Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/90/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: U. D., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania A. č. XXXX, IČO: 37 433 407, právne zast.: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom Martin, M. R. Štefánika č. 25, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Bratislava, Grösslingová č. 5, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 3397000721/4750-9081/2021/Ros zo dňa 17.03.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím Číslo spisu: 3397408320/8984/75/2020-43622/2020 zo dňa 16.12.2020 uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 500 EUR: „I. Za to, že v období od 15.07.2019 do 17.07.2019 vošiel a stál s motorovým vozidlom v ochrannom pásme chráneného stromu Topoľ v Radoli, ktorý bol Uznesením rady ONV v Čadci č. 184/1975 a Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Žiline č. 5/1996 vyhlásený za chránený strom Topoľ v Radoli, vedený v Štátnom zozname chránených stromov osobitne chránených častí prírody a krajiny pod č. S89, a ktorý rastie na území mimo lesa, mimo zastavaného územia obce Radoľa, na území mimo národnej a európskej siete chránených území, medzi cestou III. triedy č. 2054 a vodným tokom Vadičovský potok, na pozemku KN-C parc. č. 365/2 v k. ú. D., druhu pozemku ostatná plocha, teda vošiel a stal motorovým vozidlom na území, kde v zmysle v znení účinnom do 31.12.2019 platil druhý stupeň územnej ochrany, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že vykonal činnosť zakázanú podľa v znení účinnom do 31.12.2019, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa . I. Za to, že v období od 15.07.2019 do 17.07.2019 nesprávnym a neodborne vykonaným rezom dospelého jedinca dreviny druhu topoľ čierny (Populus nigra) s obvodom kmeňa 446 cm meraný vo výške 130 cm nad zemou, ktorý bol Uznesením rady ONV v Čadci č. 184/ 1975 a Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Žiline č. 5/1996 vyhlásený za chránený strom Topoľ v Radoli, vedený v Štátnom zozname chránených stromov osobitne chránených častí prírody a krajiny pod č. S89, a ktorý rastie na území mimo lesa, mimo zastavaného územia obce Radoľa, na území mimo národnej a európskej siete chránených území, medzi cestou III. triedy č. 2054 a vodným tokom Vadičovský potok, na pozemku KN-C parc. č. 365/2 v k. ú. D., druhu pozemku ostatná plocha, jednostranne odstránil kostrové vetvenie koruny a sekundárne výmladky z kmeňa chráneného stromu, čím podstatne zredukoval celkový objem jeho koruny, pričom bol trvalo zdeformovaný habitus krajinársky významnej a osobitne chránenej

dreviny, a teda sa dopustil takého konania, ktoré bezprostredne, podstatne a trvalo znížilo estetické a ekologické funkcie dreviny, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že poškodzoval drevinu, a teda vykonal činnosť zakázanú podľa v spojení s .“

2. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 3397000721/4750-9081/2021/Ros zo dňa 17.03.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukazuje na obsah spisovej dokumentácie, z ktorej zistil, že správnemu orgánu prvého stupňa bol dňa 07.11.2019 doručený podnet Štátnej ochrany prírody SR, Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce (ďalej len „správa CHKO Kysuce“) zo dňa 04.11.2019 týkajúcej sa poškodenia chráneného stromu pod názvom „Topoľ v Radoli“, rastúceho na pozemku KN- C parc. č. 365/2 v k. ú. D.. V podnete Správa CHKO Kysuce poukazuje na vykonanie redukčného rezu koruny chráneného stromu zo strany elektrického vedenia. Správa CHKO Kysuce v podnete uvádza: „Zásahom do koruny chráneného stromu vzniklo: a) Mechanické poškodenie stromu s výrazným vplyvom na statiku chráneného stromu. b) Výrazné estetické poškodenie chráneného stromu vytvorením kolovitého habitusu. Výrazné zníženie krajinotvornej funkcie stromu. c) Značné poškodenie a narušenie fyziologických procesov stromu výraznou stratou asimilačných orgánov. d) Oslabenie dreviny pôsobením hubových patogénov na početných ranách po redukčnom reze na chránenom strome.“ V závere podnetu Správa CHKO Kysuce konštatuje, cit.: „Neoprávneným zásahom došlo k evidentnému poškodeniu chráneného stromu a jeho funkcií v krajine. Uskutočnený zásah neodborným redukčným rezom narušil prirodzený vývoj a stabilitu stromu.“ Súčasťou podnetu je fotodokumentácia zachytávajúca habitus chráneného stromu z roku 2017 pred jeho orezaním a zo dňa 31.10.2019 po jeho orezaní. Žalovaný ďalej poukazuje na výsledky miestneho šetrenia správneho orgánu prvého stupňa na pozemku KN-C parc. č. 365/2 v k. ú. D. zo dňa 10.12.2019. Prvostupňový správny orgán zistil, že na pozemku rastie chránený strom druhu topoľ čierny (Populus nigra L.), ktorý bol označený tabuľkou so štátnym znakom Slovenskej republiky a názvom „Chránený strom“. Prvostupňový správny orgán zaznamenal obvod kmeňa 446 cm meraný vo výške 130 cm nad zemou. Vo vzdialenosti 9 m od kmeňa chráneného stromu bolo natiahnuté vonkajšie nadzemné elektrické vedenie. Zo strany elektrického vedenia prvostupňový správny orgán zistil odstránenie konárov v korune chráneného stromu do výšky 10 m, a to rezom vedeným priamo na kmeni chráneného stromu. Na kmeni chráneného stromu boli rezné rany s rôznymi priemermi, častokrát väčšími ako 5 cm. Do výšky 2,5 m nad zemou boli rezné rany s priemerom 41, 21 a 35 cm. Prvostupňový správny orgán ďalej zistil, že v okolí chráneného stromu je utlačená a erodovaná pôda z dôvodu jazdenia motorovým vozidlom - evidentné stopy po jazde motorovým vozidlom. O zistených skutočnostiach a vykonaných úkonoch počas miestneho šetrenia prvostupňový správny orgán vyhotovil záznam o zistených skutočnostiach a vykonaných úkonoch č. 10410/75/2019-46688/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorého súčasťou sú fotografie zachytávajúce radikálne jednostranné orezanie chráneného stromu. Prvostupňový správny orgán listom č. 10410/75/2019-47029/2019 zo dňa 11.12.2019 požiadal Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, Odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „OÚ Kysucké Nové Mesto“) o poskytnutie informácií, týkajúcich sa výrubu drevín v k. ú. D. rastúcich v ochrannom pásme elektrického vedenia. OÚ Kysucké Nové Mesto v liste č. OU-KM-OSZP-2019/000874-002 zo dňa 19.12.2019 uvádza, že spoločnosť MVM, s.r.o. oznámila podľa v znení účinnom do 31.12.2019 plánované odstraňovanie a okliesňovanie stromov a iných porastov pod elektrickým vedením v k. ú. D. Následne v tej istej trase spoločnosť oznámila zmeny termínov realizácie a to 29.04.2019 a 06.08.2019. Prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) požiadal účastníka konania o podanie vysvetlenia, ktorý do záznamu o podaní vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru č. 10410/75/2019-49509/2019 zo dňa 14.01.2020 uviedol, cit.: „Pracujem na živnosť vo viacerých oblastiach, kde prioritou sú pilčícke práce, robím teda aj výruby drevín pod elektrickými vedeniami. Pracujem subdodávateľsky pre spoločnosť MVM, s.r.o....Práce v súvislosti s výrubom drevín pod elektrickým vedením 22 kV linka č. 111 Radoľa úsek č. 25 podľa mapových podkladov GIS som robil ja ako živnostník na základe o energetike. Priľahlý chránený strom topoľ som orezával tiež, bolo to zhruba v letnom období roku 2019, presný

