Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Tk-2-2022.pdf
PDF · 98.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tk/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Predseda senátu Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, a členovia senátu JUDr. Viera Jančíková a Mgr. Mgr. Zuzana Straka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. apríla 2022 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaný:
G. W., nar. XX. novembra XXXX v N., trvalé bytom E., Y. ul. XX/XX, okr. G., toho času od 2.11.2021 vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Košiciach,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v Košiciach, v lokalite Košice III - Košická Nová Ves, v neudržiavanom krovinatom poraste, dňa 30.10.2021 v čase od 11:18 hod. do 12:22 hod, po tom, čo sa poškodená X. M. vracala domov do Košickej Novej Vsi, túto odzadu napadol a stiahol z chodníka do priekopy, nachádzajúcej sa cca 195 metrov od severovýchodného rohu tréningového futbalového ihriska, kde po jej páde na zem chrbtom dole jej prisadol hrudník, a v úmysle usmrtiť poškodenú opakovane kameňom s oblými hranami s nepravidelným tvarom o hmotnosti 0,273 kg strednou až väčšou intenzitou udieral do čelovo-spánkovej a záhlavovej časti hlavy, a následne obvinený ďalším kameňom s ostrými hranami o približnej veľkosti 9,5 x 7 x 4 cm, o hmotnosti 0,225 kg taktiež v úmysle usmrtiť túto najmenej 11 (jedenásť) krát menšou až strednou intenzitou rezal v oblasti ľavej a pravej prednej časti krku, pričom sa poškodená pri oboch útokoch aktívne bránila nastavením rúk proti útokom. Následne obvinený násilím a v úmysle vykonať pohlavný styk poškodenej vyzliekol bundu a odev od pása nadol, vrátane spodných nohavičiek, vyzliekol seba od pása nadol, prstami ohmatával genitálie poškodenej a pokúšal sa do nej vniknúť pohlavným údom, čo sa mu však nepodarilo. V dôsledku týchto útokov utrpela poškodená veľkú tržno-pomliaždenú ranu v tvare kruhu s defektom kože v ľavej čelovej oblasti, ďalej tržno-pomliaždené rany nad ľavým obočím, v ľavej spánkovej a ľavej záhlavovej oblasti hlavy, viacpočetné dlhé horizontálne idúce rezné rany na pravej i ľavej strany krku, viacpočetné podlhovasté odreniny na prednej stene hrudníka, pomliaždenie mäkkých tkanív na pravom ramene lakti a predlaktí s krvnými podliatinami, viacpočetné odreniny na chrbte ľavej ruky, hlbokú odreninu na palci pravej ruky, zlomeninu čelovej kosti vľavo prenikajúcu do čelovej dutiny vľavo s nakrvácaním do čelovej dutiny s prienikom vzduchu do lebkovej dutiny, nakrvácanie pod a nad tvrdú mozgovú blanu v čelovej oblasti, nakrvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v pravej temeno- záhlavovej oblasti, zlomeninu prednej steny čeľuste vľavo s nakrvácaním do čeľustnej dutiny, zlomeninu čuchových kostí vľavo s nakrvácaním do čuchovej dutiny, zlomeninu spodiny očnice bez posunutia úlomkov, otras labyrintu ľavého vnútorného ucha, úrazový šok a psychický šok, teda zranenia ktoré si vyžiadali celkovú dobu liečenia a práceschopnosti od 30.10. 2021 do 25.12.2021, t. j. 93 dní, pričom týmito útokmi, smerujúcimi na životne dôležité ľudské organy, a to hlavu a krk bol priamo ohrozený život poškodenej, a len v dôsledku účinnej obrany poškodenej rukami obvinený tejto nepôsobil hlbšie rezné poranenia krku s prezeraním krčnej tepny a hrdlovej žily, vedúce k veľkej strate krvi, vykrvácaniu a smrti v priebehu niekoľkých minúť, a tiež len v dôsledku skutočnosti, že sa poškodená z posledných síl po útoku dostala do obývateľnej zóny, a bola jej poskytnutá rýchla odborná lekárska pomoc nedošlo k masívnemu
krvácaniu pod a nad tvrdú plenu mozgu, a taktiež k rozvinutiu terminálneho šoku z vvkrvácania, a tým k jej bezvedomiu a následnej smrti,
t e d a
- sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle usmrtiť iného, a spáchal tento čin z osobitného - sexuálneho motívu , avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l
- pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s použitím § 140 písm. f) Trestného zákona.
