Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18Cb-150-2017.pdf
PDF · 98.85 KB
No categories available
18Cb/150/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: Maroš Jirkovský, IČO: 34703306, miesto podnikania 03607 Vrútky, Sv.Cyrila a Metoda 10/4, proti žalovanému: HBJ, s.r.o., sídlo: V. Šípoša 15, Martin 036 01, IČO: 50 186 051, právne zastúpený: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., sídlo Tajovského 3, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 851 574, o zaplatenie 212,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 212,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 212,- Eur od 11.7.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 212,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 212,- Eur od 10.7.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. V žalobe uviedol, že na základe telefonickej objednávky zo dňa.20.6.2017 vykonal pre žalovaného mulčovaníe trávnatého porastu. Faktúrou č. 2017145 zo dňa 26.6.2017, splatnou dňa 10.7.20175, vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby vo výške 264,- Eur s DPH. Faktúra bola žalovanému zaslaná 28.6.2017, vrátená bola žalobcovi dňa 19.7.2017 z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Opätovne mu bola zaslaná 31.7.2017 spolu s výzvou na zaplatenie. Doručená bola 4.8.2017. Žalovaný uhradil svoj záväzok len čiastočne, vo výške 48,- Eur, dňa 26.7.2017 na účet žalobcu. Žalovaný sa dostal do omeškania, preto si uplatňuje úrok z omeškania 8 % ročne.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žalobcom uplatnený nárok neuznal. Uviedol, že počas kosenia došlo ku škode na vchodových dverách rodinného domu patriaceho p. A.vi, nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti nehnuteľností, na ktorých sa vykonávalo kosenie. Škodu poškodený uplatnil priamo u žalobcu, ktorý ostal nečinný a túto poškodenému nezaplatil. Žalovaný sa s poškodeným dohodol na úhrade vzniknutej škody. Poškodený si dal škodu odstrániť/opraviť spoločnosťou IZOGLOBAL, s.r.o., IČO: 31 617 646 a uhradil tejto spoločnosti do pokladne dňa 14.7.2017 za opravu sumu 216,- Eur s DPH. Žalovaný sa zaviazal túto škodu poškodenému uhradiť so splatnosťou do 27.7.2017. K úhrade došlo dňa 25.7.2017. Z tohto dôvodu vznikla žalovanému pohľadávka voči žalobcovi, ktorú si uplatnil ako právo na postih v súlade s § 440 OZ a pristúpil k započítaniu vzájomne sa kryjúcich a splatných pohľadávok ku dňu 27.7.2017. Po vykonanom zápočte zostala pohľadávka žalobcu proti žalovanému neuhradená vo výške 48,- Eur, ktorú žalovaný uhradil na účet žalobcu a bola
mu pripísaná dňa 26.7.2017. Pre prípad, že by súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil jednostranný zápočet ako neplatný, vzniesol žalovaný v zmysle § 147 ods. 2 CSP kompenzačnú námietku a uplatnil si voči žalobcovi svoju vzájomnú pohľadávku na započítanie vo výške 212,- Eur, ktorú žalovaný zaplatil poškodenému za škodu, ktorú zavinil a za ktorú zodpovedá žalobca.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poprel tvrdenie žalovaného v jeho písomnom vyjadrení, že malo dôjsť k vzniku škody spôsobenej žalobcom pri činnosti, ktorú si objednal žalovaný. Opísal spôsob výkonu činnosti, ktorý podľa žalobcu vylučuje spôsobenie škody žalobcom. Trval na tom, že neboli preukázané zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody a to, že škoda skutočne vznikla, porušenie povinnosti žalobcom a príčinná súvislosť medzi prípadným porušením povinnosti žalobcu a škodou, ak táto nastala.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.3.2018 (č.l. 74) k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadreniami žalovaného v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 21.2.2018. Trval na tom, že škoda vznikla v dôsledku činnosti žalobcu a na preukázanie uvedeného navrhol vypočuť svedka p. Hlušku ako poškodeného, ktorý bližšie objasní situáciu, za ktorej mala vzniknúť p. D.i škoda.
