Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/15/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu Tatra Real Trade, a.s., so sídlom 811 08 Bratislava, Dunajská 25, IČO: 35 729 465, zastúpeného MALICH advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom 811 08 Bratislava, Dunajská 25, IČO: 47 256 991, proti žalovanému Mesto Trenčín, so sídlom 911 01 Trenčín, Mierové námestie 1/2, IČO: 00 312 037, zastúpenému GARANT PARTNER legal, s.r.o, so sídlom 851 01 Bratislava, Einsteinova 21, IČO: 36 856 380, o zaplatenie 32 338,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. - 228 zo dňa 6. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 32 338,70 Eur, výrokom II. uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 32 338,70 Eur od 14.12.2018 do 04.02.2019, do troch dní a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,60 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 32.338,70 Eur s príslušenstvom, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca na pojednávaní 27.09.2021, pokiaľ ide o žalovanú istinu, žalobca zobral žalobu späť a predmetom tohto konania tak zostal nárok žalobcu, ktorým sa domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 32.338,70 Eur za obdobie od 07.12.2015 do zaplatenia, ktorým je deň 04.02.2019. V dôsledku späťvzatia žaloby v časti istiny súd prvej inštancie v zmysle konanie v tejto časti výrokom I. rozsudku zastavil. Súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby sa v tomto prípade s poukazom na nevyžaduje, pretože k nemu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie resp. predbežné prejednanie veci. Vo vzťahu k posúdeniu vzťahu medzi stranami sporu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie uviedol, že tento nemá obchodnoprávny charakter, ale je občianskoprávneho charakteru, pričom vychádzal jednak zo žalovaným predloženého uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a zo dňa 29.05.2020, ako aj z právneho základu uplatňovaného nároku. Pri určovaní výšky úrokov z omeškania preto vychádzal z predpisov občianskeho práva. Sporným v predmetnom konaní tak zostal už len začiatok plynutia lehoty pre počítanie úrokov z omeškania. Posúdiac vec podľa ustálil,

že žalovaný je v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie vtedy, keď túto povinnosť nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ho žalobca požiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. ho nesplní v posledný deň lehoty určenej vo výzve na plnenie, od ktorého dňa je možné od neho požadovať úroky z omeškania. V prejednávanom spore žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy na plnenie žalovanému pred podaním žaloby, preto za prvú výzvu na plnenie možno považovať až doručenie žaloby žalovanému dňa 13.12.2018. Žalovaný teda mal plniť nasledujúci deň, t. j. 14.12.2018 a keďže tak preukázateľne urobil až dňa 04.02.2019, dostal sa do omeškania. Základná sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, t. j. k 14.12.2018 predstavovala 0,00 % a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov predstavuje výška úrokov z omeškania k tomuto dňu 5,00 % ročne. V súlade uvedeným, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol s poukazom na , , , . Vzhľadom na to, že zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny z dôvodu späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania v tejto časti. Pokiaľ žalobca musel zobrať žalobu späť pre správanie žalovaného, ktoré spočívalo v zaplatení sumy po dôvodnom podaní žaloby, potom je potrebné skonštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 32.338,70 Eur, patrí mu v tejto časti nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže žalovaný okrem istiny neuhradil úrok z omeškania, žalobca má nárok na neuhradené úroky z omeškania. O nároku na náhradu trov konania súd preto rozhodol aj podľa , . Žalobca sa podanou žalobou domáhal v zostávajúcej časti úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 32.388,70 Eur od 07.12.2015 do zaplatenia t. j. 04.02.2019, s tým, že takto výška úrokov z omeškania spolu so žalovanou istinou predstavuje sumu 40.583,56 Eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 32.338,70 Eur od 14.12.2018 do 04.02.2019, s tým, že takto priznaná výška úrokov z omeškania spolu s istinou predstavuje sumu 32.573,85 Eur, čo predstavuje z celkovej uplatnenej sumy 80,30 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi uplatnenou a súdom priznanou výškou úroku z omeškania, čo z celkovej uplatnenej sumy predstavuje 19,70 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného), čiže žalobca bol úspešný v pomernej časti 60,60 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Proti tomuto rozsudku čo do výroku III. o trovách konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a namietal odvolacie dôvody podľa , a . Uviedol, že súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 32 338,70 Eur z dôvodu dobrovoľnej úhrady tejto časti žalovanej sumy žalovaným, ktorá skutočnosť nebola sporná a správne konštatoval, že žalovaný zavinil zastavenie tejto časti konania. Následne však súd prvej inštancie nepostupoval podľa ním citovaného , ale začal posudzovať vplyv žalobcovi priznaného úroku z omeškania na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Postup súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie o trovách konania nepovažuje za správne a zákonné. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, súd mal postupovať podľa , nie . Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi voči žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolacia námietka žalobcu je iracionálna, súd prvej inštancie v bode 19. zrozumiteľne a právne správne odôvodnil svoj výrok o trovách konania. Zdôraznil, že nepriznanie časti uplatneného úroku z omeškania žalobcovi sa posudzuje ako jeho neúspech, čo súd v zmysle zákona zohľadní aj vo výroku o trovách konania.

5. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení zotrval na svojej odvolacej argumentácii a zdôraznil, že z jeho strany nebol nikdy žiadaný úrok z omeškania vyčíslený ako konkrétna suma. V odvolaní zrozumiteľne namietal postup súdu prvej inštancie v rozpore so zákonnými ustanoveniami.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení

a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Z citovaných zákonných ustanovení , vyplýva, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.

14. Ustanovenie však vychádza zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak ale žalobca žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. O samotnej výške náhrady trov konania (vrátane posúdenia účelnosti jednotlivých úkonov právnej služby) však rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.

15. Krajský súd v tomto smere poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia (pozn. teraz ) náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime a ) / pozn. teraz v režime / otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa ) /pozn. teraz / celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že strany využili svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní. Žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému 32 338,70 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 32 338,70 Eur od 07.12.2015 do zaplatenia, bola na súd doručená dňa 28.08.2017. Pred otvorením pojednávania súdu dňa 27.09.2021 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny tak, že predmetom konania zostane zaplatenie úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 32 338,70 Eur od 07.12.2015 do dňa 04.02.2019 a náhradu trov konania, a to z dôvodu, že žalovaný túto sumu žalobcovi dobrovoľne uhradil po začatí súdneho konania. Rozsudkom zo dňa 06.10.2021 bolo konanie v časti o zaplatenie 32 338,70 Eur zastavené, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 32 338,70 Eur od 14.12.2018 do 04.02.2019 bolo žalobe vyhovené.

17. Hoci rozsudkom súdu prvej inštancie nebolo súdom prvej inštancie rozhodnuté o nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcich rozsudkom zo dňa 06.10.2021 priznané úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 32 338,70 Eur od 14.12.2018 do 04.02.2019, nebolo možné vydať vo veci dopĺňací rozsudok podľa , podľa ktorého ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Rozsudok súdu prvej inštancie totiž v merite veci nadobudol právoplatnosť dňom 09.11.2021, pretože proti nemu čo do veci samej žiadna zo strán nepodala odvolanie. Zároveň žiadna zo strán v lehote 15 dní od doručenia rozsudku nepodala návrh na doplnenie rozsudku súdu prvej inštancie. (viď doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kolektív: , Komentár, C.H.Beck, 2016, str. 826-829). 18. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne vychádzal z toho, že pokiaľ ide o konanie v časti o zaplatenie 32 338,70 Eur, treba s poukazom na vyššie citované rozhodnutie najvyššieho súdu ustáliť, že v tejto časti konania mal žalobca procesný úspech. Žalobca mal ďalej procesný úspech v časti konania o zaplatenie úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 32 338,70 Eur od 14.12.2018 do 04.02.2019, avšak v časti o zaplatenie žalovaných úrokov z omeškania nad úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 32 338,70 Eur od 14.12.2018 do 04.02.2019, jeho žalobe vyhovené nebolo (i keď o zamietnutí žaloby v tejto časti konania nebolo rozhodnuté samostatným výrokom- viď bod 17 tohto uznesenia), a teda logicky ide o procesný neúspech. Keďže po späťvzatí časti žaloby o zaplatenie istiny zo strany žalobcu zostal predmetom konania nárok žalobcu na úrok z omeškania z istiny za časovo presne ohraničené obdobie, súd prvej inštancie správne postupoval, keď uplatnený nárok žalobcu na dané úroky z omeškania pre účely rozhodovania o trovách konania a určenie pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní vyčíslil. Správne potom súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobcovi priznaná výška úrokov z omeškania spolu s istinou je vo výške 32.573,85 Eur, čo predstavuje z celkovej uplatnenej sumy istiny 32 338,70 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32 338,70 Eur od 07.12.2015 do dňa zaplatenia, t.j. 04.02.2019 / spolu suma 40 583,56 Eur/ 80,30 %; žalobcovi nepriznaná suma úrokov z omeškania (nad 5% ročne zo sumy 32 338,70 Eur od 14.12.2018 do 04.02.2019) vo výške 8 010,08 Eur, čo predstavuje z celkovej uplatnenej sumy istiny 32 338,70 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32 338,70 Eur od 07.12.2015 do dňa zaplatenia, t.j. 04.02.2019 / spolu suma 40 583,56 Eur/ 19,70 %. Úvahe súdu prvej inštancie, ktorý následne vyslovil, že pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní z celkovej uplatnenej sumy predstavuje 60,60 % (80,30 - 19,70), tak niet čo vytknúť.

19. Záverom odvolací súd uvádza, že žiadna zo strán netvrdila a nepreukázala v konaní existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle , a aplikácie tohto ustanovenia sa ani nedovolávala.

20. Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa .

21. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

22. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a .

24. Žalovaný bol v odvolacom konaní vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).