A za to mu súd
u k l a d á
podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l) a § 39 ods. 2 písm. a, d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere štrnásť rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 s použitím § 78 ods. 1 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní troch rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným
- X. M., nar. XX. februára XXXX, trvale bytom N. I. O., B. X, škodu vo výške 8 045,- Eur,
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Košice, Senný trh 1, IČO: XXX XX XXX, škodu vo výške 2 622,21 Eur,
- Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, IČO: XXX XX XXX, škodu vo výške 282,30 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú X. M. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Z odpisu registra trestov na čl. 704 je zrejmé, že obžalovaný tam má jeden záznam, pri ktorom platí fikcia zahladenia odsúdenia.
Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, ktorý vypracoval znalec MUDr. X. K. CSc. na čl. 185-292, vyplýva, že bolestné, ktoré poškodenej prislúcha je 355 bodov, čo vo finančnom vyjadrení činí 8 045,- Eur.
Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovni na čl. 637a - 637b vyplýva, že poisťovni vznikli náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť po spočítaní jednotlivých položiek vo výške 2 622,21 Eur, pričom poisťovňa navrhuje, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť škodu v tejto výške nahradiť.
Z výsluchu Mgr. Y. N. - splnomocneného zástupcu poškodenej strany Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ako aj z uplatnenia nároku na náhradu škody na čl. 645 vyplýva, že poisťovni vyplatením nemocenských dávok poškodenej vznikla škoda vo výške 282,30 Eur a žiada, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu v tejto výške.
Z uplatnenia nároku na náhradu škody poškodenej na čl. 669 vyplýva, že poškodená si prostredníctvom splnomocnenca uplatnila náhradu škody v celkovej výške 48 045,- Eur a to ako náhradu bolestného vo výške 8 045,- Eur na základe bodového ohodnotenia znaleckého posudku č. 92/2021, vypracovaného znalcom MUDr. X. K. CSc., náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,- Eur z dôvodu, že útokom obvineného došlo k porušeniu viacerých základných ľudských práv a slobôd zaručených Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (napr. Dohovor ochrane ľudských práv a základných slobôd, Charta základných práv Európskej únie) a to konkrétne porušenie ľudskej dôstojnosti, porušenie osobnej slobody, porušenie súkromia, a ujma na zdraví. Poškodená je mladá žena, útok obvineného jej spôsobil hrôzy z ohrozenia života a zásadným spôsobom ponížil jej ľudskú dôstojnosť, spôsobil jej psychickú traumu, ktorá bude s veľkou pravdepodobnosťou pretrvávať po celý jej život a spôsobovať jej problémy v sociálnom živote. Súčasťou uplatnenia nároku na náhradu škody je aj sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20 000,- Eur, k čomu sa, ako vyplýva zo znaleckého posudku, bude dať vyjadriť až rok po úraze. Vzhľadom na štádium konania si poškodená uplatňuje nárok vo výške 20 000,- Eur.
K výroku o vine:
Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. pri splnení v zákonom stanovených podmienok.
K výroku o treste:
Súd obžalovanému G. W. uložil podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l) a § 39 ods. 2 písm. a, d), ods. 4 per analogiam trest odňatia slobody vo výmere štrnásť rokov nepodmienečne, teda znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda analogicky ako v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Takýto postup umožňuje, resp. predpokladá stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016. Uloženie druhu a výšky trestu v tomto prípade nie je ani v rozpore s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona, kedy súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, ktorý sa nevymykal z rámca predpokladaného konania v skutkovej podstate predmetného trestného činu. Pokiaľ ide o zavinenie, resp. o pohnútku páchateľa, tento sa trestného činu dopustil na základe bližšie nezistenej pohnútky, ale z jeho výpovede vyplynulo, že nesprávne vyhodnotil správanie poškodenej, ktorá sa mala na neho údajne usmiať, keď prechádzala okolo so svojím psom, ako pravdepodobne prejav jej sympatií voči jeho osobe a záujem o pohlavný styk, čo nemožno hodnotiť ako zvlášť zavrhnutia hodnú okolnosť, pričom súd konštatuje prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností. Pri výmere trestu súd zohľadnil aj štádium pokusu trestného činu, do ktorého dospelo konanie obžalovaného, keďže nenastal následok predpokladaný skutkovou podstatou, pričom k dokonaniu činu nedošlo priamo pričinením páchateľa, ktorý upustil od ďalšieho konania a to bez zásahu ďalších osôb, alebo iných objektívnych okolností stojacich mimo osobu obžalovaného. Súd dospel k záveru, že uloženie trestu použitím trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Argumenty prednesené prokurátorom v záverečnej reči, týkajúce sa najmä následku konania obžalovaného, podporujúce návrh na uloženie trestu na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, sú vo svojej podstate obsiahnuté v kvalifikovanej skutkovej podstate žalovaného trestného činu, vrátane základnej trestnej sadzby uvedenej pre tento trestný čin v Trestnom zákone a nevylučujú postup podľa § 39 ods. 2 písm. a, d), resp. ods. 4 Tr. zákona.
