Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/12/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: International Investment Development Holding a. s., so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, IČO: 35 875 551, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Branislav Kahanec, advokát, Vajanského č. 33, Prešov, proti žalovanému: 1/ UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, Opatovská cesta 4, Bojnice, IČO: 31 625 657, 2/ PHARMAEDUCA s.r.o., Opatovská cesta 4, Bojnice, IČO: 36 304 697, obaja žalovaní zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Oľga Rosulegová, s.r.o., Hrabový chodník 4, Bratislava, IČO: 51 247 798, žalovaný v 2/ rade právne zastúpený JUDr. Ladislav Kuruc, advokát, Hrabový chodník 4, Bratislava, 3/ Ergomed Poliklinika, s.r.o., Moldavská cesta 21/A, Košice, IČO: 36 751 103, v konaní o náhradu škody, o návrhu žalovaného v 1/ rade na zrušenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 30Cb/1/2016-902 z 12.12.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 30Cb/1/2016-219 z 2.2.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Cob/45/2016-383 z 18.4.2016 o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade vo výroku 1/ o uložení povinnosti do právoplatného skončenia veci zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré presne špecifikoval vo výroku napadnutého uznesenia. Zároveň vyslovil, že o nároku na náhradu trov rozhodne súd v rozhodnutí, ktorý sa konanie končí.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 45.000.000,00 eur ako náhradu škody a žalovanému v 3/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 100.000,00 eur. Súčasne s podanou žalobou vo veci samej podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

3. Uznesením č.k. 30Cb/1/2016-219 z 2.2.2016 súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti uvedeného rozhodnutia a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

4. Proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a proti výroku, ktorým súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel podali odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Cob/45/2016-383 z 18.4.2016 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

5. Podaním z 11.1.2017 žalovaní v 1/ a 2/ rade podali návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 30Cb/1/2016-554 z 15.3.2017 návrh žalovaných zamietol, pretože v tomto

štádiu konania nedošlo k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne neodkladné opatrenie nariadené (nedošlo k procesnému dokázaniu toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené).

6. Podaním zo 14.6.2017 žalovaný v 1/ rade sa opätovne domáhal zrušenia neodkladného opatrenia, avšak súd prvej inštancie uznesením z 28.7.2017 návrh na zrušenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol.

