Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/94/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: MEZON Services, s.r.o., so sídlom Stredná 19, Trnava, zastúpený advokátom: Mgr. Andrej Maar, Dunajská 6, Bratislava, proti žalovaným: 1/ R.. X. N., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, G., 2/ W. N., nar. X.X.XXXX, M. XX, G., zastúpená žalovaným 1/, o zaplatenie sumy 208,93 € s príslušenstvom a vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy 1.334,62 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o zaplatenie sumy 208,93 € s príslušenstvom zastavuje.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Súd zamieta vzájomnú žalobu.

IV. Súd priznáva žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu, TT- KOMFORT, s.r.o., podal dňa 15.2.2010 na tunajší súd žalobu na zaplatenie sumy 426,36 € s príslušenstvom z titulu nedoplatku na úhradách spojených s užívaním bytu žalovanými za obdobie od 1.5.2006 do 28.2.2009, nakoľko neplatili preddavky v predpisovanej výške. Z dôvodu späťvzatia časti istiny 383,16 € s príslušenstvom súd uznesením č.k. 27C/94/2010-141 zo dňa 28.1.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/100/2011-164 zo dňa 31.8.2011 konanie čiastočne zastavil a predmetom konania zostala istina 43,20 € s príslušenstvom.

2. Dňa 29.12.2010 podaním doručeným súdu dňa 30.12.2010 požiadal žalobca o pripustenie zmeny petitu rozšírením o nasledujúce obdobie od 1.3.2009 do 30.11.2010. Súd uznesením č.k. 27C 94/2010-167 zo dňa 20.9.2011 pripustil zmenu petitu, na základe ktorej sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 208,93 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 159,99 € od 1.7.2007 do 19.8.2010, vo výške 8,5 % zo sumy 54,06 € od 1.7.2008 do 19.8.2010, vo výške 9 % zo sumy 59,46 € od 1.7.2009 do 19.8.2010, vo výške 9% zo sumy 140,57 € od 1.7.2010 do 19.8.2010, vo výške 9% zo sumy 38,78 od 20.8.2010 do zaplatenia. Žalobca preplatky z ročného vyúčtovania za rok 2008 vo výške 202,82 € a za rok 2009 vo výške 85,40 € započítal na evidovaný nedoplatok žalovaných.

3. Dňa 23.3.2012 súd uznesením č.k. 27C 94/2010-231 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť MEZON Services, s.r.o. z dôvodu, že dňom skončenia výkonu správy prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy z pôvodného žalobcu na nového správcu, ktorému dňa 30.11.2011 odovzdal všetky dokumenty súvisiace s výkonom správy. Uznesenie

potvrdil Krajský súd v Trnave uznesením (v poradí druhým) zo dňa 19.9.2017 č.k. 26Co/174/2016-307, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2017.

4. Dňa 7.2.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým vzal žalobu o zaplatenie sumy 208,93 € s príslušenstvom späť. Späťvzatie odôvodnil tým, že ku dňu prevzatia správy bytového domu, v ktorom vlastnia byt žalovaní, evidoval nedoplatky žalovaných za plnenia súvisiace s užívaním bytu vo výške 260,47 €, ktoré boli vyrovnané v priebehu roku 2012.

5. Súd vyzval žalovaných, aby sa k späťvzatiu žaloby vyjadrili. Dňa 5.3.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 1/, ktorý je zároveň splnomocneným zástupcom žalovanej 2/, zo dňa 3.3.2018, v ktorom výslovne uviedol, že so späťvzatím žaloby v tejto veci súhlasí. Dňa 6.3.2018 bolo súdu doručené podanie žalovaného 1/ zo dňa 5.3.2018, v ktorom uviedol, že zo svojho predchádzajúceho podania vypúšťa vetu, v ktorej súhlasil so späťvzatím žaloby a na pojednávaní dňa 11.4.2018 opätovne vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a potvrdil, že žalobcovi po prevzatí správy zaplatil viac ako žalovanú sumu 208,93 €.

6. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Späťvzatím žaloby sa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva (prejav vôle v tomto smere nesmie spôsobiť pochybnosti o svojom obsahu a zmysle), že na prejednaní svojho návrhu úplne, poprípade v presne určenej časti nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom rozhodnuté. Napriek uplatneniu dispozičnej zásady, pre účinnosť späťvzatia sa niekedy vyžaduje stanovisko žalovaného. Súd má preto povinnosť, skôr ako rozhodne o tom, či konanie zastaví (čiastočne zastaví) vyzvať žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím súhlasí alebo nie. V prípade negatívneho stanoviska žalovaného, musí toto obsahovať aj dôvod pre ktorý so späťvzatím nesúhlasí. V zmysle ust. § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí z vážnych dôvodov; v tejto súvislosti treba uviesť, že súd bez toho, aby žalovaný vyjadril nesúhlas so späťvzatím návrhu, nemôže sám zobrať do úvahy, že sú inak dané vážne dôvody svedčiace proti zastaveniu konania a z tohto dôvodu nepripustiť späťvzatie žaloby. Procesný predpis ani vo všeobecnosti neurčuje, aký dôvod nesúhlasu so späťvzatím je možné považovať za tak vážny, že to odôvodňuje nepripustiť späťvzatie žaloby.

8. Podľa ustálenej súdnej praxe nie je možné po súhlase účastníka so späťvzatím žaloby tento súhlas odvolať (analogické použitie R 60/99). Riadne udelený súhlas so späťvzatím žaloby nemôže žalovaný odvolať alebo vziať späť, rovnako ako nemôže žalobca odvolať späťvzatie žaloby (Veľký komentár Ševček a spol. str. 544, § 146).

9. Žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, následne súd vyzval žalovaných, aby sa k späťvzatiu žaloby vyjadrili. Žalovaní najskôr vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby podaním doručeným súdu dňa 5.3.2018, nasledujúci deň doručili súdu nové podanie, ktorým odvolali svoj súhlas so späťvzatím žaloby a na pojednávaní dňa 11.4.2018 opätovne vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby. Súd v zmysle citovaných ustanovení na odvolanie súhlasu so späťvzatím žaloby neprihliadol, naviac v poradí už tretím vyjadrením k späťvzatiu žaloby, žalovaní opätovne súhlasili so späťvzatím žaloby. Z týchto dôvodov súd konanie vo veci žaloby o zaplatenie sumy 208,93 € s príslušenstvom zastavil.

10. Podľa § 256 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 CSP. Žalobca, i jeho právny predchodca vzal podanú žalobu späť vždy z dôvodu uhradenia istiny s príslušenstvom žalovanými po podaní žaloby, preto súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

12. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.

13. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaní takéto dôvody neuviedli, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

14. V konaní podali žalovaní vzájomnú žalobu dňa 2.11.2010, ktorou sa domáhali zaplatenia sumy 1.046,40 €. Podaním doručeným súdu dňa 3.10.2011 žalovaní rozšírili vzájomnú žalobu o sumu 202,82 € a 85,40 €. Následne podaním doručeným súdu dňa 8.11.2011 opätovne rozšírili vzájomnú žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.039,30 € od 2.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 202,82 € od 15.6.2009 do zaplatenia a zo sumy 85,40 € od 15.6.2010 do zaplatenia.

15. Súd posúdil vyjadrenie žalovaných na pojednávaní 24.11.2011 a ich podania zo dňa 1.10.2011 a 7.11.2011 podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie vzájomnej žaloby v časti istiny 7,1 € (nakoľko zaplatenia tejto sumy sa v žiadnom z nich nedomáhali) a preto konanie v tejto časti vzájomnej žaloby zastavil č.k. 27C/94/2010-204 zo dňa 13.1.2012. Po odvolaní žalovaných Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 26Co/175/2016-310 zo dňa 19.9.2017 zrušil a vrátil na ďalšie konanie, nakoľko žalovaní sa nevyjadrili, že berú v tejto časti žalobu späť. Následne súd uznesením č.k. 27C/94/201-313 zo dňa 26.10.32017 pripustil zmenu petitu vzájomnej žaloby nasledovne: „Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným sumu 1.334,62 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,00% zo sumy 1.039,30 € od 2.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 202,82 € od 15.6.2009 do zaplatenia, zo sumy 85,40 € od 15.6.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa vzájomnou žalobou, písomnými a ústnymi prednesmi právneho zástupcu žalobcu a žalovaného 1/ a predloženými listinnými dôkazmi. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy s výnimkou výsluchu bližšie nešpecifikovaných svedkov navrhnutých žalobcom k vzájomnej žalobe z dôvodu, že svedkovia neboli bližšie špecifikovaný a dôkazné bremeno zaťažuje žalovaných, ktorí nevideli dôvod na ich výsluch, s odôvodnením, že žalobca musí mať všetky doklady a písomnosti. Strany sporu nemali žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania.

