Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_28Cb-1-2018.pdf
PDF · 131.03 KB
No categories available
28Cb/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: ICM International Center Management, s.r.o., so sídlom Toryská 5, Košice, IČO: 35 867 574, právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: Občianske združenie - Obraz pre nádej, so sídlom Koceľova 2, Trnava, IČO: 42 294 096, zastúpený: X.. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A. XXXX/XX, M. nad M., o zaplatenie sumy 1.200 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.200 eur od 15.08.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa elektronickým návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným upomínaciemu súdu, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.200 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia nájomného a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 15.07.2015 zmluvu č. 010/2015/ KE/KZ o nájme nebytových priestorov. Žalobca konajúci ako správca vlastníka nehnuteľnosti mal na základe § 3 Zmluvy o reklame zo dňa 01.07.2006 uzatvorenej s vlastníkom nehnuteľnosti - spoločnosťou Europrojekt Zeta 6 SK, s.r.o., IČO: 35 850 264, oprávnenie uzatvárať zmluvy s tretími osobami za účelom krátkodobých prenájmov voľných plôch a zároveň bol oprávnený prijímať všetky plnenia tretích osôb na základe takto uzatvorených zmlúv. Predmetom uzatvorenej Zmluvy o nájme je krátkodobý prenájom užívania časti obchodných nebytových priestorov nachádzajúcich sa v obchodnom centre P. V. o veľkosti 15 m2 na dobu určitú od 15.07.2015 do 15.08.2015 za odplatu vo výške 1.200 eur bez DPH. V zmysle bodu 4.3 zmluvy o nájme musí byť nájomné uhradené pred začatím užívania predmetu nájmu. Žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné faktúrou č. 15150294 vystavenou dňa 14.08.2015 s dátumom splatnosti 14.08.2015. Žalovaný faktúru neuhradil ani čiastočne napriek upomienke a predžalobnej výzve.
3. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 2Up/350/2017 zo dňa 13.10.2017, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že zmluvu č. XXX/XXXX/KE/KZ o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.07.2015 považuje za absolútne neplatnú, pretože pán M. ktorý predmetnú zmluvu podpísal nebol nikdy oprávnený konať za žalovaného. Za žalovaného je oprávnená konať O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, M.. Má za to, že zo strany prenajímateľa došlo k pochybeniu pri uzatváraní zmluvy, lebo v hlavičke zmluvy je ako nájomca uvedený žalovaný - OZ Obraz pre nádej, pričom v závere zmluvy je pri podpise pána X. pečiatka jeho spoločnosti - Global Agency Slovakia, s.r.o., Michalská 9, Bratislava, IČO: 45 962 791. V zmluve teda mali byť uvedené údaje spoločnosti Global Agency Slovakia, s.r.o., ktorej konateľom je pán X..
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného (t.j. v replike) uviedol, že zmluva, na základe ktorej bola fakturovaná žalovaná suma nájomného nebola jedinou zmluvou, ktorá zakladala zmluvný vzťah medzi sporovými stranami. Rovnako zo strany žalovaného došlo k opakovanej úhrade žalobcom vystavených faktúr. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným existoval aj pred uzatvorením spornej zmluvy č. XXX/XXXX/KE/KZ. Žalovaný a žalobca spolu uzatvorili ďalšie zmluvy o krátkodobom nájme nebytových priestorov: zmluvu č. XXX/XXXX/KE/KZ zo dňa 14.05.2015, zmluvu č. XXX/XXXX/KE/ KZ zo dňa 22.05.2015, zmluvu č. XXX/XXXX/KE/KZ zo dňa 01.06.2015. Na podklade týchto zmlúv boli vystavené faktúry: faktúra č. 15150223 zo dňa 04.06.2015, faktúra č. XXXXXXXX a faktúra č. XXXXXXXX. Faktúry boli odosielané do sídla žalovaného na adresu Z. 2, N.. Následne tieto faktúry boli uhradené hotovostným vkladom žalovaného na účet žalobcu. Uvedené zmluvy podpísal pán M. X. a sú opatrené pečiatkou