Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-239-2015.pdf
PDF · 215.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/239/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: MERCK spol. s r.o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 338 101, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, Bratislava, proti žalovaným: X. B.. R. M., U.. XX.XX.XXXX, R. R. X/A, R., X. A.. Q. M., U.. XX.XX.XXXX, R. R. X/A, R., Q. Ž. H. X. A., o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 548,54 eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4.924,24 eur s 8,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 548,54 eur od 11.11.2014 do 25.5.2015 a zo sumy 4.924,24 eur od 11.11.2014 do zaplatenia, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi sa voči žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 82,4 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.4.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie 6.000,- eur s 8,05 % - ným ročným úrokom z omeškania od 11.11.2014 do zaplatenia z titulu vrátenia depozitnej platby (bezdôvodné obohatenie).
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú spoluvlastníkmi domu so súp. č. XXXX na L. Z.. Č.. XX H. R., I. a pozemkov v kat. úz. L. H.. Dňa 29.11.2011 uzatvorili žalovaní a žalobca zmluvu o nájme domu, ku ktorej uzatvorili dňa 23.6.2014 dodatok. Predmetom zmluvy bol nájom nehnuteľností za účelom zabezpečenia bytových potrieb konateľa žalobcu. Dňa 27.7.2014 bola žalovaným na adresu ich trvalého bydliska doručená výpoveď zmluvy, 3 - mesačná výpovedná doba začala plynúť 1.8.2014 a nájom skončil 31.10.2014. K odovzdaniu nehnuteľnosti malo dôjsť 31.10.2014. Z dôvodu zaneprázdnenosti žalovaného v 1. rade k odovzdaniu došlo dňa 5.11.2014. Žalobca uhradil dňa 29.11.2011 návratnú depozitnú platbu vo výške 2 mesačných platieb, teda 6.000,- eur. Táto depozitná platba bola určená ako zábezpeka a slúžila na zabezpečenie splatných nárokov prenajímateľa podľa zmluvy. Žalovaní sa v zmluve zaviazali vrátiť žalobcovi depozitnú platbu v celej výške do 5 dní od prevzatia predmetu nájmu za podmienky, že všetky záväzky nájomcu zo zmluvy budú vyrovnané. Žalobca opakovane vyzýval žalovaných na vrátenie depozitnej platby, títo však na výzvy nereagovali a depozitnú platbu žalobcovi ani čiastočne nevrátili.
3. Ďalej žalobca uviedol, že doručil výpoveď z nájmu na adresu trvalého bydliska žalovaných dňa 27.7.2014 v súlade s bodom 7.1 zmluvy do rúk ich dcéry, ktorá sľúbila, že ju odovzdá otcovi. Žalobca už nič vo veci doručenia výpovede nepodnikol. Žalovaný v 1. rade túto skutočnosť vzal na vedomie, čo konkludentne a svojim následným konaním opakovane potvrdil a až neskôr začal túto skutočnosť popierať. Do odovzdania domu žalovaní nikdy nespochybňovali začiatok a plynutie výpovednej doby. Neuskutočnili žiadnu výhradu, že ide o odovzdanie predčasné či nedôvodné. Žalovaní nepreukázali, že by žalobcovi dodali diaľkový ovládač Hormann s kovovým krúžkom. Kovový krúžok nie je súčasťou originálneho balenia od výrobcu, netvorí podstatnú súčasť diaľkového ovládača a nemá hodnotu 20,- eur. Žalobca vylučuje, že by takýto krúžok prevzal, a že by mu vznikla povinnosť ho vrátiť. Žalobca počas nájmu nehnuteľnosti bazén nevyužíval, preto bol tento na začiatku nájomného vzťahu vypustený, pričom vypustenie bazénu zabezpečil po dohode s p. E. žalovaný v 1. rade. Zámerom žalobcu bolo odovzdať bazén vyčistený a napustený. Po vyčistení bazénu bolo však odbornými pracovníkmi špecializovanej spoločnosti zistené, že bazénová fólia je poškodená, a to pravdepodobne z dôvodu jej nedostatočného zaťaženia pri vypustení bazénu. Zároveň bolo týmito pracovníkmi konštatované, že aktuálna bazénová fólia je nekvalitná a stará. Preto nie je vylúčené, že škoda vznikla v súvislosti s opotrebovaním. Žalobca ďalej uviedol, že diaľkový ovládač od roliet bazénovej časti bol videný v rukách žalovaného v 1. rade pri predvádzaní nehnuteľnosti potenciálnemu záujemcovi o nájom. Žalobca bazén a jeho príslušenstvo nepoužíval a o jeho prípadnej strate nemal žiadnu vedomosť. Žalobca nepoužíval ani rolety nachádzajúce sa pri bazéne, preto nemohol ich nefunkčnosť zistiť ani spôsobiť. Cena opravy roliet nepredstavuje škodu súvisiacu s neoznámením potreby opravy a žalobca ju považuje za neprimeranú. Ďalej žalobca namietal faktúry predložené žalovanými ako odôvodnenie na zadržiavanie depozitu, považoval ich za nedostatočné resp. nevierohodné. Faktúra za údržbu záhrady za október zahrňovala aj zazimovanie, pričom vzhľadom k tomu, že žalobca plánoval ukončenie nájmu do konca októbra, nebol dôvod, aby takéto zazimovanie financoval a toto si ani neobjednal. Predmet faktúr spoločnosti Plast - Ex je neurčitý, pričom práce mali byť vykonané vo februári 2015 resp. decembri 2014, teda niekoľko mesiacov po skončení zmluvného vzťahu. Žalobca tiež poukázal na to, že zistil, že to nie je prvý krát, čo žalovaní odmietli nájomcom vrátiť depozit, pričom si voči nájomcom uplatňovali fiktívne nároky z údajných vád, prípadne žiadali prefinancovať opravu domu a jeho príslušenstva, ktoré vyplývali z bežného opotrebenia. Z protokolu o zozname vád z predchádzajúcim nájomcom spoločnosťou Dell vyplýva, že niektoré údajné vady sa opakujú. To znamená, že existovali už pred začatím zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Niektoré škody, ktoré žalovaní uvádzajú napr. strata diaľkového ovládača od roliet v bazénovej časti mohli vzniknúť pričinením žalovaného v 1. rade, ktorý sa v rozpore s nájomnou zmluvou svojvoľne pohyboval v dome bez vedomia nájomcu a v jeho neprítomnosti.
4. Ďalej žalobca uviedol, že podľa bodu 6.5 nájomnej zmluvy mal niesť náklady na opravy a bežnú údržbu do výšky 100,- eur. Žalovaní nie sú oprávnení žiadať od neho úhradu nákladov opráv a údržby nad sumu 100,- eur. Žalobca mal iba povinnosti stanovené v bode 6.7 nájomnej zmluvy a týkali sa údržby bazénu, záhrady a zimnej údržby. Plynutím času dochádza k opotrebovaniu stavby aj zariadenia. Tieto následky a určitá poruchovosť opotrebovaných vecí nie je spôsobená nájomcom a ten nemá povinnosť financovať odstraňovanie týchto porúch, či vád. Je povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti zabezpečiť údržbu a renováciu svojho domu, aby ten bol spôsobilý na užívanie nájomcami. Žalovaní predložili viacero dokladov, z ktorých však zväčša nie je zrejmé, že sa týkajú daného domu, a či išlo o opravy vád spôsobených žalobcom. Niektoré sú z obdobia jún 2015, teda 7 mesiacov po skončení nájomného vzťahu. Údržbu a vypustenie bazénu organizoval žalovaný v 1. rade. Žalovaní nepreukázali, že by žalobcu o povinnosti ponechať v bazéne určité množstvo vody kvôli zaťaženiu fóĺie, poučili. Náklady na opravu bazénu vyčíslil svedok I. na sumu cca 500,- eur a uviedol, že za tieto práce v dome nevystavoval žiadne daňové doklady. Doklad zo dňa 19.6.2015, ktorý založili žalovaní do spisu spolu s vyjadrením zo dňa 6.3.2017, podľa ktorého mali zaplatiť p. I. za opravu bazénu 1.550,- eur sa tak javí byť nedôveryhodný a dodatočne vyhotovený. Žalovaní nepreukázali, že by žalobca spôsobil stratu ovládača a poškodenie roliet, ani aká bola ich vada. Dohoda o úprave záhrady bola uzatvorená medzi p. E. a žalovaným v 1. rade ako fyzickými osobami, neuzatváral ju žalobca. Podmienkou vykonania prác zo strany žalovaného v 1. rade bola objednávka p. E.. Nebola preukázaná žiadna objednávka zo strany p. E. v sume 327,66 eur. Žalovaní nemôžu svojvoľne vykonať nejaké práce v záhrade a následne podľa vlastného cenového odhadu žiadať preplatenie týchto prác od žalobcu. Na faktúre B.. G. R. č. 141114/01 k záhradníckym prácam je ako dátum dodania 14.11.2014, teda k realizácii záhradníckych prác došlo po zániku nájomného vzťahu, teda žalobca nemá žiadny dôvod, aby takéto práce refundoval.
5. Konateľ žalobcu uviedol, že výpoveď považoval za doručenú. Pán E. ho o odovzdaní výpovede dcére žalovaných telefonicky informoval. Vyzval ho, aby mu presne popísal, ako odovzdal tú výpoveď. On mu povedal, že prišiel na adresu a dcére žalovaných cez plot podal tú výpoveď. Pán E. mu povedal, že bol pri tom, podľa jeho predpokladu, priateľ dcéry žalovaných. Doručenie výpovede považoval za dostatočné, preto ju teda žalovanému v 1. rade nedoručoval ani v priebehu augusta. Žalovaný v 1. rade ho kontaktoval, že má vážneho záujemcu, išlo o kuvajtskú ambasádu, a že by potreboval vypratať nehnuteľnosť čo najskôr. Požiadal ho o to v termíne do dvoch týždňov, čo bolo nereálne, nakoľko si ešte musel pán E. nájsť v Budapešti byt, kde by sa presťahovali. Na to mu žalovaný v 1. rade povedal, že mu to ponáhľa, a že zaplatí aj nejaké skladné, len aby to mal čo najskôr vypratané. Ale keďže to do dvoch týždňov nebolo možné, tak potom neskôr mu žalovaný v 1. rade povedal, že mu obštrukciami zmarili nájom na ďalších niekoľko rokov.
6. Podaním doručeným súdu dňa 29.7.2015 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 548,54 eur späť z dôvodu úhrady tejto sumy zo strany žalovaných dňa 25.5.2015. Žalovaní s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili. Preto súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p. Žalobca trval na žalobe v časti o zaplatenie 5.451,46 eur s 8,05%-ným úrokom z omeškania zo sumy 6.000,- eur od 11.11.2014 do 25.5.2015 a zo sumy 5.451,46 eur od 26.5.2015 do zaplatenia.
7. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť. Uviedli, že boli na dovolenke od 22. do 29.7.2014 mimo územia SR. Po návrate z dovolenky boli mimo svojho bydliska. O výpovedi nájmu sa prvýkrát dozvedeli až z telefonického rozhovoru s pánom E. dňa 4.8.2014 a následne im bola doručená aj výpoveď zo zmluvy o nájme domu v mesiaci august 2014, bolo to cestou zamestnancov žalobcu, niekedy okolo 10. augusta. Nájom domu teda skončil 30.11.2014. Vykonané odovzdanie a prevzatie nehnuteľnosti dňa 5.11.2014 bolo vykonané s vadami. Nezávisle od seba si žalobca aj žalovaní zisťovali hodnotu, ktorú bude potrebné vynaložiť na opravy vád. Na ich výške sa nedokázali zhodnúť, a preto po dodaní nekompletného diaľkového ovládača Hormann dňa 21.5.2015 pristúpili žalovaní k jednostrannému konečnému vysporiadaniu zábezpeky a dňa 25.5.2015 poslali na účet žalobcu sumu 548,54 eur. Naďalej zadržiavajú sumu 20,- eur, ktorá mu bude vrátená, keď dokompletuje diaľkový ovládač Hormann. Zábezpeku použili v súlade s nájomnou zmluvou na odstránenie vád spôsobených žalobcom.
8. Žalovaní ďalej uviedli, že si vysporiadanie depozitu splnili v súlade s čl. 5.5 nájomnej zmluvy napriek tomu, že žalobcovi v zmysle tohto článku nevznikol nárok ani na čiastočné vrátenie depozitu, nakoľko do dnešného dňa nesplnil podmienku, že všetky nároky z nájomnej zmluvy budú vysporiadané. Došlo síce k odovzdaniu predmetu nájmu, ale s vadami, teda k čiastočnému odovzdaniu v dňoch 05.11.2014 a následne dňa 21.05.2015. Diaľkový ovládač Hormann nebol odovzdaný dňa 05.11.2014 ale až dňa 21.05.2015 a aj to nekompletný. Suma 20,- eur nie je iba cena krúžku, ale aj cena za stratu času potrebného na dopravu potrebnú na jeho obstaranie. Bazén bol súčasťou prenajímanej nehnuteľnosti, ktorú žalobca prevzal a počas nájmu za ňu plne zodpovedal. Bazén bol plne funkčný, ale pre absolútne neplnenie povinností zo strany žalobcu - starostlivosti o bazén (výmena a čistenie filtrov a starostlivosti o vodu) dochádzalo z tohto dôvodu k opakovaným poruchám, ktoré boli na náklady nájomníka opravované a ktoré dobrovoľne zaplatil. Po čase požiadal o súhlas na vypustenie vody z bazénu, s čím žalovaní súhlasili, ale za predpokladu odovzdania funkčného bazénu na konci nájmu. Na vypustenie bazénu si pán E. objednal pána I., ktorý ho poučil aj o minimálnom množstve vody v bazéne pre zabezpečenie fólie. Sám žalobca uvádza, že bazén čistila upratovacia služba a tento nebol odovzdaný v stave (napustený, plne funkčný), v akom ho prevzal na začiatku nájmu. S fóliou bolo pri čistení neodborne manipulované neodbornými osobami a bola poškodená na viacerých miestach. Z uvedených dôvodov žalobca zodpovedá za náklady, ktoré sú spojené s uvedením bazénu do pôvodného stavu. Diaľkový ovládač roliet a rolety v bazénovej časti boli odovzdané plne funkčné a ani raz počas nájmu nebola reklamovaná ich vada. Pri konci nájmu sa po dome pohybovalo veľa ľudí bez dozoru žalobcu - upratovacia a špedičná služba, a okrem uvedeného ovládača sa nenašiel ani kruhový sklenený tanier z mikrovlnky a boli poškodené skriňové dvere, ktoré vady žalobca odstránil na svoje náklady, čo si vyčíslil na 138,80 eur a v liste zo dňa 27.01.2015 to požadoval od žalovaných. Za údržbu záhrady zodpovedal podľa nájomnej zmluvy žalobca a žalovaní ju zabezpečili obvyklým spôsobom ako počas doby trvania nájmu. Fungovalo to tak, že žalovaný v 1. rade buď osobne zabezpečoval údržbu, alebo dodávateľským spôsobom a náklady sa potom vyfakturovali pánovi E. a on to zaplatil. To, že žalobca dal výpoveď z nájmu, ešte neznamená, že si nemusí plniť svoje povinnosti do konca nájmu. Zazimovanie sa robí podľa klimatických a vegetačných podmienok, čo je v mesiaci október bežná prax. Pokiaľ ide o
faktúry od firmy Plast-Ex, prvá faktúra na sumu 178,20 eur je dodanie a naprogramovania diaľkového ovládača roliet v bazénovej časti. Druhá faktúra na sumu 375,60 eur je suma za dodávku a opravu pohonu motora rolety. Jeho porucha sa mohla zistiť až po dodaní ovládača a uvedení roliet do funkčného stavu. Pokiaľ ide o pohyb žalovaného v 1. rade v dome, bolo to v deň, keď tam bol kosiť a všimol si pohyb skupiny mladých mužov v okolí domu, resp. z vonkajšej časti oplotenia domu, pričom si všimol, že dom je otvorený a nikto tam nebol, preto si len plnil povinnosť vyplývajúcu z Občianskeho zákonníka, predchádzať škodám. Bolo to v čase, keď pán E. bol už v Maďarsku a o pohybe pani E. už nemal vedomosť. Náklady na energie po skončení nájmu boli potrebné na znovu sprevádzkovanie bazénu a jeho uvedenie do pôvodného plne funkčného stavu, vrátane naplnenia vodou a jej zohriatie, aby sa dalo manipulovať s fóliou. O takomto postupe hovorí technologický predpis manipulácie a montáže a aplikačná teplota, pri ktorej je možné s touto fóliou narábať. Po skončení tohto nájmu dali nehnuteľnosť do prenajímateľného stavu a od 1.6. alebo 1.7.2015 ju znova prenajali. Pokiaľ ide o práce v záhrade, na začiatku nájmu sa o tom s pánom E. rozprávali, nakoľko bol upozornený, že tie práce nevykonáva, hoci to má v nájomnej zmluve a on povedal, aby to zabezpečili oni a on to zaplatí. Obvyklé bolo, že tam chodil buď žalovaný v 1. rade alebo dodávateľ bez žiadosti alebo objednávky na konkrétny termín. Realizovalo sa to v pravidelných intervaloch cca raz za dva týždne počas sezóny.
9. Ďalej žalovaní uviedli, že žalobca nepredložil hodnoverný dôkaz o čase a spôsobe doručenia výpovede žalovaným, preto výpoveď im bola právoplatne doručená až neskôr a nájom trval až do začiatku ďalšieho nájmu do 30.6.2015. Žalobca prevzal bazén v napustenom a funkčnom stave, následne si neplnil svoje povinnosti a spôsobené vady v plnej miere uhrádzal. Následne požiadal o odpustenie bazénu, v čom mu žalovaní vyhoveli, tým sa ale nezbavil zodpovednosti za bazén počas trvania nájmu. Žalobca počas trvania nájmu neoznámil žalovaným potrebu opráv na bazéne, preto zodpovedá za všetky opravy vád, ktoré boli zistené pri odovzdaní bez ohľadu na to, či ich spôsobil sám alebo firma, ktorú si objednal. Bazén bol na začiatku nájmu plne funkčný a k jeho poškodeniu prišlo neodbornou činnosťou žalobcu. Roleta aj diaľkový ovládač boli odovzdané vo funkčnom stave, v priebehu nájmu nebola oznámená žiadna ich vada a nájomca zodpovedá za ich obnovu a uvedenie do pôvodného stavu. Zariadenie Menerga bolo žalobcovi odovzdané vo funkčnom stave vrátane návodu na použite vo viacerých jazykoch. Žalobca mal vedomosť, že je potrebné urobiť raz za rok údržbu autorizovanou firmou, čo žalobca počas nájmu nezabezpečil a nevyzval na to ani žalovaných. Nie je nič čudné na tom, ak sa niektoré veci (vady) opakujú, keďže ide o rovnakú nehnuteľnosť.
10. Ďalej žalovaní uviedli, že celková suma pohľadávky, ktorú majú voči žalobcovi je 34.244,30 eur, ktorá pozostáva z nájomného za november XXXX v sume X.XXX,- eur, nájomného za december 2014 až jún 2015 v sume 21.000,- eur, 50% z ceny novej bazénovej fólie v sume 2.670,90 eur, nákladov na opravu bazénu v sume 1.550,- eur, nákladov na nový diaľkový ovládač v sume 178,20 eur, nákladov na opravu pohonu rolety v bazéne v sume 375,60 eur, nákladov na záhradnícke práca za september a október 2014 v sume 327,66 eur, nákladov na servis MENERGY v sume 111,50 eur, nákladov na dodávku poškodenej perličky v sume 850,- eur, nákladov na dodávku poškodeného tesnenia fólie bazénu v sume 82,80 eur, nákladov na 80 m3 vody pre opravu a sprevádzkovanie bazénu v sume 178,32 eur, nákladov na elektrinu pre opravu a sprevádzkovanie bazénu v sume 118,46 eur, nákladov na plyn pre opravu a sprevádzkovanie bazénu v sume 697,16 eur, nákladov na skompletizovanie diaľkového ovládača na garáž v sume 20,- eur, nákladov na údržbu záhrady v mesiacoch marec až jún 2015 v sume 400,- eur a predčasne uhradenej sumy v rámci konečného vyúčtovania v sume 548,54 eur. Túto sumu si žalovaní v konaní uplatnili iba na započítane, a to len do výšky uplatnenej pohľadávky zo strany žalobcu.
11. Žalovaní sa na pojednávanie dňa 12.3.2018 nedostavili, hoci boli riadne predvolaní. Žalovaný v 1. rade, ktorý zároveň v konaní zastupuje žalovanú v 2. rade, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu PN. Súd však túto žiadosť o odročenie pojednávanie neakceptoval s poukazom na ust. § 183 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Už predchádzajúce pojednávanie nariadené na termín 29.1.2018 bolo totiž odročené z dôvodu PN žalovaného v 1. rade, teda z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Žalovaní boli pritom o znení ustanovenia § 183 C.s.p. poučení v predvolaní na pojednávanie dňa 12.3.2018. Súd teda vyhodnotil, že žalovaným v 1. rade uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý. Súd pritom nemohol pre krátkosť času upovedomiť o tom žalovaného v 1. rade, vzhľadom k tomu, že žiadosť o odročenie pojednávania doručil súdu v nedeľu 11.3.2018 a pojednávanie bolo nariadené na pondelok 12.3.2018 o 8.20 hod. Vzhľadom na uvedené, súd prejednal vec na pojednávaní
dňa 12.3.2018 v neprítomnosti žalovaných, vyhlásil dokazovanie za skončené, pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku na termín 11.4.2018 a upovedomil o tom žalovaných.
12. V podaní doručenom súdu dňa 9.4.2018 žalovaní namietali zaujatosť konajúcej sudkyne. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa § 53 ods. 3 C.s.p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Z obsahu námietky zaujatosti predloženej súdu dňa 9.4.2018 je zrejmé, že námietka zaujatosti sa týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudkyne. Neuvádzajú sa v nej žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že zaujatosť je namietaná pre pomer sudkyne k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. Preto súd na námietku zaujatosti neprihliadol a ani vec nepredložil nadriadenému súdu.