17. Žalovaní sa vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 2.11.2010 (čl. 69) domáhajú, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť sumu 1.046,40 €. Vzájomnú žalobu skutkovo odôvodnili tým, že sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia od žalobcu (TT-Komfort s.r.o.), nakoľko zaplatili v prospech p. V. Š., ktorá mala byť zamestnankyňou žalobcu a zorganizovala písomné hlasovanie o návrhu na dobrovoľnú dražbu bytu žalovaných. Poštovou poukážkou zaplatili sumu 664,00 € dňa 29.7.2010 a sumu 375,30 € dňa 20.8.2010, spolu 1.039,30 € (pripojené na čl. 75). Pričom žiadali písomné vysvetlenie, aké služby a plnenia im boli žalobcom dodané, na ich list žalobca nereagoval. Okrem toho sa domáhali zaplatenia sumy 7,10 € z titulu zaplateného poštovného 1,10 € za podanie listu adresovaného zamestnankyni žalobcu V. Š. dňa 11.10.2010 a 2x 3,- € poštovné za zaplatenie sumy 1.039,30 € a náhrady trov konania o vzájomnej žalobe.

18. Podaním doručeným súdu dňa 3.10.2011 žalovaní rozšírili vzájomnú žalobu a domáhali sa vyplatenia preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2008 vo výške 202,82 € a za rok 2009 vo výške 85,40 €.

19. Právny predchodca žalobcu sa k vzájomnej žalobe nevyjadril a žalobca navrhol vzájomnú žalobu zamietnuť. Uplatnený nárok žalovaných neuznal. Žalovaní zaplatili jeho právnemu predchodcovi určité sumy, pričom sami uvádzali, že nie za správu. Namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie, nakoľko

žalovaní sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia a podľa ich argumentácie sa bezdôvodne obohatil právny predchodca žalobcu. Žalované sumy neboli uhradené na účet, ktorý sa týkal správy bytového domu. Nie je zrejmé čo zaplatili, teda z akého dôvodu, ani akým spôsobom s peniazmi naložil jeho právny predchodca, či vložil zaplatené čiastky do správy domu alebo na iný účel. K sume 375,30 €, ktorá bola započítaná na istinu v konaní a k požiadavke na vrátenie preplatku z ročného vyúčtovania za roky 2008 a 2009 sa nevedel vyjadriť, pretože spätne sám nevie posúdiť správnosť vyúčtovania a nemá ani podklady k vyúčtovania. K tejto otázke navrhol vypočuť bližšie nešpecifikovaných pracovníkov svojho právneho predchodcu. Iné návrhy na doplnenie dokazovania nenavrhol.

20. Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 24.11.2011 uviedol, že rozporuje správnosť predpísaných záloh, pretože nevyužíva všetky priestory, ktorých časť žalobca prenajal a preto od mája 2006 platil preddavkovo mesačne o 21,74 € menej než mal predpísané. Rozporuje správnosť preddavkov v časti predpísania elektriny, vody a ostatných položiek, správnosť vyúčtovania spotreby tepla, vykurovania, studenej vody a elektrického osvetlenie. Na preukázanie správnosti svojich námietok nenavrhol vykonať žiadny dôkaz.

21. Na pojednávaní dňa 11.4.2018 uviedol, že sa domnieval, že pojednávanie sa bude týkať len podanej žaloby a o vzájomnej žalobe sa bude pojednávať až po ukončení konania o žalobe vo veci samej, teda v samostatnom konaní, pričom vychádzal z predvolania na pojednávania a z rozhodnutia súdu, ktoré sa nachádza v spise, ale nevedel konkretizovať na aké rozhodnutie súdu sa odvoláva. Opätovne zopakoval argumentáciu z vyjadrenia zo dňa 3.3.2018, že nesúhlasí so spôsobom výkonu správy žalobcu od prevzatia správy bytového domu. K vzájomnej žalobe uviedol, že nie je pochýb, že žalovanú sumu zaplatil a bližšie sa nevedel vyjadriť k vlastnej vzájomnej žalobe.