žalovaného, z čoho vyplýva, že pán X. mal prístup do prevádzkarne žalovaného a mal k dispozícii pečiatku žalovaného. Z listinných dôkazov je preukázané, že pán X. bol buď osobou oprávnenou konať za žalovaného alebo išlo o osobu, ktorá vystupovala ako zástupca, či zamestnanec žalovaného. Žalobca nedisponuje takými dôkazmi, aby vedel presne definovať vzťah pán X. a žalovaného a nevie ich ani objektívne získať, je však zrejmé, že pán X. dlhodobo vystupoval za túto spoločnosť a mal prístup do priestorov spoločnosti a rovnako disponoval pečiatkou spoločnosti. V nadväznosti na obchodné zvyklosti sporových strán, t.j. faktúry boli zasielané priamo žalovanému do jeho sídla a boli uhrádzané, vyplýva, že pán X. mal prístup do prevádzkarne žalovaného a rovnako disponoval s pečiatkou žalovaného a vystupoval v mene žalovaného. Podnikateľ pritom musí mať kontrolu nad tým, čo sa robí v jeho prevádzkarni a ak túto kontrolu nemal, nemôže to byť na ťarchu tretej strany a takéto konanie podnikateľa zaväzuje. Obchodnoprávny vzťah medzi stranami nebol založený len na podklade jednej (spornej) zmluvy, ale bol pokračovaním dlhodobého obchodného vzťahu upraveného najmenej 4 zmluvami s totožným predmetom - prenájom nebytových priestorov. Jednotlivé zmluvy na seba pritom kontinuálne nadväzovali. Týmto spôsobom sa založila medzi stranami obchodná zvyklosť, pričom obchodné zvyklosti sa stávajú súčasťou zmluvného dojednania a majú rovnaký právny význam ako zmluvné dojednania. Údaje, kto je osobou oprávnenou konať za občianske združenie nie sú verejne prístupnými údajmi.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmluvou č. XXX/XXXX/KE/KZ o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.07.2015, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 14.08.2015, zmluvou o reklame zo dňa 01.07.2006, zmluvami o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.05.2015, 22.05.2015 a 01.06.2015, výpismi z bankového účtu žalobcu, potvrdením o vklade hotovosti na účet, faktúrami č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX,výpisom zo zoznamu občianskych združení, Stanovami žalovaného, výpisom z portálu finstat o tržbách spoločnosti Global Agency Slovakia, fotodokumentáciou, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
7. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že jednou z hlavných činností žalovaného je výstava obrazov a ich následný predaj, s tým, že výťažok z predaja je venovaný na charitatívne účely. Medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený dlhodobý vzťah uzatvorený na podklade štyroch zmlúv o nájme, všetky tieto zmluvy boli realizované, a všetky tieto zmluvy podpisovala tá istá osoba. Tri zmluvy o nájme, ktoré nie sú predmetom žaloby, boli opatrené pečiatkou združenia OZ - Obraz pre nádej. Faktúry boli zasielané do sídla žalovaného a po zaslaní týchto faktúr boli uhradené. Za občianske združenie konala vždy tá istá osoba a z nájomnej zmluvy vyplýva, že ide žalovaného, čo vyplýva jednak z hlavičky zmluvy, označenia občianskeho združenia v časti podpisu. V poradí tretej nájomnej zmluve sama osoba na prvej strane zmluvy vypísala, že nájomca je Obraz pre nádej a uviedla seba ako konateľa združenia. Zároveň výstavy, ktoré boli realizované na základe zmlúv, ktoré boli vyplatené a tej zmluvy, ktorá zaplatená nebola, sú totožné. Sú totožné v štýle obrazov, ktorý sa predával, jednotlivých stojanov, na ktorých boli rozložené obrazy a spôsobe rozloženia obrazov, čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie z výstavy