7. Návrhom doručeným súdu 7.11.2017 sa žalovaný v 1/ rade opätovne domáhal zrušenia neodkladného opatrenia, v ktorom okrem iného uviedol, že z listinných dôkazov a výpovedí svedkov A.. E., Z.. H.) je jednoznačná neexistencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade. K uzavretiu zmlúv o prevode nehnuteľností zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ došlo pred podpisom Dohody o budúcom vysporiadaní z 23.12.2014, a to dňa 04.12.2014. Teda k zámene nehnuteľností malo dôjsť iba medzi žalobcom a žalovaným 2/, pričom žalobca o tejto skutočnosti vedel. Žalovaní v 1/ a 2/ rade na pojednávaní logicky vysvetlili dôvod tohto prevodu nehnuteľností, a to kvôli hlavnému predmetu podnikania žalovaného 2/ v oblasti cestovného ruchu a nie tak ako sa to snaží deklarovať žalobca, účelom znižovania svojho majetku, resp. jeho zmeny. Ďalej zdôraznil, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom zámeny so Športhotelom sú vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade, nie žalovaného v 1/ rade, ktorý nevystupoval ani ako zmluvná strana pri rokovaniach o zámene nehnuteľností. Zjavne sa žalovaný v 2/ rade a tobôž ani žalovaný v 1/ rade nepokúšali zbavovať svojho majetku, pokiaľ v júni 2015 došlo k ukončeniu rokovania o zámene zo strany Z.. E. (viď listinný dôkaz - e-mail zo dňa 10.06.2015, nachádzajúci sa v spise). Svedok A.. E. jednoznačne uviedol, že v prípade zámeny APARTMÁNOV a ŠPORTHOTELA, ktoré mali byť predmetom zámeny zastupoval žalovaného v 2/ rade, ktorý bol vlastníkom apartmánov, ktoré mali byť predmetom zámeny a potvrdil, že pán E. mal vedomosť už vo februári 2015, že vlastníkom apartmánov je žalovaný v 2/ rade. Ďalej A.. E. podrobne popísal rokovania týkajúce sa zámeny, ktoré viedol s pánom E. a zdôraznil, že tieto boli ukončené práve pánom E., ktorý zamedzil vstup na stavbu rekonštrukcie Športhotela až do podpisu zmluvy v poslednej podobe. Táto podľa vyjadrenia svedka neobsahovala podstatné náležitosti a po nahliadnutí do súdneho spisu za poslednú verziu označil práve tú predloženú žalobcom. Svedok A.. E. bez pochýb potvrdil, že tento návrh zmluvy nemohol byť konečný, pretože neboli dohodnuté otázky medzi žalobcom a žalovaným ekonomického charakteru, pričom o týchto otázkach sa malo rozhodnúť pri stretnutí v júni 2015. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj e-mail z 18.8.2015 adresovaný pánovi E., ktorého prílohou bola posledná verzia zmluvy na jeho vyžiadanie. Svedok A.. E. jednoznačne poprel stretnutie dňa 27.04.2015 za účasti E., C. a S., na ktorom sa oni snažili deklarovať odovzdanie podpísaného exempláru zmluvy, nakoľko podľa jeho vyjadrenia zmluva v tom čase nebola v stave podpisovania. Svedok uviedol, že sa s pánom E. stretával vždy sám. Svedok C. a svedok E. potvrdili skutočnosti uvádzané A.. E. ako aj, že k stretnutiu v júni 2015, na ktorom sa riešil rozsah rekonštrukcie skutočne došlo, pričom k dohode nedošlo a ďalšie rokovania boli ukončené práve zo strany pána E.. Z ich výsluchu vyplynulo aj to, že za takýchto okolností žalovanému v 2/ rade neodporúčali uzavrieť zámennú zmluvu. Podľa žalovaného v 1/ rade výsluchy S. a C. možno považovať za nedôveryhodné, keďže tieto osoby sú zjavne osoby blízke Z.. E.. Svedčí o tom aj fakt, že pokiaľ by sa skutočne venovali na stretnutí 27.04.2015 (o ktorom tvrdia, že bolo a že boli na ňom prítomní) prečítaniu si Zmluvy o úvere a o uzavretí budúcej zámennej zmluvy, potom by mali určite vedomosť o tom, s ktorým subjektom mala byť zmluva uzavretá (so žalovaným v 2/ rade a nie so žalovaným v 1/ rade). To, že sa snažili prezentovať, že zmluvnou stranou mal byť aj žalovaný v 1/ rade, je v rozpore s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Navyše svedok C. jasne uviedol, že Zmluvu o úvere a o uzavretí budúcej zámennej zmluvy na stretnutí dňa 27.04.2015 čítal iba Z.. E. ako znalý celého obchodu, ktorý ho aj zastrešoval. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1/ rade nemal byť účastníkom uvedenej Zmluvy o úvere a o uzavretí budúcej zámennej zmluvy je úplne zrejmé, že neodkladné opatrenie voči žalovanému v 1/ rade je v súčasnej dobe nedôvodné.

8. Žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného v 1/ rade obsiahnutá v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je v podstate totožná s jeho argumentáciou v predchádzajúcich návrhoch na zrušenie neodkladného opatrenia, o ktorých už Okresný súd Košice II rozhodol tak, že tieto zamietol. Z takmer identickej argumentácie žalovaného v 1/ rade možno vyvodiť, že odôvodnenie návrhu obsahuje, z hľadiska skutkových tvrdení a právneho posúdenia veci žalovaným v 1/ rade rovnaké závery, ako v predchádzajúcich dvoch návrhoch na zrušenie neodkladného opatrenia. Podľa žalobcu je preto otázne, aký význam a efektivitu má pre žalovaného v 1/ rade opakované podávanie návrhov na zrušenie neodkladného opatrenia z tých istých dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné. Opakované návrhy žalovaného v 1/ rade možno považovať za zneužitie procesného úkonu

a subjektívneho procesného práva bez toho, aby žalovaný v 1/ rade predložil nové dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovali zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Žalovaný v 1/ rade v posudzovanom návrhu neuviedol žiadne (iné) skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia a nepreukázal, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, preto žalobca navrhol návrh žalovaného v 1/ rade o zrušenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

9. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že nemá žiadne námietky ani pripomienky a navrhol návrhu žalovaného v 1/ rade vyhovieť.

10. Žalovaný v 3/ rade sa k návrhu žalovaného v 1/ rade na zrušenie neodkladného opatrenia po uplynutí 15 dňovej lehoty písomne nevyjadril.

11. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že o zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov môže súd rozhodnúť výlučne na návrh. V tomto konaní bolo neodkladné opatrenie nariadené z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery. V zásade k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Zároveň však môže odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov (napr. splnenie povinnosti dlžníkom). Keďže pri nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd iba z osvedčených skutočností, možno ho v zmysle § 334 zrušiť aj z dôvodu, že v konaní sa následne na základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia t.j. procesné dokázanie toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky však vždy zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. Žalovaný v 1/ rade v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade uviedol skutočnosti, ktoré v kontexte doteraz vykonaného dokazovania (po pojednávaní 19.10.2017) potvrdzujú záver žalovaného v 1/ rade o tom, že nie je daná existencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade. Táto skutočnosť vyplýva predovšetkým z výpovede svedka JUDr. R. E. na pojednávaní 19.10.2017.

12. Citujúc ust. § 334, § 339, § 471 ods. 1 súd prvej inštancie návrhu žalovaného v 1/ rade na zrušenie neodkladného opatrenia vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

13. V závere poukázal na to, že týmto rozhodnutím nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, pretože rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím.

14. O nároku na náhradu trov rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 v spojení s § 354 .

15. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na zrušenie uznesenia Okresného súdu Košice II č.k. 30Cb/1/2016-219 zo dňa 2.2.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/45/2016-383 zo dňa 18.4.2016 vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.d/ a h/ CSP.

16. Poukázal na to, že neodkladné opatrenia nielen participujú na plnení cieľov civilného sporového konania, ale súčasne sa podieľajú aj na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a tiež čl. 46 Ústavy SR. Právo na súdnu ochranu by nemohlo byť úplné, ak by absentovala možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu iným spôsobom, než predbežným zásahom súdu, bez uskutočnenia regulárneho procesu. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zrušil z dôvodu, že v procese doteraz vykonaného dokazovania sa preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. procesne bolo dokázané, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, keďže nie je daná existencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade. Podľa žalobcu neboli splnené podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia, keďže doposiaľ neodpadol dôvod na jeho zrušenie.

17. Zdôraznil, že dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 334 nemôže byť skutočnosť, že podmienky na jeho nariadenie neboli (spätne) nikdy splnené. K zrušeniu neodkladného opatrenia môže viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že nikdy neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Toto tvrdenie však nie je možné z hľadiska odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, vziať do úvahy. Je nepochybné, že neodkladné opatrenie bolo nariadené z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery. V predchádzajúcich vyjadreniach k návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia žalobca súdu prvej inštancie, okrem iného preukázal, že žalovaný v 1/ rade napriek existencii neodkladného opatrenia, prejavil vôľu nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, vedenom pre Okres: S. Katastrálne územie: S. LV č. XXXX., vedenom pre Okres: C. Katastrálne územie: S. a LV č. XXXX, vedenom pre Okres: E. Katastrálne územie: N. a tieto (nehnuteľnosti) previesť na tretie osoby, prípadne ich zaťažiť, čo je dôkazom toho, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov naďalej pretrváva.