13. Pokiaľ si žalovaní v podaní doručenom súdu dňa 9.4.2018 nárokovali záverečnú reč, k tomu súd uvádza, že žalovaní mali možnosť predniesť záverečnú reč na pojednávaní dňa 12.3.2018 (tak ako to urobil žalobca), na ktoré sa bez dôležitého dôvodu nedostavili (ako už bolo zdôvodnené vyššie). Je však tiež potrebné uviesť, že žalovaní už dňa 8.3.2017 doručili súdu zhrňujúce vyjadrenie, pričom následne sa už v konaní nevykonávalo žiadne dokazovanie vo veci samej (neboli vypočúvaní žiadni svedkovia, neboli predkladané žiadne listinné dôkazy).
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, žalovaného v 1. rade a svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav veci:
15. Podľa odovzdávacieho protokolu medzi žalovanými ako prenajímateľmi a spoločnosťou Dell s.r.o. ako nájomcom (nájom domu na L. XX H. R. trval od 15.11.2007 do 31.12.2010) v bazéne nefungovala perlička.
16. Podľa výpisu z LV č. XXX sú žalovaní v 1. a 2. rade bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
- rodinný dom súp. č. XXXX na D.. Č.. XXXX/X, I. E.. Č.. XXXX na D.. Č.. XXXX/X, D.. Č.. XXXX/X - O. D. O. H. XXX G., D.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2, všetko v kat. úz. L. H..
17. Dňa 29.11.2011 uzatvorili žalovaní ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca zmluvu o nájme domu, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností uvedených v predchádzajúcom odseku na účely zabezpečenia bytových potrieb konateľa nájomcu a jeho rodinných príslušníkov. Doba nájmu bola dohodnutá od 15.12.2011 do 31.8.2014. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 3.000,- eur mesačne.
18. Podľa čl. 4, bod 4.3 zmluvy pred uplynutím doby nájmu je možné nájom ukončiť písomnou dohodu alebo písomnou výpoveďou zo strany prenajímateľa alebo nájomcu, a to z akéhokoľvek dôvodu. Výpovedná doba je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.
19. Podľa čl. 4 bod 4.5 zmluvy najneskôr ku dňu zániku nájmu nájomca odovzdá prenajímateľovi predmet nájmu v čistom stave zodpovedajúcom dohodnutému užívaniu. Ak prenajímateľ neposkytne pri preberaní predmetu nájmu súčinnosť alebo ho odmietne prevziať, nemá to vplyv na zánik nájmu a nájomca nezodpovedá za škody, ktoré tým môžu vzniknúť. O odovzdaní/prevzatí predmetu nájmu bude spísaný protokol, ktorý bude obsahovať stav preberanej nehnuteľnosti. Nájomca zabezpečí vypratanie predmetu nájmu na svoje náklady. Ak nájomca neodovzdá predmet nájmu prenajímateľovi, zodpovedá za všetky škody spôsobené na predmete nájmu.
20. Podľa čl. 4 bod 4.6 zmluvy prenajímateľ svoje finančné pohľadávky, vrátane prípadného nároku na náhradu škody, voči nájomcovi vyčísli v alikvotnej výške ku dňu zániku nájmu, pričom prípadné nedoplatky mu písomne oznámi najneskôr do 5 dní od zániku nájmu. Ak nájomca do 5 dní od doručenia oznámenia neoznámi svoj nesúhlas, vzniká prenajímateľovi právo započítať nedoplatky na depozit a zvyšnú sumu je povinný bezodkladne najneskôr do 5 dní vrátiť nájomcovi. Tým nie sú dotknuté práva
nájomcu na obranu proti vyúčtovaniu a na vrátenie depozitu alebo jeho časti. V prípade vzniku preplatku je prenajímateľ povinný v lehote 5 dní od zániku nájmu tento nájomcovi vrátiť. V prípade vzniku škody vyššej ako je depozit je nájomca povinný doplatiť rozdiel v lehote 5 dní.
21. Podľa čl. 5 bod 5.5 zmluvy spolu s prvou platbou nájomného sa nájomca zaväzuje uhradiť na účet prenajímateľa návratnú depozitnú platbu vo výške dvoch mesačných platieb, t.j. 6.000,- eur. Táto depozitná platba je určená ako zábezpeka a slúži výhradne na zabezpečenie splatných nárokov prenajímateľa podľa zmluvy. Prenajímateľ sa zaväzuje vrátiť nájomcovi depozitnú platbu v celej výške do 5 dní od prevzatia predmetu nájmu za podmienky, že všetky záväzky nájomcu zo zmluvy budú vyrovnané. V prípade ak prenajímateľ predmet nájmu neprevezme, je depozit splatný v plnej výške do 5 dní odo dňa zániku nájmu. Nájomca nie je povinný vyzývať prenajímateľa na vrátenie depozitnej platby alebo jej časti.
22. Podľa čl. 6 bod 6.3 zmluvy nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu tých opráv v predmete nájmu, ktoré má zabezpečiť a znášať prenajímateľ a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.
23. Podľa čl. 6 bod 6.5 zmluvy nájomca nesie náklady na drobné opravy a bežnú údržbu do výšky 100,- eur za jednu opravu. Za drobné opravy sa považujú drobné opravy tak, ako ich definuje príloha č. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z.
24. Podľa čl. 6 bod 6.6 zmluvy nájomca je povinný odstrániť na vlastné náklady alebo uhradiť prenajímateľovi v bežných cenách závady a poškodenia, ktoré spôsobil na predmete nájmu nájomca ako i iné osoby zdržujúce sa v dome s jeho súhlasom.
25. Podľa čl. 6 bod 6.7 zmluvy nájomca sa zaväzuje na vlastné náklady zabezpečovať starostlivosť o bazén (chémia vody, údržba filtrov vody a vzduchu) a udržiavať záhradu (kosenie a polievanie) a tiež zimnú údržbu (odhádzanie snehu a údržba prístupov k domu).
26. Podľa čl. 7 bod 7.1 zmluvy ak sa v zmluve vyžaduje doručenie písomnosti druhej zmluvnej strane, doručuje sa prednostne osobne, a to v dome, v sídle, na pracovisku alebo kdekoľvek bude adresát zastihnutý. Adresát prevzatie písomnosti na požiadanie potvrdí.
27. Podľa čl. 7 bod 7.1 zmluvy ak sa nepodarí doručiť písomnosť spôsobom podľa ods. 7.1, doručuje sa písomnosť doporučenou zásielkou adresovanou do bydliska alebo sídla adresáta, ktoré je druhej strane známe. Ak sa nepodarí písomnosť doručiť podľa predošlej vety, považuje sa za doručenú dňom, keď bola uložená na pošte, i deď sa adresát o uložení nedozvedel.
28. Dňa 29.11.2011 zaplatil žalobca v súlade s čl. 5 bod 5.5 zmluvy na účet žalovaného v 1. rade depozitnú platbu v sume 6.000,- eur.
29. Dňa 23.6.2014 uzatvorili strany sporu dodatok č. 1 k zmluve o nájme domu, ktorou predĺžili dobu nájmu do 31.8.2016.
30. Podľa návodu na obsluhu Menergy sa musí ročne vykonávať servis autorizovanou odbornou firmou.
31. Listom zo dňa 23.7.2014 žalobca vypovedal zmluvu o nájme domu zo dňa 29.11.2011.
32. Faktúrou zo dňa 5.9.2014 fakturovala spoločnosť MENERGA s.r.o. žalovanému v 1. rade za operatívny servis a náhradné diely sumu 2.135,16 eur. Dňa 24.9.2014 bola na účet spoločnosti MENERGA s.r.o. odoslaná suma 2.135,16 eur. Faktúrou zo dňa 3.10.2014 fakturovala spoločnosť MENERGA s.r.o. žalovanému v 1. rade za operatívny servis a náhradné diely sumu 111,50 eur.
33. Podľa Stanoviska spoločnosti PLUSIM s.r.o táto vykonávala vyprázdňovanie a čistenie bazénu v dome na L. XX H. R. v dňoch 24. - 26.10.2014, pričom žiadne poškodenie bazénu nespôsobili. Úkon vyprázdňovania a čistenia bazénu telefonicky konzultovali so spoločnosťou zameranou na servis bazénov.
34. Dňa 31.10.2014 vypovedal žalobca Zmluvu o združenej dodávke elektriny na odberné miesto L. XX, R. z dôvodu ukončenia prenájmu.
35. Z e-mailovej komunikácie medzi K. T. a žalovaným v 1. rade vyplýva, že žalovaný v 1. rade žiadal presunutie termínu odovzdania nehnuteľnosti na 5.11. z dôvodu že dňa 31.10.2014 bol mimo Bratislavu a potrebuje sa pripraviť na pojednávanie dňa 4.11.
36. Faktúrou č. 141114/01 zo dňa 14.11.2014 fakturoval B.. G. R. žalovanému v 1. rade za jesennú údržbu záhrady sumu 327,66 eur. Podľa faktúry dátum dodania služby bol 14.11.2014.
37. Listom zo dňa 27.11.2014 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie depozitu vo výške 6.000,- eur.
38. Dňa 3.12.2014 zaslala spoločnosť Bazény SLOVENSKO s.r.o. e-mailom žalovanému v 1. rade cenovú ponuku na výmenu poškodenej fólie v bazéne na sumu 5.341,80 eur resp. 4.832,16 eur.
39. Podľa cenovej ponuky spoločnosti DIAMAT s.r.o. zo dňa 4.12.2014 cena krúžku na diaľkový ovládač je 1,44 eur s DPH.
40. Faktúrou č. 201411536 zo dňa 10.12.2014 fakturovala spoločnosť PLAST - EX s.r.o. žalovanému v 1. rade cenu za pozáručnú opravu v sume 178,20 eur. Dňa 27.12.2014 bola na účet tejto spoločnosti odoslaná suma 178,20 eur.
41. Faktúrou č. 201510139 zo dňa 27.2.2015 fakturovala spoločnosť PLAST - EX s.r.o. žalovanému v 1. rade cenu za pozáručnú opravu v sume 375,60 eur. Podľa reklamačného protokolu zo dňa 20.2.2015 jednalo sa o cenu motora - 250,- eur, 2 hodiny práce - 48,- eur a dodávka - 15,- eur, teda spolu 313,- eur a 62,60 eur DPH. Dňa 19.5.2015 bola na účet tejto spoločnosti odoslaná suma 375,60 eur.
42. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 21.5.2015 odovzdal žalobca žalovanému v 1. rade diaľkový ovládač od garážových dverí Hormann HSM4 bez krúžku na kľúče.
43. Listom zo dňa 22.5.2015 zaslali žalovaní žalobcovi konečné vyúčtovanie zadržiavaného depozitu vo výške 6.000,- eur, z ktorého odpočítali: 3.000,- eur ako nájomné za november 2014, 1.550,- eur na opravu bazénu a jeho uvedenie do pôvodného stavu, 178,20 eur za dodanie a naprogramovanie neodovzdaného diaľkového ovládača od roliet v bazénovej časti, 375,60 eur za opravu pohonu rolety v bazénovej časti, 327,66 eur za jesennú údržbu záhrady za mesiace september a október 2014, teda spolu sumu 5.431,46 eur. V liste ďalej žalovaní uviedli, že rozdiel vo výške 548,54 eur poukazujú na účet, a to 548,54 eur dňa 25.5.2015 a 20,- eur po skompletovaní diaľkového ovládača na garážové brány.
44. Dňa 25.5.2015 odoslali žalovaní žalobcovi na účet sumu 548,54 eur.
45. Faktúrou č. 2015-026 zo dňa 18.6.2015 fakturovala spoločnosť BALNEA REGIA PSW s.r.o. žalovanému v 1. rade za dodávku flexible liner beadlock white sumu 82,80 eur. Dňa 18.6.2015 bola na účet tejto spoločnosti odoslaná suma 82,80 eur.
46. Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 19.6.2015 vystaveného žalovaným v 1. rade tento mal vyplatiť G. I. za opravu bazénu sumu 1.550,- eur.
47. Faktúrou č. FZ 2015-001 zo dňa 23.6.2015 fakturovala spoločnosť SUZANNE s.r.o. žalovanému v 1. rade za dodávku perličky do filtračných schodov sumu 850,- eur. Dňa 23.6.2015 bola na účet tejto spoločnosti odoslaná suma 850,- eur.
48. Podľa vyúčtovacej faktúry za elektrinu spoločnosti ZSE Energia, a.s. bola cena za dodávku a distribúciu elektriny na L. XX, R. za obdobie 11.4.2015 - 5.7.2015 197,64 eur.
49. Podľa vyúčtovacej faktúry Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a.s. bol na L. XX, R. za fakturované obdobie od 2.11.2014 do 22.7.2015 nedoplatok v sume 285,31 eur.
50. Podľa vyúčtovacej faktúry SPP a.s. bola cena za dodaný plyn za fakturačné obdobie od 19.11.2014 do 18.11.2015 v sume 1.094,56 eur.
51. Svedkyňa M. M., dcéra žalovaných, uviedla, že pozná pána E., ale nikdy sa s ním nezoznamovala, ani nevie ako vyzerá. Bol nájomcom v otcovom dome. 27. júla 2014 pravdepodobne bola doma na R. X. Rodičia boli vtedy na dovolenke. Prišiel nejaký človek, ktorého predtým nikdy nevidela a snažil sa niečo prehadzovať cez plot. Ten pán hovoril lámanou angličtinou, takže mu nerozumela, nikdy predtým ho nevidela, takže mu povedala, že mu nevie pomôcť a nech ide preč, lebo bol na cudzom pozemku. Neodovzdal jej žiadnu listinu. Nerozumela mu dobre, čo vlastne chce, takže ich konverzácia bola veľmi krátka. Ich komunikácia trvala do minúty. Nevšimla si, že by niečo zanechal na plote alebo na ich pozemku. Ona nehovorila rodičom, že ich niekto hľadal, lebo 1.8. odchádzala na dovolenku a ona si ani nespojila, že by to bol pán E., preto ani nepovažovala za potrebné o tom otca informovať.
52. Svedok V. E. uviedol, že býval v dome, ktorý patrí žalovaným. Bol konateľom spoločnosti žalobcu od septembra 2011 do septembra alebo októbra 2014. V súčasnosti už nie je zamestnaný, ani nie je štatutárnym zástupcom žalobcu. Nájomný vzťah začal v decembri 2011. Býval tam, pretože pre žalobcu pracoval na Slovensku. V júli 2014 bol preložený do Maďarska a vypovedal nájomnú zmluvu. 27. júla 2014, v nedeľu, išiel na adresu, kde býva žalovaný v 1. rade, R. XA a nenašiel tam žiadnu poštovú schránku, ani príjazd na pozemok a ani zvonček. Za pozemkom č. X videl ďalší pozemok a vedľa pozemku č. X bol nezastavaný pozemok. Išiel popri tomto nezastavanom pozemku k pozemku XA. Videl tam zaparkované osobné vozidlo a mladého muža, ktorý nakladal do tohto auta veci. Spýtal sa ho, či je syn žalovaného v 1. rade. On povedal, že nie, ale že jeho dcéra je doma a že ju zavolá. Potom išiel do domu a zavolal dcéru žalovaného v 1. rade. Ona prišla k plotu, on sa predstavil a povedal jej, že má list pre žalovaného v 1. rade. Spýtal sa jej, či by ho mohla odovzdať žalovanému v 1. rade a či mu môže podpísať kópiu. Povedala, že nechce nič podpisovať, ale kópiu rada odovzdá otcovi. Prevzala kópiu výpovede a rozlúčili sa. Trvalo to asi dve až tri minúty. Bol to priateľský rozhovor. Rozprávali sa po anglicky. On hovorí veľmi dobre po anglicky, študoval právo v Anglicku. Následne už výpoveď nedoručoval. Na začiatku augusta telefonoval so žalovaným v 1. rade. Spýtal sa ho, či vie o čo ide. Žalovaný v 1. rade mu povedal, že isto ide o jeho odchod. V priebehu augusta ho žalovaný v 1. rade kontaktoval veľmi často a povedal mu, že má potenciálneho nájomníka, aby čo najrýchlejšie, aj možno pred ukončením zmluvy sa vysťahoval. Aj mailom mu oznámil a požiadal ho, aby sa do polovice septembra odsťahoval a bol ochotný prevziať náklady za uskladnenie jeho vecí. Svedok mu povedal, že sa nemôžu s takou veľkou domácnosťou tak rýchlo vysťahovať. Potom sa komunikácia prerušila, pretože ten avizovaný nájomník si to zrejme rozmyslel. Potom urobili renováciu a začiatkom októbra sa vysťahovali. 29. septembra žili medzi Budapešťou a Bratislavou a v tento deň sa vrátila manželka do domu a našla tam žalovaného v 1. rade so spacákom a bol napojený na ich internet a zdalo sa, že chce stráviť večer v dome. Manželka bola nahnevaná a poprosila ho, aby odišiel. Čo on aj urobil. Po polnoci 30. septembra, mu svedok poslal mail, že má rešpektovať nájomný vzťah, a že nesmie používať dom bez ich súhlasu. Napriek tomu počas ich sťahovania v prvej polovici októbra bol občas v ich dome. Ďalej svedok uviedol, že na začiatku bol rád, že má dom bazén, ale rýchlo si všimol, že bazén v dome nie je veľmi praktický. Je veľmi malý a vykurovacie náklady sú enormné a často sa tam niečo pokazilo. On bol maximálne tri krát v bazéne, a ani členovia jeho rodiny tam neboli častejšie. Preto sa obrátil na žalovaného v 1. rade, bolo to v roku 2013. Povedal mu, že by rád vypustil vodu z bazénu, lebo ho už nebude používať a tým chcel aj znížiť náklady za kúrenie. Žalovaný v 1. rade mu povedal, že to celé zorganizuje, a že mu pošle niekoho, kto by to mohol urobiť. Svedok nemal žiadne skúsenosti s tým, ako sa to má robiť. Nebol doma, keď bola voda vypustená, ale keď sa vrátil domov videl, že je bazén vypustený. Predtým ani potom nebol nikým inštruovaný, čo má robiť. Odvtedy ten bazén nepoužíval. Svedok nevedel uviesť, či bol pri vypúšťaní bazénu prítomný žalovaný v 1. rade. Všetky práce v dome, keď niečo nefungovalo, vždy sa obracal na žalovaného v 1. rade a potom mu za to aj zaplatil. On sám neorganizoval žiadne opravy. Pána I. nepozná, ani ho sám nekontaktoval. Svedok ďalej uviedol, že nezažil žiadne rutinné kontroly ani opravy bazénu alebo technologického vybavenia domu. On vie iba o chybách, keď niečo bolo pokazené, tak žalovaný v 1. rade poslal vždy technika. Menergu nikdy nevidel. Nachádza sa v priestoroch, ktoré nepatria priamo k domu. V druhej polovici 2013 mu žalovaný povedal, že na Menerge vypadla jedna elektrická platňa, resp. elektrické riadenie a že v prípade tejto poistnej udalosti sa obráti na svoju poisťovňu Allianz. Viacej už o tom nepočul počas nájomného vzťahu. A takisto nevie dôvody, prečo došlo k tej poruche. Žalovaný v 1. rade sám zistil túto poruchu a preto si svedok myslel, že sa toto zariadenie nachádzalo v priestoroch mimo domu, ku ktorým mal prístup žalovaný v 1. rade. Prístup k tým priestorom, kde sa nachádza Menerga, sa nachádza v záhrade. Rolety
boli len pre bazénový priestor a preto ich prakticky nikdy nepoužívali. Na rozdiel od ostatných iných roliet, tieto mali prenosné diaľkové ovládanie. Po jeho vysťahovaní, bol po nejakom čase upozornený spoločnosťou žalobcu, že toto diaľkové ovládanie sa nenašlo. Opýtal sa manželky, či vie kde by mohlo byť. Manželka mu povedala, že pri sťahovaní mal žalovaný v 1. rade toto diaľkové ovládanie v rukách a aj ním obsluhoval tieto rolety, a že on najlepšie vie, kde je to diaľkové ovládanie. Počas jeho pobytu v dome, nezaznamenal žiadne poškodenie, či už funkcionality alebo vonkajšku týchto roliet v priestore bazénu. Dom prevzal v decembri 2011 a čo sa týka záhradnícky prác, o tom nebola v zmluve žiadna zmienka. Keď skončila zima, v apríli 2012, ho kontaktoval žalovaný v 1. rade emailom, že by mal preňho ponuku na vykonávanie záhradníckych prác. On mu odpovedal, že je to príliš drahé a on mu potom ponúkol za 50,- eur pokosiť trávnik. Dohodli sa, že to bude tak raz za dva alebo tri týždne, podľa toho, ako bude rásť tráva. Žalovaný v 1. rade mu potom vždy napísal e-mail po nemecky so súkromným oslovením, bez faktúry a napísal mu, že pokosil a on mu poukázal 50,- eur za pokosenie bankovým prevodom. Viac ako kosenie nedohodli, ale možno raz alebo dva krát do roka ho požiadal, aby zaplatil ešte drobné práce. Raz tam bol záhradník a raz ostrihal stromy žalovaný v 1. rade. On v súvislosti s dobrým nájomným vzťahom tieto práce prevzal, pretože chcel mať peknú záhradu a zaplatil za ne, aj keď to nebolo nikdy dohodnuté. Toto videl ako jeho súkromnú dohodu medzi ním a žalovaným v 1. rade. Tie záhradnícke práce platil vždy zo svojho súkromného účtu. U žalovaného v 1. rade si neobjednal jesennú údržbu záhrady ani jej zazimovanie na jeseň roku 2014. Pokiaľ ide o tieto práce, žalovaný v 1. rade ho ani nekontaktoval, ani mu nedal žiaden súhlas na to, ani nevie potvrdiť, či tieto práce boli vykonané. Ďalej svedok uviedol, že na začiatku nájmu prevzal viaceré ovládače od garážových dverí Horamnn, neboli tam žiadne krúžky, ani žiadna dierka, cez ktorú by sa dali tieto krúžky previesť. Kým bol bazén ešte napustený, boli tam určité poruchy, raz alebo dvakrát čerpadlo a raz to bolo s výmenníkom tepla a žalovaný v 1. rade raz kontroloval kvalitu vody. Väčšina súm zo opravy bola nad 100,- eur a on to zaplatil žalovanému v 1. rade. Po vypustení bazénu tam žiadne poruchy neboli a neboli tam vykonávané ani žiadne práce. Keďže prakticky bazén nepoužívali, možno raz alebo dvakrát hýbali s roletami v bazénovej časti domu a tieto fungovali.
53. Svedkyňa K. T. uviedla, že je zamestnaná u žalobcu asi sedem rokov ako technik operation manager. So žalovanými prvý krát prišla do styku v súvislosti s nájmom nehnuteľnosti. Pri preberaní domu bola prítomná aj s pánom E., vtedy sa prvý krát stretla so žalovaným v 1. rade. Bolo to v decembri roku 2011. Žalovaný v 1. rade im poukazoval dom, previedol ich cez miestnosti a prešli si položky, ktoré boli v dodatku zmluvy ako zariadenie domu. Detailne neskúšali všetky spotrebiče. Potom, keď už v dome býval pán E. aj s rodinou, ona už do domu nechodila. Na začiatku nájmu do domu nechodila, ale ešte so žalovaným v 1. rade komunikovala, riešili dodanie elektrorevízií k elektrospotrebičom a iným elektrickým zariadeniam v dome, kvôli bezpečnosti. Žalovaný v 1. rade žiadal od nich zaplatenie tých elektrorevízií, v rámci e-mailovej komunikácie, na čo mu odpovedala, že on je vlastník a je to jeho povinnosť zabezpečiť to. Potom išla cez ňu ešte nejaká e-mailová komunikácia medzi asistentkou pána E. a žalovaným v 1. rade ohľadom nejakých opráv. Potom so žalovaným v 1. rade prišla do kontaktu až v súvislosti s vrátením predmetu nájmu. Priebeh ukončenia nájmu bol taký, že pán E. sa vysťahoval z domu. Potom, keď sa vysťahovali s celou rodinou, ona zabezpečila firmu Plus IM. Táto firma zabezpečovala upratovanie priestoru, maľovanie, vysprávky. Oni aj sťahovali rodinu pána E.. Po tom prešli so žalovaným v 1. rade dom, či je všetko v poriadku. Žalovaný v 1. rade požadoval niektoré veci, s ktorými nebola celkom stotožnená, napr. požadoval vymaľovanie stropu v garáži, kde bola pleseň, na čo mu ona povedala, že toto nebolo zapríčinené nájomcom, ale tým, že tam zatekalo. Ďalšie položky, ktoré riešili, bol napr. chýbajúci tanier v mikrovlnnej rúre, nefungujúce rádio na Whirpool-ke, chýbajúce ovládače, konkrétne ovládač od garážových brán, ovládač od roliet, potom riešili odpadnutú lištu na rolldore. Mali dať bazén do pôvodného stavu. K bazénu zavolala bazénovú firmu. Bol tam technik z tejto firmy, ktorý mal spraviť cenovú ponuku na vypustenie bazénu, vyčistenie a znovunapustenie bazénu. Tento technik jej dal informáciu, že ten bazén bol zle zaťažený, že tam bolo málo vody, preto sa fólia toho bazénu zmrštila, bola aj popraskaná, a preto nevedeli dať cenovú ponuku, lebo by sa musela dať celá tá fólia vymeniť. Vyjadril sa, že tá fólia už má nejaký svoj vek a je to aj opotrebenie toho materiálu. Potom dala vyčistiť bazén firme Plus IM s tým, že ho znova nenapustili, aby neprišlo k nejakým škodám. Pri odovzdávaní domu so žalovaným v 1. rade spísali tie položky, ktoré boli sporné, na ktorých sa nedohodli s tým, že to doriešia. K odovzdávaniu domu nedošlo v posledný deň nájmu, ale na žiadosť žalovaného v 1. rade to posunuli asi na 4. deň nasledujúceho mesiaca. Odpisy meračov vody, elektriny a plynu urobila k poslednému dňu nájmu, urobila aj fotky a tieto poslala žalovanému v 1. rade. Kúpili nový tanier do mikrovlnky a ten odovzdala žalovanému v 1. rade. Tiež firma Plus IM dala do poriadku tú lištu na rolldore. Tiež kúpila ovládač na tú garážovú bránu. Kúpila jeden ovládač a jeden krúžok, ako to
požadoval žalovaný v 1. rade. A tie ostatné veci ostali nedoriešené. Neskôr sa dostali k zoznamu vecí, ktorý žalovaný v 1. rade požadoval od predchádzajúceho nájomcu a boli prekvapení, že to boli tie isté veci, ktoré požadoval od nich, napr. ten tanier z mikrovlnky, tiež tá vypadnutá lišta z toho rolldoru. Potom ešte boli nejaké telefonáty so žalovaným v 1. rade ohľadom tých vecí, ktoré nedoriešili, on jej poskytol kontakt na nejakého technika, ktorý opravuje Whirpoolky. To už potom nedali opraviť, nakoľko mali už ten zoznam od predchádzajúceho nájomcu tých vecí a nefungujúce rádio na Whirpoolke bola tiež jedna z tých vecí z toho zoznamu od predchádzajúceho nájomcu. Ďalej svedkyňa uviedla, že nebol žiaden spor medzi nimi a žalovaným v 1. rade ohľadom doby skončenia nájmu. Ona žalovanému v 1. rade výpoveď z nájmu nedoručovala. Pri odovzdaní domu na jeseň roku 2014 žalovanému v 1. rade prechádzali celý dom. Skúšal všetky vypínače, čo sa týka svietidiel. Skúšal aj či funguje rádio na Whirpoolke, skúšal aj funkčnosť roliet a či sú všetky ovládače. Žalovaný v 1. rade všetko detailne kontroloval, išiel aj k Menerge, aj tú kontroloval. Pri preberaní domu, pri začiatku nájmu im to nebolo tak podrobne predvedené, ako to kontroloval pri ukončení nájmu. Neskúšali, či fungujú rolety v bazénovej časti domu, ani funkčnosť Menergy. Žalovaný v 1. rade jej povedal, že podozrieva firmu Plus IM, že táto poškodila bazén pri tom čistení a spomenul, že pri tom vypustení bazénu sa s tým nejako neodborne manipulovalo. Celkové náklady, ktoré žalobca vynaložil na renováciu a opravy niektorých vád predmetu nájmu boli cca 6.500,- eur.
54. Svedok G. I. uviedol, že žalovaných pozná z toho dôvodu, že sa im stará o bazén, asi 10 rokov. Jeden bazén, o ktorý sa stará, sa nachádza na L. Z.. Tam vykonáva údržbu podľa potreby, a ešte jeden bazén má žalovaný aj doma. Pokiaľ ide o bazén na L., keď bol nejaký problém, tak mu žalovaný v 1. rade zavolal a boli sa tam pozrieť. Bolo to podľa potreby. Nepoznal úplne všetkých podnájomníkov, ale poznal tých ľudí. V období od 15.12.2011 od októbra 2014, poznal pani domácu, ktorá tam bola, ale na jej meno si nespomenul. V tomto období sa tam párkrát boli pozrieť, lebo pani domácej sa nezdal bazén. Zo začiatku bol problém s tým, že boli vaky špinavé a vysvetľovali pani domácej, ako sa tie vaky menia, raz bol pokazený motor, bol zatopený, s tými vakmi tam bol viackrát problém, potom riešili problém s odpustením bazénu, pretože sa nepoužíval, a potom riešili fóliu, lebo bazén bol prázdny a fólia bola zmrštená. Tie vaky bolo potrebné fyzicky meniť, lebo keď sa nevymenili ten systém technológie nefungoval správne. Raz tam bol pokazený motor z dôvodu, že sa tie vaky nevymieňali. Tieto údržbárske zásahy boli ešte pred vypustením bazénu. Svedok si nepamätal koľkokrát tam boli. Najprv tam bolo odpustenie bazénu, a potom ten bazén bol prázdny, keď prišli, fólia bola zmrštená, lebo bazén mal zostať odpustený, lebo fólia má zostať zaťažená vodou. Keď to našli, museli tú fóliu odvesiť, technologicky bola pod tou fóliou aj voda, následne zistili, že v tej fólii boli aj diery. Voda sa odsala spod fólie, fólia sa zavesila, diery sa zalepili a bazén sa napustil. Museli to robiť na dve etapy, najprv museli napustiť vodu, aby sa tá fólia roztiahla, potom museli tú vodu úplne vyčerpať a znovu napustiť vodu. V tej fólii boli diery a voda sa dostala pod fóliu. Vodu, ktorú napúšťali do bazénu bolo treba zohriať, lebo čím je vyššia teplota, tým je vyššia pružnosť fólie. Okrem toho, že fólia bola zmrštená a boli v nej diery, bola ešte vytiahnutá zaisťovacia guma, ktorá slúži na zaistenie fólie, aby držala tam, kde má. Samé by sa to nemalo odistiť. Takéto poškodenia by nemali vzniknúť bežným opotrebovaním. Svedok si nepamätal, kto ho púšťal do domu, keď sa odpúšťal bazén, ale musela tam byť domáca pani, lebo ona ich vždy púšťala. Počas vypúšťania bazénu mali dvere otvorené a rolety teda museli byť vytiahnuté a fungovali. Svedok ďalej uviedol, že si myslí, že vysvetľoval domácej pani, že by bolo dobré mať v odpustenom bazéne nejakú časť vody, aby bola fólia zaťažená. Ten bazén bez vody môže byť krátkodobo s tým, že tá fólia je veľmi jemná, keď sa tam niečo robí, musí sa to robiť veľmi opatrne a musí sa dodržať pri napúšťaní ten postup, ktorý tam je, teda že najprv sa musí odvesiť časť fólie, urobiť podtlak pod fóliou a následne napustiť časť vody, a potom tú časť fólie zavesiť na miesto. Pri prácach na bazéne na L. ul. ich väčšinou volal žalovaný v 1. rade, svedok si nevedel spomenúť, či ho niekedy volal priamo niekto z nájomcov. Svedok ďalej uviedol, že nevie po nemecky, slabo hovorí po anglicky. Základné informácie o údržbe bazénu vie dať v cudzom jazyku. Tie pokyny k údržbe nie sú zložité, dá sa to aj fyzicky ukázať. Viac krát to vysvetľoval domácej pani. Svedok nevedel s istotou, či pri vypúšťaní bazénu bola prítomná pani domáca ani žalovaný v 1. rade. Pokiaľ nie je mechanické poškodenie, fólie na bazénoch vydržia aj 20 rokov. Opravu fólie robili dvaja alebo traja a vypúšťanie bazénu robil sám. Oprava fólie trvala dva alebo tri dni. Perlička vtedy nefungovala, pri oprave bazénu sa tam dávala nová. Na začiatku tohto obdobia bola fólia bez poškodenia, fungoval aj motor, či fungovala perlička si svedok nepamätal. Filtračné vaky sa musia meniť približne každý týždeň. Vždy, keď tam prišli na údržbu, boli vaky upchaté a voda sa nečistila. On keď tam bol, nemanipuloval s roletami v bazénovej časti, buď boli otvorené alebo ich musel niekto otvoriť. Svedok si nepamätal cenu za opravu bazénu, nefakturovali ju, cena bola okolo 500,- eur. Nová perlička stojí 1.000,- eur. Nový materiál pri tej oprave zabezpečoval žalovaný v 1. rade.
55. Súd v konaní nevypočul ďalších svedkov navrhovaných žalovanými, a to pani L., na ktorej výsluchu žalovaní netrvali. Žalovaní tiež navrhovali vypočuť ako svedkov vlastníkov susediacej nehnuteľnosti na R. Z., a to ohľadom otázok prístupu k ich pozemku cez ich pozemok. Týchto svedkov súd nevypočul, nakoľko to nebolo potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Na pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia E. a T. sa žalovaní nedostavili, pričom žalovaný v 1. rade svoju neprítomnosť ospravedlnil, ale pojednávanie nežiadali odročiť. Preto súd vec prejednal a svedkov vypočul v ich neprítomnosti. Následne žalovaný v 1. rade uviedol, že by chcel týmto svedkom položiť otázky. Vzhľadom k tomu, že títo svedkovia už boli podrobne vypočutí, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (jeden zo svedkov bol zo zahraničia, musel byť prítomný tlmočník, keďže neovládal slovenský jazyk), súd žalovanému v 1. rade ponúkol možnosť položiť týmto svedkom otázky písomne v súlade s § 196 ods. 3 C.s.p., čo však žalovaní v 1. rade odmietol, preto súd týchto svedkov znovu nevypočúval.
