Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-7-2017.pdf
PDF · 152.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a Mgr. Renáty Gavalacovej v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. P. V., nar. XX. A. XXXX, trvalo bytom E., I. XXX/X, 2/ Ing. M. V., nar. XX. V. XXXX, trvalo bytom E., ul. I. XXX/X, obaja zastúpení advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava-Ružinov, proti žalovaným: 1/ JUDr. E. G., nar. XX. Q. XXXX, trvalo bytom K.-O., Z. XXXX/X, 2/ Mgr. M. G., nar. XX. Q. XXXX, trvalo bytom I. C. XXX, žalovaný 2/ zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Nemček, Čajkovského 5, 811 04 Bratislava 1, o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 14. marca 2016 č. k. 19C/113/2009-427, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a v časti vyhradzujúcej rozhodnutie o trovách štátu samostatnému uzneseniu p o t v r d z u j e .
II. V časti o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.404,08 eur a iné trovy vo výške 150 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a tiež rozhodol, že III. o trovách konania štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1, 3 a 4 O.z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil tak, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sú vlastníkmi susedných pozemkov, žalobcovia nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1986, následne začali s rekonštrukciou - budovaním, keď niektoré pôvodné stavby zbúrali a postavili nové stavby - múr z tehál, múr z tvárnic, ktorý oddeľoval ich pozemok a pozemok žalobcov (poznámka odvolacieho súdu - zjavne myslel žalovaných). V konaní nebolo sporné, že právna a reálna hranica stavieb oddeľujúcich pozemky žalobcov a žalovaných nie je totožná, bolo však sporné, či žalobcovia nové stavby postavili presne na mieste pôvodných stavieb, teda či mohlo dôjsť k vydržaniu časti pozemku žalobcami pri splnení zákonných podmienok, keď žalobcovia v konaní túto skutočnosť (že nové stavby stoja presne na mieste pôvodných) tvrdili, žalovaní však s týmto ich tvrdením nesúhlasili, žalovaní boli názoru, že nové stavby nestoja na mieste pôvodných a sú posunuté do ich pozemku. Žalobcovia pôvodne žalobou vo veci samej navrhovali vychádzať zo zamerania - geometrického plánu Ing. B. W. vyhotoveného dňa 7.8.2008 v znaleckom posudku č. 5/2007 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/11/2002, kde predmetom je odstránenie stavieb (predmetných novovybudovaných stavieb) a žalobcami sú M. G. a spol. (pôvodne žalovaná v predmetnom konaní) a žalovanými sú Ing. M.
V. a spol. (žalobkyňa v predmetnom konaní), keď žiadali určiť, že sú vlastníkmi pozemku vymedzeného severozápadným okrajom existujúcich nehnuteľností žalobcov a novourčenou hranicou medzi parc. č. 170/1, 170/2 žalovaných a parc. č. 179, 178 žalobcov podľa zamerania Ing. W. vyhotoveného dňa 7.8.2008 zo znaleckého posudku č. 5/2007, titulom vydržania. Z uvedeného petitu vyplýva, že nebol dostatočne určitý, čo však nebránilo súdu pokračovať v konaní, keďže tento nedostatok - konkrétne označenie pozemku, ktorého určenia vlastníctva sa žalobcovia domáhajú, bolo možné v priebehu konania odstrániť po doplnení dokazovania a vypracovaní geometrického plánu. Nakoľko žalobcovia spočiatku nenamietali priebeh právnej a reálnej hranice medzi ich pozemkami a pozemkami žalovaných tak ako to bolo zamerané v geometrickom pláne v znaleckom posudku č. 5/2007 vypracovanom Ing. B. W., súd po doplnení dokazovania nariadil znalecké dokazovanie za účelom vypracovania geometrického plánu, v ktorom znalec Ing. Rudolf Hlavatý vyčlení a označí časť pozemku zakresleného vo Vytyčovacom náčrte zo dňa 7.8.2008 vypracovaného Ing. W., ktorý tvorí prílohu Znaleckého posudku č. 5/2007, začínajúci v bode 104 a končiaci v bode 114 ohraničený právne platnou hranicou a existujúcou hranicou, na ktorom čiastočne stojí dom súp. č. XXX (vytyčovací náčrt na č. l. 11 spisu), t.j. pozemku u ktorého mal súd za to, že sú splnené zákonné podmienky vydržania. Po predložení znaleckého posudku znalcom Ing. Rudolfom Hlavatým žalobcovia namietali správnosť záverov geometrického plánu Ing. B. W. vyhotoveného dňa 7.8.2008 v znaleckom posudku č. 5/2007 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/11/2002, teda zamerania z ktorého pôvodne žiadali vychádzať pri určení vlastníckeho práva titulom vydržania v predmetnom konaní, keď následne tvrdili, že podľa ich názoru i právna hranica je totožná s existujúcimi hranicami v súčasnosti nimi postavených stavieb. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na skutočnosť, že znalecký posudok Ing. B. W. č. 5/2007 nebol vykonaný v predmetnom konaní, pre účely predmetného konania o učenie vlastníckeho práva žalobcov nemohol byť použitý ako znalecký posudok. Preto súd prvej inštancie nariadil v predmetnej veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia priebehu právnej a reálnej (skutočne existujúcej) hranice medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných a zodpovedanie základnej otázky dôležitej pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcami v predmetnom konaní (určenia vlastníckeho práva vydržaním) a to či právna hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných je totožná (má rovnaký priebeh) s reálnou hranicou. Za týmto účelom bola do konania pribratá znalkyňa Ing. Anna Šobichová (právoplatným uznesením súdu prvej inštancie z 21.11.2011 č. k. 19C/113/2009-228), ktorá vypracovala znalecký posudok č. 8/2011, z ktorého záveru vyplýva, že geometrickým plánom bola zameraná jestvujúca hranica a odčlenená parcela C KN č. 170/5, ktorá bola zabratá žalovaným výstavbou tehlového múrika, znalkyňa konštatovala, že právna hranica medzi žalobcami a žalovanými, parc. C KN č. 170/1 a 179 nie je totožná s reálnou hranicou, v znaleckom dokazovaní (posudku) Ing. B. W. nezistila žiadne pochybnosti. Žalobcovia namietali správnosť tohto znaleckého posudku, poukazovali na list Ing. P. A. adresovaný Správe katastra v E. z 24.4.2013, kde Ing. A. žiadal Správu katastra o opravu chyby v katastri nehnuteľností s tým, že predchádzajúce geometrické plány vykazujú chyby v určení súradníc lomových bodov a predložili vlastný znalecký posudok vypracovaný Ing. P. A., na základe ktorého žiadali určiť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novovzniknutej parcely č. 170/6 (zast. plocha o výmere 14 m2, ktorá je v súčasnosti evidovaná kat. odborom Okresného úradu Trnava ako súčasť parcely č. 170/1- zast. plocha o výmere 495 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. I. C.) určená geometrickým plánom Ing. P. A. z 25.4.2014, č. plánu 11/2013. Na pojednávaní dňa 1.10.2014 súd prvej inštancie pripustil túto zmenu žaloby a predmetom tohto konania sa tak stalo určenie, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi novovzniknutej parcely č. 170/6 (zast. plocha o výmere 14 m2, ktorá je v súčasnosti evidovaná kat. odborom Okresného úradu Trnava ako súčasť parcely č. 170/1- zast. plocha o výmere 495 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. I. C.) určená geometrickým plánom Ing. P. A. zo dňa 25.4.2014, č. plánu 11/2013. Súd prvej inštancie bol názoru, že žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili závery znaleckého posudku vypracovaného v predmetnom konaní Ing. Annou Šobichovou, súd nemal dôvod spochybňovať záver tohto znaleckého posudku (pričom súd poukazuje i na to, že tak znalec Ing. Rudolf Hlavatý ako i geodet Ing. B. W. sa v meraní predmetných nehnuteľností zhodli) a nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré napokon nenavrhovala žiadna zo strán. Vzhľadom na to, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia vlastníctva k novovytvorenej parcele č. 170/6 určenej geometrickým plánom Ing. P. A. zo dňa 25.4.2014, č. plánu 11/2013, ktorý si dali vypracovať mimo konania, bolo potrebné zistiť, či zameranie právnej a reálnej hranice medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných tak ako je vyznačené v geometrickom pláne vypracovanom Ing. P. A. je totožné so zameraním právnej a reálnej hranice predmetných pozemkov v geometrickom pláne,
ktorý tvorí súčasť znaleckého posudku Ing. Anny Šobichovej vypracovaného v predmetnom konaní a či parcela označená v geometrickom pláne Ing. P. A. ako parcela č. 170/6 - zastavané plochy o výmere 14 m2 je totožná s parcelou označenou v geometrickom pláne, ktorý tvorí súčasť znaleckého posudku vypracovaného Ing. Annou Šobichovou v predmetnom konaní ako parcela č. 170/5 - zastavané plochy o výmere 12 m2 (znalkyni už pribratej do konania uznesením na č.l. 228 bolo uložené uznesením súdu prvej inštancie z 24.4.2015 č. k. 19C/113/2009-362 toto zistiť). Zo záveru posudku Ing. Anny Šobichovej (písomného stanoviska na č. l. 372) vyplýva, že zameranie právnej a reálnej hranice v geometrickom pláne ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 8/2011 nie je totožné so zameraním právnej a reálnej hranice v geometrickom pláne č. 11/2013 vyhotovenom Ing. P. A., parcely nie sú totožné z dôvodu rozdielneho merania. V prílohe č. 4 (čl. 379 spisu) je vykreslená sútlač zamerania z ktorej je zrejmé, že parcely nemajú žiadnu identickú časť. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže základnou - prvotnou otázkou pre posúdenie či boli splnené zákonné podmienky vydržania bolo zistenie, či právna hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných je totožná (má rovnaký priebeh) s reálnou hranicou v súčasnosti tvorenou novovybudovanými stavbami žalobcov.Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že novovzniknutá parcela č. 170/6 - zast. plocha o výmere 14m 2 určená geometrickým plánom Ing. P. A. zo dňa 25.4.2014, č. plánu 11/2013 (vypracovaného ,,mimo“ konania, teda mal povahu iba listinného dôkazu), ku ktorej určenia vlastníctva sa domáhali žalobcovia 1/ a 2/ nie je ani sčasti identická s novovytvorenou parcelou označenou v geometrickom pláne, ktorý tvorí súčasť znaleckého posudku č. 8/2011 vypracovaného v predmetnom konaní ako parcela č. 170/5 - zastavané plochy o výmere 12 m2, teda žalobcovia nepreukázali, že parcela ku ktorej sa domáhali určenia vlastníctva vydržaním je časťou pozemku medzi právnou a reálnou hranicou medzi pozemkami strán, tou spornou časťou, na ktorej v súčasnosti stoja stavby patriace žalobcom. Súd mal v konaní preukázané, že touto spornou časťou je novovytvorená parcela označená ako parcela č. 170/5 - zastavané plochy o výmere 12 m2 v geometrickom pláne, ktorý tvorí súčasť znaleckého posudku č. 8/2011 vypracovaného v predmetnom konaní, ku ktorej sa žalobcovia nedomáhali určenia vlastníctva, teda nebola predmetom konania. S poukazom na dôvod zamietnutia žaloby súd prvej inštancie v predmetnom konaní nehodnotil ďalšie v konaní vykonané dôkazy - výpovede svedkov M. G., Z. G., výsledky obhliadky vykonanej súdom na mieste samom dňa 29.10.2009, ktorých účelom bolo zistenie skutkového stavu pre posúdenie podmienok vydržania, keď otázkou vydržania sa súd vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby následne nezaoberal. Z rovnakého dôvodu, súd nepripustil ani ďalšie dokazovanie navrhované žalobcami. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. a/,c/, d/, a ods. 2 písm. b/, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „advokátska tarifa“), vecne dôvodil úspechom žalovaných v konaní, z ktorého dôvodu im priznal náhradu trov konania, a to za zaplatený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 150 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.404,08 eur (jednotlivé úkony právnych služieb a odmeny za ne boli v rozsudku špecifikované, rovnako priznané tzv. režijné paušály, náhrada cestovného a náhrada za stratu času) s tým, že súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie splnomocnenému zástupcovi žalovaného náhrady trov konania za úkony - vyjadrenie k návrhu zo 17.9.2009 a námietku vydržania z 20.4.2010 nevyžiadaním takýchto vyjadrení, ktoré preto nepovažoval za účelné, keď skutočnosti uvedené v týchto písomných vyjadreniach mohol splnomocnený zástupca predniesť na pojednávaní, tiež odôvodnil nepriznanie náhrady ani za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 12.3.2010, keď tento úkon si splnomocnený zástupca žalovaného uplatnil za prevzatie veci a prípravu zastúpenia v predmetnej veci dňa 30.6.2009 a i keď došlo k zmene účastníkov z dôvodu prevodu nehnuteľností predmet konania zostal rovnaký, preto súd prvej inštancie nepovažoval za účelné opätovné uplatnenie tohto úkonu právnej služby. V časti o trovách konania štátu svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 151 O.s.p., vecne tým, že trovy štátu tvorí znalečné poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov, o ktorom nebolo v čase vyhlásenia takéhoto rozhodnutia právoplatne rozhodnuté.
2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom odstránenia rozporov v geometrických plánoch alebo aby odvolací súd po doplnení dokazovania rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcov v celom rozsahu vyhovie a prizná im náhradu trov konania. Žalobcovia vytýkali súdu prvej inštancie predovšetkým to, že neprávne interpretoval návrh žalobcov, t.j. čoho sa domáhajú, keď zjavne návrh zredukoval iba na tzv. „petit“, ktorý posudzoval izolovane a ostatnú časť
návrhu považoval zrejme len za akýsi všeobecný úvod ku konečnému návrhu. O.s.p. nič také ako petit nepozná. Návrhom je celý obsah podania žalobcu, v ktorom uvádza rozhodujúce skutkové okolnosti a v ktorom vyjadruje svoju požiadavku na rozhodnutie súdu. Požiadavkou žalobcu však nie je tzv. petit, ale materiálny dôsledok, ktorého sa žalobca chce domôcť prostredníctvom súdu. Návrh dokonca žiaden petit ani obsahovať nemusí, aj keď akási obyčaj, nie však súdna prax vyjadrená konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, očakáva, že každý návrh bude petit obsahovať. V tejto súvislosti poukázali na komentár autorov Drápal, Bureš a kol. Občanský soudní řád I, II Komentář, 1. vydání, Praha, C. H. Beck 2009, str. 507. Z obsahu návrhu žalobcov bolo jednoznačne zrejmé a priebeh konania to iba potvrdzoval, že spor medzi stranami spočíva v tom, že žalobcovia užívajú plochu pozemku, ktorého užívacia hranica v styku s pozemkom žalovaných je vymedzená v teréne reálne jestvujúcimi konkrétnymi stavebnými konštrukciami (steny stavieb, teleso plota) a žalovaní tvrdia, že takto vymedzená reálna užívacia hranica nie je identická s hranicou právnou a to na ujmu žalovaných. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že vlastníctvo takto vymedzenej spornej plochy nadobudli vydržaním na základe dobromyseľného užívania. Žalobcovia sa v žalobe odvolali na vytyčovací náčrt geodeta Ing. B. W. (č.l. 11-13), ktorý je súčasťou znaleckého posudku z odboru geodézie č. 5/2007 (č.l. 6-14). Keďže vytyčovací náčrt nie je spôsobilý na zápis do mapových podkladov katastra nehnuteľností, súd pribral do konania postupne dvoch znalcov (č.l. 143 a 167, č.l. 245-255), ktorí vyhotovili geometrické plány. Následne žalobcovia predložili súdu geometrický plán vyhotovený geodetom Ing. P. A. (č.l. 336), ktorým bola sporná plocha odčlenená ako pozemok parc. č. 170/6 a na tento geometrický plán sa žalobcovia odvolali v podaní, ktoré označili ako zmena návrhu (č.l. 335). V súdnom spise sa tak nachádzajú spolu 3 geometrické plány, ktorých predmetom je vytýčenie reálnej a právnej hranice a odčlenenie spornej plochy, tieto sa však nezhodujú. Predmetom doterajšieho dokazovania tak bolo výlučne geodetické porovnanie reálnej a právnej hranice pozemkov, v súlade so žalobou žalobcov, ktorí sa domáhali určenia, že plochu vymedzenú ako priestor medzi reálnou a právnou hranicou nadobudli vydržaním. Medzi stranami pritom nebol spor o tom, aké stavebné prvky v teréne tvoria reálnu hranicu a nebol spor ani o tom, ktorá línia na katastrálnej mape predstavuje spornú právnu hranicu. Všetky geometrické plány nachádzajúce sa v súdnom spise vytyčovali plochu medzi právnou a reálnou hranicou, z hľadiska predmetu tak boli fakticky identické. Zhoda však nepanovala vo výsledku vytýčenia, t. j. v priebehu právnej hranice v teréne a miere odchýlky reálnej hranice od hranice právnej. V podstate každý z geodetov dospel k iným výsledkom. Geodet Ing. P. A. skonštatoval nepresnosť zamerania vykonaného znalkyňou Ing. Šobichovou (č.l. 323). Rozpory medzi geometrickým plánom Ing. P. A. (č.l. 336) a Ing. Anny Šobichovej (č.l. 255) nakoniec riešila katastrálna inšpekcia, ktorá o geometrickom pláne Ing. P. A. skonštatovala, že bol vyhotovený v zmysle platných údajov katastra (č.l. 369), šetrenie však neukončila vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie, pričom zároveň skonštatovala, že tento rozpor môže odstrániť buď výkonom katastrálnej inšpekcie na žiadosť súdu, alebo priamo súd prostredníctvom kontrolného znaleckého posudku (č. l. 357). Súd žalobu žalobcov zamietol s odôvodnením, že geometrický plán Ing. P. A., na ktorý sa žalobcovia odvolali v podaní z 3.6.2014, označenom ako zmena návrhu (č.l. 335), nie je v súlade s geometrickým plánom Ing. Anny Šobichovej. Súd teda na rozpory týchto dvoch geometrických plánov reagoval nesprávne, zrejme na základe úvahy, že vyššiu váhu má geometrický plán vo forme znaleckého posudku, než geometrický plán autorizovaného geodeta. Takáto úvaha súdu je však chybná. Vo väčšine znaleckých odborov má súdny znalec vyššiu kvalifikáciu podávať odborné stanoviská pre súd ako bežný odborník z daného odboru, ktorého odborná príprava, kvalifikácia, skúsenosti nie sú ničím garantované, okrem absolvovania základného vysokoškolského štúdia v danom odbore. Odbor geodézie je však v tomto smere výrazne odlišný, pretože najvyššou garantovanou a kontrolovanou kvalifikáciou je zákonným spôsobom získané oprávnenie autorizovaného geodeta, ktorého činnosť je prísne regulovaná právnymi normami a kontrolovaná Komorou geodetov a kartografov. Geometrický plán vyhotovený autorizovaným geodetom a geometrický plán vyhotovený autorizovaným geodetom - súdnym znalcom, sú vyhotovené v rovnakom právnom a odbornom režime, rovnakými odbornými postupmi a pri dodržaní odbornosti by sa mali úplne zhodovať. Geometrický plán Ing. Šobichovej bol vyhotovený vo forme znaleckého posudku iba z dôvodov procesných, keďže súd nemá iný procesný nástroj na vykonanie dokazovania k otázke, ktorá vyžaduje odborné znalosti neprávneho charakteru. Žalobcovia však takto postupovať nemuseli ani nemohli, aj keby si obstarali znalecký posudok, tento by mal de iure iba povahu listinného dôkazu, rovnako ako nimi predložený geometrický plán. Vzhľadom na uvedené ani geometrický plán Ing. Šobichovej nemohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu, ale súd mal nezhody s geometrickým plánom Ing. P. A. odstrániť vykonaním kontrolného znaleckého posudku. Súd na tieto nezhody však v žiadnom prípade nemal reagovať zamietnutím žaloby. Žalobcovia sa domáhali určenia vydržania v reálnych hraniciach, ktoré boli v žalobe vymedzené nepochybne. Súd prostredníctvom znaleckých posudkov získaval technický podklad pre vymedzenie vydržanej časti pozemku odborným geodetickým