18. Podľa žalobcu skutočnosť, či strana sporu je v súdnom konaní pasívne vecne legitimovaná má byť predmetom dokazovania a hodnotenia iba v konaní o veci samej, preto súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie či zrušenie neodkladného opatrenia, práve so zreteľom na povahu tohto inštitútu, nemôže túto otázku posudzovať ako predbežnú otázku, lebo by tým prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, čo mu neprislúcha. Inak povedané, otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t.j. či bol nositeľom tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu - nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie strán sporu. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní je dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o zrušení neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nemal zaoberať otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade, pretože pokiaľ tak urobil, neprípustným spôsobom tak prejudikoval, že žalobca nebude s uplatneným nárokom vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade úspešný.

19. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na to, že významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 CSP. Pretože inštitút odôvodnenia je jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci, súdu je priamo uložená povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (I. ÚS 114/08). V podobnom duchu Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s čl. 6 ods. 1 dohovoru formuloval viacero zásad odôvodňovania rozsudkov, z ktorých napr. vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené. Rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu. Právna teória civilného procesu tiež vymedzila niekoľko ďalších požiadaviek na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia. Odôvodnenie musí vyhovieť najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. Táto má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravných prostriedkov, ale tiež preto, že hoci zákonné ustanovenia týkajúce sa spôsobu odôvodňovania rozsudkov samy o sebe nepožívajú ústavnoprávnu ochranu, súvisia ale s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivý proces.

20. Z formulácie ust. § 191 ods. 1 možno vyvodiť, že súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť (napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať). Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi (I. ÚS 114/08).

21. Žalobca je presvedčený, že aj na rozhodnutie o zrušení neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nespĺňa kvality odôvodnenia v zmysle ustálenej judikatúry, keďže nie je objektívne zistiteľné (preskúmateľné) na základe akých právnych úvah k takémuto záveru dospel, z akých skutkových zistení vychádzal a z akých dôkazov tieto zistenia vyplynuli. Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto súvislosti iba stroho konštatoval, že „táto skutočnosť vyplýva predovšetkým z výpovede svedka JUDr. Q. E. na pojednávaní dňa 19.10.2017, ktorého výpoveď zodpovedá kontextu doteraz vykonaného dokazovania a listinným dôkazom vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, ako nositeľovi hmotnoprávnej povinnosti - zodpovednostného subjektu vo vzťahu k uplatňovanej náhrade škody zo strany žalobcu, majúca za následok zrušenie neodkladného opatrenia“ dostatočne si neuvedomil, že rozhodnutie, ktorého skutkové a právne závery vychádzajú zo súhrnného zistenia poukazujúceho súčasne na všetky vykonané dôkazy bez bližšej konkretizácie, na základe ktorého dôkazu a z akých dôvodov sa dospelo k určitému záveru, je nepreskúmateľné.

23. Navyše, súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil iba jednostranne, jednotlivo, nesprávne a bez toho, aby dôkazy vyhodnotil aj v súhrne a vo vzájomnej súvislosti. Je zjavné, že súd prvej inštancie v procese doteraz vykonaného dokazovania bral do úvahy iba dôkazy svedčiace v prospech záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia vôbec nevysvetlil, prečo do procesu hodnotenia dôkazov nezahrnul aj skutočnosti a dôkazy, ktoré uvedenému právnemu záveru nenasvedčujú a s týmito dôkazmi sa vôbec nevyporiadal. Jedná sa predovšetkým o výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu ako aj o výsluch svedkov ( B. S. a P.. N. C.). Keďže súd prvej inštancie nebral pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade na zreteľ rozhodné skutočnosti, ktoré vyplývajú z uvedených dôkazov, nemôže zodpovedať výsledok jeho hodnotenia dôkazov postupu stanovenému v ust. § 191 ods. 1 CSP.