dátum si nepamätám. Výrub drevín pod elek. vedením začíname a ukončujeme na základe protokolu o odovzdaní prác... Podľa preberacieho protokolu práce v súvislosti s orezom chráneného stromu som robil v období od 9.5.2019 do 31.10.2019...Dôvodom vykonania rezu chráneného stromu bol častý výpadok elektrického prúdu, ktorý zistili zamestnanci SSD... Pred začatím samotných prác som bol osobne na miestnej obhliadke, kde som zbadal označenie chráneného stromu a vyznačil som si ho do mapového podkladu z úseku č. 25 pre svoju orientáciu, ktorý tiež predkladám. Rozsah orezu som urobil podľa svojho uváženia len tých najrizikovejších častí, ktoré prevísali ponad el. vodiče. Išlo o kostrový hrubší živý konár. V dolnej časti kmeňa som orezal len suché konáre v max. dĺžke 1 m...Ja osobne mám pilčícky kurz, preukaz na výškové práce. Vôbec som netušil, aké povinnosti vyplývajú na ošetrovanie chráneného stromu podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Bol som stále v tom, že platí ochranné pásmo el. vedenia a preto som postupoval podľa zákona o energetike a príslušných poverení a oznámení.“ Z administratívneho spisu vyplýva, že účastník konania v súvislosti s výkonom štátneho dozoru predložil nasledovné dokumenty:

- Protokol č. 89501185 o odovzdaní pracoviska na výrub VN 111 od TS Radoľa obec po UV7 Lopušné Pažitie, Objednávka č. 2000080549 zo dňa 9.5.2019,

- GIS snímka VN linky č. 111 s vyznačením chráneného stromu,

- Denný záznam zo stavby list. č.363721 zo dňa 17.07.2019,

- Príkaz B číslo 31, kniha číslo 466/OC-ZA zo dňa 15.7. 2019. V protokole č. 89501185 je dohodnutý rozsah prác „bočné odvetvenie stromov v m2“, medzi objednávateľom (Stredoslovenská distribučná, a. s.) a zhotoviteľom (MVM, s.r.o.,). V ďalšej časti tohto protokolu je uvedené, že: „Zhotoviteľ bude pri svojej činnosti dodržiavať a zodpovedať za dodržiavanie platných právnych predpisov v oblasti BOZP, požiarnej ochrany a ochrany životného prostredia“. Za oprávneného zástupcu zhotoviteľa je uvedený účastník konania s jeho podpisom. V prílohe protokolu je uvedená GIS snímka s vyznačenými úsekmi, kde mal zhotoviteľ (účastník konania) vykonávať vypilovanie stromov a pod poradovým číslom „25“ je vlastnoručne vyznačený „strom chránený štátom“. V Dennom zázname stavby na liste č. 363721 zo dňa 17.07.2019 je uvedená činnosť „Výrub + orez jednotlivých stromov a kríkov v ochrannom pásme 22 kV vedenia l. č. 111 - Radoľa od TS Radoľa

- obec po TS +Ostré...Práca bude prevedená v blízkosti VN vedenia l. č. 111- Radoľa pomocou montážnej plošiny....“. Príkaz B číslo 31, kniha číslo 466/OC-ZA bol vydaný pre účastníka konania, aby pracoval dňa 15.07.2019 s uvedeným miestom a druhom práce „Výrub a orez porastu v blízkosti 22kV VN vzdušného vedenia l. č. 111 od TS Radoľa obec po UV 12/11“. Práca bola ukončená dňa 17.07.2019. Správa CHKO Kysuce v podnete zo dňa 04.11.2019 uvádza, že chránený strom „Topoľ v Radoli“ je evidovaný v Štátnom zozname osobitne chránených častí prírody a krajiny z dôvodu ochrany významného kultúrneho, krajinotvorného a ekologického prvku vo vidieckom sídle a krajine v intraviláne obce na brehu Vadičovského potoka, a vzhľadom na relatívne vysoký vek je strom vhodným objektom na vedecké štúdium genetických vlastností vo vzťahu k imunite a schopnosti organizmu odolávať abiotickým a biotickým činiteľom. Žalovaný ďalej poukazuje na obsah protokolu vyhotoveného správnym orgánom prvého stupňa dňa 06.03.2020, v ktorom správny orgán prvého stupňa konštatoval, že účastník konania v rozpore s ustanovením v spojení s ustanovením , v znení účinnom do 31.12.2019, v období od 15.07.2019 do 17.07.2019 poškodzoval strom druhu topoľ čierny (Populus nigra), ktorý rastie na pozemku KN-C parc. č. 365/2 v k. ú. D. a ktorý je evidovaný v Štátnom zozname osobitne chránených častí prírody a krajiny ako chránený strom pod názvom „Topoľ v Radoli“, tým, že nesprávne a neodborne vykonaným rezom jednostranne odstránil konáre z kmeňa chráneného stromu, čím bezprostredne podstatne a trvalo znížil jeho estetické a ekologické funkcie. V protokole prvostupňový správny orgán ďalej skonštatoval, že účastník konania sa dopustil zakázanej činnosti podľa ustanovenia , v znení účinnom do 31.12.2019, tým, že za účelom vykonania rezu chráneného stromu „Topoľ v Radoli“, na pozemku KN-C parc. č. 365/2 v k. ú. D., v období od 15.07.2019 do 17.07.2019 vošiel a stál s motorovým vozidlom (vysokozdvižnou plošinou) v ochrannom pásme chráneného stromu „Topoľ v Radoli“, kde platí druhý stupeň ochrany podľa ustanovenia , v znení účinnom do 31.12.2019. Žalovaný ďalej konštatuje, že prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením oboznámil účastníka konania s kontrolnými zisteniami z výkonu štátneho dozoru, a to zaslaním listu č. 10410/75/2019-7975/2020 zo dňa 06.03.2020, ktorého prílohou bol protokol z kontroly. Prvostupňový správny orgán súčasne dal účastníkovi konania možnosť v stanovenej lehote sa ku kontrolným zisteniam vyjadriť. Účastník konania sa v určenej lehote ku kontrolným zisteniam nevyjadril, preto prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením ukončil štátny dozor listom č. 10410/75/2019-10208/2020 zo dňa 30.03.2020 jeho doručením dňa 06.04.2020. Prvostupňový správny orgán listom č. 8984/75/2020-35804/2020 zo dňa 27.10.2020

