Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Uznesenie_14Co-28-2017.pdf
PDF · 112.56 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/28/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Ivany Nemčekovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. L. XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 409,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/219/2013-157 zo dňa 01.03.2017 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 7C/219/2013-193 zo dňa 22.8.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 7C/219/2013-157 zo dňa 01.03.2017 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 7C/219/2013-193 zo dňa 22.8.2017 vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 409,- Eur spolu so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 409,- Eur od 6.10.2010 do zaplatenia, všetko do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku IV. o náhrade trov konania z r u š u j e a v r a c i a vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 409,- Eur spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 409,- Eur od 06.10.2010 do zaplatenia, všetko do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. konanie o nároku žalobcu na zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 409,- Eur nad sadzbu 0,06 % denne od 23.07.2010 do zaplatenia zastavil, výrokom III. vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na návrh, ktorým si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 409,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 409,- Eur od 23.7.2010 do zaplatenia, na 6 % úrok zo zmenkovej sumy 409,- Eur od 6.10.2010, na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,36 Eur, a na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 1.4.2010. Indosant zmenku predložil k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,0 Eur. Návrh podal žalobca na tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „Nariadenie“).
2. Okresný súd žalovanej v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručoval kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným tlačivom „C“ na odpoveď. Žalovaná zásielku prevzala dňa 14.11.2013 a v lehote 30 dní na tlačivo neodpovedala.
3. Okresný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom Okresného súdu Martin sp.zn. 18Er/1696/2011 vo veci rozhodol rozsudkom, v ktorom zaujal názor, že právoplatný rozhodcovský rozsudok bráni tomu, aby prejednávanú vec opätovne prejednal, a preto žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi len zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/148/2014
zo dňa 28.4.2015, kde krajský súd vyslovil názor, že bude potrebné zaoberať sa otázkou, či rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je platná a či tak rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku s tým, že nevykonateľný rozhodcovský rozsudok prekážku veci rozhodnutej nezakladá.
4. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalovanú a vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením exekučného spisu sp.zn. 18Er/1696/2011. Z tohto spisového materiálu okresný súd konštatoval platne uzavretú zmluvu o úvere, na základe ktorej bol obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Bratislave poskytnutý úver v sume 200,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť s príslušným poplatkom v sume 185,- Eur v 11 mesačných splátkach po 35,- Eur. Podľa okresného súdu s ohľadom na výšku poskytnutého úveru, aj keď bola žalovaná v pozícii spotrebiteľky, nemal poskytnutý úver charakter spotrebiteľského úveru, ktorý by podliehal zák. č. 258/2001 Z.z., nakoľko tento zákon sa nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru do 200,- Eur a nad hodnotu 20.000,- Eur. Rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, vyhodnotil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) vtedy platného Občianskeho zákonníka, a preto nemohla byť platne založená právomoc rozhodcovského súdu a uvádzaný rozhodcovský rozsudok je ničotný alebo nulitný právny akt, vydaný bez toho, aby tento orgán mal k tomu právomoc.
5. Ohľadom zmenky konštatoval okresný súd, že táto zabezpečovala práva veriteľa, teda obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., z predmetnej úverovej zmluvy č. 609700047. Z rozhodcovského rozsudku mal okresný súd zistené, že zmenková suma pozostáva z istiny 385,- Eur a z poplatku za upomienku vo výške 24,- Eur a je teda zrejmé, že žalovaná, ktorá mala podľa zmluvy zaplatiť 385,- Eur, predchodcovi žalobcu na splatenie úveru nič nezaplatila. Okresný súd vychádzal z novelizovaného ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového a bez námietok žalovanej prihliadal na skutočnosti, ktoré boli v prospech žalovanej ako spotrebiteľa. Okresný súd podľa ust. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového priznal žalobcovi len zmenkovú sumu vo výške 409,- Eur a zákonný 6 % ročný úrok z tejto sumy od 6.10.2010 do zaplatenia, pričom zároveň určil žalovanej dlhšiu lehotu na plnenie, a to 3 mesiace po právoplatnosti rozsudku, keď prihliadol na zlú sociálnu situáciu žalovanej.