Pokiaľ ide o osobu páchateľa, obžalovaný síce má jeden záznam v odpise z registra trestov, avšak v tomto prípade platí fikcia zahladenia odsúdenia.
Súd v prípade obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. l) Tr. zákona, pretože sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutoval.
Pri ukladaní trestu súd obžalovanému zohľadnil skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, pričom nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní, v podstate priznal spáchanie trestnej činnosti a svoje konanie oľutoval a súd takéto vyhlásenie o vine, na návrh procesných strán, prijal.
V súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože odsudzuje páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Súd nereflektoval na návrh obhajoby na zaradenie obžalovaného na výkon trestu do iného, miernejšieho, stupňa stráženia a to z dôvodu, že nezistil žiadne okolnosti uvedené v § 48 ods. 4 Tr. zákona a žiadne takéto okolnosti neboli ani žiadnou zo strán prezentované ani podporené vykonanými, či navrhovanými dôkazmi.
Súd takto uložený trest považuje za dostatočný ako pre ochranu spoločnosti, tak aj pre nápravu páchateľa, pričom súd zdôrazňuje, že v prípade obžalovaného je účelom trestu generálna prevencia, teda ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona súd uložil obžalovanému ochranný dohľad na tri roky, teda na hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a to z toho dôvodu, že aj súd je toho názoru, že nútená postpenitenciárna starostlivosť bude nevyhnutná na dovŕšenie nápravy obžalovaného ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu , pretože sa domnieva, že bez takejto nútenej starostlivosti , za asistencie príslušného probačného a mediačného úradníka, nebude schopný viesť riadny život ani po výkone trestu.
K výroku o náhrade škody:
Súd v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody poškodeným X. M. vo výške 8 045,- Eur z titulu bolestného, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. vo výške 2 622,21 Eur a Sociálnej poisťovni a.s. vo výške 282,30 Eur, pretože ku škode došlo celkom jednoznačne v príčinnej súvislosti so spáchaním skutku a poškodené strany si riadne uplatnili nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania teda v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Tr. por. Nárok na náhradu škody bol naviac riadne vyčíslený a to v prípade poškodenej X. M. bodovým ohodnotením vyplývajúcim zo znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a v prípade poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne položkovitým vyčíslením jednotlivých úkonov zdravotníckej starostlivosti, resp. výškou sociálnych dávok.
Súd poškodenú X. M., v súlade s ustanovením § 288 ods. 2 Tr. por., so zvyškom nároku na náhradu škody, z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a sťaženia spoločenského uplatnenia, odkázal na civilný proces a to z dôvodu nepreukázania takéhoto nároku ani v minimálnom rozsahu. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, už zo samotného návrhu je zrejmé, že k tomuto sa bude dať vyjadriť až jeden rok po úraze, pričom súd dopĺňa, že ide o dobu najmenej jedného roka a to prinajmenšom formou doplnenia znaleckého dokazovania. K takémuto doplneniu dokazovania v konaní pred súdom nedošlo a nesmeroval k tomu ani návrh žiadnej zo strán, pričom súd poznamenáva, že aj takéto doplnenie dokazovania by bolo zjavne nad rámec adhézneho konania, podstatne by trestné konanie predĺžilo a to ešte výraznejšie s prihliadnutím na rozsah dokazovania modifikovaný na základe postupu podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Rovnako aj suma, ktorú poškodená žiada v tejto časti uplatnenia nároku na náhradu škody, vo výške 20 000,- Eur, je odôvodnená len štádiom trestného konania, čo podľa názoru súdu celkom zjavne argumentačne nepostačuje. Kým na sťaženie spoločenského uplatnenia, ako predčasne uplatnený nárok na náhradu škody, prakticky všetky strany v trestnom konaní mali rovnaký názor, tak v prípade náhrady nemajetkovej ujmy, vyčíslenej na rovnakú sumu - 20 000,- Eur, splnomocnenec poškodenej, ako aj prokurátor navrhovali návrhu vyhovieť. Súd po preskúmaní samotného návrhu, návrh aj v tejto časti, náhrady nemajetkovej ujmy, považoval za neopodstatnený, spĺňajúci jediné kritérium