oznámil účastníkovi konania začatie konania vo veci činnosti vykonávanej v rozpore s ustanovením v spojení s ustanovením , v znení účinnom do 31.12.2019, a vykonávania činnosti zakázanej podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , v znení účinnom do 31.12.2019, oboznámil účastníka konania s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a v súlade s ustanovením , a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) poučil účastníka konania o jeho právach a povinnostiach a povinnosti podľa ustanovenia Účastník konania sa k podkladom rozhodnutia v určenej lehote nevyjadril. Po opise priebehu administratívneho konania žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na obsah žalobcom podaného odvolania. Uvádza, že žalobca namieta výšku uloženej pokuty, ktorú považuje za neprimeranú a likvidačnú. Na daný druh prác má živnostenské oprávnenie a vykonal tieto práce ako osoba spĺňajúca všetky odborné predpoklady. Namieta, že rez chráneného stromu vykonal v takom rozsahu, ako to konštatuje prvostupňový správny orgán v rozhodnutí. Poukazuje na to, že rez chráneného stromu bol nevyhnutný z dôvodu zasahovania jeho konárov ponad elektrické vedenie. Žalovaný k argumentácii žalobcu v odvolaní uvádza, že nepopiera, že žalobca ako živnostník je podľa Živnostenského registra SR oprávnený vykonávať pilčícke práce, teda napr. aj práce súvisiace s výrubom a orezávaním drevín v ochrannom pásme elektrického vedenia. V súvislosti s rezom drevín žalovaný poukazuje na ust. vyhlášky č. , v zmysle ktorej optimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny. Tu vyhláška priamo odkazuje na STN 83 7010 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie. Podľa uvedenej STN pri vedení rezu je potrebné vziať do úvahy schopnosť kompartmentácie stromu. Hrubé konáre sa podľa možnosti neodstraňujú. Rez sa vykonáva tak, aby sa vzniknuté poranenie minimalizovalo. Veľmi dôležité je ponechať, ak je to možné, prirodzený habitus bez trvalej deformácie. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje tiež na správu CHKO Kysuce v podnete zo dňa 04.11.2019, ktorá vyhodnotila orezanie vykonané žalobcom tak, že zásahom do koruny chráneného stromu vzniklo mechanické poškodenie stromu s výrazným vplyvom na statiku chráneného stromu, výrazné estetické poškodenie chráneného stromu vytvorením kolovitého habitusu, výrazné zníženie krajinotvornej funkcie stromu, značné poškodenie a narušenie fyziologických procesov stromu výraznou stratou asimilačných orgánov, oslabenie dreviny pôsobením hubových patogénov na početných ranách po reprodukčnom reze na chránenom strome, pričom v závere podnetu Správa CHKO Kysuce konštatuje: „Neoprávneným zásahom došlo k evidentnému poškodeniu chráneného stromu a jeho funkcií v krajine. Uskutočnený zásah neodborným redukčným rezom narušil prirodzený vývoj a stabilitu stromu“. Žalovaný ďalej uvádza, že súčasťou podnetu Správy CHKO Kysuce je fotodokumentácia zachytávajúca habitus chráneného stromu z roku 2017 pred jeho orezaním a zo dňa 31.10.2019 po jeho orezaní. Na fotografii z roku 2017 má chránený strom typický kompaktný habitus, pričom na druhej fotografii z 31.10.2019 má chránený strom odstránené všetky kostrové konáre a ďalšie konáre zo strany elektrického vedenia. Aj zo záznamu o zistených skutočnostiach počas miestneho šetrenia z 10.12.2019 vyplýva, že žalobca jednostranne odstránil konáre v korune chráneného stromu rezom vedeným priamo na kmeni chráneného stromu, na kmeni chráneného stromu vytvoril rezné rany rôznej veľkosti, pričom niektoré mali priemer v rozsahu 21 až 31 cm. Súčasťou uvedeného záznamu sú fotografie preukazujúce radikálne jednostranné orezanie chráneného stromu. Žalovaný je toho názoru, že vzhľadom na parametre chráneného stromu žalobca mohol jeho orezanie konzultovať s odbornou organizáciou ochrany prírody (Štátnou ochranou prírody SR), zabezpečujúcou úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa , prípadne aj s iným odborníkom, a to arboristom. Orezanie chráneného stromu v žiadnom prípade nekorešponduje s ust. v spojení s ust. v znení účinnom do 31.12.2009 a nekorešponduje ani s ust. vyhlášky č. a s STN 83 7010. K odvolacej námietke žalobcu, v zmysle ktorej prácu vykonával na základe poverenia firmy zabezpečujúcej udržateľnosť prenosových sústav, a tak orezanie chráneného stromu vykonal z dôvodu zabezpečenia funkčnosti a distribúcie elektrickej energie, pričom svoj zámer oznámil príslušnému orgánu ochrany prírody, žalovaný uvádza, že nepopiera vykonanie okliesňovania stromov v ochrannom pásme elektrického vedenia, ani to, že uvedená činnosť bola vykonaná na základe poverenia. Žalovaný však zastáva názor, že plnenie povinnosti podľa ust. , žalobcu neoprávňuje k tomu, aby orezaním poškodil chránený strom, alebo aby orezanie chráneného stromu zrealizoval neodborne. Žalovaný poukazuje na ust. prvej a tretej vety v znení účinnom do 31.12.2019 konštatujúc, že zákonodarca ukladá dokonca povinnosť vydania predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody v prípade ošetrenia chráneného stromu za účelom zabezpečenia dôvodu jeho ochrany, pre ktorý bol vyhlásený za chránený strom. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že chránené stromy sa evidujú v Štátnom zozname osobitne