24. Záver súdu prvej inštancie, že nie je daná existencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade, preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

25. Žalovaní v 1/ a 2/ rade považujú žalobcom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, zákonné a riadne odôvodnené, a preto ho navrhli potvrdiť.

26. Nestotožňujú sa s právnou argumentáciou žalobcu vo vzťahu k neodpadnutiu dôvodu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ani so závermi žalobcu, že nemôže byť dôvodom na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 skutočnosť, že podmienky na jeho nariadenie neboli (spätne) nikdy splnené. Podľa žalobcu by dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia trvala v zásade až do právoplatného skončenia vo veci samej a závery vykonaného dokazovania by nemali žiadny vplyv aj keby jednoznačne z neho vyplývala nedôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia už v čase jeho nariadenia. Takýto výklad by podľa názoru žalovaných v 1/ a 2/ rade bol jednoznačne v rozpore s účelom zákonnej úpravy neodkladného opatrenia a so zámerom jeho využitia, kedy by následne mohlo dochádzať k jeho zneužívaniu.

27. Pokiaľ vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade bola vykonaným dokazovaním preukázaná absencia pasívnej vecnej legitimácie (žalovaný v 1/ rade nebol ani účastníkom rokovaní a ani zmluvnou stranou), nemôže ďalej existovať potreba úpravy pomerov, bez ohľadu na spôsob nakladania žalovaného v 1/ rade so svojim vlastným majetkom, ktoré konanie mu vyplýva s Ústavou SR chráneným vlastníckym právom. To, že žalovaný v 1/ rade nebol zmluvnou stranou zámennej zmluvy, potvrdil aj samotný žalobca vo svojom písomnom vyjadrení z 21.12.2017, z čoho vyplýva, že nemohol byť ani účastníkom rokovania o nej.

28. O jednoznačnej absencii pasívnej vecnej legitimácie svedčí doposiaľ vykonané dokazovanie, nielen výsluchom svedka JUDr. E., ale aj z listinných dôkazov predložených samotným žalobcom, k čomu sa žalovaní v 1/ a 2/ rade vyjadrili vo svojich písomných vyjadreniach, na ktoré v tejto súvislosti poukazujú.

29. Podľa žalovaných súd prvej inštancie neprejudikoval rozhodnutie vo veci samej tým, že zrušil neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Súd prvej inštancie sa riadne a

zrozumiteľne v napadnutom uznesení vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré nariadené neodkladné opatrenie zrušil. Rozhodnutie je logické svojou štruktúrou, nepredstavuje svojvôľu, je založené na presvedčivej argumentácii súdu, čím je jednoznačne preskúmateľné a reagujúce na aktuálny stav konania. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení stotožnil s právnymi závermi žalovaného v 1/ rade uvedenými v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

30. V ďalšom žalovaní v 1/ a 2/ rade uviedli, že z námietky žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s výsluchmi svedkov C. a S. nie je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti z ich výsluchu má žalobca na mysli.

31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

32. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 , na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza:

33. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Žalobca ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

35. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

36. Odvolací súd nezistil, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zrušení neodkladného opatrenia postupoval v rozpore so zákonom.

37. Treba vychádzať z toho, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nárok nedokazuje, ale osvedčuje. V danom prípade v priebehu konania bolo zistené, že zásah do práv žalovaného, vykonaný neodkladným opatrením nie je nevyhnutný, a takáto úprava nie je potrebná. Táto skutočnosť vyplynula z doteraz vykonaného dokazovania.

38. Odôvodnenie napadnutého uznesenia zodpovedá v plnom rozsahu ust. § 220 a nemožno mu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie.

39. Ostatné dôvody uvedené v odvolaní sú preto pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne bezvýznamné.

40. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí o veci.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).