Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1To-1-2022.pdf
PDF · 84.03 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/1/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej, a členov senátu JUDr. Petra Šamka a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného Z. Al-Y., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného Z. Al- Y. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/202/2021 zo dňa 30.08.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. apríla 2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Z. Al-Y., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/202/2021 zo dňa 30.08.2021 bol obžalovaný Z. Al-Y. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g/, odsek 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 27.07.2021 v čase asi o 17:30 hod. v Bratislave na ulici Rádiová vošiel cez zadné otvorené dvere do zadných interiérových priestorov prevádzky trafiky PNS situovanej pri konečnej zastávke trolejbusov, z ktorej odcudzil tovar: 1 ks plastovú fľašu bez označenia etiketou o objeme 1,5 l s obsahom ríbezľového vína v hodnote 1 € a 1 ks notebook zn. Toshiba, typ Portege R930-1H5, čiernej farby, výrobné číslo 1E155030H v hodnote 196 €, čím uvedeným konaním spôsobil S. J., trvalé bytom I. XX, G. celkovú škodu vo výške 197 €, pričom dňa 10.07.2021 bol postihnutý pre priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov blokovou pokutou vo výške 30 €, evidenčné číslo bloku 2200384212, a dňa 07.08.2020 bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/66/2019 zo dňa 26.06.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2020 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Súd prvého stupňa pre uvedený prečin obžalovanému uložil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. 1), § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok a desať mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil aj ochranný dohľad na dobu jeden rok. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný Z. Al-Y., ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca v dôvodoch odvolania uviedol, že obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/32/2021, zo dňa 06.05.2021, s právoplatnosťou dňa 21.07.2021 bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. 1), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 a § 74 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Obžalovaný má za to, že trest uložený vyššie uvedeným trestným rozkazom je dostatočný a navrhuje preto, aby súd v súlade s § 44 Tr. zák. zvážil možnosť upustenia od uloženia ďalšieho trestu.
Obžalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5Nt/9/2016, zo dňa 30.09.2021, sa trest povinnej práce, uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/145/2015, zo dňa 09.06.2015, podľa § 55 ods. 4 Tr. zákona premenil na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 150 dní. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste, nakoľko má za to, že trest uložený rozsudkom je neprimerane prísny Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku vo vzťahu k uloženému trestu uviedol, že obžalovaný nemá nikoho v starostlivosti, je nemajetný, nezamestnaný, nemá žiadny príjem. Bol opakovane odsúdený, bol aj vo výkone trestu odňatia slobody, pričom dňa 03.07.2021 bol prepustený z výkonu trestu. Je si vedomý, že dňa 21.07.2021 bol znovu právoplatne odsúdený. Je užívateľom drog a alkoholu. Obžalovaný bol celkovo odsúdený šestnásťkrát, z toho štrnásťkrát o. i. pre krádež podľa § 212 Trestného zákona a jedenkrát pre lúpež podľa § 188 Trestného zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.07.2015 pod sp. zn. 0T/275/2015, právoplatným dňa 17.07.2015 bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, ktorý vykonal 15.01.2016. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.03.2016 pod sp. zn. 0T/84/2016, právoplatný 02.03.2016 bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. ŕ), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, ktorý vykonal 29.08.2016. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.05.2018 pod sp. zn. 6T/26/2018, právoplatný 01.06.2018 bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyri mesiace. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.11.2018 pod sp. zn. 1T/111/2018, právoplatný 05.12.2018 bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dva roky so skúšobnou dobou v trvaní do 06.12.2021. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.01.2019 pod sp. zn. 0T/42/2019, právoplatný 30.01.2019 bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. t), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, pričom výrok o treste bol neskôr zrušený a bolo rozhodnuté o uložení súhrnného trestu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.06.2020 pod sp. zn. 6T/66/2019, právoplatný 07.08.2020 bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok a osem mesiacov. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.05.2021 pod sp. zn. 1T/32/2021, právoplatný 21.07.2021 bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona a pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov, súčasne mu boli uložené ochranné liečenia protitoxikomanické a protialkoholické, obe ambulantnou formou. Okresný súd uviedol, že ukladal trest podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, t. j. v trestnej sadzbe šesť mesiacov až tri roky. Pri ukladaní trestu vychádzal z § 34 Trestného zákona, pričom vzhľadom na osobu obžalovaného ako zjavne nenapraviteľného recidivistu, ktorý sa napriek viacerým uloženým a vykonaným trestom odňatia slobody dopúšťa opakovane krádeží prihliadol predovšetkým na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal. Pritom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zohľadnil pomer a mieru zistených priťažujúcich okolností spočívajúcich v tom, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (pričom v tomto smere s poukazom na § 38 ods. 1 Trestného zákona súd nezohľadňoval odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/66/2019 zo dňa 26.06.