obrazov. Jedná sa o výstavy z júla a z mája, pričom výstava z mája bola riadne uhradená po tom, čo bola faktúra zaslaná do sídla žalovaného. Okrem toho jednoduchým zadaním na internete sa dá nájsť výstava žalovaného aj v iných obchodných centrách. Rovnakú výstavu organizoval žalovaný aj v novom obchodnom centre H., ktorá je totožná s tou, aká bola vykonaná v priestoroch žalobcu. Okrem toho žalobca si nemal možnosť overiť konajúcu osobu za žalovaného z dôvodu, že výpisy zo zoznamu občianskych združení túto informáciu neobsahujú. Troma zmluvami, ktoré boli riadne uhradené, podpísané tou istou osobou, bola založená obchodný zvyklosť a prax, preto pri uzatváraní 4 zmluvy, žalobca nemal ani nemohol mať pochybnosť, s kým ju uzatvára. Na predmetnej nájomnej zmluve je pri podpise zreteľne uvedené, že nájomca je OZ - Obraz pre nádej. Tvrdenia žalovaného o tom, že zmluva bola podpísaná neoprávnenou osobou, sú iba špekulatívnymi tvrdeniami, za účelom zbaviť sa svojej zmluvnej povinnosti platiť, aj keď je zrejmé, že služby boli dodané. Ak by aj pán X. nebol oprávnený konať za žalovaného, treba zobrať na zreteľ fakt, že konal za toto združenie vo viacerých prípadoch, a vo viacerých týchto prípadoch bola zmluva riadne realizovaná. Je zrejmé, že žalovaný poveril pána Mižua konaním a organizovaním týchto akcií a treba vychádzať za predpokladu, že podnikateľ musí mať kontrolu na tým, čo sa robí a nemôže byť na ťarchu tretej strany, ak túto kontrolu nemal. Hoci pán X. mal pečiatku spoločnosti Global Agency Slovakia, z výpisu portálu Finstat je zrejmé, že spoločnosť Global Agency Slovakia nemala žiadne tržby od roku 2012, teda je zrejmé, že nerealizovala žiadnu výstavu. Aj touto skutočnosťou máme preukázané, že pán X. konal za žalovaného a to že dal pečiatku inej spoločnosti je buď omylom alebo úmyselným konaním. Zápisnica z mimoriadneho zasadnutia predložená žalovaným nie je úradne overená, dátum na nej je 01.08.2014 a nie je žiadnym spôsobom preukázaný. Táto zápisnica je veľmi pochybná vzhľadom na skutočnosť, ktorú uviedol žalovaný a to, že ulica Z., čo je sídlo žalovaného, je zároveň domom pána X.. Prečo ak údajne v roku 2014 vyhodili pána X. z občianskeho združenia, naďalej je sídlom občianskeho združenia jeho rodinný dom. Dané tvrdenie je o to viac zarážajúce, keď pani Q. doteraz vykonáva činnosť prostredníctvom občianskeho združenia, ktoré má sídlo u pána X., o ktorom tvrdí, že mal byť údajne v roku 2014 z občianskeho združenia vylúčený. Tieto tvrdenia sú iba prispôsobené skutkovým okolnostiam, aby vytvárali dojem, že pána X. v čase podpisovania zmlúv nekonal za občianske združenie. Žalovaný doteraz nespochybňoval zaslanie faktúr za všetky nájomné zmluvy, rovnako tak aj výzvy na zaplatenie a mal na to viaceré možnosti. Je teda zrejmé, že pán X. nebol iba radovým členom, ale reálne vykonával v úzkej kooperácii s predsedom činnosť za občianske združenie.
8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2018 uviedol, že je nesporné, že hlavný predmet činnosti žalovaného je výstava obrazov na verejne prístupných miestach, predaj týchto obrazov a poskytnutie časti finančných prostriedkov z predaja obrazov na dobročinné účely. Uvedené potvrdil aj žalovaný na pojednávaní zo dňa 09.02.2018 a tieto skutočnosti vyplývajú aj z článku III. ods. 3 stanov predložených žalovaným. Rovnako z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným existoval vzťah aj pred uzatvorením zmluvy č. XXX/XXXX/KE/KZ. Žalobca a žalovaný spolu uzatvorili viaceré zmluvy o krátkodobom nájme nebytových priestorov. Z troch zmlúv o nájme vyplýva, že boli podpisované tou istou osobou a boli opatrené pečiatkou žalovaného. V tejto súvislosti predloženou fotografickou dokumentáciou žalobca preukázal, že výstavy realizované na podklade zmlúv č. XXX/XXXX/KE/KE zo dňa 14.05.2015, č. XXX/XXXX/KE/KZ zo dňa 22.05.2015, č. XXX/XXXX/ KE/KZ zo dňa 01.06.2015 sú všetkými svojimi znakmi (typ obrazov, forma cenoviek, typ stojanov, spôsob rozloženia) rovnaké ako výstava realizovaná zmluvou č. XXX/XXXX/KE/KZ, ktorá je predmetom konania. Zároveň žalobca poukázal na iné výstavy realizované v obchodnom centre H., ktorá taktiež bola svojimi znakmi totožná s výstavami realizovanými u žalobcu. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nerozporoval. Zároveň žalobca si nemal možnosť overiť osobu oprávnenú konať za žalovaného, z dôvodu, že informácie o štatutárnom orgáne občianskych združení nie je verejným údajom. Komplikovanosť takého zisťovania je preukázaná aj skutočnosťou, že potom ako v predmetnom konaní žalobca navrhol vykonať dôkaz - vyžiadať si informáciu o štatutárnom orgáne prostredníctvom ministerstva vnútra, nebolo tejto žiadosti vyhovené, s odôvodnením, že ministerstvo vnútra nie je povinné poskytovať túto informáciu, a to aj napriek skutočnosti, že túto informáciu si žiadal priamo vo veci konajúci súd. V konaní, zároveň žalovaný potvrdil, že faktúry za všetky realizované výstavy, vrátane výstavy, ktorá je v tomto konaní sporná boli odosielané do sídla žalobcu, t. j. na adresu Z. 2, N., keď do zápisnice uviedol, že nespochybňuje, že faktúry boli zasielané na uvedenú adresu. Obchodnoprávny vzťah medzi sporovými stranami nebol založený len na podklade jednej (spornej) zmluvy, ale bol pokračovaním dlhodobého obchodného vzťahu upraveného najmenej štyrmi zmluvami, s totožným predmetom, a to prenájom nebytových priestorov žalovanému. Prakticky jednotlivé zmluvy o nájme na seba kontinuálne nadväzovali a vytvárali tak neprerušený obchodnoprávny vzťah medzi sporovými
stranami. Všetky zmluvy medzi žalobcom a žalovaným boli zo strany žalovaného podpisované tou istou osobou, a všetky nároky zo zmlúv s výnimkou spornej zmluvy boli žalobcovi uhradené. Uvedené skutočnosti žalovaný nerozporoval. Žalovaný predložil na pojednávaní Stanovy žalovaného a zápisnicu zo zasadania občianskeho združenia konaného dňa 01.08.2014, z ktorých vyplýva, že pán X. bol členom žalovaného. Zároveň z obsahu zápisnice vyplýva, že pán X. bol priamo žalovaným poverený na realizáciu výstav a predaja obrazov. Z uvedeného vyplýva, že svoje aktivity nevykonával ako fyzická osoba, respektíve prostredníctvom inej spoločnosti ako sa to snažil žalovaný vykresliť. Predložená zápisnica nemá overené podpisy a preto nie je možné určiť vierohodnosť dátumu na nej uvedenej, t.j. 01.08.2014. Len ťažko môže byť uveriteľné, že žalovaný vylúčil pána X. z občianskeho združenia v auguste 2014 a do dnešného dňa ponechal svoje sídlo na adrese jeho rodinného domu. Je teda zrejmé, že pán X. nebol len rádovým členom žalovaného, ale ide o osobu z rozhodovacími kompetenciami za žalovaného. To vylučuje verziu žalovaného, že spornú zmluvy realizoval pán X. ako fyzická osoba respektíve, že ju realizoval prostredníctvom inej obchodnej spoločnosti, ktorá mala v dotknutom roku tržby vo výške 0 eur. S ohľadom na v konaní uvedené skutočnosti má žalobca za preukázané, že si nemohol byť vedomý, že pán X. koná nad rámec svojich opatrení. A preto jeho konanie je nutné považovať v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za konanie právnickej osoby, t.j. konanie žalovaného.
9. Zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný nepopiera, že pán X. bol členom občianskeho združenia, ale nikdy nebol jeho predsedom, nikdy nemohol konať za občianske združenie, nikdy nebol splnomocnený alebo poverený, aby v tejto veci konal, ani v troch predchádzajúcich zmluvách nebol poverený, ani splnomocnený. Súdu je predložená zápisnica o vylúčení pána X. ako člena združenia a to hlavne z dôvodu , že pani Q. sa dozvedela, že pán X. uzatvára nájomné zmluvy a zakázala mu, aby v takejto činnosti pokračoval, napriek k tomu pán X. pokračoval ďalej. Občianske združenie neeviduje žiadnu z týchto faktúr. Nájomná zmluva zo dňa 14.05.2015 uzatvorená v Košiciach, bola uzatvorená na obdobie od 15.05.2015 do 22.05.2015, vklad na účet, čiže nájom bol zrealizovaný podľa predložených dokladoch dňa 15.05., čiže