spôsobom spôsobilým na zápis do katastra. Technický podklad predložili súdu aj žalobcovia. Všetky tieto technické podklady z vecnej stránky zobrazovali to isté, dospeli však k rozličným výsledkom. Táto rozdielnosť však bola dôsledkom odborného pochybenia niektorého z geodetov, nie iného vecného posúdenia. Úloha pre geodetov totiž bola jasná a jednoduchá - zamerať reálnu hranicu vymedzenú konkrétnymi stavebnými prvkami a porovnať ju s hranicou právnou, ktorá bola zakreslená v katastrálnej mape. Ide o úlohu, ktorá má iba jeden správny výsledok. Súd teda bol viazaný žalobou žalobcov čo do vecného vymedzenia predmetu vydržania, nie však aj vo vzťahu ku geodetickému vyjadreniu predmetu vydržania prostredníctvom konkrétneho geometrického plánu konkrétneho geodeta. Žalobcovia svoju žalobu vôbec nemuseli upravovať tak, aby odkazovala na konkrétny geometrický plán, ale mohol a mal tak urobiť súd v rozsudku. V danom prípade však bol rozsudok predčasným, keďže boli počas konania zabezpečené rôzne geometrické plány, ktoré boli vo vzájomnom rozpore a súd mal najprv tento rozpor odstrániť kontrolným znaleckým posudkom a až následne mohol rozhodnúť meritórne. Žalobu však mohol zamietnuť iba vtedy, ak by sa ukázalo, že hranica reálna a právna sú identické, alebo ak by neboli splnené podmienky vydržania, prípadne návrh zamietnuť čiastočne, ak by sa uvedené týkalo iba časti predmetu vydržania. Vtedy by však súd musel dať vyhotoviť znalecký posudok, ktorý by geodeticky odčleňoval iba príslušnú časť pozemku. Nie je jasné, z akého dôvodu súd dal najprv vyhotoviť geometrický plán iba v čiastočnom rozsahu predmetu vydržania (Ing. I., č.l. 148-167) a až následne ďalším znaleckým posudkom doplnil zostávajúcu časť požadovaného predmetu vydržania (Ing. Anna Šobichová, č.l. 245- 255). Voči obom týmto posudkom vzniesli žalobcovia viacero vecných námietok, pričom jednou z najpodstatnejších bola námietka, že ak dom žalobcov na pozemku parc. č. 179 je pôvodný, ešte z nepálených tehál, tak hranica pozemku v teréne má byť identická s múrom domu, čo skonštatoval aj geodet Ing. W. (č.l. 90) a teda by jeho zameranie, ako aj všetky ostatné geometrické plány v spise, boli chybné. Pri miestnej obhliadke sa po oklepaní omietky ukázalo, že časť domu od bodu 139 po bod 114 je z nepálenej hliny. Napriek tomu všetky geometrické plány uvádzajú aj v tejto časti nesúlad medzi právnou a reálnou hranicou, sú teda zjavne nesprávne. Podľa vyjadrenia Ing. W. (č.l. 90) je presnosť mapy 45 cm a presnosť merania 14 cm. Vytyčovanie reálnej a právnej hranice je tak vykonávané s možnou odchýlkou 59 cm. Znalec Ing. Hlavatý nameral v bode 114 (bod podľa vytyčovacieho náčrtu Ing. W.) odchýlku steny domu od právnej hranice 58 cm, t. j. menšiu ako je chyba merania (č.l. 165). Rovnako všetci znalci uvádzajú, že právna hranica má mierny zlom v bode 108 (bod podľa vytyčovacieho náčrtu Ing. W.), stena domu teda netvorí priamku. Pri presnosti historickej mapy 45 cm a nepresnosti historického merania, ktoré bolo podkladom pre jej zhotovenie, je vôbec možné skonštatovať existenciu zlomu, ktorý by mal byť pri takejto presnosti fakticky nezmerateľný? Vzhľadom na (ne)presnosť mapy a merania je otázkou, či je vôbec možné skonštatovať rozdiel medzi hranicou právnou a reálnou, ktorý sa javí nie veľký. Otázka presnosti a jej vplyvu na možnosť vysloviť právny záver o nesúlade hraníc je v konečnom dôsledku otázkou právnou, s ktorou sa musí súd pred rozhodnutím vysporiadať a to aj prípadným záverom, že nezhodu hraníc nie je možné právne skonštatovať z dôvodu, že táto nezhoda je v rámci chybovosti. Súd nesprávne zadal aj otázky znalcom, keď im jasne neurčil, ktorú časť jednotlivých stavebných prvkov majú zamerať ako reálnu hranicu pozemku. Úlohou znalcov totiž nebolo zamerať stavby ako geodetické prvky, ale zamerať časť pozemku žalovaných, ktorú žalobcovia „okupujú“ svojimi stavbami. Súd teda mal znalcom v otázkach určiť, či majú v prípade domu zameriavať odkvap, múr alebo betónovú patku (správne by mala byť zameriavaná hrana patky ako najvzdialenejší bod v styku so zemou). Vyššie uvedené rozpory a nedostatky geometrických plánov mal súd odstrániť kontrolným znaleckým posudkom, najmä keď sám dospel k záveru, že medzi geometrickým plánom Ing. P. A. a geometrickým plánom Ing. Anny Šobichovej je rozpor. Súd tiež nesprávne priznal obom žalovaným náhradu trov konania, keď žalovaný 1/ nebol zastúpený, ale konal sám za seba a žalovaný 2/ bol zastúpený žalovaným 1/, takže formálne išlo síce o zastúpenie advokátom, ale bez nutnosti vynakladať na takéto zastúpenie náklady.