a to časové kritérium v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por., t.j., že návrh poškodená uplatnila najneskoršie do skončenia vyšetrovania. Inak je návrh odôvodnený len formálne až extrémne všeobecne a čo je podstatné nie je podporený žiadnymi dôkazmi, ktoré by boli vykonané a žiadne takéto dôkazy sa vykonať ani nenavrhovali a to napriek tomu, že poškodená bola zastúpená advokátom. Skutočnosť, že nemajetková ujma postihuje inú ako majetkovú sféru osobnosti, teda sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová ujma, pričom finančné prostriedky zohrávajú iba akúsi podpornú úlohu a slúžia iba ako prostriedok na zmiernenie nemajetkovej ujmy, kedy ide hlavne o zásah do zdravia, cti, dôstojnosti súkromia osoby, rodinného života a podobne, ešte neznamená, že o takto uplatnenom nároku sa nebude rozhodovať na základe riadneho dokazovania. Je notoricky známou skutočnosťou, že v civilnom konaní, v ktorom sa spravidla rozhoduje o takto uplatnenom nároku, sa vykonáva podrobné dokazovanie, napr. výsluchom poškodenej osoby, prípadne rodinných príslušníkov, pozostalých, alebo svedkov, preukazujúcich tvrdenia o vzniku takejto ujmy, ale najmä znaleckým dokazovaním, pričom takéto konanie trvá dlhší čas a spravidla nebýva rozhodnuté na jedinom pojednávaní. Takéto dokazovanie, hoci je potrebné opakovane zdôrazniť, že nebolo navrhované, by neúmerne predĺžilo trestné konanie ako také a bolo by celkom neúmerné konaniu po prijatí vyhlásenia o obžalovaného o vine. Vzhľadom na chýbajúcu procesnú aktivitu poškodenej strany súd zdôrazňuje, že ani v trestnom konaní nemožno očakávať, že tragická udalosť sama o sebe odôvodní všetky nároky, s uplatnením ktorých počíta náš právny poriadok, resp. že súd bude s možnými dôsledkami trestného činu ako neoprávneného zásahu automaticky uzrozumený a vytvorí si tak sám konkrétnu predstavu o tom, ako zasiahli do kvality súkromného a rodinného života poškodenej. Povinnosť tvrdiť rozhodujúce okolnosti dôsledkov zásahu do práv poškodenej zaťažuje bez akýchkoľvek pochybností poškodenú, ktorá ich však v návrhu formulovala len všeobecne a teda celkom zjavne neuniesla dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené súd v tejto časti nárok poškodenej nepriznal a odkázal ju na civilné konanie. Uvedený postup je plne v súlade aj s ustanoveniami zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov.
K chýbajúcemu výroku o uložení ochranného liečenia:
Súd neakceptoval návrh prednesený intervenujúcim prokurátorom na hlavnom pojednávaní na uloženie ochranného liečenia obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a to z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia. Podmienkou uloženia ochranného liečenia je okrem nebezpečnosti pobytu páchateľa na slobode, ktorý bol inak jednoznačne deklarovaný v znaleckom posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Sexuológia, kumulatívne aj spáchanie trestného činu v stave zmenšenej príčetnosti, ktorá celkom jednoznačne splnená nebola. Zo záverov súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, len hypoteticky vyplynulo, teda za predpokladu, že sa preukáže (táto skutočnosť v trestnom konaní preukázaná nebola, obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že si kúpil dve pivá za účelom ich konzumácie a keď si ľahol do priekopy, tak išla okolo poškodená a tak došlo k spáchaniu skutku, pričom nie je zrejmé, či uvedené pivo pred spáchaním skutku aj skonzumoval), že obžalovaný bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, že jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti mohli byť zmenšené len nepodstatne, teda nie podstatnou mierou. Zmenšenou príčetnosťou v právnom slova zmysle sa však rozumie stav, v ktorom bola v dôsledku duševnej poruchy výrazne zoslabená rozpoznávacia alebo ovládacia schopnosť, čo v danom prípade, bez akýchkoľvek pochybností, preukázané nebolo.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.