v deň kedy začal nájom. Faktúra bola vyhotovená až 09.06. a bola dodatočne zaslaná. Nájomná zmluva zo dňa 01.06., uzatvorená na obdobie od 01.06. do 14.06., vklad hotovosti za nájom bol zrealizovaný 01.06., čiže v deň začatia nájmu, faktúra bola vyhotovená 09.06. a dodatočne zaslaná. Nájomnou zmluvou zo dňa 22.05. sa nájom začal 25.05. a trval do 31.05., vklad hotovosti na účet bol 25.05, teda v deň začatia nájmu, faktúra bola vyhotovená 04.06. a dodatočne zaslaná. Žalobcovi bolo zrejme úplne jedno, s kým uzatvára nájomnú zmluvu, keďže v deň začiatku nájmu mal nájom uhradený. Je to zrejme štandardná obchodná praktika obchodných centier pri takýchto krátkodobých nájmov, že chcú mať uhradený nájom už v deň začatia nájmu. Keby žalobca takisto trval na uhradení nájmu pred jeho začatím aj na základe spornej nájomnej zmluvy, nebol by dôvod na konanie pred súdom. Boli zneužité identifikačné údaje žalovaného. Keďže na konci spornej nájomnej zmluvy z 15.07. je pečiatka spoločnosti pána X., má žalovaný za to, že pán X. mal v tom čase zrejme v úmysle uzatvoriť túto nájomnú zmluvu už v mene svojej spoločnosti. V zmysle článku 10 bod 12. a 13. stanov žalovaného, voči tretím osobám a navonok koná len jej predseda, ktorým pán X. nikdy nebol. V danej veci nie je možné aplikovať § 16 Obchodného zákonníka, pretože zmluva by musela byť uzatvorená v prevádzkarni žalovaného, avšak všetky zmluvy boli uzatvorené v Z., v obchodnom centre žalobcu. Zástupca žalovaného nevedel uviesť, či bola žalovanému doručená upomienka z 15.09.2015 a predžalobná výzva zo dňa 02.10.2015. Zástupca žalovaného vyjadril presvedčenie, že všetky výstavy obrazov boli realizované, ale nie na pokyn predsedu občianskeho združenia a nerobilo to občianske združenie, pani Q. o tom ani nevedela. Žalovaný nespochybňuje, že faktúry boli zasielané na adresu Z. 2, ale neboli prevzaté pani Q.. Nájomné vyplývajúce z predchádzajúcich nájomných zmlúv neboli hradené z prostriedkov žalovaného. Občianske združenie nemalo vedomosť, že sa vykonávajú predmetné výstavy obrazov v priestoroch obchodného centra žalobcu. Adresa sídla žalovaného - Z. je rodinný dom, ktorý je v BSM pána X. a pani X., pričom pani X. je bývalá manželka pána X. a zároveň je dcérou pani Q., čiže pani Q. bola svokrou pána X.. Stanovy občianskeho združenia sú podpísané pani Q. ako predsedníčkou, a pánom X. ako podpredsedom a tretí podpis patrí pravdepodobne bývalej manželke pána X.. Pokiaľ ide o obsah predloženej zápisnice zo zasadania občianskeho združenia, fungovalo to tak, že pán X. mal tržby za predaja obrazov, ktoré mal získavať pri výkone podnikateľskej činnosti svojej s.r.o.-čky alebo nejakým iným spôsobom, a časť z týchto tržieb následne poukazoval v prospech občianskeho združenia, pričom v tých časoch občianske združenie nevykonávalo predaj obrazov. V súčasnosti občianske združenie vykonáva predaj obrazov samostatne.
10. Podľa zmluvy č. XXX/XXXX/KE/KZ o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.07.2015 sa spoločnosť Europrojekt Zeta 6 SK, s.r.o. ako prenajímateľ zastúpený správcom - žalobcom a žalovaný ako nájomca konajúci prostredníctvom M. X., dohodli na prenechaní nájomcovi za odplatu do užívania časť obchodných nebytových priestorov nachádzajúcich sa v obchodnom centre Galérie Shopping o veľkosti 15 m2 s tým, že predmet nájmu je určený výlučne na výstavu a predaj olejových malieb (bod 1.3 zmluvy). Podľa bodu 3.1 zmluvy sa táto nájomná zmluva uzatvára na dobu určitú od 15.07.2015 do 15.08.2015. Podľa bodu 4.1 zmluvy za prenechanie predmetu nájmu do užívania sa nájomca zaväzuje zaplatiť prenajímateľovi nájomné vo výške 1.200 eur bez DPH. Podľa bodu 4.2 je nájomca povinný uhradiť dohodnuté nájomné na účet prenajímateľa v UniCredit Bank. Podľa bodu 4.3 musí byť nájomné uhradené pred začatím užívania predmetu nájmu.
