Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-49Csp/132/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom G.. I. K., o zaplatenie 3357,15 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2856,45 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,25% p.a. zo sumy 2856,45 Eur odo dňa 20.1.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 40,- Eur mesačne, všetky splatné k 20. dňu v mesiaci, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým že v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky riadne a včas, sa stane splatným celý zvyšok dlhu.

II. Súd konanie v časti istiny 152,88 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,25% p.a. zo sumy 152,88 Eur odo dňa 20.1.2014 do zaplatenia zastavuje.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2016 sa právny predchodca žalobcu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3 357,15 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,25% p.a. zo sumy 3 357,15 Eur od 20.01.2014 do zaplatenia ako i náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca a žalovaná uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička v celkovej výške 6 028,47 Eur. Žalovaná sa zaviazala v zmysle zmluvy splatiť pôžičku v 49 mesačných splátkach po 123,03 Eur. Celkovo žalovaná uhradila sumu 1 120 Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca ju listom zo dňa 25.12.2013 vyzval na úhradu dlžných splátok pod sankciou vyhlásenia splatnosti úveru. Nakoľko k úhrade nedošlo, žalobca úver zosplatnil ku dňu 19.01.2014. Dlh žalovanej ku dňu podania žaloby, podľa tvrdení žalobcu predstavuje sumu vo výške 3 357,15 Eur ; žalobca žiadal i o priznanie zákonného úroku z omeškania. K žalobe priložil žalobca Zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 21.08. 2013 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou so Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvu pred zosplatnením úveru zo dňa 25.12.2013 a prehľad splátok a úhrad.

2. Na návrh žalobcu súd uznesením č.k. 49Csp 132/2016-12 zo dňa 18.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2017 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil dovtedajší žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné

námestie 12, Kežmarok, a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154.

3. Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2018 ospravedlnil právny zástupca žalobcu svoju i žalobcovu neúčasť na nariadenom termíne pojednávania z dôvodu hospodárnosti konania a pracovnej zaneprázdnenosti, súhlasil s rozhodnutím veci v jeho i žalobcovej neprítomnosti, súčasťou podania bolo i čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmluvných poplatkov v sume 152,88 Eur s príslušenstvom. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu podľa ust. § 180 CSP.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením listinných dôkazov, ktoré doložil žalobca a to najmä: Zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou pred vyhlásením splatnosti úveru z 25.12.2013, prehľadom splátok a úhrad k úverovej zmluve č. XXXXXXX, Prílohou č. X k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, žiadosťou o postúpenie a prevod, oznámením o postúpení pohľadávok spolu s podacím hárkom ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalovaná a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa XX.XX. XXXX úverovú zmluvu s označením Zmluva o pôžičke č. XXXXXXX za účelom úhrady záväzkov žalovanej špecifikovaných v čl. III, ktorými mali byť záväzky voči spoločnosti Slovenská požičovňa zo zmlúv uzatvorených dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX s výškou záväzku 3 063,53 Eur a 912,92 Eur. V predmetnej zmluve bola uvedená schválená výška úveru v sume 3 976,45 Eur, počet splátok 49, výška mesačnej splátky 123,03 Eur, údaj o termíne splátok v zmluve absentuje, celková suma úveru 6 028,47 Eur, termín konečnej splatnosti sptember/2017, výška mesačnej splátky 123,03 Eur, RPMN 23,99%, ročná úroková sadzba 23,99%, priemerná hodnota RPMN 20,44%, celkové náklady spotrebiteľa 2 052,02 Eur. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná uhradila na úver sumu 1120 Eur. Žalovaná sa dostala do omeškania so splátkami, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.12.2013 vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok v sume 529,02 Eur.

6. Žalovaná v zmysle zmluvy prehlásila, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzala ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

7. Klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy. Návrh na uzatvorenie zmluvy klient doručuje spoločnosti na predpísanom tlačive (čl. 4 bod 4.1 Všeobecných obchodných podmienok).

8. V zmysle čl. 6 bod 6.1, 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo zmluve alebo Podmienkach alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

9. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie (čl. 6 bod 6.3 Všeobecných obchodných podmienok).

10. Podľa čl. 11 bod 11.3 Všeobecných obchodných podmienok, v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty sankčný úrok vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.

11. Súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky (čl. 11 bod. 11.4 Všeobecných obchodných podmienok).

12. V zmysle čl. 14 bod 14.7, 14.8. VOP, právne vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy a zmluvy o zabezpečení sa riadia právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zmluva obsahuje zmluvné typy: a) úverová zmluva podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa Obchodného zákonníka a/ alebo b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka.

13. Žalovaná pred súdom vypovedala, že viackrát jej právny predchodca žalobcu poskytol úver a to bez preverenia jej bonity. Nepoprela svoj podpis na predmetnej úverovej zmluve. Poukázala na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu, keď je v súčasnosti nezamestnaná, avšak má záujem v splátkach plniť svoj záväzok voči žalobcovi. Tvrdila, že telefonicky kontaktovala žalobcu a bolo jej umožnené hradiť dlh po 40 Eur mesačne, čo jej vyhovuje.

14. V danom prípade súd skúmal právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy, jeho vznik a obsah a posúdil ho ako vzťah občiansko-právny, keď vychádzal z charakteru právneho postavenia strán sporu.

15. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

24. Podľa ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

25. Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

27. Podľa ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

28. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

29. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

30. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

31. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.04.2018 súd konanie v časti istiny 152,88 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,25% p.a. zo sumy 152,88 Eur odo dňa 20.1.2014 do zaplatenia zastavil.

32. Súd dospel k záveru, že uzavretá úverová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa XX.XX.XXXX, z ktorých nároku sa žalobca v tomto konaní domáhal, je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení.

33. V danom prípade zmluva o úvere bola uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež žiadne pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

34. Súd zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentovala náležitosť takejto zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keď zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti, ktorý v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov nemôže nahradiť údaj v tvare september/2017, keď zákon vyžaduje termín konečnej splatnosti, t.j. presný dátum.

35. Zároveň v predmetnej zmluve nebol uvedený v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo nemôže nahradiť ustanovenie všeobecných obchodných podmienkach, kde v čl. 6 bod 6.1, 6.2 je uvedené, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo zmluve alebo Podmienkach alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Údaj termínu splátok mal byť nepochybne v zmysle citovaného zákonného ustanovenia súčasťou úverovej zmluvy, čo v danom prípade splnené nebolo.

36. Zo zmluvy však vyplýva, že táto neobsahuje ani povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ však treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.

37. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 09.11.2016 vo veci C-42/15). Pre úplnosť sa uvádza, že pri prípadnom konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem (porovnaj napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15.05.2017 sp. zn. 23Co/815/2015, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/336/2017-175 zo dňa 28.2.2018). Pre úplnosť sa uvádza, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017 nie je pre súd v danom prípade záväzné, s názorom v ňom vysloveným sa nestotožňuje s odkazom na vyššie uvedené a ustálenú súdnu prax. Predmetné rozhodnutie nebolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, nebolo vyjadrením právneho názoru v rozhodnutí Veľkého senátu podľa § 48 CSP. Naviac i rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/336/2017-175 zo dňa 28.2.2018 z predmetného rozhodnutia NS SR nevychádzalo.

38. Z § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, okrem iných aj písm. f), k) tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

39. Súd pre úplnosť uvádza, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ak súd zistí, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch nakoľko citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok (náležitostí písomnej zmluvy), aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

40. Súd sa v ďalšom zameral na posúdenie dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 23,99 % ročne.

41. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v obchodných bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou 1 - 5 rokov v auguste 2013 bol úrok 11,55 % ročne. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol viac ako dvojnásobkom tohto úroku.

42. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.0.2009).

43. Okrem zjavne neprimeranej ceny úveru bola zmluva uzatvorená za neštandardných okolností. Žalovaná postupne zobrala celkovo 2 úvery, na základe zmluvy so Slovenskou požičovňou č. XXXXXXX dňa XX.XX.XXXX s konečnou výškou záväzku 912,92 Eur a na základe zmluvy so Slovenskou požičovňou č. XXXXXXX dňa XX.XX.XXXX s konečnou výškou záväzku 3 063,53 Eur. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalobcom zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky vo výške 3976,45 Eur, kde bolo uvedené bankové spojenie „ účet slúžiaci pre účely splácania pôžičky“ a účel pôžičky: „Podpisom zmluvy Klient žiada, aby sa z poskytnutej Pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči spoločnosti a záväzky voči VÚB, a.s., kde spoločnosť vystupuje ako správca.“ Zmluvy žalovaná uzatvorila s jedným a tým istým veriteľom, ktorým bol žalobca. Z prehľadu úverov žalovanej je zrejmé,

že dojednávanie úverov bolo značne intenzívne a medzi jednotlivými úvermi boli veľmi krátke obdobia. Následne posledný úver žalovaná zobrala dňa XX.XX.XXXX za účelom refinancovia všetkých skôr poskytnutých úverov.

44. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany spotrebiteľa ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je spotrebiteľ vo finančnej tiesni a berie úver, aj keď nemá na jeho splatenie a spolieha sa na prax veriteľa, že po čiastočnom zaplatení sa bude „vec riešiť novým úverom“, tak takýto postup veriteľa je bez odbornej starostlivosti a ide obojstranne o nezodpovedný postup. Kým však na strane spotrebiteľa ide o prirodzený postup v zmysle „potrebujem, dávajú, a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní vadnosti právneho úkonu. Veriteľ musí počítať s vyvodením dôsledkov zo strany súdu súvisiacich s podcenením bonity dlžníka. Je neakceptovateľné, aby sa spotrebiteľom poskytovali úvery do takej miery, že na dlhé až viacročné obdobia sa spotrebitelia nezodpovednou úverovou praxou veriteľov zaúverujú až do nezvládnuteľných rozmerov. Opatrenia súdu sú v takýchto prípadoch plne kompatibilné s cieľmi smernice o spotrebiteľských úveroch (bod 26 preambuly).

45. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ho zaujímala bonita žalovanej, teda či žalovaná dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovanej, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovanej, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/3/2011).

46. V danom prípade súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že žalobca postupoval nedbanlivo, ak dostatočne neoveril životné náklady, dlhy a celkovú bonitu spotrebiteľa úverovej zmluvy. Dlhy sa týkali najmä predchádzajúcich úverov, pričom nedostatok finančných prostriedkov pôsobil o to viac na rozhodovanie žalovanej. Ani súd neposkytol ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 90% -100% vyššiu oproti bankám aj napriek nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách, paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami môže dostať do nezvládnuteľného kolotoča úverov.

47. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v danom prípade bola naplnená i podmienka ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch pre posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov, keď žalobca hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

48. Na základe vyššie uvedeného súd vyvodil ten právny záver, že žaloba o zaplatenie sumy 3 357,15 Eur s príslušenstvom bola podaná dôvodne iba sčasti, čo do sumy 2 856,45 Eur, ktorá predstavuje nesplatenú časť poskytnutého úveru bez úrokov a odplaty (3 976,45 Eur -1120 Eur). Poskytnutý úver žalovanej bolo potrebné z dôvodu absencie náležitostí úverovej zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) považovať podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ako i ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

49. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny v sume 2 856,45 Eur ako rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a čiastkou, ktorá bola žalovanou uhradená (3 976,45 Eur - 1120 Eur), vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd prihliadol na majetkové pomery žalovanej a umožnil jej priznanú sumu uhradiť žalobcovi v splátkach po 40 Eur mesačne pod sankciou straty výhody splátok v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky riadne a včas.

50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 51. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52. Žalobou uplatnený zákonný úrok z omeškania súd žalobcovi k istine 2 856,45 Eur priznal v súlade s § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v sadzbe 5,25% ročne od 20.01.2014 do zaplatenia. 53. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

55. Podľa § 255 CSP, (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. V súlade s § 255 a § 256 ods. 1 súd posúdil výsledok sporu a zistil, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý vzal žalobu v časti zmluvných poplatkov bez odôvodnenia späť. Súd zistil, že žalobca bol procesne úspešný v 70 % (t.j. priznaná istina 2856,45/ žalovaná istina 3357,15x100 = úspech žalobcu 85% - 15% úspech žalovanej = 70 % ako čistý úspech žalobcu), z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu 70 %.

60. Týmto rozsudkom bolo v súlade s § 262 odsek 1 rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania. Po jeho právoplatnosti v zmysle § 262 odsek 2 súdny úradník samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).