6. V časti, kde žalobca zobral žalobu ohľadom zmenkového úroku späť, okresný súd konanie podľa ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil. V časti žalobcom požadovaného 0,06 % úroku denne zo zmenkovej sumy považoval okresný súd žalobu za nedôvodnú. Okresný súd uviedol, že išlo o časť úroku v zmysle § 48 ods. 1 bod 1 Zákona zmenkového a šekového, pôvodne dohodnutého vo výške 0,25 % denne. Tento úrok považoval okresný súd za dohodnutý neplatne, pretože odporoval dobrým mravom, a teda dohoda o ňom v zmenke bola neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Tento úrok predstavuje v prepočte 91,25 % ročne, pričom v roku 2010, kedy bol poskytnutý úver žalovanej, sa úrokové sadzby poskytovaných úverov pohybovali do 7 % ročne, ak boli tieto splatné do jedného roka. Dohodnutý úrok túto priemernú ročnú úrokovú mieru niekoľkonásobne prevyšoval a hraničil s úžerou. Dohoda o takomto úroku je podľa okresného súdu v rozpore s dobrými mravmi a ako taká bola neplatná. Aj keď žalobca žiadal len časť dohodnutého úroku vo výške 0,06 % denne, takýto nárok okresný súd nemohol priznať, pretože celá dohoda o úrokoch zo zmenkovej sumy bola v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná a okresný súd žalobcovi nepriznal ani len časť z neplatne dohodnutého plnenia. Vo zvyšku uplatneného nároku na úrok zo zmenkovej sumy tak okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a v časti, kde žalobca zobral žalobu späť, konanie zastavil. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, za konštatovania, že ani jedna zo strán nebola v konaní plne úspešná, a preto ani jedna zo strán nemá proti druhej strane právo na náhradu trov.
7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní navrhla, aby okresný súd rozsudok ešte raz prehodnotil, nakoľko je matka s tromi maloletými deťmi na rodičovskom príspevku, jej mesačný príjem je 203,- Eur, k tomu prídavky na deti a jej výdavky sú mesačne: nájomné vo výške 80,- Eur, energie vo výške 60,- Eur, dcéra chodí do škôlky s nákladmi 23,60 Eur, syn do školy s nákladmi 15,- Eur mesačne. Žalovaná má ešte splátku na pôžičku, ktorú spláca 30,- Eur, a nemá nikoho, kto by jej mohol pomôcť so zaplatením dlhu vo výške 409,- Eur do troch mesiacov. Žalovaná žiadala menšiu splátku na zaplatenie dlhu po 50,- Eur mesačne.
8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaná rozhodnutie vo veci samej nenamieta a žiada o možnosť splatenia záväzku vo forme splátok. Žalobca s postupným splatením pohľadávky formou splátok vo výške 50,- Eur súhlasil.
9. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaná písomne nereagovala.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 379 písm. a), § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
11. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalovanej (č.l. 170A spisu) uvádza, že žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne dôvody, ktorými by namietala nesprávnosť rozsudku okresného súdu vo výroku II., ktorým okresný súd konanie o nároku žalobcu na zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 409,- Eur nad sadzbu 0,06 % denne od 23.7.2010 do zaplatenia zastavil, a ani vo vzťahu k výroku III., ktorým vo zvyšku uplatneného nároku okresný súd žalobu zamietol. Nebolo preto možné dospieť k záveru, že by odvolanie žalovanej smerovalo proti výroku II. a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd tak odvolanie žalovanej podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) vyhodnotil ako odvolanie smerujúce voči rozsudku okresného súdu v časti výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 409,- Eur s príslušenstvom do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a v závislom výroku IV. o náhrade trov konania.
12. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovanej sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom. Z tohto bolo zistené, že žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie zmenkovej sumy podľa zmenky vystavenej dňa 1. apríla 2010 na sumu 409,- Eur, ktorá v pravom hornom rohu zmenkového prehlásenia obsahuje údaj čísla zmluvy: 609700047 (č.l. 5 spisu). Z fotokópie spisového materiálu Okresného súdu Martin sp.zn. 18Er/1696/2011, ktorá je súčasťou spisového materiálu, bolo zistené, že bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneným Pohotovosť s.r.o., proti žalovanej ako povinnej v zmysle rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 12504/10 zo dňa 22.12.2010, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 409,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne a zákonným úrokom 6 % ročne. Súčasťou tohto spisového materiálu je vo fotokópii Zmluva o úvere uzatvorená medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou, číslo zmluvy 609700047, zo dňa 1.4.2010. Na rubovej strane tejto zmluvy sú uvedené všeobecné podmienky, ktoré okrem iného v čl. 14 obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. Zo zmluvy o úvere je zrejmé poskytnutie úveru žalovanej vo výške 200,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 185,- Eur v dohodnutých mesačných splátkach.
13. Okresný súd vo vzťahu k predmetnej Zmluve o úvere zo dňa 1.4.2010 uviedol, že žalovaná síce bola v pozícii spotrebiteľky v súlade s ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, avšak poskytnutý úver nemal charakter spotrebiteľského úveru, keďže zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch sa nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru do 200,- Eur a nad hodnotu 20.000,- Eur. Okresný súd zároveň v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že spor rozhodoval v čase, kedy už bolo známe Spoločné stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je súd ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, pričom ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
14. Krajský súd konštatuje, že okresný súd napriek vyššie uvedenému poukazu na Spoločné stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015 č. 8/2015 nepostupoval dôsledne v intenciách tohto stanoviska. Krajský súd na tomto mieste poukazuje na celé obsahové znenie Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015 pod č. 8/2015, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti
pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno- právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.
15. Okresný súd síce konštatoval, že žalovaná má v predmetnom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nepristúpil však ku skúmaniu všeobecných podmienok vyššie uvedenej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v intenciách možnej neprijateľnosti, a tým neplatnosti týchto zmluvných podmienok, a to predovšetkým vo vzťahu k vystaveniu dotknutej zabezpečovacej zmenky. Krajský súd v tomto smere opätovne poukazuje na vyššie uvedené stanovisko a z neho plynúce závery, podľa ktorých ...„I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“. Okresný súd poukázal na časť stanoviska Najvyššieho súdu SR, odvolací súd však uvádza, že vzhľadom na predmet prejednávanej veci a jej okolnosti, bolo potrebné aplikovať na túto vec stanovisko v celom jeho rozsahu. Odvolací súd je toho názoru, že táto dotknutá právna vec neobsahuje žiadne osobitosti, ktoré by viedli k záveru o dôvodnosti iného prístupu k prejednávanej veci, než je prístup daný stanoviskom. Osobitne možno poukázať na bod 4 predmetného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť zhodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany, prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity“. Bude preto potrebné, aby okresný súd postupoval v súlade s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov a zobral do úvahy celé spoločné stanovisko občiansko- právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach.
