Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/131/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: F. H., K.. D., X.. X.XX.XXXX, V. L. K., K., P. XXX/XX, o zaplatenie 2.990,07 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.990,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 2.200,- Eur za obdobie od 24.10.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že zaplatenie predmetnej istiny s príslušenstvom si uplatňuje titulom uzatvorenej Zmluvy o splátkovom úvere č. 5039462096 zo dňa 5.3.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanou a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, so sídlom v Bratislave (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5039462096 zo dňa 5.3.2013 uzatvorenej medzi postupcom a žalovanou postupca poskytol žalovanej úver vo výške 2.200,- EUR. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 62,60 Eur vždy k 1.dňu v mesiaci počnúc dňom 1.5.2013 a konečnou splatnosťou 1.4.2018. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Žalobca uviedol, že žalovaná neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť zo zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu 2.990,07 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.200,- eur, z riadneho úroku vo výške 734,88 Eur, z úroku z omeškania vo výške 55,21 Eur a z poplatkov vo výške 0,- Eur. Žalovaná po postúpení pohľadávky do podania žaloby neuhradila žiadne úhrady.

3. Následne súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote stanovenej súdom vyjadrila k žalobe, Žalovaná výzvu prevzala dňa 15.3.2017, no k žalobe sa do dnešného dňa nevyjadrila a v konaní zostala nečinný.

4. Dňa 6.4.2018 doručil žalobca podanie, v ktorom špecifikoval uplatnenú pohľadávku a doložil platobnú históriu žalovanej. V podaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a žiada uhradiť istinu s príslušenstvom tak, ako uviedol v žalobe a zároveň uviedol, že žalovaná pred postúpením pohľadávky uhradila spolu sumu 610,- Eur, pričom posledná splátka bola uhradená dňa 25.5.2015 vo výške 60,- Eur.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 11.4.2018, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila a svoju neúčasť neospravedlnila, a preto súd v zmysle ustanovenia § 180 konal v neprítomností žalovanej. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, a to z dôvodov v nej uvedených. Poukázal na skutočnosť, že od žalovanej až do dnešného dňa neeviduje žiadne úhrady a že žalovaná od podania žaloby až do dnešného dňa nerozporovala žiadne z prednesených tvrdení a skutočnosti, čím sa v zmysle § 151 ods. 1 považujú za nesporné. Žalobca je toho názoru, že svoj nárok preukázal, čo do dôvodu aj do výšky a tak žiadal, aby súd žalobe vyhovel a v prípade úspechu žalobcovi priznal náhradu trov konania. Po predbežnom právnom posúdení zo strany zákonnej sudkyne právny zástupca žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením súdu, ohľadom aktívnej vecnej legitimácie, má za to, že žalobca v predmetnom konaní uniesol dôkazné bremeno a je v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaný. A to preukázaním podmienok stanovených ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia bolo preukázané, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, nakoľko toto vyplýva z predloženej platobnej histórie a zároveň bolo preukázané, že žalovaní boli právnym predchodcom žalobcu vyzvaní na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 09.09. 2015. Rovnako tak chceme poukázať na prílohu č. 1 Zmluva o postúpení pohľadávok, zo dňa 23.10. 2015, ktorá deklaruje, že žalovaná bola k tomuto dňu v omeškaní 627 dní. Máme za to, že lehotu 90-tich dní, nemožno posudzovať od doručenia výzvy dlžníkovi, ale už od prvého omeškania dlžníka, v tejto súvislosti chceme poukázať aj na podporný rozsudok Krajského súdu Trenčín, spisová značka 27Co/5/2017.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, Zmluvou o postúpení pohľadávky, spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 5039462096 dňa 5.3.2013, podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru predstavovala 2.200,-Eur, úrok z omeškania vo výške 5 %, ročná percentuálna miera nákladov 24,99, priemerná RPMN vo výške 19,59 %, výška splátky 62,60 Eur mesačne, splatnosť prvej splátky 1.5.2013 a poslednej splátky 1.4.2018, pri celkovej výške úveru 3.740,27 Eur.

8. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 9.9.2015 (č.l. 39) vyzval žalovanú na úhradu úveru do 15 dní od doručenia výzvy. Podľa priloženej kópie zásielky, si žalovaná zásielku neprevzala v odbernej lehote a právnemu predchodcovi žalobcu sa vrátila dňa 2.10.2015 (č.l. 39-40). Následne listom zo dňa 30.9.2015 (č.l. 38), doručeným žalovanej dňa 7.10.2015, oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej mimoriadnu splatnosť úveru k 29.9.2015 a zároveň ju vyzval na úhradu sumy 2.954,36 Eur do 15 dní.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 (č.l. 31 a nasl.) postúpila SLSP (postupca) svoju pohľadávku voči žalovanej žalobcovi.

10. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 37) mal súd zistené, že ku dňu 23.10.2015 pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej predstavovala sumu 2.990,07 EUR, z toho istina 2.200,- EUR, riadny úrok vo výške 734,86 EUR, úrok z omeškania 55,21 EUR a poplatkov vo výške 0,- EUR. Z prílohy vyplýva dátum poslednej úhrady žalovanej 25.5.2015 vo výške 60,- Eur.

11. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 (č.l. 30) Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej oznámila, že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere bola postúpená žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od okamihu tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Žalobca zároveň doložil kópiu podacieho hárku, ktorým preukázal doručovanie oznámenia žalovanej.

12. Listom zo dňa 24.11.2016 - pokus o zmier - (č.l. 41) vyzval právny zástupca žalobcu žalovanú na zaplatenie sumy 2.990,07 Eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 2.200,- Eur, zákonného/ zmluvného úroku vo výške 0,30 Eur, riadneho úroku vo výške 734,86 Eur, úroku z omeškania vo výške 19,50 Eur, zmluvného úroku 35,71 Eur.

13. Podaním doručeným súdu 5.4.2018 (č.L. 75 a nasledovne) žalobca špecifikoval žalobu, doložil prehľad transakcii na úverovom účte žalovanej. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 2.990,07 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 2.200,- Eur, riadneho úroku vo výške 734,86 Eur a úroku z omeškania vo výške 55,21 Eur. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu vo výške 610,- Eur, pričom táto suma bola započítaná na istinu vo výške 0,- Eur, na riadny úrok vo výške 385,65 Eur, na poplatky vo výške 162,97 Eur a na úrok z omeškania vo výške 61,38 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaná zaplatiť mu sumu 2.990,07 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 2.200,- Eur od 24.10.2015 do zaplatenia. K uvedenému vyjadreniu priložil platobnú históriu žalovanej s vysvetlivkami k jednotlivým položkám.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

15. Podľa § 52 ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konáv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 3 cit. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

18. Podľa § 53 ods. 3 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

19. Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohl'adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prednostne zaoberal tým, či žalobca je vôbec aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe predmetnej zmluvy o úvere. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení zákonov, súd v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.10.2015 medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s..

25. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 neplatný. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. V posudzovanej právnej veci vyzval právny predchodca žalobcu listom zo dňa 9.9.2015 žalovanú na úhradu úveru do 15 dní od doručenia výzvy. Podľa priloženej kópie zásielky, si žalovaná zásielku neprevzala v odbernej lehote a SLSP sa vrátila dňa 2.10.2015. Následne listom zo dňa 30.9.2015 doručeným žalovanej dňa 7.10.2015 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej mimoriadnu splatnosť úveru k 29.9.2015 a zároveň ju vyzval na úhradu sumy 2.954,36 Eur do 15 dní. Následne postúpil právny predchodca žalobcu, t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015. Z uvedeného je zrejmé, že neuplynula lehota 90 dní od výzvy banky na uhradenie dlžnej sumy žalovanou. Na základe uvedeného som dospela k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa v konaní zaplatenia predmetnej pohľadávky.

26. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že doba omeškania po dobu 90 dní je naviazaná na výzvu, keďže v zákone sa priamo uvádza: „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní“, čo znamená, že klient musí byť i vyzvaný a napriek tomu, že na základe tejto výzvy vie o svojom peňažnom záväzku, s jeho úhradou je v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní. Podľa tretej vety ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, banka môže postúpiť peňažný záväzok svojho klienta (dlžníka) na iný subjekt (i nebankový) aj vtedy, keď dlžník (klient) síce uhradil banke ešte pred postúpením pohľadávky omeškaný záväzok, na úhradu ktorého bol vyzvaný, avšak súčet všetkých omeškaní klienta (t. j. omeškaní po tom, čo bol klient vyzvaný) so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Ani tvrdenie žalobcu, že v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení je uvedené, že žalovaná bola ku dňu postúpenia pohľadávky 23.10.2015 v omeškaní 627 dní neobstojí, nakoľko práve z uvedenej prílohy č.1 (na č.l. 37) vyplýva, že posledná úhrada bola vykonaná dňa 25.5.2015 v sume 60,- Eur. Preto nie je možné ani vychádzať z obsahu druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné vykladať v logickej nadväznosti jednotlivých viet v tomto ustanovení. Splnenie podmienok ohľadom zaslania výzvy a preukázania dĺžky omeškania je vždy nevyhnutné pre to, aby bolo možné úkon postúpenia pohľadávky hodnotiť, ako úkon platný. Tretia veta, t. j. veta za bodkočiarkou v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách výnimku z povinnosti banky splniť podmienky v zmysle prvej vety tohto ustanovenia nezakladá. Napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách, banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojím klientom si môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou

účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1. V tejto súvislosti súd preskúmal aj bod 19.16. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého: „klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo preniesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky“. Podľa súdu ak dojednanie v bode 19.16. Všeobecných obchodných podmienok o postúpení pohľadávky vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke bez ohľadu na právny vzťah na tretiu osobu, bez súhlasu banky a na druhej strane si banka vymedzuje oprávnenie postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, ide o hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka (klienta) voči banke. Je zjavné, že práva dodávateľa a spotrebiteľa pri postúpení pohľadávok nie sú rovnaké, resp. vo vzťahu k účastníkovi zmluvy - dlžníkovi, nie sú vyvážené. Dodávateľ (pôvodný veriteľ) pri tomto dojednaní nedodržal zásadu čestnosti, lebo sebe priznal viac práv pri postúpení pohľadávky ako spotrebiteľovi - žalovanému, a to bez akejkoľvek relevancie. Nie je totiž zrejmé, prečo by mal mať dodávateľ právo postúpiť svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na tretie osoby bez všetkého, a prečo by takéto právo mal mať spotrebiteľ len po predchádzajúcom písomnom súhlase dodávateľa (resp. nie sú stanovené žiadne podmienky, podľa ktorých by veriteľ mohol súhlas s postúpením odoprieť). Tu je zjavná nerovnováha práv účastníkov zmluvy o splátkovom úvere č. 5039462096 (súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky, vrátane bodu 19.16.). V podstate týmto spôsobom dodávateľ Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo preniesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu diskriminuje spotrebiteľa, ako slabšieho účastníka, ukracuje na jeho právach a to mať rovnaké právo na postúpenie pohľadávky, ktorá mu potencionálne proti veriteľovi môže vzniknúť. Táto podmienka, ako to už bolo uvedené, je spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Uvedená zmluvná podmienka je pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka) neplatná, lebo porušuje práva spotrebiteľa (žalovaného). Takáto (neplatná) zmluvná podmienka, obsiahnutá v predmetnej Zmluve o splátkovom úvere č. 5039462096, resp. v ich neoddeliteľnej súčasti (Všeobecných obchodných podmienkach) následne tiež vyúsťuje do absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015. Neplatnosť vyplýva z nerovnováhy zmluvou (jej neoddeliteľnej súčasti) dohodnutej podmienky v bode 19.16. Pokiaľ by takéto právo, aké vyplývalo pre banku, prislúchalo i žalovanému, skutková situácia by bola v takom prípade vyhodnotená iným spôsobom (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo277/2012). S poukazom na vyššie uvedené, pri posudzovaní uplatneného nároku nie je možné aplikovať ustanovenie § 89 ods. 1 veta tretia zákona o bankách. Súd žalobu žalobcu preto zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

27. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu.

28. Podľa § 525 ods. 1 OZ: Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

29. Podľa § 525 ods. 2 OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

30. Podľa § 526 ods. 1 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

31. Podľa § 526 ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

32. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže banka postúpiť svoje pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. Ustanovení zákona prešiel na inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

33. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávky, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu.

34. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úverového vzťahu je banka (v tomto prípade SLSP) držiteľom bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak, ako už bolo vyššie uvedené, na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. § 524 aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku'' môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.

35. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o platnom postúpení pohľadávky z postupcu na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čoho právnym následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 . Žalobca teda nepreukázal, že vstúpil do práv pôvodného veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom konaní právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvy o splátkovom úvere č. 5039462096 zo dňa 5.3.2013, ktorú uzavrela žalovaná so SLSP, právnym predchodcom žalobcu.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

40. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 tak, že žalovaná ako v celom rozsahu úspešná strana sporu by mala nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovaná náhradu trov konania nežiadala a v konaní jej preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd žalovannej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.