56. V podaní doručenom súdu dňa 9.4.2018 žalovaní uvádzali, že by chceli navrhnúť v konaní ešte ďalších svedkov. V samotnom podaní však uviedli iba jednu svedkyňu, a to p. E. T., majiteľku susedného pozemku. Tu však nejde o nový návrh na dokazovanie, keďže tohto svedka už žalovaní navrhovali vypočuť skôr, súd však tento dôkaz nevykonal z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku. Spolu s podaním doručeným súdu dňa 9.4.2018 žalovaní predložili písomné „doplnenie výpovede“ svedka G. I.. Súd na tento dôkaz neprihliadol, vzhľadom k tomu, že na pojednávaní dňa 12.3.2018 už bolo uznesením dokazovanie vyhlásené za skončené v súlade s § 182 C.s.p., avšak po oboznámení sa s obsahom tohto dôkazu je zrejmé, že tento by nemal žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko v ňom svedok len bližšie špecifikoval práce, ktoré vykonával pri oprave bazénu žalovaných, uviedol, ako dlho mu oprava trvala, a že dostlal za opravu zaplatené tak, ako je uvedené vo výdavkovom bloku zo dňa 19.6.2015.
57. Pokiaľ žalobca v konaní spomínal „čiernu listinu“, na ktorej majú byť údajne žalovaní uvedení, súd na takéto tvrdenie neprihliadol. Jednak z dôvodu, že žalobca takýto dôkaz nepredložil (pričom súd nemusí strany sporu vyzývať na predkladanie akýchkoľvek dôkazov), avšak ak by aj takýto dôkaz žalobca predložil, je veľmi pravdepodobné, že by nemal žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko súd pri rozhodovaní vychádzal iba z konkrétnych a preukázaných skutočností týkajúcich sa zmluvného vzťahu medzi stranami sporu.
58. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
59. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
60. Podľa § 145 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
61. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
62. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
63. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
64. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
65. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
66. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
67. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
68. Podľa § 668 ods. 1 OZ nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.
69. Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
70. Podľa § 682 OZ ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
71. Podľa § 147 ods. 2 C.s.p. vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
72. S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné čiastočne vyhovieť.
73. Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia - vrátenia zadržiavanej depozitnej platby. Túto depozitnú platbu zaplatil žalobca žalovaným dňa 29.11.2011 v súlade s bodom 5.5 zmluvy. Depozitná platba bola určená ako zábezpeka a slúžila na zabezpečenie splatných nárokov prenajímateľa podľa zmluvy. Žalovaní sa zaviazali vrátiť žalobcovi depozitnú platbu v celej výške do 5 dní od prevzatia predmetu nájmu za podmienky, že všetky záväzky žalobcu zo zmluvy budú vyrovnané. Žalovaní po prevzatí predmetu nájmu odmietli vrátiť žalobcovi depozitnú platbu (okrem sumy 548,54 eur) z dôvodu, že žalobca nevyrovnal všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaní v konaní uplatňovali svoje pohľadávky zo zmluvy voči žalobcovi (podľa ich vyčíslenia vo výške celkom 34.244,30 eur), avšak len do výšky pohľadávky uplatňovanej žalobcom. Nejednalo sa teda o vzájomnú žalobu, ale len o prostriedok procesnej obrany žalovaných.
74. Strany sporu mali v zmluve dohodnuté, že nájom pred uplynutím dohodnutej doby nájmu je možné ukončiť aj písomnou výpoveďou, a to tak zo strany prenajímateľa ako aj nájomcu z akéhokoľvek dôvodu s tým, že výpovedná doba je 3-mesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Medzi stranami sporu bolo sporné, kedy bola výpoveď z nájmu zo strany žalobcu doručená žalovaným, a teda kedy nájom skončil uplynutím výpovednej doby. Žalobca tvrdil, že výpoveď z nájmu riadne doručil do rúk dcéry žalovaných na adrese ich trvalého bydliska dňa 27.7.2014, nájom teda skončil 31.10.2014. Žalovaní tvrdili, že im výpoveď z nájmu bola doručená až v mesiaci august 2014, a teda nájom skončil až 30.11.2014.
75. Výpoveď z nájmu je adresný jednostranný právny úkon. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Účinnosť adresných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde resp. je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných predpisov. Je ním treba rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória a súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením zásielky obsahujúcej prejav vôle do bytu adresáta alebo do jeho poštovej schránky, prípadne aj vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívne príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívne príležitosť tak urobiť. Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR č. I. ÚS 2474/2013 (ktoré vychádza z rovnakého znenia § 45 ods. 1 OZ, ako je citované vyššie) takáto objektívna príležitosť adresáta zoznámiť sa s obsahom zásielky, teda doručovaným právnym úkonom, nebola daná napr. za situácie, kedy sa adresát v byte v rozhodnej dobe nevyskytoval z dôvodu vážnej choroby, resp. z dôvodu, že mu to jeho zdravotný stav nedovoľoval, ako aj z dôvodu pobytu v nemocnici, v zahraničí, či inde mimo miesta
svojho bydliska. Tiež v prípade ak zásielku na adrese trvalého pobytu adresáta prevzal jeho potomok a adresát nemal objektívnu príležitosť sa o obsahu zásielky dozvedieť. Takéto okolnosti sú spôsobilé založiť prekážku objektívne vylučujúcu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
76. Z výpovedí svedkov a tvrdení strán sporu k otázke dourčovania vyplýva, že svedkyňa M. (dcéra žalovaných) potvrdila, že dňa 27.7.2014 prišiel k domu jej rodičov na R. Z.. X nejaký človek (ktorého podľa jej uvedenia nepoznala) a uviedla, že sa a snažil s ňou komunikovať lámanou angličtinou, žiadnu listinu jej ale neodovzdal. Svedok E. uviedol, že dňa 27.7.2014 odovzdal písomnú výpoveď z nájmu dcére žalovaných, ktorá sľúbila ju odovzdať otcovi. Žalobca tvrdil, že žiaden ďalší pokus o doručovanie výpovede žalovaným neuskutočnil. Žalovaní tvrdili, že v čase od 22. do 29.7.2014 boli na dovolenke v zahraničí (čo aj doložili dokladom z cestovnej kancelárie) a následne sa ešte niekoľko dní zdržiavali mimo bydliska. Výpoveď z nájmu im bola doručená v mesiaci august 2014 (okolo 10. augusta). Žalovaní niekoľkokrát v priebehu konania potvrdili, že výpoveď z nájmu im bola doručená v auguste 2014 a teda nájom skončil dňa 30.11.2014. Až vo svojom ostatnom podaní vo veci samej zo dňa 6.3.2017 začali tvrdiť, že je celkom možné, že išlo iba o ústnu informáciu a výpoveď im žalobca doručil písomne až 7.4.2015. Súd však toto tvrdenie považoval za účelové, keď naviac ani samotní žalovaní netvrdili s istotou, že im písomná výpoveď nebola doručená v mesiaci august 2014. Všetky uvedené dôkazy a tvrdenia súd vyhodnotil tak, že svedok E. skutočne odovzdal písomnú výpoveď dcére žalovaných na adrese ich bydliska (zmluva uzatvorená medzi stranami sporu uprednostňovala osobné doručovanie písomností). Vzhľadom k tomu, že žalovaní sa v tom čase nachádzali na dovolenke v zahraničí, nedostala sa výpoveď hneď do ich dispozície, nakoľko išlo o prekážku objektívne vylučujúcu ich možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky (viď predchádzajúci odsek). Žalovaní tvrdili, že aj nasledujúcich niekoľko dní po návrate z dovolenky sa zdržiavali mimo svojho bydliska, čo však už nepreukázali, ale žalobca toto ich tvrdenie výslovne nespochybnil. Je teda ťažké určiť jednoznačne presný dátum, kedy sa výpoveď z nájmu dostala do dispozície žalovaných a teda, kedy ju možno považovať za doručenú žalovaným, avšak vzhľadom na neexistenciu iných dôkazov (pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu), je potrebné vychádzať z tvrdenia žalovaných, že to bolo až v auguste 2014. Vzhľadom na existenciu prekážky na strane žalovaných oboznámiť sa s obsahom dourčovanej výpovede totiž nemožno za dátum doručenia výpovede považovať dátum, kedy bola doručená do rúk ich dcéry, teda 27.7.2014. Z uvedeného potom vyplýva, že v súlade so zmluvou výpovedná doba začala plynúť dňa 1.9.2014 a uplynula dňa 30.11.2014, kedy nájom skončil.
77. Pri rozhodovaní o tom, či teda bol žalobca povinný zaplatiť žalovaným nájomné za mesiac november 2014 (v sume 3.000,- eur) však nie je bez významu skutočnosť, kedy došlo k odovzdaniu predmetu nájmu žalovaným. Vo všeobecnosti totiž platí, že pokiaľ nájomná zmluvy platí, nájom trvá a nájomcovi bolo umožnené prenajaté priestory užívať, skutočnosť, že nájomca nevyužil svoje právo prenajaté priestory užívať, hoci mu v tom prenajímateľ nebránil, nie je dôvodom na neplatenie nájomného. Faktické opustenie priestorov tvoriacich predmet nájmu a ich vypratanie nespôsobuje zánik nájomnej zmluvy a ani zánik povinnosti platiť nájomné. V danom prípade však došlo k predčasnému odovzdaniu a prevzatiu predmetu nájmu ku dňu 5.11.2014, teda ešte pred ukončením nájmu. Žalovaní pritom nijako neprejavovali nesúhlas s takýmto postupom, neupozorňovali žalobcu (z ktorého konania bolo zrejmé, že má za to, že nájom končí ku dňu 31.10.2014) na to, že nájom končí až uplynutím mesiaca november 2014, za ktorý budú aj požadovať nájomné a predmet nájmu bez výhrad (teda z hľadiska doby ukončenia nájmu) prevzali vrátane kľúčov od predmetu nájmu. Tým zároveň žalobca stratil v celom rozsahu faktickú možnosť predmet nájmu užívať v súlade so zmluvou. Naopak žalovaní získali možnosť sami predmet nájmu užívať, prípadne ho ďalej prenajať. Za takýchto okolností požadovať od žalobcu platenie nájomného za obdobie od 5.11.2014 od 30.11.2014, kedy už nemal možnosť predmet nájmu užívať, naopak užívať ho mohli žalovaní, by bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Za obdobie od 1.11.2014 do 4.11.2014, kedy ešte nájom trval a žalobca mal predmet nájmu aj k dispozícii, by však žalobca nájomné zaplatiť mal. Za tieto 4 dni predstavuje nájomné sumu 400,- eur (3.000,- eur : 30 dní = 100,- eur x 4 dni = 400,- eur).