chránených častí prírody a krajiny. V uvedenom zozname je evidovaný aj označený chránený strom „Topoľ v Radoli“, a to z dôvodu ochrany jeho významného kultúrneho, krajinotvorného a ekologického prvku vo vidieckom sídle a krajine v intraviláne obce na brehu Vadičovského potoka a z dôvodu, že vzhľadom na relatívne vysoký vek je tento strom vhodným objektom na vedecké štúdium genetických vlastností vo vzťahu k imunite a schopnosti organizmu odolávať abiotickým a biotickým činiteľom. K námietke žalobcu, v zmysle ktorej sa správny orgán prvého stupňa nezaoberal tým, že chránený strom bol orezaný aj v minulosti, žalovaný uviedol, že táto námietka je účelová s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie. Poukázal na Protokol z 06.03.2020, z ktorého vyplýva, že správny orgán prvého stupňa zisťoval stav chráneného stromu „Topoľ v Radoli“ aj pred jeho orezaním v roku 2019. Súčasťou protokolu je fotografia vyhotovená v apríli roku 2012 uverejnená na webovom sídle <https://www.google.sk/maps> a zachytávajúca chránený strom so zmladenou sekundárnou korunou po celom obvode kmeňa do výšky 10 m. Podľa dĺžky výmladkov prvostupňový správny orgán vyhodnotil, že dolná časť koruny chráneného stromu mohla byť orezaná v roku 2009 až 2010. Prvostupňový správny orgán pri vyhodnocovaní zásahov do chráneného stromu správne vychádzal aj zo stanoviska Štátnej ochrany prírody SR - Správy CHKO Kysuce uvedeného v podnete z 04.11.2019. K námietke žalobcu, v zmysle ktorej bez použitia vysokozdvižnej plošiny v ochrannom pásme chráneného stromu by jeho orezanie nebolo možné, pričom ohradenie betónovými panelmi a označenie rôznymi informáciami o zákaze parkovať 10 m od chráneného stromu sa zrealizovalo až po vykonaní štátneho dozoru, žalovaný uvádza, že súhlasí so žalobcom v tom smere, že ohradenie betónovými panelmi a označenie o zákaze parkovať v ochrannom pásme sa zrealizovalo až po vykonaní štátneho dozoru. Žalovaný súhlasí aj s tvrdením žalobcu, že aj iné vozidlá, ktoré parkovali v ochrannom pásme, vykonali činnosť zakázanú v zmysle ust. v spojení s ust. v znení účinnom do 31.12.2019, to však žalobcu nezbavuje zodpovednosti z porušenia uvedených ustanovení. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že „nevidel označenie chráneného stromu“, žalovaný poukazuje na jeho vyjadrenie v zázname o podaní vysvetlenia skutočností dôležitých na výkon štátneho dozoru z 14.01.2020, v ktorom uviedol: „Pred začatím samotných prác som bol osobne na miestnej obhliadke, kde som zbadal označenie chráneného stromu a vyznačil som si ho do mapového podkladu z úseku č. 25 pre svoju orientáciu, ktorý tiež predkladám“. Na GIS snímke, ktorá je prílohou k Protokolu č. 89501185 o dohode rozsahu prác, sú vyznačené úseky, podľa ktorých mal žalobca vykonávať vypiľovanie stromov a pod poradovým číslom „25“ žalobca vlastnoručne vyznačil „strom chránený štátom!“. Z uvedeného je podľa mienky žalovaného zrejmé, že žalobca plánoval orezávať chránený strom a za týmto účelom vošiel a stál vysokozdvižnou plošinou do jeho blízkosti, čo aj v odvolaní potvrdil konštatovaním, že bez použitia vysokozdvižnej plošiny v ochrannom pásme chráneného stromu by orezanie nebolo možné. V súvislosti s ust. žalovaný uviedol, že právna úprava v rámci druhého stupňa ochrany reguluje najmä tie činnosti, ktoré by mohli ovplyvniť krajinný ráz. Druhý stupeň ochrany sa preto uplatňuje napr. aj v ochrannom pásme chránených stromov, ktoré majú krajinotvornú funkciu. Činnosti, ktoré vyslovene zakazuje vykonávať už od druhého stupňa ochrany, sa týkajú používania dopravných prostriedkov na vybraných miestach, napr. aj v ochrannom pásme chráneného stromu. Na povolenie výnimky z tohto zákazu je príslušný orgán ochrany prírody v zmysle ust. . V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný poukazuje na ust. , , a ust. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že zistené protiprávne konanie naplnilo znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu v zmysle ust. a . Žalobca sa dopustil protiprávneho konania tým, že v období od 15.07.2019 do 17.07.2019 vošiel a stál s motorovým vozidlom v ochrannom pásme chráneného stromu „Topoľ v Radoli“ na pozemku KN-C parc. č. 365/2 v k. ú. D. s druhým stupňom ochrany podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2019, teda vykonal činnosť zakázanú podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2019, a tým, že v rozpore s ust. v spojení s ust. v znení účinnom do 31.12.2019 poškodil chránený strom „Topoľ v Radoli“ na pozemku KN-C parc. č. 365/2 v k. ú. D.. Po citácii ust. žalovaný uviedol, že preskúmal, či výška pokuty uložená prvostupňovým správnym orgánom nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, resp. či sankcia nevybočila z hraníc sadzieb určených zákonom. Taktiež preskúmal, či bolo pri výške pokuty prihliadané na kritéria, ktoré zákon stanovuje, a či bola výška pokuty v odôvodnení rozhodnutia riadne zdôvodnená. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán výšku pokuty v zmysle ustanovenia riadne zdôvodnil a neodchýlil sa od cieľa, ktorý mu bol zákonom určený. Za závažné prvostupňový správny orgán považoval, že žalobca poškodil neodborne vykonaným rezom chránený strom s relatívne vysokým vekom (150 rokov), a aj to, že žalobca