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2020, pre ktoré bol skutok prísnejšie kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ale len ostatné zistené odsúdenia) a poľahčujúcich okolností spočívajúcich v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Čo sa týka poľahčujúcej okolnosti, že sa obžalovaný k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval, obžalovaný pri vyhlásení viny a právom posledného slova uviedol, že ľutuje skutok, viac k tomu neuviedol. Obžalovaný sa opakovane dopúšťa krádeží. Samotný prejednávaný čin spáchal iba šesť dní po jeho predchádzajúcom odsúdený za krádež, z čoho možno vyvodiť, že jeho ľútosť nad páchaním trestnej činnosti je minimálna. Ak teda aj obvinený svoj čin ľutuje, nejde o ľútosť, ktorá by bola zásadná, podstatná, významná, ale naopak. U obžalovaného dochádza k početnej špeciálnej recidíve krádeží. Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najmä na osobu obžalovaného ako mnohopočetného nenapraviteľného recidivistu a vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu a bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a znovu sa obžalovanému ukladá nepodmienečný trest odňatia, bolo potrebné pôsobiť na obžalovaného aj uloženým dohľadom. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 293 ods. 5, ods. 7 Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že obžalovaný má za to, že tresty uložené mu v predchádzajúcich konaniach sú dostatočné, a preto navrhol, aby krajský súd podľa § 44 Tr. zák. zvážil možnosť upustenia od ďalšieho trestu. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu. Na hlavnom pojednávaní umožnil urobiť obžalovanému vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. a nasl., obžalovaný urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo spáchania žalovaného skutku.
Súd následne postupoval v súlade s § 257 ods. 5 Tr. por. a obžalovanému položil otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. por., na ktoré obžalovaný odpovedal zhodne „áno“. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie o skutkových zisteniach sa nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Okresný súd pristúpil k samotnému dokazovaniu, v rámci ktorého vo vzťahu k trestu vykonal dokazovanie tak, že oboznámil listinné dôkazy, vrátane odpisu registra trestov a registra priestupkov.
V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri preskúmaní napadnutého rozsudku akceptoval, že nebolo možné podať odvolanie v rozsahu vyhlásenia obžalovaného o vine v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. a zároveň bol odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. obmedzený revíznym princípom, pretože odvolanie bolo podané len proti výroku o treste.
Čo sa týka napadnutého výroku o treste, odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenia vo výroku napadnutom rozsudku okresného súdu. Správne vyhodnotil a podrobne sa vysporiadal okresný súd s jednotlivými poľahčujúcimi okolnosťami majúcimi vplyv na ukladaný trest, vrátane tých, ktoré neprichádzajú do úvahy. Čo sa týka konkrétnej výmery uloženého trestu v napadnutom rozsudku, krajský súd uvádza, že jednak výmera uloženého trestu ako aj skutočnosť, že ide o trest nepodmienečný v kombinácii s uloženým dohľadom, je plne v súlade so zákonom ako aj požiadavkami na uloženie trestu, s čím sa okresný súd podrobne v dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal. S týmito závermi okresného súdu sa krajský súd v plnej miere stotožňuje.
K výroku o treste odvolací súd ďalej pripomína, že trest je opatrením štátneho donútenia, ktorý sa ukladá páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personality trestu), je následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Základnou funkciou trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred páchateľmi, ktorá sa uskutočňuje jednak prvkom donútenia a jednak prvkom výchovy. Trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu. Pri ukladaní trestu súd prihliadne najmä na spôsob spáchanie činu, jeho následok a zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Osobu páchateľa treba vyhodnotiť vo všetkých súvislostiach i z hľadiska prognózy jeho budúceho vývoja správania v spojitosti so spáchaným trestným činom, významný je spôsob života a správanie sa obžalovaného, či jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Pokiaľ sa obžalovaný domáha uloženia trestu súhrnného či ďalšieho, alebo upustenia od neho, je potrebné uviesť, že v predmetnej trestnej veci nejde u obžalovaného s prechádzajúcimi jeho odsúdeniami, respektíve skutkami v nich, o zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Nejde teda o pokračovanie v trestnej činnosti, ani o situáciu, kedy by sa prejednávaného skutku dopustil skôr, ako bol vyhlásený prvý odsudzujúci pri jeho predchádzajúcich právoplatných odsúdeniach.
Všetky tieto skutočnosti okresný súd vyhodnotil správne a zákonne, preto odvolací súd dospel k záveru, že nebol dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, a teda odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.