11. Podľa zmluvy o reklame zo dňa 01.07.2006 sa žalobca ako správca a spoločnosť Europrojekt Zeta 6 SK, s.r.o. ako prenajímateľ dohodli na tom, že prenajímateľ udeľuje správcovi neodvolateľnú plnú moc, aby v jeho mene prevádzkoval reklamu Nákupného centra Galéria Košice (§ 1 bod 1 zmluvy). V zmysle § 3 bod 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že správca je oprávnený uzatvárať v mene prenajímateľa zmluvy s tretími osobami za účelom krátkodobých prenájmov voľných plôch. V zmysle § 3 bod 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky plnenia prijaté správcom od tretích osôb na základe zmlúv je správca oprávnený si ponechať ako príspevok prenajímateľa.
12. Podľa výpisu zo zoznamu občianskych združení poskytnutého Ministerstvom vnútra SR dňa 23.01.2018, občianske združenia nemajú povinnosť oznamovať ministerstvu vnútra mená a priezviská štatutárnych zástupcov.
13. Podľa stanov žalovaného zo dňa 21.05.2013 Občianske združenie predajom obrazov primeranej hodnoty, výťažkom z predaja obrazov napomáha zdravotníckemu zariadeniu s onkologickými chorobami (čl. 4 bod 11 stanov). V zmysle čl. 10 bodu 11 stanov písomné právne úkony podpisujú spolu najmenej dvaja členovia predstavenstva, pričom jedným z nich musí byť predseda. V zmysle čl. 10 bodu 12 stanov predseda predstavenstva zastupuje navonok občianske združenie voči tretím osobám, a to ako jeho predseda. V zmysle čl. 10 bodu 14 stanov podpredseda predstavenstva zastupuje predsedu predstavenstva v čase jeho neprítomnosti, príp. z poverenia predsedu predstavenstva alebo predstavenstva.
14. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
16. Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
17. Podľa ustanovenia § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
18. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov“), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 vety prvej zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi stranami vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah na základe zmluvy o krátkodobom nájme nebytových priestorov zo dňa 15.08.2015, uzatvorenej podľa § 720 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, na základe ktorej sa žalobca a žalovaný dohodli na nájme obchodných nebytových priestorov v obchodnom centre Galérie Shopping za účelom výstavy a predaja olejových malieb na dobu od 15.07.2015 do 15.08.2015 za nájomné vo výške 1.200 eur bez DPH. V danom prípade išlo o obchodnoprávny vzťah, pretože sa týkal zmluvného vzťahu medzi dvoma podnikateľmi v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný v čase uzatvorenia spornej nájomnej zmluvy vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pričom ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra, predmetom podnikania žalovaného bola od 07.08.2013 do 21.01.2016 kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Ustanovenie § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom upravuje všeobecné pravidlo viazanosti právnickej osoby konaním jej zamestnancov, resp. členov bez ohľadu na to, či v konkrétnom prípade ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah.
21. Pre právnickú osobu je charakteristické, že svoju vôľu nevytvára sama (na rozdiel od fyzických osôb), ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú na to zákonom určené. Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú jej štatutárnym orgánom. Oprávnenie robiť právne úkony za právnickú osobu majú aj iní jej zamestnanci alebo členovia (t.j. iné osoby než štatutárne orgány) za predpokladu, že toto ich oprávnenie vyplýva z vnútorných predpisov právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na pracovné zaradenie týchto osôb obvyklé. Rozsah oprávnenia konať v mene právnickej osoby je však pri iných než štatutárnych orgánoch obmedzený, teda takéto osoby nie sú oprávnené na všetky právne úkony. Medze ich oprávnení sú dané ich pracovnými úlohami, ktoré sú vyjadrené vo vnútorných organizačných predpisoch právnickej osoby, alebo sú obvyklé vzhľadom na funkciu zamestnanca, resp. člena. Zákon síce chráni právnickú osobu pred následkami tzv. excesu, t.j. prekročenia medzí oprávnenia zamestnancov alebo členov pri právnych úkonoch za právnickú osobu, avšak v záujme ochrany dobromyseľnosti tretích osôb Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 20 ods. 2 ustanovuje dve podmienky, pri splnení ktorých možno aj exces považovať za právny úkon právnickej osoby, z ktorého jej vznikajú práva a povinnosti. Prvou podmienkou je, že právny úkon, pri ktorom došlo k excesu, sa musí týkať predmetu činnosti právnickej osoby. Druhou z podmienok je, že účastník, s ktorým sa právny úkon uzaviera, nemohol vedieť, že orgán právnickej osoby pri právnom úkone prekračuje medze svojich oprávnení. Skutočnosť, či účastník mohol, alebo nemohol vedieť, že ide o prekročenie oprávnenia, treba posúdiť objektívne s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Nepôjde teda o právny úkon právnickej osoby, ak druhý účastník o prekročení vedel alebo musel vedieť, aj keby išlo o úkon týkajúci sa predmetu činnosti právnickej osoby.
22. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe spornej zmluvy o nájme došlo k uskutočneniu výstavy obrazov v máji 2015 v priestoroch obchodného centra žalobcu, a žalovaný takisto nerozporoval uskutočnenie výstavy obrazov v priestoroch žalobcu ani na základe predchádzajúcich troch nájomných zmlúv. Žalovaný v tomto smere nerozporoval žalobcom predloženú fotografickú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že výstavy realizované na podklade predchádzajúcich nájomných zmlúv sú svojimi znakmi (typ obrazov, forma cenoviek, typ stojanov, spôsob rozloženia obrazov) rovnaké ako výstava realizovaná na základe spornej nájomnej zmluvy, ktorá je predmetom konania. Takisto nie je sporné, že hlavným predmetom činnosti žalovaného je výstava obrazov na verejne prístupných miestach, predaj týchto obrazov a poskytnutie časti finančných prostriedkov z predaja obrazov na dobročinné účely, čo v konaní potvrdil aj zástupca žalovaného (na pojednávaní zo dňa 09.02.2018) a tieto skutočnosti vyplývajú aj z článku III. ods. 3 stanov žalovaného. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah aj pred uzatvorením spornej zmluvy o nájme č. XXX/XXXX/KE/KZ s poukazom na to, že žalobca a žalovaný spolu uzatvorili viaceré zmluvy o krátkodobom nájme nebytových priestorov, ktoré na seba kontinuálne časovo nadväzovali. Z troch predchádzajúcich zmlúv o nájme pritom vyplýva, že boli podpisované tou istou osobou a boli opatrené pečiatkou žalovaného. Sporné nebolo medzi stranami ani doručovanie faktúr za nájomné na adresu sídla žalovaného a uhradenie prvých troch nájomných zmlúv. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že spornú zmluvu o nájme uzatváral pán X. v mene obchodnej spoločnosti Global Agency Slovakia, s.r.o., keďže predmetná spoločnosť mala v dotknutom roku tržby vo výške 0 eur a okrem toho predchádzajúce tri nájomné zmluvy vrátane spornej nájomnej zmluvy boli všetky uzatvorené medzi tými istými zmluvnými stranami - teda spoločnosťou Europrojekt Zeta 6 Sk, s.r.o. (zastúpenej správcom - žalobcom) a žalovaným (zastúpeným M.. Odtlačok pečiatky spoločnosti Global Agency Slovakia, s.r.o. pri podpise M. X. na spornej nájomnej
zmluve sám o sebe nie je skutočnosťou, ktorá by znamenala, že zmluvnou stranou je spoločnosť Global Agency Slovakia, s.r.o. a nie žalovaný.
23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na zistenie osôb oprávnených konať v mene žalovaného je potrebné oboznámiť sa s obsahom znenia stanov žalovaného. Z čl. 10 bodu 12 stanov pritom vyplýva, že žalovaného zastupuje navonok voči tretím osobám predseda predstavenstva, ktorý je podľa čl. 10 bodu 1 stanov štatutárnym zástupcom žalovaného. Podľa tvrdenia zástupcu žalovaného, touto osobou má byť O. Q.. Zo znenia stanov však nie je možné stotožniť osobu predsedu predstavenstva žalovaného, nakoľko ani v samotných stanovách združenia sa nenachádzajú mená členov združenia. Na konci stanov sa nachádzajú len nečitateľné podpisy zakladateľov združenia. Dokonca ani zástupca žalovaného v konaní nevedel s istotou uviesť tretiu osobu, ktorá podpisovala stanovy žalovaného.