22. Z pripojených listinných dôkazov žalobcami k vzájomnej žalobe 2.11.2010 a to listov žalovaných zo dňa 3.7.2010, 6.8.2010 a 11.10.2010 súd zistil, že opakovane vyzývali TT-Komfort s.r.o., aby špecifikoval sumu 1.039,30 €, t.j. aké plnenia im boli v tejto výške poskytnuté. V podaní zo dňa 11.10.2010 uviedli, že sumu 664,- € a 375,30 € zaplatili s podmienkou viazanou na rozhodnutia súdu v prebiehajúcich súdnych sporoch. V podaní zo dňa 6.8.2010 špecifikovali prebiehajúce súdne spory s TT-Komfortom s.r.o. sp. zn. 11C/18/1998, sp. zn. 29Er/126/2006, sp. zn. 35C/74/2005, sp. zn. 27C/215/2009, sp. zn. 27C/7/2010 a 31Ro/15/2010.

23. Z pripojenej upomienky žalobcu zo dňa 2.8.2010 súd zistil, že reagoval na nesúhlas žalovaného 1/ v úhradou dlžnej čiastky bez poplatku z omeškania vo výške 1.039,30 € ku dňu 31.5.2010. V podaní žalobca uviedol, že v upomienke zo dňa 25.6.2010, ktorú prevzal žalovaný 1/ dňa 29.6.2010 je v dostatočnej miere špecifikovaný nedoplatok vo výške 1.039,30 €, upomienka obsahovala všetky rozhodujúce údaje, ktoré vie občan - vlastník bytu v dostatočnej miere skontrolovať.

24. Žalobca spolu so žalobu predložil evidenčné listy pre výpočet úhrady preddavkov na služby poskytované za plnenia za užívanie bytu platné od 1.1.2006 na sumu 135,43 €, platné od 1.12.2008 na sumu 129,92 € po oprave a od 1.3.2009 na sumu 134,69 €. Prehľad úhrad žalovaných od 1.5.2006 do 28.2.2009, z ktorého súd zistil, že od 1.5.2006 do 31.6.2006 žalobca evidoval nedoplatok žalovaných 159,99 €, za rok 2007 evidoval nedoplatok 54,06 €, za rok 2008 evidoval nedoplatok 67,33 €, za rok 2009 evidoval nedoplatok 140,57 € po započítaní preplatku ročného vyúčtovania za rok 2008 a za rok 2010 do 30.11.2010 evidoval nedoplatok 170,15 € po započítaní preplatku ročného vyúčtovania za rok 2009.

25. Z ročných vyúčtovaní, ktoré predložil žalobca so žalobou súd zistil, že za tok 2006 mali žalovaní preplatok 6.231,53 Sk, avšak stav ich konta k 31.3.2007 bol nedoplatok 6.785,- Sk a po započítaní preplatku bol výsledný stav konta žalovaných nedoplatok 553,- Sk/206,85 €. Z ročného vyúčtovania za rok 2007 súd zistil, že žalovaní mali preplatok 2.442,56 Sk, avšak stav ich konta k 30.4.2008 bol nedoplatok 9.068,- Sk. Po započítaní preplatku bol výsledný stav konta žalovaných nedoplatok 6.625,- Sk/219,91 €.

26. Z ročného vyúčtovania nákladov na služby, ktorý žalobca predložil po rozšírení žaloby, za rok 2008 súd zistil, že žalovaní mali preplatok z ročného zúčtovania 202,82 €, avšak stav ich konta k 30.4.2009 bol nedoplatok 458,15 €. Po započítaní preplatku bol výsledný stav konta žalovaných nedoplatok 255,33 €. Z ročného vyúčtovania za rok 2009 súd zistil, že žalovaní mali preplatok 85,40 €, stav konta k 30.4.2010 bol nedoplatok 493,31 €. Po započítaní preplatku bol výsledný stav konta žalovaných nedoplatok 407,91

€. V ročných vyúčtovaniach bol uvedený prehľad úhrad žalovaných za daný rok a žalovaní poučení o možnosti podať námietky voči vyúčtovaniu.

27. Z predloženej poštovej poukážky (čl. 85) súd zistil, že dňa 20.8.2010 zaplatili žalovaní žalobcovi sumu 375,30 € a do správy pre adresáta uviedli, že úhrada je z rovnakých dôvodov ako pri platbe 664,- € dňa 29.7.2010. Následne žalobca započítal z tejto sumy čiastku 159,99 € na nedoplatok žalovaných za rok 2006, čiastku 54,06 € započítal na nedoplatok za rok 2007, čiastku 59,46 € započítal na nedoplatok za rok 2008 a 101,79 € započítal na nedoplatok za rok 2009 z pôvodne v konaní uplatneného nároku vo výške 426,36 €. V časti istiny vzal žalobca žalobu späť a súd konanie čiastočne zastavil.

