Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Csp-5-2018.pdf
PDF · 106.41 KB
Case nature
Area
Subarea
35Csp/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: K. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., o zaplatenie 316,95 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti sumy 92,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 92,40 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 41,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 41,- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 4.1.2018 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 316,95 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 316,95 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 uzatvorila so žalovaným 23.3.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytla pôžičku vo výške 360,- Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 12,13 Eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná 1.2.2015. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovaným 23.3.2014 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 185,40 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 2,01 Eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 14,14 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 16.12.2016 bola pohľadávka postúpená na žalobcu o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 319,- Eur. Žalobca listom - predžalobná výzva - vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Dlžná suma 316,95 Eur predstavuje rozdiel medzi súčtom sumy úveru 360,- Eur, odmeny zo zmluvy o zabezpečení 185,40 Eur, zmluvným úrokom 90,55 Eur na jednej strane a vykonanými úhradami vo výške 319,- Eur na strane druhej. Žalobca si zároveň uplatňuje aj úroky z omeškania.
2. Podaním z 4.4.2018 vzal žalobca žalobu späť v časti sumy 92,40 Eur s príslušenstvom uplatnenej titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Ďalej si v konaní uplatňoval nárok pozostávajúci z neuhradenej istiny a úroku v celkovej výške 224,55 Eur.
3. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadril.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s listinným dôkazmi predloženými žalobcom - zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 23.3.2014, zmluvou o zabezpečení splátok úveru z 23.3.2014, oznámením o postúpení pohľadávky zo 16.12.2016 s podacím hárkom, predžalobnou výzvou s podacím hárkom, výpisom splátok a úhrad, a zistil tento skutkový stav veci:
5. Dňa 23.3.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným ako fyzickou osobou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 360,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť, spolu s úrokom vo výške 36,06 Eur (čo je 22,90 % ročne) a poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou 51,49 Eur, v 45 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú je 10,02 Eur a výška poslednej splátky je 9,67 Eur. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) 69,48 %, celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť 450,55 Eur, priemerná RPMN 44,79 %. Úver bol poskytnutý na dobu 45 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Strany si dohodli hotovostný režim poskytnutia. Žalovaný mal podľa zmluvy splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky, vkladom na účet právneho predchodcu žalobcu. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je siedmy deň 45. týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Splátka sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na bankový účet veriteľa uvedený v zmluve. Číslo zmluvy bolo XXXXXXXXX.
6. Podľa bodu 4. zmluvných podmienok Za poplatok za garantovanú službu sa žalovaný zaviazal pre zákazníka zabezpečovať nasledovné:
- službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy,
- podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách žalovaného, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle, v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy
- službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia,
- službu poskytnutia Karty splátok zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy,
- na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto Zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatní vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.
7. V rovnaký deň ako zmluva o úvere bola medzi žalovaným ako zákazníkom a právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom uzavretá Zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanému za odmenu 185,40 Eur bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi Zákazníkom a Poskytovateľom, a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
8. Listom zo 10.1.2017 žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX K. XX.X.XXXX vo výške 317,55 Eur na žalobcu.
9. Predžalobnou výzvou zo 5.10.2017 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 324,20 Eur najneskôr do 16.10.2017.
10. Podľa výpisu splátok a úhrad k úveru č. 571331400 vykonal žalovaný úhrady v celkovej výške 319,- Eur.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.3.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.3.2014 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.3.2014 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.3.2014 ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
16. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.3.2014 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
17. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.3.2014 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom k 23.3.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa §9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom k 23.3.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
20. Podľa §11 ods. 1zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom k 23.3.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
23. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
24. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
25. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté prostriedky vo výške 360,- Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 45 týždenných splátkach vo výške 10,02 Eur (1.-44. splátka) a 9,67 Eur (45. splátka). Celkové náklady žalovaného mali byť tvorené súčtom úroku vo výške 39,06 Eur (sadzba 22,90%) a poplatku za garantovanú službu vo výške 51,49 Eur. RPMN bola v zmluve vymedzená na 69,48%. Termín konečnej splatnosti bol stanovený ako 7. deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Okrem zmluvy o úvere uzavreli strany v rovnaký deň aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky. Žalovaný mal za uvedenú službu zaplatiť odmenu v celkovej výške 185,40 Eur.
