Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Csp-213-2016.pdf
PDF · 118.38 KB
Case nature
Area
Subarea
29Csp/213/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, o zaplatenie 782,94 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 872,17 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 782,94 eura od 17.12.2016 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 782,94 eura, úroky vyčíslené ku dňu 16.12.2016 vo výške 1 848,63 eura, úroky zo zostatku istiny, t.j. zo sumy 782,94 eura vo výške 24 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni 16.12.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 782,94 eura odo dňa nasledujúceho po dni 16.12.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 52,66 eura ako aj nahradiť trovy konania.
2. V žalobe tvrdil, že dňa 12.05.2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) a žalovanou uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver. Od uzatvorenia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne. Žalovaná napriek výzve banky nezaplatila dlžnú pohľadávku. V zmysle obchodných podmienok, v prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, veriteľ je ďalej oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve (24%). Žalobca sa domáha voči žalovanej zaplatenia tiež poplatkov spojených s upomienkami a úhrady nákladov na poistné spolu vo výške 52,66 eura. Ďalej žalobca tvrdil, že vo veci bol dňa 02.12.2011 vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. Z.. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. XXEr XXX/XXXXX zamietol poverenie na vykonanie exekúcie a exekučné konanie zastavil. Žalobca má za to, že podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doba plynúť a nárok žalobcu tak nie je premlčaný.
3. Žalobca ako dôkazy označil: zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, obchodné podmienky pre úver, všeobecné obchodné podmienky, aktuálny stav úveru k 01.08.2010, výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 04.02.2010, zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zo dňa 15.12.2014, zmluvu o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a BENCONT COLLECTION, a.s.
zo dňa 14.12.2015 a na výzvu súdu žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávok medzi Poštovou bankou, a.s. a BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED zo dňa 15.12.2010 a zmluvu o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a PRO CIVITAS s.r.o. zo dňa 24.02.2011.
4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a žiadne prostriedky procesnej obrany nevyužila napriek tomu, že žaloba spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie jej boli doručené do vlastných rúk dňa 10.03.2017.
5. Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 782,94 eura s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.04.2018 o 8.50 hod.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 05.04.2018.
7. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, t.j. zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami pre úver, všeobecnými obchodnými podmienkami, aktuálnym stavom úveru, výzvou na splatenie úveru, zmluvami o postúpení pohľadávok a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
8. Právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako veriteľ uzatvoril so žalovanou dňa 12.05.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX s nasledujúcimi parametrami: výška úveru 30 000 Sk (995,82 eura), počet mesačných splátok 50, celková výška nákladov 17 737,75 Sk (588,76 eura), dátum prvej platby do 12.06.2008, dátum každej ďalšej platby k 12. dňu v mesiaci, priemerná RPMN - neuvedená, výška mesačnej splátky 1 065 Sk (35,35 eura), dátum konečnej splatnosti 12.07.2012, RPMN banky 26,82 %, úroková sadzba 24 %. Zároveň bolo dojednané komplexné poistenie typ B.
9. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 01.08.2010 vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 995,82 eura a uhradila sumu 575,57 eura, ktorú žalobca započítal takto: na poplatky sumu 67,87 eura, na úroky sumu 294,82 eura a na istinu sumu 212,88 eura. Z aktuálneho stavu úveru tiež vyplýva, že výška dlžných úrokov na pohľadávkovom účte predstavuje 74,75 eura a dlžné poplatky 52,66 eura.
10. Podľa bodu 5.2 obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2008), ak klient je v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke nepravdivé údaje, alebo na majetok klienta bol vyhlásený konkurz, alebo exekúcia, alebo klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným.
11. Podľa bodu 5.3 obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2008), v prípade, ak je klient v omeškaní so splácaním splátok, banka je oprávnená úročiť nezaplatené dlžné splátky úveru úrokom z omeškania vo výške stanoveným v oznámení, a to až do času úplného splatenia omeškaných splátok.
12. Podľa bodu 5.4 obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2008), v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 OP, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa oznámenia a úrokom z omeškania vo výške stanovenej v oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke.
13. Výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 04.02.2010 oznámil právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. žalovanej, že v dôsledku podstatného porušenia zmluvy o úvere sa stáva úver k
04.02.2010 predčasne splatným v celom rozsahu a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej istiny 782,94 eura, úroku 74,75 eura, poplatkov za upomienky 38,18 eura a poistného 14,48 eura v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zásielka sa vrátila žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote.
14. Dňa 15.12.2010 bola medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu. Následne spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupca postúpil pohľadávku na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2011. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 postúpila spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. pohľadávku na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a táto spoločnosť postúpila pohľadávku na súčasného žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.
15. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr XXX/XXXX vyplýva, že dňa 02.12.2011 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. Z., ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi PRO CITITAS s.r.o. istinu 782,94 eura, úrok vo výške 24% ročne zo sumy 782,94 eura od 02.08.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 782,94 eura od 02.08.2010 do zaplatenia istiny, dlžné úroky a úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 74,75 eura, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 01.08.2010 vo výške 125,27 eura, dlžné poplatky 52,66 eura a náhradu trov konania. Okresný súd Prešov uznesením č. k. XXEr XX/XXXX - XX zo dňa 26.06.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej doložky. Súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky bolo neprimeranou podmienkou, ktorou spotrebiteľ nie je viazaný. Rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. XCoE XX/XXXX zo dňa 25.03.2013. Na uvedený rozhodcovský rozsudok je preto potrebné hľadieť ako na paakt nezakladajúci prekážku rozhodnutej veci.
16. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, t.j. k 12.05.2008 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
17. Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 8aa ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
18. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods.1, 2, 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 12.05.2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
úver vo výške 995,82 eura. Žalovaná doposiaľ z uvedenej úverovej zmluvy uhradila sumu 575,57 eura, ktorá bola započítaná v sume 67,87 eura na poplatky, v sume 294,82 eura na úroky a v sume 212,88 eura na istinu. Vzhľadom k porušeniu povinnosti žalovanej splácať úver riadne a včas, rozhodol žalobca o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dňom 04.02.2010.
21. Predmetnú úverovú zmluvu je nutné vzhľadom na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Právny predchodca žalobcu je bankovým subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov. Žalovaná pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.
22. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
23. V danom prípade súd ma za to, že zmluva bola uzatvorená platne a obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ ide o neuvedenie priemernej RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, súd poukazuje na to, že je pravdou, že s účinnosťou od 01.01.2008 Zákon o spotrebiteľských úveroch síce ukladá povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať priemernú hodnotu RPMN, avšak jej neuvedenie v zmluve o úvere uzatvorenej dňa 12.05.2008 nemalo za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. § 8aa ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch upravujúceho prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov do dvoch mesiacov po jej zverení podľa ustanovenia § 7a ods. 2. Ministerstvo financií Slovenskej republiky po prvýkrát zverejnilo priemerné hodnoty RPMN na jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov dňa 29.04.2008. Veritelia tak boli povinní v zmluve o spotrebiteľskom úvere a vo formulári povinne uvádzať priemernú hodnotu RPMN až od 29.06.2008.
24. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané poskytnutie úveru žalovanej vo výške 995,82 eura, ktorá istinu uhradila v rozsahu 212,88 eura, súd považoval za dôvodné priznanie nesplatenej časti istiny v rozsahu 782,94 eura. Zároveň súd priznal žalobcovi zmluvné úroky do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 74,75 eura a rovnako aj poistné vo výške 14,48 eura. Z týchto dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú v rozsahu 872,17 eura.
25. Súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie ďalších poplatkov nad sumu 14,48 eura, nakoľko tieto z obsahu žaloby ani z pripojených listín nevyplývajú a žalobca vo vzťahu k nim neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nepreukázal doručenie upomienok žalovanej.
26. Pokiaľ ide o nepriznanie úrokov za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd má za to, že po zosplatnení úveru patria veriteľovi iba úroky z omeškania. Z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka podľa názoru súdu vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti. Z uvedeného dôvodu má preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do doby dojednanej ako termín splatnosti úveru, resp. po vyhlásení predčasnej splatnosti, do vyhlásenia tejto predčasnej splatnosti. Po tomto termíne už veriteľovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania.
27. Procesný súd pritom vychádza z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012, ktorým ústavný súd odobril názor súdu prvej inštancie ako aj
odvolacieho súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení konštatuje, že tento výklad považuje za ústavne akceptovateľný.
28. Súd zároveň poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XXX/ XXXX zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého, cit: „Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.“
29. K uvedenému súd dodáva, že pri posudzovaní pozície dlžníka, ktorý by porušením povinnosti získal výhodnejšie postavenie oproti dlžníkom, ktorí svoje záväzky plnia riadne, nakoľko sa zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie (úroky) je potrebné brať do úvahy aj následok tohto porušenia, ktorým je predčasná (mimoriadna) splatnosť celej pohľadávky. Dlžník v prípade mimoriadnej splatnosti úveru síce nemá povinnosť platiť (zmluvné) úroky, na druhej strane stráca výhodu splátok a je povinný zaplatiť celý (zvyčajne nie malý) dlh naraz a skôr, ako bolo pôvodne dojednané. Z pozície veriteľa to znamená, že síce stráca nárok na úroky, ale na druhej strane má nárok na zaplatenie celého dlhu naraz bez (zvyčajne niekoľkoročného) čakania na jeho úhradu, ako je to v prípade postupného splácania. Preto argumentácia o „zvýhodňovaní“ dlžníka neplniaceho si svoje zmluvné povinnosti nemôže obstáť. Podľa názoru súdu dohoda o úrokoch obsiahnutá v bode 5.4 obchodných podmienok pre úver je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech slabšej zmluvnej strany.
30. Z týchto dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne z nesplatenej istiny 782,94 eura a to od dňa 17.12.2016 do zaplatenia v zmysle zásady non ultra petitum hoci žalovaná sa dostala do omeškania preukázateľne už skôr.
35. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom v danom prípade mala v konaní v prevažnej miere úspech žalovaná nakoľko sa žalobca voči nej domáhal zaplatenia istiny 782,94 eura, úrokov vyčíslených ku dňu 16.12.2016 vo výške 1 848,63 eura a ďalších úrokov vo výške 24% ročne zo sumy 782,94 eura od 17.12.2016 do zaplatenia a úspešný bol iba v časti o zaplatenie 872,17 eura. Žalovanej žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, preto súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).