28. Žalobcovia vo svojich podaniach opakovane popierajú nárok žalobcu v celom rozsahu, nakoľko nemajú a nemali dlh na službách tak, ako si ho v konaní uplatnil žalobca. Preto zaplatili sumu 1.039,30 € poštou k rukám zamestnankyne žalobcu V.. Š. a nie na účet určený na platenie preddavkov na služby a ani na fond opráv, nesúhlasili so započítaním sumy 375,30 € na nedoplatky za poskytnuté služby za roky 2006 až 2010, pretože ich neuznávajú. Okrem toho sa domáhajú zaplatenia preplatkov z vyúčtovania za roky 2008 a 2009, ktoré im žalobca nevyplatil. Ďalej poukazovali na nedostatky pri výkone správy žalobcu a rozporovali obsah predložených správ o činnosti, finančnom hospodárení, stave spoločných častí bytového domu správcu za roky 2006 až 2010 a nesprávne predpísané výšky mesačných zálohových platieb v rokoch 2006 až 2011. Poukázali na nesprávnosť vyúčtovaní rokov 2006 až 2009 aj z dôvodu, že od 1.1.2002 bývajú v byte len 4 osoby a od 1.12.2008 len tri osoby a táto skutočnosť nie je zohľadnená pri predpise záloh.

29. Súd poučil strany sporu o zákonnej koncentrácii konania (žalobcu podaním zo dňa 16.3.2018 a žalovaných podaním zo dňa 6.2.2018), pričom žalovaní nedoplnili žiadne skutkové tvrdenia vzájomnej žaloby, nemali návrhy na doplnenie dokazovania napriek poučeniu súdu. Žalobca navrhol vykonanie jediného dôkazu, výsluch bližšie nešpecifikovaných svedkov, ktorý súd zamietol.

30. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

31. Vykonaným dokazovaním (na základe žalovanými predložených listinných dôkazov) súd nepovažuje za preukázané skutkové tvrdenia, ktoré žalovaní uviedlo vo vzájomnej žalobe. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre strany sporu procesnoprávnu sankciu, konkrétne v podobe prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie a môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 . Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Inak povedané, súd nemôže vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých listinných dôkazov, aby jej zabezpečil výhru v spore. V danom prípade je zodpovednosťou žalovaných, akým spôsobom preukážu svoj tvrdený nárok. Nemôžu sa spoliehať na to, že ich na nedostatky upozorní súd alebo žalovaný. Naopak, každej zo strán sporu ukladá povinnosť

pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Súd pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

32. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

33. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pôvodného žalobcu. Súdu je z úradnej činnosti známe, že uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta Trnava zo dňa 7.12.2006 došlo k zrušeniu právneho predchodcu žalobcu Správa mestského majetku Trnava, príspevková organizácia ku dňu 31.12.2006. Jeho nástupcom sa v prejednávanej veci stalo Mesto Trnava ako zriaďovateľ zaniknutej príspevkovej organizácie. Správu majetku Mesta Trnava prevzala spoločnosť SMM TRNAVA, s.r.o. na základe Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.4.2007 a pohľadávky a záväzky zo súdnych a exekučných konaní jej boli odovzdané Protokolom č. 1. Dňa 31.12.2008 zanikla SMM TRNAVA, s.r.o. zlúčením bez likvidácie a od 1.1.2009 je jej právnym nástupcom TT-KOMFORT, s.r.o, ktorý i podal žalobu na súd dňa 18.2.2010. Preto súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu bol aktívne vecne legitimovaný.

34. Predmetom konania, po zastavení konania o zaplatenie istiny 208,93 € s príslušenstvom, zostal nárok uplatnený žalovanými vzájomnou žalobou o zaplatenie 1.334,62 €. Podľa skutkového zdôvodnenia žalovaných súd dospel k záveru, že sa domáhajú viacero samostatných nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia a to zaplatenia sumy 664,- €, 375,30 €, 202,82 € a 85,40 € a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 1,10 € (poštovné) a náhrady škody, ktorá vznikla žalovaným zaplatením poštovného 2x 3,- € pri úhrade sumy 664,- € a 375,30 € žalobcovi.