16. Ako už bolo konštatované, okresný súd dospel k záveru, že v dotknutom zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu mala žalovaná postavenie spotrebiteľa. Aj keď sa vzhľadom na výšku poskytnutého úveru nejedná o úver spotrebiteľský v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z., je potrebné zvýrazniť, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej obsah je potrebné skúmať aj s prihliadnutím na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ku ktorým sa okresný súd v rozsudku nevyjadril, či
žalovaná ich obsah mohla/nemohla ovplyvniť, resp. či tieto boli alebo neboli už vopred pripravené. Skutočnosť, že sa v prejednávanom prípade nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemení nič na skutočnosti, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda zmluvou spotrebiteľskou, pri uzatváraní ktorej mala žalovaná postavenie spotrebiteľa, a preto nie je možné okresným súdom o prejednávanom nároku žalobcu rozhodnúť bez toho, aby okresný súd pristúpil ku skúmaniu tejto zmluvy a jej všeobecných obchodných podmienok v súlade s platnou právnou úpravou, teda všeobecnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, obsiahnutou v Občianskom zákonníku. Okresný súd ku skúmaniu ďalších zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve o úvere a v jej všeobecných podmienkach nepristúpil napriek tomu, že skúmal rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, a túto doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) vtedy platného Občianskeho zákonníka.
17. Je potrebné v tomto smere pripomenúť, že Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi, ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Nemožno opomenúť, že ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o „drastické zníženie“ právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle § 17 zákona č. 191/1950 Sb. by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od zavinenia veriteľa.
18. Na základe uvedených zhodnotení krajský súd uvádza, že bude potrebné okresným súdom v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu SR zaoberať sa dohodou o vypĺňacom práve, ktorá je súčasťou zmluvného vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovanej podľa čl. 14 všeobecných podmienok uzatvorenej zmluvy o úvere, s prihliadnutím na skutočnosť, či dohoda o vypĺňacom práve zohľadňuje alebo nezohľadňuje práva žalovanej ako spotrebiteľa, ak umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z prípadných neprijateľných podmienok. Bude potrebné okresným súdom vyhodnotiť otázku, či sa v čl. 14 všeobecných obchodných podmienok o vystavení a vyplnení blankozmenky nejedná o neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho by bolo neplatným spôsobom dojednané vyplnenie zmenky. Je potrebné posúdiť, či nedošlo k zhoršeniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa predmetnou dohodou o vyplnení zmenky, a to aj s prihliadnutím na ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná ako spotrebiteľ sa tak najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré jej Občiansky zákonník priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Okresný súd sa otázkou dojednania vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru o vystavení a vyplnení zmenky nezaoberal s prihliadnutím na skutočnosť, či toto dojednanie zohľadňuje alebo nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tým túto dohodu nevyhodnotil v rovine prípadného rozporu s ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ani v rovine ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorej bola okrem iného výška zmenkovej sumy v čase vyplnenia v celom rozsahu ponechaná na veriteľa, neposudzoval v rovine úpravy Občianskeho zákonníka a nezaoberal sa ani otázkou určitosti či neurčitosti zmluvného dojednania, na základe ktorého má byť stanovená suma, ktorú do zmenky ako zmenkovú sumu bol následne oprávnený doplniť veriteľ, ktorá dohoda bola vymedzená len vo všeobecnosti ako všetky peňažné nároky veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Aj keď prípadná neplatnosť dohody o vyplnení zmenky nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového, môže založiť dôvodnú obranu dlžníka proti povinnosti zaplatiť takúto zmenku a je tiež podkladom pre záver o ne/platnosti záväzku spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie. Bude tiež potrebné okresným súdom vyhodnotiť otázku, či dojednanie v čl. 14 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky spôsobuje alebo nespôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností, teda, či nezhoršuje postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu, a to vystavením a následným vyplnením zmenky veriteľom bez účasti žalovanej. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na povinnosť členských štátov Európskej únie zabezpečiť, aby ak budú konštatované nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa, neboli tieto podľa ich vnútroštátneho práva záväzné pre spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“ Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak by spôsobovala hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
19. V zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu bol rozsudok okresného súdu v uvedených výrokoch zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, a to z dôvodu predčasnosti prijatých právnych záverov, tak v skutkovej ako aj v právnej rovine. Okresný súd bude v novom konaní postupovať v zmysle vyššie uvedených záverov krajského súdu, za rešpektovania vyvíjajúcej sa rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, s prihliadnutím na celé spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod číslom 93.
20. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
21. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.