78. Keďže nájom sa skončil k 30.11.2014, žalovaní nemajú nárok na zaplatenie nájomného za mesiace december 2014 až jún 2015 v sume 21.000,- eur, ani nákladov na údržbu záhrady za mesiace marec až jún 2015 v sume 400,- eur (ide o obdobie po skončení nájmu) a žalobca nie je povinný im tieto sumy uhradiť.
79. Pokiaľ ide o posúdenie nákladov na opravy, údržbu resp. náhradu škody, ktoré si žalovaní uplatňovali voči žalobcovi na započítanie, treba vychádzať predovšetkým zo znenia nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu a z ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa nájomnej zmluvy mal žalobca znášať náklady na opravy a bežnú údržbu do výšky 100,- eur (bod 6.5 zmluvy). Z uvedeného v spojení s bodom 6.3 zmluvy vyplýva, že ostatné opravy a bežnú údržbu (nad 100,- eur) mali zabezpečovať žalovaní, s výnimkou starostlivosti o bazén (chémia vody, údržba filtrov vody a vzduchu), údržby záhrady (kosenie a polievanie) a zimnej údržby (odhádzanie snehu a údržba prístupov k domu) a s výnimkou poškodení, ktoré spôsobil žalobca alebo iné osoby zdržujúce sa s jeho súhlasom v dome.
80. Z vyjadrení žalovaných je zrejmé, ži títo si nesprávne vykladajú ust. bodu 6.3 zmluvy, podľa ktorého nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu tých opráv v predmete nájmu, ktoré má zabezpečiť a znášať prenajímateľ a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla. Toto ustanovenie zmluvy zodpovedá ust. § 668 ods. 1 OZ. Je zrejmé, že žalovaní si tieto ustanovenia vykladajú tak, že pokiaľ nájomca (žalobca) neoznámil potrebu opráv, je povinný zaplatiť náklady na tieto opravy v celom rozsahu. Tak tomu však nie je. Nájomca je povinný zaplatiť iba škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla, za ktorú však nemožno považovať náklady na predmetnú opravu, ktoré mal a má uhradiť prenajímateľ. Prenajímateľ má totiž povinnosť prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v takomto stave ju udržiavať na svoje náklady (§ 664 OZ). Pokiaľ teda žalobca neoznámil potrebu nejakých opráv v dome, či na zariadeniach v dome, či už z dôvodu, že takúto potrebu nezistil, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, neznamená to, že má povinnosť zaplatiť náklady na tieto opravy. Bol by povinný iba nahradiť škodu, ktorá nesplnením jeho oznamovacej povinnosti vznikla.
81. Podľa čl. 6 bod 6.6 zmluvy nájomca je povinný odstrániť na vlastné náklady alebo uhradiť prenajímateľovi v bežných cenách závady a poškodenia, ktoré spôsobil na predmete nájmu nájomca ako i iné osoby zdržujúce sa v dome s jeho súhlasom. Toto ustanovenie v podstate upravuje zodpovednosť za škodu, ktorú nájomca spôsobil. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je: 1. protiprávne konania (porušenie právnej povinnosti), 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a 4. zavinenie (úmysel, nedbanlivosť).
82. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu nevyplýva povinnosť žalobcu zabezpečovať na vlastné náklady údržbu odvlhčovacieho zariadenia Menerga, ktoré podľa prílohy č. 2 k zmluve malo tvoriť súčasť skladu. Tiež zo zmluvy nevyplýva jeho povinnosť zabezpečovať ročné vykonávanie servisu autorizovanou firmou. Skutočnosť, že žalobcovi bol odovzdaný návod na obsluhu k tomuto zariadeniu, neznamená, že by prevzal takéto povinnosti. To by muselo vyplývať z nájomnej zmluvy. Taktiež v konaní nebolo preukázané (pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaných), že by žalobca svojim protiprávnym konaním zavinil nejaké poškodenie alebo poruchu tohto zariadenia. Žalovaní predložili dve faktúry za operatívny servis a náhradné diely na zariadenie Menerga. Obe faktúry zneli nad sumu 100,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s bodom 6.3 a 6.5 zmluvy je zrejmé, že tieto opravy a údržbu mal zaplatiť prenajímateľ, teda žalovaní.
83. Žalovaní si na započítanie uplatňovali viaceré položky za opravy (bazénu - fólia, tesnenie, perlička, pohon rolety v bazéne) vychádzajúc pravdepodobne z ust. bodu 6.6 zmluvy (prípadne aj 6.3 zmluvy). Vychádzali teda z toho, že žalobca spôsobil závady a poškodenia na týchto zariadeniach resp. neoznámil potrebu ich opráv, a teda zodpovedá za škodu, ktorá tým vznikla. K výkladu ustanovenia 6.3 zmluvy už bolo uvedené vyššie, že nájomca je povinný zaplatiť iba škodu, ktorá nesplnením oznamovacej povinnosti vznikla, za ktorú však nemožno považovať náklady na predmetnú opravu, ktoré mal a má uhradiť prenajímateľ. Pokiaľ teda žalobca neoznámil potrebu nejakých opráva v dome, či na zariadeniach v dome, neznamená to, že má povinnosť zaplatiť náklady na tieto opravy. Bol by povinný iba nahradiť škodu, ktorá nesplnením jeho oznamovacej povinnosti vznikla. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaní neuviedli žiadnu škodu, ktorá by mala vzniknúť v súvislosti s tým, že by žalobca neoznámil potrebu nejakej opravy na nejakom zariadení v prenajatej nehnuteľnosti. Žalovaní si uplatňovali iba náklady na konkrétne opravy. Treba teda vychádzať z ustanovenia bodu 6.6 zmluvy, podľa ktorého nájomca je povinný odstrániť na vlastné náklady alebo uhradiť prenajímateľovi v bežných cenách závady a poškodenia, ktoré spôsobil na predmete nájmu nájomca ako i iné osoby zdržujúce sa v dome s jeho súhlasom. Toto ustanovenie v podstate (ako už bolo uvedené vyššie) upravuje zodpovednosť za škodu, ktorú nájomca spôsobil. Žalobcovia však neuviedli a najmä nepreukázali, že žalobca a akým konkrétnym spôsobom porušil právnu povinnosť resp. sa dopustil
protiprávneho konania, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom porúch (a teda škody) na jednotlivých zariadeniach v predmete nájmu.
84. Pokiaľ ide o perličku a roletu v bazénovej časti, tieto boli súčasťou inventára predmetu nájmu, avšak zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že pri odovzdaní predmetu nájmu žalobcovi, mu bola aj predvedená funkčnosť týchto zariadení. Svedkyňa T. uviedla, že neskúšali všetky spotrebiče, nebola im tak podrobne predvedená funkčnosť všetkých zariadení domu, ako to žalovaný v 1. rade kontroloval pri odovzdávaní predmetu nájmu na konci nájmu. A v podstate to netvrdili ani samotní žalovaní. Z vykonaného dokazovania a ani z tvrdení žalovaných nevyplýva, kedy k týmto poruchám vlastne došlo a v dôsledku čoho. Pokiaľ ide o perličku, táto bola súčasťou bazénu. Na bazéne sa robili niekoľkokrát opravy, ktoré zabezpečoval žalovaní v 1. rade resp. na jeho objednanie svedok I., títo mohli teda pri tejto príležitosti vyskúšať funkčnosť perličky ako aj ostatných súčastí či zariadení súvisiacich s bazénom. Neskôr bol bazén so súhlasom žalovaných vypustený, je teda zrejmé, že od tohto momentu sa perlička nemohla používať. Pri odovzdaní predmetu nájmu žalovaným sa zistilo, že perlička nefunguje. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že aj pri odovzdávaní predmetu nájmu predchádzajúcim nájomcom žalovaným bola zistená nefunkčnosť perličky. Je teda možné, že táto nefungovala ani v čase odovzdania predmetu nájmu žalobcovi, resp. pokiaľ aj vtedy fungovala, ide zrejme o zariadenie, ktoré sa často kazí. V každom prípade nebolo preukázané, že jej nefunkčnosť spôsobil žalobca. Obdobne to platí pokiaľ ide o roletu v bazénovej časti. Podľa tvrdenia žalobcu (ktoré žalovaní nepopreli) žalovaný v 1. rade počas trvania nájmu (pri predvádzaní nehnuteľnosti potenciálnemu záujemcovi o nájom) používal ovládač na rolety a aj s nimi manipuloval. Museli teda v tom čase byť funkčné. Aj svedok I. potvrdil, že v čase keď vypúšťal bazén, rolety fungovali. Po vypustení bazénu, žalobca bazén nepoužíval, teda v zásade nemal dôvod s roletami v bazénovej časti domu manipulovať. Opäť teda nebolo preukázané, že poruchu pohonu rolety v bazéne spôsobil žalobca. Z týchto dôvodov, nie je žalobca povinný zaplatiť náklady na novú perličku (850,- eur) a na opravu pohonu rolety (375,60 eur).
85. Pokiaľ ide o ovládač na rolety v bazéne, podľa prílohy č. 2 zmluvy o nájme bol tento súčasťou inventára a bol teda odovzdaný žalobcovi spolu s predmetom nájmu. Pri odovzdávaní predmetu nájmu žalovaným, tento ovládač chýbal. Za vrátenie všetkých súčastí predmetu nájmu zodpovedá žalobca, ktorý ich aj prevzal. Pokiaľ ovládač prenajímateľovi neodovzdal mal by mu nahradiť škodu s tým súvisiacu, teda buď mu odovzdať náhradný ovládač, alebo zaplatiť jeho hodnotu. Pokiaľ aj žalobca v konaní poukazoval na to, že tento ovládač bol videný počas trvania nájmu v rukách žalovaného v 1. rade, ktorý ním aj ovládal rolety, to bez ďalšieho neznamená, že za jeho stratu zodpovedá žalovaný v 1. rade. Žalovaní však nepreukázali cenu tohto diaľkového ovládača. Fakturovaná cena vo faktúre č. 201411536 zo dňa 10.12.2014 od spoločnosti PLAST - EX s.r.o. na sumu 178,20 eur (ktorá mala byť podľa tvrdení žalovaných za diaľkový ovládač na rolety v bazéne) bola podľa tejto faktúry za pozáručnú opravu, nevyplýva z nej, že by malo ísť o dodanie nového diaľkového ovládača, a aká by mala byť jeho cena (toto namietal aj žalobca). Keďže žiadne iné dôkazy na preukázanie ceny diaľkového ovládača na rolety v bazénovej časti domu neboli predložené ani navrhnuté, súd nemohol prijať skutkový záver, že cena ovládača je 178,20 eur.