35. V prípade zaplatenia sumy 664,- € a 375,30 €, spolu 1.039,30 € žalovaní nárok skutkovo odôvodnili tým, že zaplatili dané čiastky bez právneho dôvodu, pretože nemali voči žalobcovi žiadny nedoplatok, ktorý on evidoval. Zaplatili tieto sumy z dôvodu, že inak by sa zrealizovala dobrovoľná dražba. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod od počiatku chýbal. Jedná sa teda o prípady, v ktorých právny dôvod k okamžiku plnenia vôbec neexistoval. Dôkazné bremeno preukázania bezdôvodného obohatenia zaťažuje žalobcu, ktorý sa domáha jeho vydania, v danom prípade žalovaných, ktorí podali vzájomnú žalobu.

36. Je nesporné, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia nedoplatku za poskytnuté služby spojené s užívaním bytu od 1.5.2006 do 30.11.2010 celkom vo výške 592,09 € a konanie bolo pre zaplatenie nedoplatku žalovanými zastavené, pričom z dôvodu prechodu výkonu správy bol v konaní aktívne legitimovaný nový správca - žalobca, na ktorého prešli práva a povinnosti pôvodného správcu domu.

37. Žalovaní predložili listinné dôkazy, na základe ktorých považuje súd za preukázané, že pred zaplatením sumy 1.039,30 € im správca spoločnosť TT-Komfort s.r.o. zaslal upomienku zo dňa 25.6.2010, ktorú prevzal žalobca 1/ dňa 29.6.2010 s vyčíslením výšky nedoplatku tak, aby si mohli skontrolovať správnosť vyčísleného nedoplatku. Žalovaní upomienku zo dňa 25.6.2010 nepredložili, uvádza sa len v podaní zo dňa 2.8.2010 (čl. 72), ktorým opätovne žalobca skonštatoval že nedoplatok žalovaných k 31.5.2010 je 1.039,30 €, avšak v tomto podaní neuviedol jeho špecifikáciu, len odkázal na predchádzajúcu upomienku. Žalovaní uviedli v svojich podaniach, že zaplatili sumu 664,- € s viazanosťou na rozhodnutia súdu v prebiehajúcich súdnych sporoch. Je nesporné, že sa medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu viedlo k 6.8.2010 ďalších 5 neskončených sporov a jedna exekúcia, pričom nebolo preukázané, akých nárokov sa tieto konania týkali a aké povinnosti z nich voči žalovaným boli uplatnené, resp. priznané, nakoľko žiadna zo strán nenavrhla tento dôkaz. Danú sumu zaplatili žalobcovia nie na účet vedený správcom a určený na úhrady platieb za poskytované služby a ani na účet fondu opráv domu, ale k rukám zamestnankyne právneho predchodcu žalobcu, pričom sami žalovaní tvrdia, že nešlo o úhradu nedoplatku za služby, čo nesporuje žalobca a nesporoval to ani jeho právny predchodca, ktorý sa k vzájomnej žalobe nevyjadril. Z tohto dôvodu nie je v tejto časti (o zaplatenie sumy 664,-

€ s príslušenstvom) žalobca pasívne legitimovaný, nakoľko vstúpil len do práv a povinností svojho predchodcu vyplývajúcich zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu, pričom v konaní nebolo preukázané z akého titulu bol vyčíslený nedoplatok vo výške 664,- €, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

38. V ostatných častiach uplatneného nároku považuje súd za preukázané, že žalobca, ktorý je právnym nástupcom pôvodného žalobu, je pasívne legitimovaný, nakoľko suma 375,30 € bola zaplatená síce k rukám zamestnankyne žalobcu dňa 2.8.2010, bola však žalobcom započítaná na nedoplatok žalovaných na plneniach spojených s užívaním bytu od 1.5.2006 do 28.2.2009 a sumy 202,82 € a 85,40 € z titulu preplatku ročného vyúčtovania za rok 2008 a 2009 boli započítané na aktuálny nedoplatok žalobcom pri vyúčtovaní nedoplatku tak, ako vyplýva z predložených vyúčtovaní, kde je jednoznačne uvedená výška nedoplatku ku dňu vyúčtovania a započítanie preplatku vyúčtovania. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi výšku nedoplatkov žalovaných za žalované obdobie od 1.5.2006 do 30.11.2010. Žalovaní sami potvrdili, že preddavky od 1.5.2006 platili o 21,74 € menej než mali predpísané. Namietajú len všeobecne správnosť určených preddavkov na služby v časti predpísania elektriny, vody a ostatných položiek, pričom súd uvádza, že ide len o výšku preddavkových platieb, ktoré sú každoročne vyúčtované správcom podľa skutočnej spotreby. Ďalej všeobecne namietajú správnosť vyúčtovania spotreby tepla, vykurovania, studenej vody a elektrického osvetlenie a tiež z dôvodu, že od 1.1.2002 bývajú v byte len 4 osoby a od 1.12.2008 len tri osoby a táto skutočnosť nie je zohľadnená pri predpise záloh. Svoje tvrdenia o nesprávnosti predložených ročných vyúčtovaní nepreukázali žiadnym dôkazom a nemali ani návrhy na doplnenie dokazovania, ktorými by preukázali svojho tvrdenia. Nepreukázali, že oznámili zníženie počtu osôb v byte správcovi. Neuviedli a ani preukázali aký konkrétny vplyv mal počet osôb žijúcich v byte na výšku vyúčtovania, teda v akej výške sa z tohto titulu žalobca obohatil. Vyúčtovania za roky 2006 až 2009 nereklamovali správcovi, v konaní nepreukázali aké služby im neboli dodané.