3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ vyjadrili tak, že navrhli rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Dôvodili, že z odvolania žalobcov jednoznačne nevyplýva, ktorý z odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. žalobcovia uplatňujú. Napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní, ktoré sa riadilo O.s.p., účinným do 30.6.2016, z ktorého žalovaní vo vyjadrení citovali § 120 ods. 1 až 4 O.s.p. a uviedli, že konanie medzi žalobcami a žalovanými je konaním sporovým, v ktorom je výsledok sporu závislý predovšetkým od aktivity, resp. pasivity strán sporu a to sa týka aj povinnosti žalobcov označiť dôkazy (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Právny zástupca žalobcov prevzal ich právne zastúpenie až po vyhlásení rozsudku (dovtedy žalobcovia nemali v konaní advokáta) a v odvolaní opakovane súdu prvej inštancie vytýkajú, že nenariadil kontrolný znalecký posudok na odstránenie nezhody s geometrickým plánom Ing. P. A.. Obsahom súdneho spisu je preukázané, že
žalobcovia do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, nenavrhovali na tento účel kontrolný znalecký posudok (taký posudok napokon ani nebol potrebný, ako bude nižšie uvedené). Geometrický plán Ing. P. A. č. 11/2013 nemožno považovať za znalecký posudok (nemá predpísané náležitosti znaleckého posudku). Žalobcovia si ho obstarali výlučne z vlastnej vôle a len na účely zmeny petitu ich pôvodnej žaloby z 24.3.2009, ktorú zmenu žalobcovia navrhli v podaní z 3.6.2014, nakoľko žaloba v pôvodnom znení v časti toho, čoho sa domáhajú (petit), bola neurčitá a nezrozumiteľná - v tejto súvislosti dali žalovaní do pozornosti, že už v pôvodnom petite žaloby sa žalobcovia odvolávajú na znalecký posudok Ing. B. W. č. 5/2007 a jeho zameranie (vytyčovacím náčrt) vyhotovené dňa 7.8.2008. Príslušné geodetické merania, z ktorých Ing. A. vychádzal na účely vypracovania geometrického plánu č. 11/2013 (podotkli, že im nie je známe, o aké merania, metódy a postupy v tomto prípade v skutočnosti išlo), sa uskutočnili len z pozemku žalobcov, bez súčinnosti so žalovanými a žalovaní tento geometrický plán aj z týchto dôvodov neakceptujú - považujú ho za nedôveryhodný a nepreskúmateľný dokument. Súd prvej inštancie mal už pred vypracovaním geometrického plánu Ing. P. A. k dispozícii niekoľko znaleckých posudkov - posudky Ing. W. č. 5/2007, Ing. Hlavatého č. 1/2010 a Ing. Anny Šobichovej č. 8/2011, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje aj v rozsudku. Ak sa vezme do úvahy časové hľadisko i obsah jednotlivých posudkov, tak posudok Ing. Hlavatého vychádza z posudku Ing. W. a posudok Ing. Anny Šobichovej zasa vychádza z posudku Ing. W. a Ing. Hlavatého. Práve posudok Ing. Šobichovej č. 8/2011 je preto možné považovať za kontrolný posudok k obidvom predchádzajúcim posudkom. Z tohto dôvodu nebol preto dôvod, aby na účely zistenia skutkového stavu významného pre jeho rozhodnutie vo veci samej (zamietnutie žaloby), obstarával súd ďalší znalecký posudok, i keby taký posudok žalobcovia navrhli (§ 120 ods. 1 vety druhej O.s.p.). Žalobcovia v konaní taktizovali a menili svoje vyjadrenia podľa aktuálnej situácie v konaní. Hoci v pôvodnej žalobe aj v jej petite sa odvolávali na znalecký posudok Ing. W. č. 5/2007 a jeho zameranie (vytyčovací náčrt), vyhotovené 7.8.2008, neskôr spochybnili právnu hranicu podľa jeho zamerania a súd prvej inštancie z tohto dôvodu pristúpil k ustanoveniu znalkyne Ing. Šobichovej, ktorá (na rozdiel od Ing. P. A.) vykonávala merania aj z pozemku žalovaných. V odvolaní žalobcov je uvedených niekoľko zavádzajúcich tvrdení. Tvrdenie o tom, že ak dom žalobcov na pozemku parc. č. 179 je pôvodný, ešte z nepálených tehál, tak hranica pozemku v teréne má byť identická s múrom domu, čo konštatoval aj geodet Ing. W. (č.l. 90), sa týka iného súdneho konania na Okresnom súde Trnava sp. zn. 11C/11/2002 a nezodpovedá úplnému vyjadreniu tohto geodeta, ktoré je v konaní 19C/113/2009 potrebné hodnotiť predovšetkým podľa toho, čo tento geodet v tomto konaní vypovedal ako svedok na pojednávaní dňa 15.3.2010. Pôvodný dom žalobcov v čase meraní znalcov (geodetov) už na obvodovej stene, prístupnej zo strany od pozemku žalovaných, nemal pôvodnú omietku a žalobcovia túto stenu dali omietnuť novou