6. Súd na pojednávaní dňa 11.4.2018 vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, listinami doloženými do spisu, vypočul právnu zástupkyňu (ďalej len „PZ“) žalovaného a zistil: Žalobca vo faktúre č. 2017145 (č.l. 4) vyúčtoval žalovanému sumu 264,- Eur so splatnosťou 10.7.2017, s dátumom odoslania faktúry 26.6.2017, za mulčovanie a dopravné. 7. 7. Listom zo dňa 28.7.2017 žalobca oznámil žalovanému, že nie si je vedomý, že jeho priamou činnosťou došlo k poškodeniu vchodových dverí nejakého rodinného domu, nikdy nepotvrdil, že spôsobil škodu a od žalobcu si nikto žiadnu škodu nevymáhal. Ak ku škode došlo, tak len zbytkami stavebného materiálu, ktorý bol zarastený v tráve na pozemku žalovaného, za ktorý zodpovedá žalovaný, aj za tam uskladnený materiál a jeho prípadné zabezpečenie. Na základe týchto skutočností jednostranné započítanie pohľadávky voči žalobcovi považuje za neopodstatnené a k dátumu 28.7.2017 upozorňuje, že eviduje omeškanie nedoplatku z faktúry č. 2017145 zo dňa 26.6.2017, splatnej dňa 10.7.2017, vo výške 216,- Eur. Podľa podacieho hárku (č.l. 8) bola podaná zásielka na pošte a podľa sledovania zásielky (č.l. 9) prevzatá 1.8.2017.
8. Listom zo dňa 14.8.2017 žalobca zaslal žalovanému pokus o zmier na zaplatenie nesplatenej časti vyúčtovania v predmetnej faktúre s tým, že eviduje úhradu vo výške 48,- Eur - podací hárok na č.l. 11 a prevzatie zásielky v zmysle č.l. 12 je vydané adresátovi na pošte Martin 1 dňa 24.8.2017.
9. V zmysle č.l. 13 a nasl. je mailová komunikácia medzi Z. a subjektom s mailovou adresou info@pozemkykostany.sk, z ktorej vyplýva zo strany žalobcu urgencia úhrady faktúry za mulčovanie v Košťanoch a zo strany žalovaného v maili z 25.7.2017 oznámenie o vzniku škody na vchodových dverách jedného z rodinných domov a reakcia žalobcu na č.l. 14 z 25.7.2017, kde sa uvádza, že na pozemku, ktorý bol zarastený vysokou trávou, sa nachádzali zvyšky stavebného materiálu, ktoré pri práci nemohol vidieť s tým, že nejaký pán oznámil, že pri mulčovaní pozemku došlo k rozbitiu skla na vchodových dverách jeho domu, čo sa mohlo stať, ale nie si je vedomý, že sa tak stalo a už vôbec nie úmyselne. V zmysle č.l. 43/rub-44 je fotodokumentácia dverí, na ktorej vidno rozbité sklo na dverách.
10. Vo fa č. 173180869 (č.l. 45) dodávateľ IZOGLOBAL s.r.o, IČO: 31 617 646 vyúčtoval odberateľovi: Malopredaj - Hluško, sumu 216,- Eur za montáž SANCO Plus, sumu 180 Eur bez DPH, spolu s DPH 216,- Eur, so splatnosťou dňa 14.7.2017. Podľa čl. 45/rub IZOGLOBAL prijal sumu 216,- Eur na platbu faktúry 173180869.
11. Podľa podacieho lístka bola od odosielateľa - žalovaného zaslaná adresátovi - žalobcovi dňa 26.7.2017 na pošte zásielka.
12. Listom zo dňa 25.7.2017 žalovaný oznámil žalobcovi započítanie vzájomných pohľadávok. V zmysle § 440 OZ uplatňuje voči žalobcovi postih, spočívajúci v tom, že žiada úhradu sumy vo výške 216,- Eur, ktorú dňa 25.7.2017 zaplatili na účet poškodeného a ktorá predstavuje náklady na odstránenie škody, ku ktorej došlo zavinením žalobcu pri vykonávaní mulčovania rudelárnych porastov/kosenia trávy na pozemku žalovaného. Za mulčovanie žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúru č. 2017145 na sumu 264,- Eur vrátane DPH, so splatnosťou 10.7.2017. Žalovaný eviduje voči žalobcovi pohľadávku 216,-
Eur, ktorá predstavuje postih z dôvodu zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu poškodenému spôsobenú výlučne zavinením žalobcu, ku ktorej došlo dňa 24.6.2017 pri vykonávaní mulčovania na pozemku žalovaného. Žalovaný teda eviduje záväzok voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe dohody o vykonávaní služby - mulčovanie, vyúčtované vo faktúre č. 2017145 na sumu 264,- Eur vrátane DPH. Týmto oznamuje, že v súlade s § 580 OZ si započítava vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú a tieto považuje za započítané dňom, keď sa tieto kryjúce pohľadávky stretli, tj. 27.7.2017.
13. Na pojednávaní dňa 11.4.2018 žalobca, žalovaný prostredníctvom PZ, trvali na skutočnostiach, ktoré uviedli v písomných vyjadreniach. Žalobca popieral vznik škody činnosťou, ktorú vykonával na pozemku vo vlastníctve žalovaného na základe jeho objednávky a za ktorú vyúčtoval cenu vo faktúre č. 2017145. PZ žalovaného trvala na tom, že nárok žalobcu zanikol započítaním vykonaným jednostranným zápočtom zo strany žalovaného, lebo žalovaný zaplatil za žalobcu škodu, ktorá bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalobcu, za ktorú nesie zodpovednosť žalobca v zmysle § 420a OZ, že žalobca nepreukázal liberačné dôvody v zmysle ust. § 420a ods. 3 OZ. Pohľadávku, ktorú žalovaný započítal s pohľadávkou žalobcu, vznikla žalovanému ako regres pri aplikácii ust. § 420 ods. 2 OZ, príp. § 440 OZ.
14. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
15. Podľa § 536 ods. 2 OBZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
16. Podľa § 440 OZ, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.
17. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
18. Podľa § 420a ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
19. Podľa § 420a ods. 2 OZ, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená: a/ činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti; b/ fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie; c/ oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
20. Podľa § 420a ods. 3 OZ, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
21. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. OBZ. Vznik zmluvného vzťahu medzi stranami nebol sporný, ani predmet zmluvy o dielo - vykonanie dohodnutej úpravy pozemku žalovaného (§ 536 ods. 2
OBZ). Medzi stranami sporu nebola sporná ani cena za predmet zmluvy o dielo v rozsahu vyúčtovania žalobcom žalovanému vo faktúre č. 2017145.
25. K obrane žalovaného, že žalobca svojou činnosťou spôsobil škodu vo vlastníctve tretieho subjektu pri vykonávaní predmetu zmluvy o dielo, súd uvádza, že v prípade, ak by bolo preukázané, že škoda, ako ju tvrdil v spore žalovaný, vznikla činnosťou žalobcu, za takto vzniknutú škodu by zodpovedal žalobca v zmysle ust. § 420a ods. 1 OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou, nakoľko v zmysle ust. § 420a ods. 2 písm. a/ OZ, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti. Ustanovenie § 420a ods. 1 a 2 písm. a/ OZ by bolo dôvodné aplikovať v prípade preukázania, že škoda skutočne bola spôsobená pri činnosti žalobcu pri vykonávaní diela pre žalovaného. Pokiaľ žalovaný na preukázanie, že škoda skutočne vznikla pri tejto činnosti, navrhol vypočuť ako svedka poškodeného, súd tento návrh na dokazovanie zamietol; pokiaľ by vznikla škoda spôsobom, ako ju opísal žalovaný, v takom prípade, pri aplikácii ust. § 420a OZ, by vznikol zodpovednostný vzťah medzi škodcom, teda žalobcom, ktorý mal spôsobiť škodu svojou prevádzkovou činnosťou a poškodeným, p. D.. Teda nevznikol zodpovednostný vzťah medzi p. D. ako poškodeným a žalovaným ako objednávateľom zo zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom. Súd s ohľadom na uvedené návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedka p. D. na okolnosti, že škoda skutočne vznikla a že vznikla pri prevádzkovej činnosti žalobcu, tento návrh zamietol ako nedôvodný, vychádzajúc z uvedeného právneho posúdenia veci, tj., že zodpovednostný vzťah v zmysle § 420a OZ vzniká medzi škodcom, ktorý spôsobil škodu prevádzkovou činnosťou a poškodeným.
26. Vykonanie dokazovania podľa návrhu žalovaného by bolo nadbytočné vo vzťahu k vyslovenému právnemu názoru súdu, nakoľko nebola v danej veci dôvodná ani aplikácia ust. § 440 OZ. Žalovaný nemá voči žalobcovi právo na postih v zmysle ust. § 440 OZ, lebo žalovaný by nezodpovedal za škodu spôsobenú zavinením žalobcu v prípade jej preukázania (§ 440 OZ), ani nejde o situáciu v zmysle ust. § 420 ods. 2 OZ. Aplikácia uvedených zákonných ustanovení by prichádzala do úvahy, ak by išlo o škodu spôsobenú v rámci plnenia záväzku osobami, ktoré žalobca ako zmluvná strana použil pri plnení záväzku. Tak je tomu napr. v prípade zmluvy o dielo, keď zhotoviteľ (zmluvná strana) dielo nevykoná osobne, ale ho dá na svoju zodpovednosť vykonať inému, ale zmluvná strana sama zodpovedá za riadne splnenie záväzku a zodpovedá aj za škodu zavinenú osobami, ktoré na tento účel použila. To žalobcovi ako zmluvnej strane by vznikol osobitný regresný (postihový) nárok proti osobe, ktorá by vznik tejto škody spôsobila svojim zavineným protiprávnym konaním, teda proti osobe, ktorú ako zmluvná strana na plnenie záväzku zo zmluvy o dielo použil.
27. Na základe uvedeného žalovanému nevznikol regresný nárok postupom v zmysle ust. § 420 ods. 2 a § 440 OZ, ako to tvrdil žalovaný v spore, voči žalobcovi. Nevznikla mu voči žalobcovi pohľadávka z titulu nároku na regres (náhrady škody) ani z titulu bezdôvodného obohatenia. Nebol naplnený zákonný predpoklad pre zánik nároku žalobcu voči žalovanému započítaním v zmysle ust. § 580 OZ, podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
28. Pre zánik pohľadávky žalobcu voči žalovanému chýbal základný zákonný predpoklad v zmysle § 580 OZ a to vzájomnosť pohľadávok. Žalovanému voči žalobcovi nevznikla pohľadávka z titulu regresného nároku (viď odsek 25 - 27) a nevznikol mu ani nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ako to tvrdil žalovaný prostredníctvom svojej PZ na pojednávaní dňa 11.4.2018. Žalobca sa neobohatil bezdôvodne na úkor žalovaného, lebo nezískal na jeho úkor majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu ani plnením z neplateného právneho úkonu, príp. plnením z právneho dôvodu, ktorý by odpadol, ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Ak žalovaný plnil bez právneho dôvodu poškodenému sumu, ktorú žiada voči žalobcovi započítať, tak plnením poškodenému nevzniklo bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor žalovaného. Žalovanému nevznikol nárok na vymáhanie tohto plnenia, ktoré plnil žalovaný poškodenému, voči žalobcovi ani v zmysle ust. § 420 ods. 2 OZ ani v zmysle ust. § 440 OZ (viď odsek 25 - 27).
28. S ohľadom na preukázaný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným (zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. OBZ, ods. 24) a na nespornosť splnenia povinnosti žalobcu vykonať dohodnutý predmet diela pre žalovaného, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela, ktorú vyúčtoval
žalovanému vo faktúre č. 2017145, v súlade s § 536 ods. 1 OBZ. Zhodnými vyjadreniami strán sporu bolo preukázané, že žalovaný zaplatil na cenu diela 48,- Eur. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nesplatenú časť v rozsahu 212,- Eur dôvodne, súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny diela v uplatnenom rozsahu. Úrok z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, vo zvyšku nárok na zaplatenie úroku z omeškania za dobu omeškania od 10.7.2017 do 11.7.2017 zamietol, nakoľko žalovaný sa dňom 10.7.2017, odkedy žalobca žiadal zaplatiť úrok z omeškania, nedostal do omeškania. V tento deň mal žalovaný právo žalobcovi cenu diela ešte splniť. Omeškanie nastalo až dňom 11.7.2017. V zmysle ust. § 340 ods. 1 OBZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve a podľa § 340 ods. 2 OBZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalovaný teda mal povinnosť splniť svoj záväzok voči žalovanému najneskôr dňom 10.7.2017 pri aplikácii ust.§ 340 ods. 2 OBZ. Zhodnými vyjadreniami strán sporu mal súd preukázané, že žalovaný ku dňu rozhodovania svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil a záväzok žalovaného nezanikol inak - započítaním, ako to tvrdil žalovaný, v zmysle ust. § 365 ods. 1 OBZ sa dostal do omeškania (dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom). V zmysle ust. § 369 ods. 2 OBZ vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením.
29. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
30. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.