24. Napriek tomu, že zástupca žalovaného v konaní tvrdil, že pán M. X. bol len podpredsedom združenia, a teda nebol oprávnený konať v mene žalovaného ako štatutár, má súd za to, že žalobca sa na základe dovtedajšej obchodnej spolupráce s pánom X.om dôvodne domnieval, že pán Mižu je oprávneným zástupcom združenia a môže v jeho mene konať. V tejto súvislosti treba dodať, že podľa č. 10 bod 14 stanov žalovaného, podpredseda predstavenstva (ktorým bol pán M. X.) zastupuje predsedu predstavenstva (teda štatutárny orgán žalovaného) v čase jeho neprítomnosti alebo na základe jeho poverenia. Súd má pritom za to, že nie je ničím výnimočné, aby v mene občianskeho združenia uzatváral zmluvy (vrátane nájomných zmlúv) aj jeho podpredseda ako člen riadiaceho orgánu združenia, pričom treba uznať tvrdenie žalobcu, že tento objektívne pri jeho podnikateľskej činnosti nemal možnosť zistiť, či pán X. je alebo nie je oprávnený konať v mene žalovaného pri uzatváraní nájomných zmlúv. Je zrejmé, že pri uzatváraní tohto typu zmlúv (krátkodobých nájomných zmlúv) sa nedá predpokladať, aby zástupca občianskeho združenia pri rokovaniach s tretími osobami zakaždým predkladal zmluvným partnerom k nahliadnutiu písomné vyhotovenie stanov združenia. Navyše je očividné, že aj keby pán X. (alebo iná osoba) predkladal pri uzatváraní zmlúv aj znenie stanov žalovaného, nebolo by z neho možné reálne zistiť a overiť meno oprávnenej osoby - predsedu združenia. Tu treba poukázať na komplikovanosť zisťovania štatutárneho orgánu žalovaného, keď samotné Ministerstvo vnútra SR súdu na jeho výzvu uviedlo, že občianske združenia nemajú povinnosť oznamovať ministerstvu vnútra mená a priezviská štatutárnych zástupcov.
25. Z listinných dôkazov pripojených k spisovému materiálu vyplýva okrem iného, že nájomné z predchádzajúcich nájomných zmlúv boli v hotovosti uhradené v banke osobami X. N. a L. Y., teda nie pánom M. X.. Žalovaný (vrátane jeho splnomocneného zástupcu) sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnili pojednávania dňa 14.03.2018, a súd tak nemal možnosť vyjasniť si skutkové tvrdenia a prípadné návrhy na vykonanie dôkazov za účelom stotožnenia uvedených osôb. Teda, či tieto osoby nemali žiaden vzťah k žalovanému a či finančné prostriedky vkladali na účet žalobcu na základe poverenia žalovaného.
26. Hoci zástupca žalovaného v konaní predložil súdu kópiu listiny, ktorá mala predstavovať zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia žalovaného zo dňa 01.08.2014, na ktorej malo byť rozhodnuté o vylúčení pána M. X. zo združenia, má súd vážne pochybnosti o hodnovernosti predloženej listiny a to z dôvodu, že text na prvej strane (kde je uvedený obsah priebehu mimoriadnej schôdze) celkom očividne nekorešponduje s textom na ďalšej strane (kde majú byť podpisy členov združenia). Keďže sa však žalovaný (ani jeho splnomocnený zástupca) nedostavil na pojednávanie dňa 14.03.2018, nemal súd možnosť vyžiadať si originál predmetnej zápisnice. Na základe toho námietka žalobcu spochybňujúca autentickosť predmetnej zápisnice je dôvodná, nakoľko aj samotný súd má vážne pochybnosti o autentickosti predloženej kópie zápisnice. V tejto súvislosti musí súd zdôrazniť, že pokiaľ by po predložení originálu listiny nadobudol pochybnosti o zhode medzi predloženou kópiou a originálom, prípadne o možnej manipulácii s predloženými listinnými dôkazmi, musel by sa s takýmito zisteniami vysporiadať vrátane prípadných trestnoprávnych následkov pre zodpovedné osoby.
27. S ohľadom na uvedené skutočnosti má súd za preukázané, že žalobca si na základe dovtedajšej obchodnej spolupráce so žalovaným nemohol byť objektívne vedomý, že pán X. koná nad rámec svojich opatrení, pričom dohodnuté krátkodobé nájmy boli uzatvárané za účelom výstavy a predaja olejových malieb, čo spadá do predmetu činnosti žalovaného, preto konanie M. je nutné považovať v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za konanie žalovaného, ktoré žalovaného zaväzuje. Na základe toho zaviazal súd žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumu dlžného nájomného vo výške 1.200 eur.
28. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
29. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
30. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
33. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
34. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.200 eur od 15.08.2015 do zaplatenia. Okrem úrokov z omeškania vzniklo žalobcovi zo zákona právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, preto súd rozhodol aj o priznaní tohto nároku žalobcovi a na jeho úhradu zaviazal žalovaného.
35. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko pomer jeho úspechu v konaní je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).