mal vedomosť o tom, že orezáva chránený strom. Prvostupňový správny orgán pri určení výšky pokuty prihliadal aj na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k protiprávnemu konaniu. Žalobca vykonal rez chráneného stromu pri výkone prác spojených s výrubom a okliesňovaním drevín v ochrannom pásme elektrického vedenia podľa Za priťažujúcu okolnosť prvostupňový správny orgán vyhodnotil opakovanie protiprávneho konania žalobcu, ktorému za protiprávne konanie na úseku ochrany prírody už jeden krát bola prvostupňovým správnym orgánom uložená sankcia. Spôsob spáchania a závažnosť protiprávneho konania žalobcu prvostupňový správny orgán zohľadnil vo výške sankcie uloženej v zákonom stanovenej sadzbe pokuty. Podľa ust. prvostupňový správny orgán aplikoval tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v absorpcii sadzieb, teda že prísnejší trest pohlcuje miernejší, preto prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu podľa . Žalovaný nezistil v napadnutom rozhodnutí a ani v správnom konaní, ktoré mu predchádzalo, nedostatky na základe ktorých by mala byť výška pokuty uložená žalobcovi rozhodnutím o pokute znížená. Zároveň konštatuje, že v odvolaní žalobcu neboli uvedené žiadne nové a také skutočnosti ani dôkazy, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili správnosť prvostupňového rozhodnutia o pokute, pričom je jednoznačne preukázateľné, že došlo k porušeniu podľa ustanovenia v spojení s ustanovením podľa , v znení účinnom do 31.12.2019 a podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , v znení účinnom do 31.12.2019.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie. Podstatu žalobných námietok možno zhrnúť nasledovne. Žalobca namieta, že orgán verejnej správy nedostatočne zistil skutkový stav veci, a to tak vo vzťahu k identifikovaniu porušenia povinností špecifikovaných žalovaným zo strany žalobcu, tak i pri ukladaní sankcie, keď žalovaný nezohľadnil skutočnosť postupu žalobcu podľa . Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné, nakoľko je nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k uloženej pokute. Žalovaný nezohľadnil stret dvoch právnych predpisov, a to a v žiadnom „smere“, teda ani vo vzťahu k nevedomosti žalobcu a ani vo vzťahu k nevyhnutnosti vykonávania údržby siete vo verejnom záujme. Niet dôvodu uprednostňovať iba predpis , nakoľko tým dochádza k poškodzovaniu práv žalobcu, ktorý činnosť vykonával v intenciách predpisu č. . Žalobca činnosť uskutočňoval v súlade so zákonom o energetike spĺňajúc všetky odborné predpoklady na túto činnosť a to všetko po splnení potrebných ohlásení vykonávania týchto prác. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, v zmysle ktorého činnosť žalobcu vyústila do mechanického poškodenia stromu s výrazným vplyvom na statiku. Žalobca je toho názoru, že jeho činnosťou nedošlo k žiadnemu porušeniu statiky, lebo odvetvenie stromu bolo už v minulosti vykonané na niekoľkých miestach. Pokiaľ ide o mechanické poškodenie stromu, uvádza žalobca, že toto síce nastalo, ale bolo realizované na konáre, ktoré zasahovali do ochranného pásma vedenia. Rezy stromu boli uskutočnené v takej časti, ako bolo potrebné. Strom bol vyrastený konármi na stranu vedenia, na druhej strane neboli konáre, ktoré by vytvárali korunu stromu ale iba výhonky konárov po predchádzajúcom opílení. Odstránením konárov zasahujúcich do ochranného pásma vedenia teda nedošlo k výraznému estetickému poškodeniu stromu. Žalobca záverom zdôrazňuje, že orez chráneného stromu topoľ bol uskutočnený len z toho dôvodu, že bolo potrebné odstrániť konáre vegetácie, ktoré spôsobovali poruchy na prenosovej sústave. Jediným merítkom rozsahu odvetvenia je predpis o ochranných pásmach vedenia. Žalobca ďalej uvádza, že pokiaľ by súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu za neopodstatnenú, potom je nevyhnutné venovať sa aj tomu, či za daných podmienok je uložená pokuta zákonná. Žalobca je toho názoru, že je neprimerane tvrdá a má pre žalobcu likvidačný charakter. Žalobca žiada zohľadniť okolnosti prípadu, kedy činnosť žalobcu nebola svojvôľou, ale bola vykonávaná v zmysle naplánovaného procesu organizujúceho subjektom zabezpečujúcim údržbu prenosových sústav.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov tak, ako ich vymedzil v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 2. tohto rozsudku).

5. Žalobca v súdom stanovenej lehote repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.

6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. a

contrario v spojení s ust. . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.04.2022 a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec v zmysle a nasl. v spojení s a nasl. v medziach žalobných bodov (, ), pričom nevzhliadol potrebu aplikovať . Zistil, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, a preto žalobu podľa ust. zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Podľa Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa .

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „) orgán ochrany prírody môže uložiť pokutu do 9 958,17 eura a prepadnutie veci podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že vykonáva činnosť zakázanú podľa , , , , , , , a alebo .

Podľa pokutu do 23 235,74 eura a prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že poškodzuje chránené nerasty a chránené skameneliny ( ) alebo dreviny ( a ).

Podľa pri určení výšky pokuty za iný správny delikt podľa tohto zákona sa prihliadne najmä na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávneho konania.

Podľa za viac iných správnych deliktov podľa tohto zákona tej istej právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, 10) nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. 10)

Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej

zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom, 44) motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru. 44) o premávke na pozemných komunikáciách.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže vláda nariadením vyhlásiť za chránené stromy. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesnom pôdnom fonde. Chránené stromy sa považujú za chránený objekt. 13) 13) v znení

Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 na ochranu chránených stromov sa vzťahujú obdobne ustanovenia a 47 ods. 1, 2, 3 (druhá veta), 8 a 9.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 ak to vyžaduje záujem ochrany chráneného stromu, možno vyhlásiť jeho ochranné pásmo, a to spôsobom, akým vyhlasuje chránený strom.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2019 ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené podľa odseku 5, je ním územie okolo chráneného stromu v plošnom priemete jeho koruny, ktorý je zväčšený o jeden a pol metra, najmenej však v okruhu 10 m od kmeňa stromu, a platí v ňom primerane druhý stupeň ochrany ().