27. V časti pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 92,40 Eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd konanie na základe účinného späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním zastavil.
28. Súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. Občianskeho zákonníka. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
30. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
31. Po preskúmaní zmluvy o úvere z pohľadu či obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k 23.3.2014, súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti požadované v písm. f) uvedeného zákonného ustanovenia. Zmluva je neurčitá pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru (dobu trvania úveru). Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť ani odkazom na dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých splátok. Spotrebiteľ mal podľa zmluvy zaplatiť 45 splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť ani konečnú splatnosť úveru. Súd neakceptuje, že konečná splatnosť úveru je dostatočne zadefinovaná v zmluve, pokiaľ ju možno vyvodiť z dohodnutého celkového počtu splátok, nakoľko táto argumentácia nezodpovedá zneniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f). Zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v danom prípade 7. deň 45. týždňa). Inak by zákonodarca neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené dokedy má úver splácať a ponechať to na zložitý výpočet prostredníctvom týždňov nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia. Je objektívne komplikovanejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok úveru podľa mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s ďalšou náležitosťou podľa §9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., kde sa uvádza aj počet splátok.
32. Súd preto považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
33. Úroková sadzba bola síce v zmluve uvedená a numericky vyjadrená číselnou hodnotou 22,90%, avšak uvedené nepredstavovalo reálne úročenie poskytnutej sumy, nakoľko suma úveru bola navyšovaná o poplatok za garantovanú službu, čo pochopiteľne skresľuje výšku preplatenej sumy. Súd má za to, že takýmto spôsobom sa právny predchodca žalobcu snaží „opticky“ presvedčiť spotrebiteľa o výhodnosti jeho ponuky, pričom reálne spotrebiteľ za poskytnuté peniaze uhradí viac, ako sa javí. Pokiaľ ide o dojednanie o garantovaných službách, za ktoré žalobca žiada od žalovaného poplatok vo výške 51,49 Eur, toto je zapracované do textu zmluvných podmienok úverovej zmluvy, pričom z obsahu zmluvy nevyplýva pre spotrebiteľa žiadna možnosť poskytovanie tejto doplnkovej služby vylúčiť, obmedziť alebo upraviť. Skutočnosť, že žalovaný zmluvu, do ktorej bolo toto dojednanie zapracované, podpísal, ešte neznamená, že bolo individuálne dohodnuté a svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky. Podľa názoru súdu je uvedená dohoda o garantovanej službe v rozpore s dobrými mravmi, keď na jej základe sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal, a ide v podstate o záväzok spotrebiteľa zaplatiť niečo, čo mu ani nebolo dodané. Rozpor s dobrými mravmi vidí súd aj v tom, že veriteľ zinkasuje odplatu za službu, hoci spotrebiteľovi žiadnu službu neposkytol a možno ani v budúcnosti neposkytne. Podľa názoru súdu ide fiktívne plnenie dodávateľa (za ktoré musel žalovaný zaplatiť vysokú odplatu) nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak plnením slúžiacim záujmom veriteľa. Predmetnú dohodu súd považuje za neplatnú.
34. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neplatnosť dojednaní odmene za garantovanú službu bol žalovaný povinný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu len sumu skutočne čerpaných
peňažných prostriedkov vo výške 360,- Eur. Žalovaný na splatenie úveru uhradil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 319,- Eur, súd ho preto zaviazal na zaplatenie rozdielu vo výške 41,- Eur.
35. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Nakoľko žalovaný nesplnil povinnosť zaplatiť záväzok riadne a včas ku dňu splatnosti neuhradených splátok, čím sa dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal aj nárok na uplatnený úrok z omeškania z dlžnej sumy 41,- Eur vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia v súlade so žalobným návrhom.
38. Vo zvyšnej časti súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
41. Žalobca mal v konaní úspech v časti priznanej sumy 41,- Eur (13%) žalovaný vo zvyšnej časti, v ktorej súd žalobu zamietol, resp. zastavil, pričom zastavenie z procesného hľadiska zavinil žalobca späťvzatím žaloby (87%). Nakoľko žalovanému však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.