86. Pokiaľ ide o poškodenie fólie bazénu, zásadným problémom bolo zrejme to, že po vypustení bazénu nebola dostatočne zaťažená ponechaním určitého množstva vody. Postup starostlivosti o bazén a najmä o vypustený bazén nie je bežnou vecou, ktorú by mal ovládať každý človek. Skutočnosť, že po vypustení bazénu je potrebné ponechať určité množstvo vody v bazéne, aby bola fólia zaťažená a nepoškodila sa, nemožno zaradiť medzi bežné vedomosti, o ktorých by bolo možné očakávať, že ich ovláda každý človek. Preto žalovaní, ktorí súhlasili s vypustením bazénu, mali riadne poučiť žalobcu, ako sa má o bazén po vypustení starať. V konaní však nebolo preukázané, že by bol žalobca poučený o tom, že po vypustení má ponechať v bazéne určité (a aké) množstvo vody. Nepreukázala to výpoveď svedka I. a iný dôkaz o tom predložený nebol. Svedok I. k tomu uviedol, že si nepamätá, kto ho púšťal do domu, keď sa odpúšťal bazén, ale musela tam byť domáca pani, lebo ona ich vždy púšťala. Ďalej uviedol, že si myslí (nevedel to teda s určitosťou povedať), že vysvetľoval domácej pani, že by bolo dobré mať v odpustenom bazéne nejakú časť vody, aby bola fólia zaťažená. Svedok ďalej uviedol, že nevie po nemecky, slabo hovorí po anglicky. Základné informácie o údržbe bazénu vie dať v cudzom jazyku. Tie pokyny k údržbe nie sú zložité, dá sa to aj fyzicky ukázať. Tu však nešlo o pokyny k údržbe bazénu, ale k tomu, že fóliu treba nechať zaťaženú určitým a akým množstvom vody. Svedok nevedel s istotou, či pri vypúšťaní bazénu bola prítomná pani domáca. Z tejto výpovede svedka súd nemôže mať za preukázané, že žalobca bol riadne poučený o tom, ako má postupovať po vypustení bazénu, aby nedochádzalo k poškodeniu fólie.
Na základe toho potom nemožno prijať záver, že zmrštenie fólie (z dôvodu jej nezaťaženia) spôsobil žalobca. Žalobca nemohol porušiť povinnosť, o ktorej nebol poučený. Naviac svedok I., ktorý mal byť osobou odborne spôsobilou na starostlivosť o bazény, pri vypustení bazénu mal sám ponechať v bazéne potrebné množstvo vody v bazéne. Či tak urobil nebolo v konaní ani tvrdené ani preukázané. V dôsledku zmrštenia fólie (ktorá zrejme stratila pružnosť) mohlo dôjsť aj k jej popraskaniu, vzniku dier a nej ako aj jej vytiahnutiu zo zaisťovacej gumy. Tiež mohla byť fólia náchylnejšia k poškodeniu pri akomkoľvek mechanickom pôsobení. Tvrdenie žalovaných, že vznik poškodení na fólii spôsobilo neodborné čistenie firmou PLUSIM, je iba tvrdením žalovaných, ktoré nebolo podložené žiadnym odborným vyjadrením, pričom žalobca to popieral. Dôkazné bremeno preukázať, že poškodenie fólie bazénu spôsobil žalobca zaťažovalo žalovaných, pričom vzhľadom na vyššie uvedené, títo ho neuniesli. Žalobca teda nemá povinnosť uhradiť žalovaným náklady na opravu bazénu (1.550,- eur), na dodávku tesnenia fólie bazénu (82,80 eur) a náklady na elektrinu a plyn potrebné na opravu a sprevádzkovanie bazénu (118,46 eur a 697,16 eur). Pri nákladoch na elektrinu a plyn žalovaní ani neuviedli z čoho vychádzali pri určení množstva týchto energií (z celkových fakturovaných súm od dodávateľov týchto energií), ktoré malo byť potrebné na sprevádzkovanie bazénu. Pokiaľ by aj žalobca zavinil poškodenie fólie bazénu (čo nebolo v konaní preukázané), nie je dôvod na to, aby platil 50% ceny novej fólie, nakoľko fólia bazénu nebola po skončení nájmu vymenená, ale bola opravená, čo potvrdil aj svedok I., pričom žalovaní si aj uplatnili náklady za opravu fólie.
87. Podľa zmluvy mal žalobca na vlastné náklady zabezpečovať starostlivosť o bazén (chémia vody, údržba filtrov vody a vzduchu). Na bazéne sa počas trvania nájmu opakovane vyskytovali poruchy, ktorých odstránenie uhrádzal žalobca, čo potvrdili aj žalovaní. V priebehu trvania nájmu bol bazén na žiadosť svedka E. a so súhlasom žalovaných vypustený s tým, že pri ukončení nájmu bude bazén žalovaným odovzdaný napustený a funkčný (to nebolo medzi stranami sporné). Ako vyplýva aj z výpovede svedkyne T., bazén chceli odovzdať vyčistený a napustený. Napokon ho však nenapustili, keďže bola poškodená fólia. Keďže však podľa dohody medzi žalobcom a žalovanými mal byť bazén odovzdaný napustený, mal by žalobca uhradiť náklady na vodu potrebnú pre napustenie bazénu. A to bez ohľadu na to, či zodpovedá za poškodenie fólie bazénu alebo nie. Rozmery bazénu boli 9 m x 3,75 m x 1,2 m (čo vyplýva, zo žiadosti žalovaného v 1. rade o cenovú ponuku adresovanej spoločnosti Bazény SLOVENSKO s.r.o.), teda jeho objem je 40,5 m3. Podľa vyúčtovacej faktúry BVS a.s. je cena stočného za 1 m3 0,9216 eur a vodného 0,9359 eur, teda celková cena za 40,5 m3 vody je 75,22 eur (40,5 m3 x 0,9216 eur = 37,32 eur a 40,5 m3 x 0,9359 eur = 37,90 eur), ktorú sumu by mal žalobca zaplatiť žalovaným. Zvyšok nákladov na vodu potrebnú pre opravu bazénu však žalobca nemusí zaplatiť z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku (nebolo preukázané, že žalobca spôsobil poškodenie fólie bazénu).
88. Podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu žalobca bol povinný na vlastné náklady zabezpečovať udržiavanie záhrady, konkrétne kosenie a polievanie. Tieto povinnosti mal samozrejme až do skončenia nájmu. Žiadne iné udržiavacie práce v záhrade (ani zazimovanie záhrady) nebol žalobca povinný uhrádzať. Podľa vyúčtovania za údržbové práce na pozemkoch na L. Z.. zo dňa 17.10.2014 (jesenná údržba záhrady 16.10.2014) bola cena za kosenie pred vertikuláciou 32,- eur a dokosenie pozemku po vertikulácii 20,- eur, teda spolu 52,- eur, čo v podstate aj zodpovedá cene za kosenie, ktorú mal podľa vyjadrenia svedka E. tento dohodnutú za kosenie so žalovaným v 1. rade (50,- eur). Ostatné náklady uvedené v predmetnom vyúčtovaní sa žalobca v nájomnej zmluve nezaviazal uhrádzať a ani si ich osobitne u žalovaných, či u G. R. neobjednal, aspoň to v konaní nebolo preukázané a žalobca to popieral.
89. Podľa prílohy č. 2 k nájomnej zmluve, ktorá obsahuje súpis inventára predmetu nájmu, súčasťou inventára boli diaľkové ovládače Hormann. Z tejto prílohy nevyplýva, že by súčasťou týchto ovládačov v stave odovzdanom žalobcovi boli aj krúžky na kľúče. Svedok E. uviedol, že na týchto ovládačoch neboli žiadne krúžky a ani na nich nebola dierka, cez ktorú by sa dali takéto krúžky prevliecť. Skutočnosť, že svedkyňa T. uviedla, že kúpila ovládač na bránu aj krúžok, ako to požadoval žalovaný v 1. rade nedosvedčuje, že tento ovládač bol žalovanými pri začiatku nájmu odovzdaný žalobcovi aj s krúžkom. Žalovaní o tom nepredložili ani neoznačili žiaden dôkaz, pričom žalobca to popieral. Preto zadržiavanie 20,- eur z titulu nevrátenia krúžku na ovládač je bezdôvodné, nehovoriac o tom, že hodnota takého krúžku je 1,44 eur, pričom žalovaní iné náklady spojené s jeho obstaraním nepreukázali.
90. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaní mali voči žalobcovi započítateľnú pohľadávku len do výšky 527,22 eur (400,- eur - nájomné za 4 dni mesiaca november 2014, 52,- eur - kosenie záhrady, 75,22 eur - náklady na vodu na napustenie bazénu). Zvyšok depozitnej platby v sume 5.472,78 eur, boli povinní v súlade so zmluvou vrátiť. Žalovaní žalobcovi vrátili iba sumu 548,54 eur, a to dňa 25.5.2015. Preto súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 OZ) na zaplatenie 4.924,24 eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
91. Žalovaní sa so zaplatením dostali do omeškania, preto súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania (z priznanej sumy), a to vo výške vyplývajúcej z nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Zo zmluvy vyplýva, že prenajímateľ je povinný vrátiť nájomcovi depozitnú platbu v celej výške do 5 dní od prevzatia predmetu nájmu za podmienky, že všetky záväzky nájomcu zo zmluvy budú vyrovnané. Toto ustanovenie zmluvy si zrejme žalovaní vykladajú tak, že pokiaľ budú mať voči žalobcovi akúkoľvek pohľadávku zo zmluvy v akejkoľvek výške, nie sú povinní vrátiť depozitnú platbu ani len čiastočne. Z bodu 5.5 zmluvy to však nevyplýva (viď aj bod 4.6 zmluvy). Podmienka, že všetky záväzky nájomcu zo zmluvy budú vyrovnané sa vzťahuje len na vrátenie celej depozitnej platby. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy však nevyplýva, že by žalovaní nemali vrátiť v lehote určenej v zmluve tú časť depozitnej platby, ktorá prevyšuje ich oprávnené nároky zo zmluvy. V bode 5.5 je stanovená aj lehota na vrátenie (5 dní od prevzatia predmetu nájmu), pričom zároveň je v zmluve i uvedené, že nájomca nie je povinný vyzývať prenajímateľa na vrátenie depozitnej platby alebo jej časti. Predmet nájmu bol žalovanými prevzatý dňa 5.11.2014. Lehota 5 dní tak uplynula dňa 10.11.2014 a žalovaní sa tak dostali do omeškania dňa 11.11.2014, od kedy súd úroky z omeškania priznal. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa teda riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 cit. vyhl. úč. do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 11.11.2014 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, preto súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 8,05 %.
92. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca mal v konaní úspech vo vyhovujúcej časti (4.924,24 eur), ako aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené (548,54 eur), keďže k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo z dôvodu, že žalovaní túto sumu žalobcovi zaplatili po podaní žaloby, teda v tejto časti zavinili zastavenie konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Žalovaní boli úspešní v zamietajúcej časti. Pomer úspechu žalobcu tak predstavuje 91,2 %, pomer úspechu žalovaných 8,8 %. Súd preto náhradu trov konania pomerene rozdelil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 82,4 % (91,2 % - 8,8 %).
93. Na záver súd považuje za potrebné vyjadriť sa ešte k jednej skutočnosti, aj keď nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalovaní vo svojom podaní zo dňa 4.6.2017 (neskôr aj v podaní doručenom súdu dňa 9.4.2018) poukázali na to, že zatiaľ čo oni dodržali lehotu stanovenú súdom na pojednávaní dňa 6.2.2017 na zaslanie vyjadrení k dokazovaniu, žalobca stanovenú lehotu nedodržal a svoje vyjadrenie vypracoval až po obdržaní vyjadrenia žalovaných, čím sa dostal do procesnej výhody. Tu je však potrebné uviesť, že predmetné vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovaným dňa 21.4.2017, od ktorého dátumu do dňa vyhlásenia rozsudku uplynul takmer celý rok, takže žalovaní mali dostatočný časový priestor, aby sa vyjadrili ku všetkým skutočnostiam tvrdeným vo vyjadrení žalobcu, ako aj aby navrhli prípadne ďalšie dokazovanie, túto možnosť však nevyužili a k vyjadreniu žalobcu sa už nevyjadrili.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).