohto záveru nasvedčuje i ustanovenie úverových podmienok, uvedené v hlave 7, § 1, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, z ktorého dôvodu nemôže obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru. Z tohto dôvodu záver súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako nesprávny a nedôvodný. 10.4. K ďalšiemu záveru súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu. Odvolací súd predovšetkým upriamuje pozornosť Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Podľa názoru odvolacieho súdu, eurokonformnému

výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES. 10.5. Osobitne odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. decembra 2014 doručeným súdnemu dvoru 02. 02. 2015 v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti V. F.. Z bodu 59 tohto rozhodnutia vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 10.6. Na uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ nadviazal i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017, ktorý prijal záver, že: „nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky Od dodávateľov nemožno žiadať, aby v zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona číslo 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či “termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. 10.6. Tak, ako už bolo naznačené vo vyššie uvedenom odseku, na rozsudok Súdneho dvora EÚ reagoval legislatívny návrh, ktorým sa novelizuje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pôvodne v písm. k/, (po účinnosti novely písm. i/), sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Predmetný návrh zákona v tejto časti, bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky a nadobudne účinnosť dňa 01. 05. 2018. Predmetná novela zákona tak reaguje na stav, keď niektoré všeobecné súdy Slovenskej republiky vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu (zákona o spotrebiteľských úveroch), nesúladne so smernicou 2008/48/ES. Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že požiadavka súdu prvej inštancie, aby bola v zmluve o úvere (uzavretej dňa 19. 04. 2013) splnená požiadavka na rozpis každej jednej splátky úveru na výšku splátky istiny, splátky úroku a splátky poplatku, nie je v súlade so zákonom, ani európskou smernicou. Samozrejme analogicky je možné tento záver aplikovať i na predchádzajúci zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon číslo 258/2001 Z.z., v znení neskorších predpisov), podľa ktorého bola uzavretá predmetná zmluva o úvere. Z tohto dôvodu ani záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je v dôsledku absencie tejto náležitosti, bez úrokov a bez poplatkov, nie je správny.

11.Odvolací súd následne podrobil prieskumnej činnosti predmetnú zmluvu a skonštatoval, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti uvedené v ustanovení § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v danom prípade ide o revolvingový úver a nie o klasický hotovostný spotrebiteľský úver. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere s poukazom na vyššie zdôvodnenie absencie konečnej splatnosti úveru, ako aj absencie údaju rozdelenia splátok, obsahuje všetky náležitosti uvedené v tomto ustanovení a preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom úvere a poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil splnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, vyhlásiť predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobe žalobcu o zaplatenie istiny vo výške 98,06 eura vyhovel.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 ods. 2 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .