Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6C/52/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobkyne V.. Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Č.. XXX, v spore zastúpenej Petrom Janíkom, advokátom v Topoľčanoch, M. R. Štefánika 5 proti žalovaným 1/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Q.. Y.. Š. XXX/X, 2/ PPCP s.r.o., so sídlom Bošany, SNP 113/1, IČO: 45 262 322, v spore zastúpeným advokátskou kanceláriou MD legal, s.r.o., so sídlom Zvolen, Jaseňová 7, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná v 1. rade má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalovaný v 2. rade má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

(1) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti žalovaným v 1. a v 2. rade určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, uzatvorenej dňa 18.04.2017 medzi záložným veriteľom

- žalovanou v1. rade a záložcom - žalovaným v 2. rade, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v O., katastrálne územie W. Q. zapísané na LV č. XXXX Okresným úradom O., katastrálnym odborom, a to byt č. X - XXXX, nachádzajúci sa vo vchode X na J. T. na XX. poschodí bytového domu vo veži X, vrátane lodžie a pivničnej kobky nachádzajúcej sa na X. poschodí bytového domu vo veži 1 a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu a nebytový priestor nachádzajúci sa vo vchode č. X J. T. v suteréne bytového domu (ďalej len garáž), ktorý je zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu O., katastrálny odbor pre kat. územie W. Q. pod por. č. XXX a pod por č. XXX a ktorému zodpovedá parkovacie státie č. XXX a parkovacie státie č. XXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX zo spoluvlastníckeho podielu XXXXXX/XXXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, ktorý zodpovedá a prislúcha k spoluvlastníckemu podielu na garážach. (2) V žalobe tvrdí, že ako konateľka a spoločníčka žalovaného v 2. rade s podielom 50% požiadala dňa 28.04.2017 na Okresnom úrade O. o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópií. Zistila pritom, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v 2. rade je vyznačená plomba na základe V 11177/2017. Dôvodom bola Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.04.2017 v spojení so Zmluvou o pôžičke zo dňa 18.04.2017. Namieta zákonnosť postupu žalovaných v 1. a v 2. rade pri uzatvorení Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 18.04.2017 do takej miery, že ide o právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu a taktiež sa prieči dobrým mravom. Zmluva o zriadení záložného práva má priamy vzťah k zmluve o pôžičke zo dňa 18.04.2017 uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a v 2. rade a tvorí neoddeliteľnú súčasť návrhu na vklad pod č. V 11177/2017. Zo zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená medzi dvoma fyzickými osobami - manželmi s nezrušeným BSM a poskytnutá v hotovosti a má riešiť vrátenie peňazí do občianskeho združenia Psychologicko právne centrum pomoci,

o.z. Tieto zmluvné strany nemajú žiadny vzťah k uvedenému združeniu. Z obsahu zmluvy vyplýva aj zriadenie bližšie nešpecifikovaného záložného práva, ktoré sa vzťahuje k majetku žalovaného v 2. rade. Takto vytvorené právne vzťahy medzi žalovanými v 1. a v 2. rade sú absolútne nespôsobilé k vyvolaniu právnych účinkov, ktoré podľa ich vôle mali nastať, pretože svojím obsahom a účelom odporujú zákonu a priečia sa aj dobrým mravom. Tento neoprávnený závažný zásah do práv žalobkyne - vlastníckeho práva, je možné odstrániť iba touto žalobou, pričom vo vyjadrení náležitej ochrany vlastníckeho práva žalobkyňa tak prejavuje naliehavý právny záujem. (3) Súd žalobu doručil obom žalovaným a umožnil im vyjadriť sa k nej. Obaja svoje právo využili a k žalobe sa vyjadrili. (4) Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú. Podľa nej dobrým mravom odporuje správanie žalobkyne. Nevidí dôvod, prečo by nemala požičať peniaze svojmu manželovi, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, ale majú obchodné vzťahy. Svoju pohľadávku žiadala zabezpečiť. Jej manžel ako konateľ žalovaného v 2. rade v rámci svojej kompetencie zabezpečil pohľadávku zriadením záložného práva k označenému bytu. Poukázala na to, že konateľ žalovaného v 2. rade mal ako samostatný konateľ dispozičné právo k zálohu. (5) Žalovaný v 2. rade prostredníctvom konateľa X.. X. Q. so žalobou nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú. Poukázal na to, že práve postupy žalobkyne odporujú zákonom a dobrým mravom. Peniaze si požičal od manželky, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti, aby pokryl trestnoprávne konanie žalobkyne. On osobne tieto peniaze vložil do občianskeho združenia, odkiaľ ich mala žalobkyňa protiprávne vybrať. Konateľ mal oprávnenie konať v mene žalovaného v 2. rade, a tak akceptoval záložné právo. Nepovažuje za rozporné s dobrým mravom, že zabezpečil pohľadávku, ak mal na to zákonnú a legitímnu možnosť, a ak vznik pohľadávky zavinila žalobkyňa. (6) Súd spor prejednal na pojednávaní dňa 11.04.2018. Na pojednávanie sa neustanovili žalovaná v 1. rade a (štatutárny) zástupca žalovaného v 2. rade, hoci boli na pojednávanie riadne predvolaní. Konateľ žalovaného v 2. rade svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania. Súd mu oznámil, že ním uvedené dôvody na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležité a nič mu nebráni nechať sa na pojednávaní zastúpiť (§ 183 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/). Skutočnosť, že konateľ žalovaného v 2. rade má pracovné povinnosti v zahraničí nie sú dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, vzhľadom k tomu, že na pojednávanie bol predvolaný s dostatočným časovým predstihom, vzhľadom k tomu, že mu nič nebráni dať sa na pojednávaní zastúpiť (čo aj napokon využil) a vzhľadom k tomu, že jeho osobná účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná (jeho výsluch navrhnutý nebol). Žalovaná v 1. rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. V súlade s § 180 súd spor prejednal bez prítomnosti žalovaných v 1. a v 2. rade, pričom pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti ich právneho zástupcu. (7) Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v žalobe neoznačila žiaden dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pričom ani dodatočne nenavrhla doplnenie dokazovania a vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhovala ani protistrana, súd vychádzal len zo zhodných tvrdení strán, o pravdivosti ktorých nemá pochybnosti. (8) Z tvrdení strán súd zistil, že žalobkyňa je konateľkou a spoločníčkou obchodnej spoločnosti PPCP s.r.o. - žalovaného v 2. rade. Ďalším konateľom žalovaného v 2. rade je X.. X. Q., ktorý konajúc v mene uvedenej spoločnosti ako záložcu uzatvoril dňa 18.04.2017 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom záložným veriteľom bola žalovaná v 1. rade. Zálohom je byt s príslušenstvom a nebytový priestor, ktoré sú špecifikované v odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku a ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. Zabezpečeným dlhom je dlh, ktorý vznikol na podklade zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalovanými v 1. a v 2. rade. (9) Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa domáha v žalobe určenia právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy), súd posúdil žalobný návrh v prvom rade podľa § 137 písm. d) CSP. (10) Podľa § 137 písm. d) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. (11) Právnou skutočnosťou je aj právny stav vyplývajúci z nedostatku podmienok pre nadobudnutie platnosti právneho úkonu (zmluvy), teda inými slovami právnou skutočnosťou je aj neplatnosť právneho úkonu. V zmysle § 137 písm. d) musí súd skúmať, či možnosť podať takú žalobu vyplýva z osobitného právneho predpisu. Niet žiadneho právneho predpisu, z ktorého by vyplývala výslovná možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Ani žalobkyňa taký právny predpis v žalobe neoznačila. Žaloba podľa ustanovenia § 137 písm. d) teda prípustná nie je, čo je dôvod na jej zamietnutie. (12) Z podaní strán sporu implicitne vyplýva, že prípustnosť alebo neprípustnosť žaloby posudzujú podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP.

(13) Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. (14) Aj ak by súd pripustil, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva je žalobou o určení, či tu právo je alebo nie je (čo ale súd netvrdí, takou žalobou by podľa názoru súdu mohla byť napr. žaloba o určenie, že záložné právo nevzniklo), ani v takom prípade by nemohla byť žaloba žalobkyne úspešná. Žalobkyňa by v takom prípade musela preukázať naliehavý právny záujem na podaní žaloby (alebo by musel naliehavý právny záujem vyplývať z osobitného prepisu). Naliehavý právny záujem by mohla mať, ak by sa rozhodnutím v spore dosiahlo definitívne vyriešenie jej sporných nárokov. Záložné právo, ktoré vzniklo na podklade spornej zmluvy, nie je zriadené na veci vo vlastníctve žalobkyne. Zálohom je vec vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. Ak by súd aj rozhodol, že záložná zmluva je neplatná, malo by to vplyv výlučne na práva a povinnosti žalovaných v 1. a v 2. rade a neovplyvnilo by to nijako vlastnícke práva žalobkyne. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalobkyňa nie je vlastníčkou zálohu. Skutočnosť, že je spoločníčkou vlastníka zálohu nie je právne podstatná. Jej obchodný podiel totiž nepredstavuje podiel na konkrétnych veciach (majetku) spoločnosti (spoločníka nie je možné chápať ako spoluvlastníka majetku spoločnosti), ale len podiel na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Majetok žalobkyne ako spoločníčky je oddelený od majetku žalovaného v 2. rade ako spoločnosti. Dispozíciou s majetkom spoločnosti preto nemohlo dôjsť k zásahu do jej vlastníckeho práva. Rozhodnutím v spore preto nedôjde k vyriešeniu žiadneho sporného práva žalobkyne. (15) Z uvedených dôvodov súd žalobu bez vecného preskúmania ako procesne neprípustnú (§ 137 zamietol. (16) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (17) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (18) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd pritom vychádzal z toho, že žalovaní v 1. a v 2. rade boli v spore v plnom rozsahu úspešní, preto im súd každému priznal plný nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.