omietkou. Skopírované časti textu na str. 3 odvolania sú prevzaté účelovo z vyššie spomínaného konania sp. zn. 11C/11/2002 (zo zápisnice z pojednávania z 25.3.2009 a ohliadky konanej 8.4.2009). Žalobcovia zjavne zavádzajú, ak poukazujú z konania sp. zn. 11C/11/2002 len na (všeobecné) vyjadrenia Ing. W. na pojednávaní 25.3.2009 o presnosti mapy 45 cm a presnosti merania 14 cm a o tom, že vytyčovanie reálnej a právnej hranice je tak vykonané s možnou odchýlkou 59 cm, ale už neuvádzajú konkrétne vyjadrenie Ing. W. k samotnému predmetu sporu, ktoré nasledovalo po tomto pojednávaní na ohliadke na mieste samom 8.4.2009 - zo zápisu z tejto ohliadky Ing. W. (znalec) uviedol, že ním odmerané body nemajú odchýlku 45 cm (o ktorej bolo hovorené na minulom pojednávaní), povolená tolerancia alebo odchýlka je 14 cm a v tejto tolerancii sa nachádzajú aj znalcom namerané body. Podľa žalovaných je napadnutý rozsudok vecne správny, zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a procesnej aktivite žalobcov.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., § 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201, § 202 O.s.p.; § 470 ods. 2 veta prvá CSP, akt. § § 355 ods.1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok
(§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo veci samej treba považovať za vecne správny, keď súd prvej inštancie si pred jeho vydaním opatril dostatok skutkových zistení potrebných pre rozhodnutie o žalobe a vec i správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľov) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo veci samej (tak ako táto
- rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:
5. Konanie na súde prvej inštancie prebehlo za účinnosti O.s.p., podľa ktorého návrh na začatie konania (žaloba) musel okrem všeobecných náležitostí stanovených zákonom pre akékoľvek podanie účastníka (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať osobitné náležitosti stanovené § 79 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 79 ods. 1 vety prvej, druhej a siedmej O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou. Zo žaloby teda muselo byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Išlo o určenie tzv. žalobnej žiadosti či žalobného petitu, ktorým bol v zásade súd viazaný, okrem výnimiek uvedených v § 153 O.s.p.. Okrem týchto výnimiek bol petit pre súd záväzný, nielen čo do rozsudočného výroku, ale i čo do predmetu dokazovania - preto musel byť žalobný petit jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Z ustanovenia § 153 O.s.p. vyplývalo, že žalobný petit musel byť bezo zvyšku poňatý do enunciátu (výrokovej časti) rozhodnutia, alebo priznaný len v časti, alebo v celom rozsahu zamietnutý. Podľa Z IV (s. 167, 175): V spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí byť v návrhu táto nehnuteľnosť konkrétne označená tak, aby ju nebolo možné zameniť. Návrh na začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Každé rozhodnutie súdu smerujúce k úprave vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam musí mať svoj odraz aj v zápise v katastri nehnuteľností a preto i žalobný návrh (návrh na výrok požadovaného rozsudku súdu alebo tiež tzv. petit) musí obsahovať okrem celkom jasného a určitého vymedzenia spornej nehnuteľnosti (parcelným číslom a výmerou, prípadne i kultúrou, u stavieb i súpisným číslom a rozlohou zastavanej plochy, katastrálnym územím a odkazom na príslušný list vlastníctva) v prípadoch potreby vytvorenia nových (dosiaľ v katastri nezapísaných) pozemkov či úpravy práv len k častiam dosiaľ zapísaných pozemkov tiež väzbu na geometrický plán majúci tvoriť (nielen právne vyjadrením takej skutočnosti v petite, resp. vo výroku rozsudku ale i fyzickým pripojením) súčasť výroku rozsudku. Konkretizácia pozemku - parcely geometrickým plánom v žalobnom petite nezodpovedajúca aktuálnemu (skutočnému) stavu rozhodovanej veci je chybou žaloby, za ktorú zodpovedajú žalobcovia. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že námietka odvolateľov o nesprávnej interpretácii zo strany súdu prvej inštancie návrhu žalobcov t. j. čoho sa domáhajú, ani námietka, že súd nebol viazaný žalobou vo vzťahu ku geodetickému vyjadreniu predmetu vydržania prostredníctvom konkrétneho geometrického plánu konkrétneho geodeta, neboli dôvodné.
6. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov. Súd hodnotí dôkaz znalcom ako každý iný dôkaz. Súd pritom skúma, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Ak sa však súd
pri hodnotení výsledkov konania odchýli od výsledku dôkazu znalcom, svoj postup musí presvedčivo odôvodniť (R 4/1969). Súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože sudcovia na to nemajú odborné znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby toto preskúmanie mohli zodpovedne urobiť. To však neznamená, že súd je viazaný znaleckým posudkom a že ho musí bez ďalšieho prevziať. Pokiaľ má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne aby vypracoval nový posudok alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku (R 1/1981). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v predmetnej veci však vyplýva, že súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o vecnej správnosti znaleckých posudkov podaných súdom ustanovenými znalcami, tieto pochybnosti mali iba strany, znalci sa k ich námietkam voči posudkom vyjadrili písomne i na pojednávaní. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu ku znaleckým posudkom/geometrickým plánom (či už tým, ktoré majú z dôvodu ich zabezpečenia účastníkom konania/strany len charakter listinného dôkazu, ale i tým podaným súdom ustanovenými znalcami) vyplýva, že sa súd prvej inštancie pri každom z nich zaoberal otázkou, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Súd mal pri rozhodovaní k dispozícii niekoľko znaleckých posudkov i s rozdielnymi závermi o tých istých otázkach, riadne ich však zhodnotil v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia, a z akých dôvodov nevychádza resp. vychádza i zo záverov ostatných. Znaleckými posudkami/geometrickými plánmi sa riadne zaoberal (písomné a ústne závery na pojednávaní konfrontoval) pri rekapitulácii dôkazov i pri ich hodnotení. Nedôvodnou tak bola námietka o predčasnosti vydania napadnutého rozsudku. Žalobcovia v odvolaní uviedli aj skutočnosti, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (týkajúce sa potreby nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania). Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z podmienok prípustnosti uplatnenia až v odvolacom konaní skutočností či dôkazov neuplatnených už v konaní na súde prvej inštancie tu nemohlo ísť o podmienky podľa § 205a ods. 1 písm. a/ ani b/ O.s.p. (skôr neuplatnený dôkaz nemal preukazovať žiaden z dôvodov tzv. zmätočnosti konania ani jeho vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a do úvahy by prichádzali len podmienky podľa písmena c/ alebo d/. Z tých o prípad absencie poučenia účastníka (t. č. strany) súdom prvej inštancie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ísť nemohlo preto, že odvolatelia - žalobcovia boli riadne poučený podľa § 120 ods. 1 aj 4 O.s.p. Poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania (č. l. 341 rub spisu), ktoré im bolo v písomnej podobe doručené dňa 27.6.2014 a 22.7.2014 (doručenky pri č. l. 340) a tiež na pojednávaní dňa 14.3.2016. O prípad nemožnosti označenia či predloženia dôkazov už pred vyhlásením napadnutého rozsudku bez viny žalobcov taktiež nejde, keď ani žalobcovia netvrdia, že tvrdenia a dôkazy nemohli uviesť, označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobcovia ani neuviedli žiadnu prekážku brániacu im v označení, navrhnutí alebo predložení dôkazov ani v uvedení nimi tvrdení na svoju obranu. Aj CSP prebral doterajšiu úpravu v zmysle práva novôt v odvolacom konaní ho terminologicky prispôsobil novej koncepcii civilného sporového konania (viď § 366 a § 373 CSP). Odvolací súd preto argumentáciu z odvolania akceptovať nemohol, to malo za následok tiež nepoužiteľnosť dôkazu označeného a navrhnutého žalobcami až v odvolacom konaní (návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania) a nespôsobilosť zvrátenia ním výsledkov konania prvej inštancie a na napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby, bolo preto treba nazerať ako na vecne správne rozhodnutie.
7. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (zamietajúci žalobu) a v (závislej, odvolaním nespochybnenej) časti vyhradzujúcej rozhodnutie o trovách štátu samostatnému uzneseniu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd prvej inštancie prišiel k záveru, že sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania procesne plne úspešným žalovaným proti žalobcom a nemožno mu vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 1 O.s.p), avšak ho opomenul vyložiť v súvislosti s účelnosťou vynaložených nákladov. Jednou zo zásad vlastnej všetkým rozhodovacím procesom o trovách konania v civilnom procese (teda aj rozhodovaniu podľa § 255 ods. 1 CSP, predtým § 142 ods. 1 O.s.p.) totiž je, že súd prizná len náhradu trov potrebných (rozumej nevyhnutných) na účelné bránenie práva, čiže len takých trov, ktoré možno považovať objektívne za vynaložené účelne. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešní, vôbec však neposúdil (vo vzťahu k priznanej časti požadovanej náhrady trov konania) otázku účelnosti vynaložených trov konania potrebných na účelné bránenie práva žalovaných proti procesne neúspešným žalobcom (otázke účelnosti sa venoval iba vo vzťahu k 3 úkonom právnych služieb, za ktoré nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia). Od práva strany obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým môže byť aj zástupca z radov rodinných príslušníkov/príbuzných, je potrebné odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania je obmedzená len na náhradu trov účelne vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva) a posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej veci. Odvolací súd nespochybňuje právo pôvodných žalovaných 1/ a 2/ a terajšieho žalovaného 2/ na zastupovanie v konaní právnym zástupcom (advokátom) z radov príbuzných, avšak s tým, že súčasne nesú procesnú zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v predmetnej veci potrebné sa zaoberať otázkou účelnosti vynaložených trov konania, a to najmä uplatnených trov právneho zastúpenia terajšieho žalovaného 2/, ktorý je v predmetnom konaní zastúpený svojim bratom - advokátom, ktorý advokát je zároveň ako fyzická osoba terajším žalovaným 1/ v predmetnom konaní. Otázkou účelnosti trov vynaložených na bránenie práva žalovaných (vo vzťahu k priznanej časti požadovanej náhrady trov konania) sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (o trovách konania). Nesprávnym procesným postupom totiž súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok, vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania, nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nemôže nahrádzať chýbajúci argumentačný základ odôvodňujúci postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania súdom prvej inštancie zo všetkých zákonných hľadísk).
9. Súd prvej inštancie je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), pri rozhodovaní o náhrade trov konania bude postupovať v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu. Trovy vynaložené stranou konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jej procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa má sledovať procesné presadzovanie uplatňovaného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto nároku. Zistenia súdu prvej inštancie v týchto otázkach sa musia nevyhnutne premietnuť do odôvodnenia rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/08). Okrem posudzovania veci z hľadiska tzv. materiálnej spravodlivosti, bude potrebné vyhodnotiť aj účelnosť vynaložených trov konania.
10. V novom rozhodnutí o veci náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
11. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)