39. Čo sa týka ďalších námietok žalovaných, ktorý rozporovali obsah predložených správ o činnosti, finančnom hospodárení, stave spoločných častí bytového domu správcu za roky 2006 až 2010 a to nesprávnosť predpisu mesačnej zálohovej platby, nesprávnosť v označení kto je daňovník dane z nehnuteľnosti, na základe akého splnomocnenia správca zastupuje a koho konkrétne v daňovom konaní a podobne, súd sa týmito námietkami nezaoberal, nakoľko žalovaní neuviedli akým spôsobom súvisia s nárokom uplatneným vzájomnou žalobou. V podaniach zasielaných súdu po zmene správcu, žalovaní opätovne vznášali námietky voči spôsobu výkonu správy domu novým správcom. Týmito námietkami sa súd nezaoberal, nakoľko nemajú žiadny súvis s predmetnou vzájomnou žalobu, ide o skutkové tvrdenia z nasledovných období, ktoré nesúvisia s uplatneným nárokom.

40. Žalovaní, okrem vlastných tvrdení, žiadnym spôsobom nepreukázali bezdôvodné obohatenie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, preto súd vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietol. A to aj v časti súvisiaceho nároku na zaplatenie poštovného a to vo výške 1,10 € ako náklad súvisiaceho s uplatneným nárokom a 6,- € z titulu škody, ktorá im vznikla vyplatením sumy 1.039,30 € poštovou poukážkou a uplatnených úrokov z omeškania, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

41. Žalobca 1/ namietol na pojednávaní dňa 11.4.2018, že nie je pripravený na pojednávanie vo veci vzájomnej žaloby, nakoľko sa domnieval podľa predvolania na pojednávanie a z bližšie nešpecifikovaného rozhodnutia súdu, že najskôr sa bude samostatne konať o zaplatenie sumy 208,93 € s príslušenstvom a až následne o vzájomnej žalobe. Súd na túto námietku žalovaného 1/ neprihliadol, nakoľko v žiadnom z rozhodnutí súdu nebola nevylúčená vzájomná žaloba na samostatné konanie. Vo výzvach súdu doručených žalovanému 1/ sa uvádza v označení predmetu konania žaloba i vzájomná žaloba. To, že na predvolaní na pojednávanie chýbalo v predmete aj označenie vzájomnej žaloby nie je dôvodom, na základe ktorého by sa mali žalovaní domnievať, že sa nebude konať aj o ich vzájomnej žalobe. Naviac sa na pojednávaní žalovaný 1/ mal vyjadriť k vlastnému uplatnenému nároku a teda jeho tvrdenie, že nie je pripravený sa k vlastnej žalobe vyjadriť neobstojí. Preto súd napriek námietke žalovaného, vec prejednal a rozhodol.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, žalobca bol plne úspešný v konaní o vzájomnej žalobe, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

44. Na základe vyššie uvedeného súd zastavil konanie v časti istiny 169,55 € aj s uplatneným príslušenstvom, nakoľko nasleduje istinu a vo zvyšku súd návrh zamietol.

45. O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko súd rozhodoval o viacerých návrhoch navrhovateľa a viacerých vzájomných návrhoch odporcu. O možnému použitiu ustanovenia § 257 viď. bod 12., 13. zdôvodnenia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).