Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/140/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. N. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom D. práce, sociálnych vecí a rodiny T., pochádzajúci z matky K.. M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, a z otca R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského 33, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 177 zo dňa 08.07.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného. Otec odôvodnil svoj návrh na zníženie výživného skutočnosťou, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene okolnosti na jeho strane, nakoľko bol počas troch mesiacov práceneschopný, od roku XXXX platil daň z príjmov a nie paušálne náhrady a rovnako jeho príjmy negatívne ovplyvnila aj korona kríza s tým, že má ďalšie tri vyživovacie povinnosti.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že maloletá N. pochádza z manželstva strán sporu, ku ktorej bola posledná úprava výživného v roku XXXX. Súd prvej inštancie ustálil príjmové a výdavkové pomery matky ako aj otca. Rovnako tak boli ustálené výdavky a potreby maloletej N., ktorá v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ukončila 8. ročník základnej školy. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že u otca trvá naďalej vyživovacia povinnosť u plnoletých detí M. a Y., pričom od júna XXXX bola skončená vyživovacia povinnosť otca voči Y..

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 78 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1. až 5, § 65 ods.1, § 75 ods.1 Zákona o rodine, pričom dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný.

4. Tento záver odôvodnil skutočnosťou, že od poslednej úpravy výživného, ku ktorej došlo v júni 2020 nedošlo k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného o 2/3 tak ako to žiadal otec. Skutočnosti, na ktoré poukazoval otec, že má zdravotné problémy, že bol práceneschopný v mesiacoch január až apríl 2020 bola známa súdu už pri pôvodnom rozhodovaní o určení výživného, preto túto skutočnosť nemožno brať do úvahy. Rovnako tak vzhľadom na majetkové pomery otca, ktorý nepreukázal to, že skutočne si zabezpečuje finančné prostriedky na platenie výživného len pôžičkami od kamarátov, nemohlo prisvedčiť týmto jeho tvrdeniam. Rovnako otec nepreukázal svoje tvrdenia, že nežiadal o kompenzáciu príjmov počas korona krízy a tieto svoje tvrdenia ani dostatočne nedokladoval.

Súd poukázal na skutočnosť, že určité krátkodobé zníženie príjmov počas pandémie bolo možné pripustiť, no dlhodobo vzhľadom na situáciu na trh práce sa táto kríza nemohla prejaviť vo sfére, v ktorej podniká, teda kúrenárstvo. Rovnako tak súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam otca o tom, že má vysoké výdavky na pohonné hmoty pokiaľ nepreukázal na aké účely používa motorové vozidlo, pričom tvrdil, že toto používa len na dopravu do zamestnania. Z tohto dôvodu návrh zamietol aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšenie potrieb maloletej N..

5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a 57 .

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané v zákonnej lehote odvolanie otca proti celému obsahu rozsudku súdu.

7. Odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil v bodoch 5 až 30 svojho odôvodnenia a v týchto nezistil takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Tieto závery súdu prvej inštancie sú založené na nesprávnych skutkových zisteniach a nebol úplné zistený skutočný stav veci. V pôvodnom rozhodnutí bolo určené výživné na maloleté dieťa vo výške 120,- Eur, kedy súd vychádzal z príjmov otca a v tomto konaní nezohľadnil jeho výdavky, ktoré si tento uplatňoval ako živnostník v tzv. „paušálnych výdavkoch.“ Zo záverov dokazovania v predošlom konaní vyplývalo, že čistý príjem otca z podnikateľskej činnosti za rok 2018 dosahuje 1.271,- Eur mesačne, k čomu bol pripočítaný aj jeho invalidný dôchodok vo výške 203,- Eur.

8. V prebiehajúcom konaní otec preukazoval reálnu výšku svojich príjmov ako aj reálne výdavky predložením faktúr, výpisov z účtov a peňažného denníka, čo však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil a z odôvodnenia súdu nevyplýva ako sa s touto argumentáciou otca vysporiadal. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj schopnosti otca vzhľadom na jeho zdravotný stav, kedy bol opakovane práceneschopný a nebol schopný dosahovať taký príjem, aby plnil vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške. Tieto skutočnosti spôsobili zmenu pomerov na strane príjmu otca vo forme jeho zníženia, čím by malo dôjsť aj k zníženiu výživného určeného súdom. Z týchto dôvodov žiadal, by odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K podanému odvolaniu otca matka vo svojej replike uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami otca. Súd prvej inštancie úplne a správne zistil skutočný stav veci a tento aj správne právne posúdil. Navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného 09.11.2020, no výpisy z jeho účtu svedčia o tom, že mal dostatok prostriedkov na to, aby platil zvýšené výživné vo výške 120,- Eur, ktoré však začal platiť až po vydaní exekučného príkazu. Zároveň z výpisov z jeho účtu za rok 2021 vyplýva, že len na trvalých príkazoch na poistke, telefóne, výživnom a odvodoch platil cez 1.000,- Eur, no napriek tomu jeho zostatky na účte boli stále kladné. Pokiaľ teda tvrdí, že má ďalšie výdavky na stravu, ošatenie, lieky a benzín, je otázne, či tieto náklady neplatí z hotovostných prostriedkov alebo má k dispozícií iný účet. Matka poukázala aj na obdobné rozhodnutia vo vzťahu k návrhu otca na zníženie výživného na plnoletých Y. a M., kde rovnako boli jeho návrhy zamietnuté. Poukázala na skutočnosť, že maloletá dcéra N. od XX.XX.XXXX nastúpila do X. ročníka základnej školy., pričom vzhľadom na jej potreby je nedôvodné znížiť stanovenú vyživovaciu povinnosť v rozsahu 120,- Eur. Poukázala na skutočnosť, že v roku 2021 došlo k zníženiu výdavkov otca o cca 50,- Eur za energie a rovnako od 01.06.2021 došlo k zániku vyživovacej povinnosti na jeho syna Y. vo výške 160,- Eur mesačne a rovnako už mu neplatí telefón, čím sú jeho náklady znížené o 220,- Eur priemerne mesačne od mesiaca jún 2021. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Ďalšie podania strán sporu v odvolacom konaní predložené neboli.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutých častiach postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle zákona č. 160/ 2015 Z.z. (ďalej len „“) .

12. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje( ) .

14. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. 1 vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.

15. Tieto zásady viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Výška výživného na maloletú N. zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám maloletej. 16. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Správne a citlivo súd pristúpil k porovnávaniu pomerov a vyhodnotil relevantnosť zmeny preukázaných nových pomerov. Pristúpil k vykonaniu potrebných zistení ohľadne pomerov v čase pôvodného rozhodnutia súdu a súčasného stavu.

17. K jednotlivým odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že ani jednu z nich nemal na základe obsahu spisu preukázanú za relevantnú. Pokiaľ otec namietal, že došlo k zmene jeho príjmových pomerov v dôsledku jeho práceneschopnosti začiatkom roku 2020, správne sa súd prvej inštancie vyporiadal s touto jeho námietkou v bode 14 svojho odôvodnenia.

18. Otec v odvolaní taktiež poukázal na skutočnosť, že z jeho strany došlo k zmene vo vzťahu k spôsobu určenia dane tým, že za predošlé obdobie si ako živnostník uplatňoval tzv. „paušálne výdavky“ a následne jeho daňové priznanie bolo vyhotovené podľa jeho reálnych príjmov a odôvodnených výdavkov. Táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť ustálenie skutočnosti, či otec má schopnosti a možnosti na to, aby reálne plnil určené výživné. Táto skutočnosť z jeho strany preukázaná nebola. Administratívna zmena vo vzťahu k určeniu výšky jeho daňovej povinnosti ako živnostníka pre účely rozhodovania o výživnom pre jeho dieťa nie je rozhodujúca.

19. Opakované práceneschopnosti otca rovnako nie sú dôvodom pre znižovanie výživného, nakoľko počas takéhoto obdobia je príjem otca kompenzovaný dávkami nemocenského poistenia a táto skutočnosť vo vzťahu k určeniu výživného taktiež nie je rozhodujúcou. V konaní bolo preukázané, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu maloletej N. doposiaľ určenou sumou 120,- Eur mesačne.

20. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v priebehu konania došlo k ukončeniu vyživovacej povinnosti otca voči synovi Y., voči ktorému bolo určené výživné vo výške 160,- Eur mesačne, teda k tejto skutočnosti došlo po asi 6. mesiacoch odo dňa podania návrhu na zníženie výživného. Aj táto skutočnosť je podstatnou pre posúdenie celkových pomerov vyživovacieho vzťahu medzi otcom a jeho maloletou dcérou. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na odôvodnené potreby N., ktorá v súčasnosti navštevuje 9. ročník základnej školy, posledná úprava výživného v rozsahu 120,- Eur reálne sa nejaví byť tak vysokou pri potrebách maloletého dieťaťa vo veku XX. rokov. . 21. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva aj záver, že rovnako aj u matky došlo ku zníženiu jej príjmov v súvislosti s problémami na pracovnom trhu počas trvania korona krízy, preto nemožno prihliadnuť len na zrejmé odôvodnené námietky otca, že došlo ku zníženiu jeho

príjmov v dôsledku pandémie, nakoľko obdobné problémy sa prejavili aj na finančných príjmoch matky, čo samozrejme má podstatný vplyv na celkové posúdenie stavu veci.

22. K rovnakým záverom dospel súd prvej ako aj druhej inštancie aj vo veci týkajúcej sa zníženia výživného na maloletého Y. F. vo veci vedenej pod sp.zn. . Rovnako aj vo veci návrhu na zníženie výživného na M. F., kedy Okresný súd vo veci vedenej pod sp.zn. zamietol návrh na zníženie výživného z rovnakých dôvodov ako sa domáha otec v tomto konaní, pričom aj v tomto prípade bol tento rozsudok potvrdený odvolacím súdom, a to rozhodnutím zo dňa 31.03.2022.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý bol ako vecne správny potvrdený.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).