Podľa o energetike v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej len „“) držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej výzve neurobil ich vlastník; výzva musí byť vlastníkovi doručená podľa odseku 3.

Podľa o životnom prostredí v znení účinnom do 31.12.2019 ekologická stabilita je schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny spôsobené vonkajšími činiteľmi a zachovávať svoje prirodzené vlastnosti a funkcie.

Podľa prvej vety vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa vykonáva o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej len „vyhláška MŽP SR č. “) poškodzovanie drevín je každé konanie alebo opomenutie konania, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne a trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín alebo zapríčiniť ich odumretie.

Podľa vyhlášky MŽP SR č. v znení účinnom do 31.12.2019 udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Optimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny, 8a). 8a) STN 83 7010 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie.

Podľa STN 83 7010 pri vedení rezu je potrebné vziať do úvahy schopnosť kompartmentácie stromu. Hrubé konáre sa podľa možnosti neodstraňujú. Rez sa vykonáva tak, aby sa vzniknuté poranenie minimalizovalo. Veľmi dôležité je ponechať, ak je to možné, prirodzený habitus bez trvalej deformácie.

9. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci posudzoval otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzoval, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( ).

10. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, ktorou rozporuje samotné poškodenie chráneného stromu v rozsahu identifikovanom vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o vine. Žalobca namietal, že jeho konanie nemalo vplyv na statiku stromu, ani nedošlo k výraznému estetickému poškodeniu stromu (vytvorením kolovitého habitusu). Žalobca tvrdí, že strom bol orastený konármi na strane vedenia, pričom na druhej strane neboli konáre, ktoré by vytvárali korunu stromu ale iba výhonky konárov po predchádzajúcom opílení. Na podporu svojho tvrdenia predložil správnemu súdu fotografie. Na úvod považuje správny súd za potrebné predostrieť, že správny súd nie je súdom skutkovým ale súdom právnym, pre správny je podľa rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je správny súd viazaný. Viazanosť správneho súdu skutkovým a právnym stavom tak, ako ho zistil orgán verejnej správy, sa vzťahuje na skutkové zistenia, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súd ich môže modifikovať iba po vykonaní, t. j. po opakovaní alebo doplnení ním vykonaného dokazovania. Správny súd v prejednávanej veci nevzhliadol potrebu doplniť dokazovanie žalobcom predloženými fotografiami. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že iný správny delikt kladený za vinu žalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného a že sa ho dopustil žalobca. Tento záver žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť ani dôvody uvádzané žalobcom v správnej žalobe, nakoľko tieto nekorešpondujú s výsledkami vykonaného dokazovania. Podľa mienky správneho súdu v skutkových zisteniach správneho orgánu nemožno zistiť žiadne známky nevieryhodnosti či nelogickosti. Všetky podklady, ktoré mal správny orgán pre svoje rozhodnutie k dispozícii, vytvárajú ucelený dôkazný reťazec. Správny súd pritom poukazuje na administratívny spis, ktorého súčasťou sú podklady rozhodnutia: podnet správy CHKO Kysuce zo dňa 04.11.2019, Zápisnica z miestneho šetrenia na pozemku KN-C parc. č. 365/2 v k. ú. D. zo dňa 10.12.2019, list Okresného úradu Kysucké Nové Mesto z 19.12.2019, Záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 14.01.2020, Protokol č. 89501185 o odovzdaní pracoviska na výrub, GIS snímka VN linky č. 111 s vyznačením chráneného stromu, Denný záznam zo stavby, List č. 363721 zo dňa 17.07.2019, Príkaz B č. 31, kniha č. 466/OC-ZA zo dňa 15.07.2019, Protokol z kontrolných zistení zo dňa 06.03.2020. Zo Správy CHKO Kysuce zo dňa 04.11.2019 dospel správny orgán k správnemu skutkovému záveru, že orezaním vykonaným žalobcom došlo k mechanickému poškodeniu chráneného stromu s výrazným vplyvom na statiku, výraznému statickému poškodeniu chráneného stromu, vytvoreniu kolovitého habitusu, výraznému zníženiu krajinotvornej funkcie stromu, značnému poškodeniu a narušeniu fyziologických procesov stromu výraznou stratou asimilačných orgánov, oslabeniu dreviny pôsobením hubových patogénov na početných ranách po redukčnom reze na chránenom strome. Neoprávneným zásahom došlo k evidentnému poškodeniu chráneného stromu a jeho funkcií v krajine. Uskutočnený zásah neodborným redukčným rezom narušil prirodzený vývoj a stabilitu stromu. Označený skutkový záver správneho orgánu plynúci zo Správy CHKO Kysuce zo dňa 04.11.2019 podporuje aj fotodokumentácia označenej správy zachytávajúca habitus chráneného stromu z roku 2017 pred jeho orezaním a zo dňa 31.10.2019, t. j. po jeho orezaní. Z fotografie z roku 2017 je zrejmé, že chránený strom má typický kompaktný habitus, pričom na fotografii z 31.10.2019 už má chránený strom odstránené všetky kostrové konáre a ďalšie konáre zo strany elektrického vedenia. Zo Záznamu o zistených skutočnostiach zo dňa 10.12.2019 a pripojenej fotodokumentácie je zrejmé, že žalobca jednostranne odstránil konáre v korune chráneného stromu rezom vedeným priamo na samotnom kmeni chráneného stromu. Na kmeni chráneného stromu vytvoril rezné rany rôznej veľkosti, pričom niektoré z nich mali priemer v rozsahu 21 až 31 cm. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné podotknúť, že Správa CHKO Kysuce je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny spôsobilou vykonať hodnotenie vykonaného rezu. Obrana žalobcu prezentovaná v administratívnom konaní nebola spôsobilá vyvrátiť skutkové závery plynúce z označenej Správy CHKO Kysuce zo dňa 04.11.2019 a jej príloh - fotografií z roku 2017 a roku 2019, ako aj zo Záznamu o zistených skutočnostiach zo dňa 10.12.2019 a súvisiacich fotografií, ktoré tvoria prílohu tohto záznamu.

11. Žalobca ďalej zastáva názor, že správny orgán mal pri „identifikovaní“ porušenia povinností žalobcu zohľadniť skutočnosť, že žalobca si plnil povinnosť podľa , keď konáre odstránil v rozsahu zasahujúcom do ochranného pásma elektrického vedenia. Žalobca zastáva názor, že žalovaný stret dvoch zákonov ( a ) neposúdil správne, keď uprednostnil . Vzhľadom na skutočnosť, že žiaden z označených zákonov nemá vyššiu právnu silu, je žalobca toho názoru, že postupom v súlade so sa nemohol dopustiť porušenia . Uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú vychádzajúc z nasledovných úvah.

12. V prejednávanej veci niet medzi účastníkmi konania sporu o tom, že žalobca orezal drevinu - topoľ čierny s obvodom kmeňa 446 cm meraný vo výške 130 cm nad zemou, ktorý bol uznesením Rady ONV v Čadci č. 184/1975 a všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Žiline č. 5/1996 vyhlásený za chránený strom „Topoľ v Radoli“ vedený v Štátnom zozname chránených stromov osobitne chránených častí prírody a krajiny pod č. S89, ktorý rastie na území mimo zastavaného územia obce Radoľa na území mimo národnej a európskej siete chránených území, medzi cestou III. triedy č. 2054 a vodným tokom Vadičovský potok, na pozemku KN-C parc. č. 365/2 v k. ú. D.. Niet sporu ani o tom, že žalobca je držiteľom živnostenského oprávnenia na vykonanie pilčíckych prác, teda i prác súvisiacich s orezávaním drevín. Spornou nebola ani skutočnosť, že konáre stromu zasahovali do ochranného pásma elektrického vedenia, a teda bolo nevyhnutné vykonať opatrenia v ochrannom pásme za účelom zabezpečenia verejného záujmu na bezpečnej dodávke elektrickej energie. Spornou ostala skutočnosť, či vykonanie rezu chráneného stromu (v správnym orgánom zistenom rozsahu) malo charakter protiprávneho konania.

13. Na úvod považuje správny súd za potrebné v tejto súvislosti predostrieť, že prvotným znakom každého správneho deliktu je, že ide o čin protiprávny. Ak by čin, ktorý sa prejavil vo vonkajšom svete, nebol protiprávny, potom by nebolo možné hovoriť o správnom delikte, pretože by nebol naplnený jeho základný pojmový znak; išlo by o čin, ktorý je pozitívnym právom povolený. Ak by niektoré konanie alebo opomenutie takého konania nebolo ustanovené ako protiprávne, v súlade s SR by išlo o konanie, ktoré je štátom povolené, a teda nesankcionovateľné. Inými slovami, ak je určité konanie dovolené, pripustené, aprobované či dokonca prikázané, nemôže byť protiprávne. Právna teória vo vzťahu k správnym deliktom za okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu označuje: súhlas poškodeného, prípustné riziko, oprávnené použitie zbrane, výkon práva a plnenie zákonnej povinnosti, resp. výkon subjektívneho práva, plnenie zákonnej povinnosti, plnenie príkazu alebo rozkazu (PRÁŠKOVÁ, H. 2013. Základy odpovědnosti za správní delikty. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 335 - 360.). Právna teória sa ďalej zhoduje aj v tom, že všetky okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu sú spoločensky žiadúce. Ak by zákonodarca neuznal niektoré z nich, bolo by možné uvažovať o prísnosti právnej úpravy, ktorá by postihovala ako sankcionovania hodné aj tie činy, ktoré v konečnom dôsledku majú spoločnosť chrániť. Ďalej je potrebné poznamenať, že vo všeobecnosti je podstata výkonu povinnosti videná v tom, že ak osoba vykonáva povinnosť majúcu oporu v právnom poriadku, pričom výkon povinnosti neodporuje právnemu poriadku, potom sa nedopúšťa protiprávneho deliktu. Ak teda nejaká norma, ktorá je súčasťou právneho poriadku, prikazuje niektorému subjektu konať určitým zákonným spôsobom, potom takéto konanie nielenže nemôže byť protiprávne ale ani trestané. Pre úplnosť správny súd dodáva, že z vyplýva, že výkon práva a povinnosti môže vyplývať tak zo všeobecne záväzného právneho predpisu ale aj z rozhodnutia súdu či iného orgánu verejnej moci, splnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu a ani ho neobchádza.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených právno-teoretických postulátov reflektujúcich zásady trestného práva (ktoré je potrebné v rámci správneho trestania aplikovať primerane) v nadväznosti na obranu žalobcu prináležalo správnemu súdu posúdiť, či konanie žalobcu malo charakter konania protiprávneho. Nakoľko jednou z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu je okolnosť spočívajúca v plnení zákonnej povinnosti, pričom žalobca tvrdil plnenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej z cit. ust. , zaoberal sa správny súd otázkou, či konanie žalobcu bolo naplnením povinnosti uloženej v označenom zákonnom ustanovení.

15. Podľa citovaného ust. držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme pri dodržaní podmienok ochrany

životného prostredia odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej výzve neurobil ich vlastník; výzva musí byť vlastníkovi doručená podľa odseku 3.

16. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že žalobca okliesňoval chránený strom ohrozujúci bezpečnosť, resp. spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení. Niet sporu ani o tom, že tak neučinil po predchádzajúcej výzve vlastník ani o tom, že tak žalobca činil vo verejnom záujme. Podstatným pre posúdenie prejednávanej veci a pre posúdenie danosti okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu žalobcu však je, či bola splnená aj ďalšia podmienka obsiahnutá v citovanom ustanovení , t. j. či tak žalobca učinil za dodržania podmienok ochrany životného prostredia.

17. Je potrebné si totiž uvedomiť, že pokiaľ právny poriadok určitú činnosť výslovne povoľuje, alebo ju aspoň aprobuje, pripúšťa tým aj určitú mieru nebezpečenstva pre chránené záujmy, ktoré sú s takouto činnosťou spravidla spojené. Preto bývajú súčasne stanovené aj podmienky na výkon takejto činnosti, zmyslom ktorých je toto nebezpečenstvo eliminovať alebo aspoň minimalizovať. Až v prípade, že sú splnené všetky stanovené podmienky pre výkon povolenej činnosti a napriek tomu dôjde k porušeniu chránených záujmov, nezakladá táto porucha zodpovednosť konajúceho subjektu. Ak však došlo k porušeniu stanovených podmienok, potom možno uvažovať tak o zodpovednosti trestnej ako aj správno- právnej.

18. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že došlo k porušeniu citovaným ust. stanovenej podmienky pre okliesnenie chráneného stromu, t. j. porušeniu podmienok ochrany životného prostredia.

19. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že orezanie chráneného stromu žalobcom nekorešpondovalo podmienkam na ochranu životného prostredia stanoveným v citovanom ust. , v nadväznosti na vyhlášky č. a STN 83 7010 v znení účinnom do 31.12.2019. Žalobca vykonal na chránenom strome radikálny rez a tak nerešpektoval požiadavku stanovujúcu potrebu minimalizácie poranenia stromu ani požiadavku ponechať, ak je to možné, habitus bez trvalej deformácie. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca jednostranne odstránil konáre v korune chráneného stromu rezom vedúcim priamo na kmeni chráneného stromu, na kmeni chráneného stromu vytvoril rezné rany rôznej veľkosti, pričom niektoré mali v priemere dokonca až 21 - 41 cm. Niet žiadnych pochybností o tom, že elektrické vedenie bolo možné ochrániť rezom, ktorý mohol byť vedený šetrným spôsobom tak, aby sa zachoval habitus chráneného stromu a minimalizovalo jeho poranenie. Nakoľko je žalobca držiteľom oprávnenia na výkon pilčíckych prác, bolo dôvodné u neho predpokladať znalosť odborného vedenia rezu v súlade s požiadavkami označenej STN. Odhliadnuc od uvedeného nič nebránilo žalobcovi majúcom vedomosť o tom, že ide vykonať zásah na chránenom strome, požiadať o stanovisko k odbornému ošetreniu stromu, resp. odbornému vedeniu rezu na označenom strome, t. j. k ošetreniu, ktoré by bolo v súlade s „podmienkami ochrany životného prostredia“ (ako to predpokladá cit. ust. ) odbornú organizáciu na ochranu prírody - Štátnu ochranu prírody SR zabezpečujúcu úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa . Správny súd podotýka, že v prejednávanej veci žalobcu je irelevantné, či žalobca vedel alebo nevedel, ako má byť vykonaný rez v súlade s podmienkami ochrany životného prostredia. Zodpovednosť za iný správny delikt podľa , je zodpovednosťou založenou na objektívnom princípe.

20. Správny súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia v časti uloženej pokuty. Na úvod je potrebné predostrieť, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia), musí byť aj náležite zdôvodnené. Vo všeobecnosti možno poznamenať, že použitie správnej úvahy by vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, napríklad ak by zákon neumožňoval použitie správnej úvahy, uložená pokuta by presahovala zákonom stanovenú výšku za spáchaný správny delikt, resp. za spáchaný správny delikt by nebolo možné uložiť daný druh sankcie. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že

žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v intenciách zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške 3 500 EUR), pričom maximálna výška pokuty, ktorú možno uložiť za spáchanie uvedeného deliktu, bola 23 235,74 EUR, z tohto rámca správne orgány nijako nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili a svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo odôvodnili, a preto správny súd musí konštatovať, že správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom. Správny orgán prvého stupňa sa vysporiadal preskúmateľným spôsobom so všetkými zákonnými kritériami predpokladanými v citovanom ustanovení § 91 ods. 1 zákona č. 543/2012 Z.z. pre určenie výšky pokuty. Vo vzťahu ku kritériu závažnosti a rozsahu protiprávneho konania správny orgán náležite poukázal na zistenie, že účastník konania poškodzoval osobitne chránený strom, ktorý bol vyhlásený z hľadiska ochrany významného kultúrneho, krajinotvorného a ekologického prvku vo vidieckom sídle a krajine v intraviláne obce na brehu Vadičovského potoka. Dôvodom ochrany tohto osobitne chráneného stromu je biologický a estetický význam. Poškodzovaním osobitne chráneného stromu sa jeho estetický a biologický význam výrazne znížil. Rovnako preskúmateľným spôsobom sa správny orgán vysporiadal s kritériom závažnosti skutku, keď konštatoval, že žalobca vykonal neodborný rez na chránenom strome, ktorý má relatívne vysoký vek 150 rokov podľa údajov uvedených v Štátnom zozname chránených stromov, osobitne chránených častí prírody a krajiny. Chránený strom je vzácny vzhľadom na vysokú prírodnú hodnotu, ktorú v krajine vytvára. Vzácnosť chráneného stromu spočíva v tom, že takýto strom v takom vysokom veku a tohto druhu sa v regióne Kysuce vyskytuje už len v ojedinelých prípadoch. Ako okolnosť významnú pre zhodnotenie závažnosti skutku správny orgán vyhodnotil aj skutočnosť, že na kmeni bol chránený strom riadne označený a vedený v Štátnom zozname chránených stromov, osobitne chránených častí prírody a krajiny, ktorý je verejne prístupnou úradnou evidenciou. Žalobca mal vedomosť o skutočnosti, že sa jedná o chránený strom a vzhľadom k predmetu jeho poškodenia mal vedieť, že na ošetrovanie chráneného stromu sa vyžaduje súhlas orgánov ochrany prírody. Pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania vychádzal správny orgán zo skutočnosti, že žalobca vykonal činnosti, ktoré sú zakázané , vykonal neodborný rez konárov chráneného stromu v rozpore so zásadami STN 83 7010, a týmto bezprostredne po vykonaní rezu podstatne a trvalo znížil ekologické a estetické funkcie tejto dreviny. Súčasne však správny orgán prihliadol aj na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k protiprávnemu konaniu, a to že vykonal rez chráneného stromu v súvislosti s výkonom prác spojených s výrubom a okliesňovaním drevín v ochrannom pásme elektrického vedenia 22 kV VN 111 úsek č. 25 od TS Radoľa obec po UV7 Lopušné Pažitie podľa . Ako priťažujúcu okolnosť správny orgán náležite vyhodnotil opakovanie protiprávneho konania zo strany žalobcu. Vychádzal pritom zo zistenia, že žalobca na úseku ochrany prírody a krajiny sa nedopustil porušenia zákona prvýkrát, keďže za iný správny delikt mu už bola inšpekciou uložená sankcia.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všety pre rozhodnutie podstatné námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na citované ust. zamietol.

22. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.