Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Pc-2-2017.pdf
PDF · 81.27 KB
Case nature
Area
Subarea
29Pc/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci navrhovateľa: V. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. XXXX/XX, Q., zast. Dr. Mária Lubuškiová, advokátka, Pohraničná 889/1, Komárno, proti odporkyni: R. C., M.. XX.XX.XXXX, Q. A. A., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Matka navrhovateľa R. C., M.. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa V. L., M.. XX.XX.XXXX sumou 200 € mesačne od 14.12.2017, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet navrhovateľa, vedený v A. Q., J.. P.., číslo účtu P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
II. Zročné výživné za obdobie od 14.12.2017 do 31.03.2018 v sume 709,67 € je matka navrhovateľa p o v i n n á uhradiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet navrhovateľa, vedený v A. Q., J.. P.., číslo účtu P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.12.2017 domáhal, aby súd uložil odporkyni, jeho matke, povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 200,00 Eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom podania návrhu na súd. Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom 2. ročníka na vysokej škole mezinárodních a veřejných vztahů Praha, o. p. s. Vzdelávací a konzultačný inštitút v Bratislave, kde študuje dennou formou Medzinárodné vzťahy a diplomaciu. Štúdium na predmetnej škole začal v septembri 2016 a v štúdiu pokračuje aj v akademickom roku 2017/2018. Štúdium je spoplatnené a činí 2.100,-€, čo je 1.050,-€ na semester, ktoré mu uhradil otec. Navrhovateľ ďalej uvádza, že starostlivosť o neho, ešte ako maloletého, zabezpečoval po dohode rodičov počnúc januárom 2012 jeho otec L. L., s ktorým trvalo žije v spoločnej domácnosti. Do jeho plnoletosti mu matka prispievala na výživu sumou 150 - 200 Eur mesačne, niekedy aj 250 Eur, a to až do februára 2017. Styk s matkou mal do svojich šestnástich rokov pravidelný, avšak od šestnástich rokov boli spoločné stretnutia len sporadické. V súčasnosti sa s ňou nestretol už vyše roka, nakoľko sa odsťahovala do zahraničia. Ako však uvádza, jeho matke je známe, že štúdium ho stojí 2.100 Eur na akademický rok, aj to, že žije s otcom v spoločnej domácnosti, kde všetky jeho výdavky hradí jeho otec. Tieto výdavky pozostávajú z úhrad za vodu, čo činí 33,43 Eur mesačne, elektrinu 164,44 Eur, plyn 160 Eur, rozhlas a TV 4,64 Eur, odvoz odpadu 43,14 Eur, internet 36 Eur, telefón 50 Eur, životná poistka 261,50 Eur štvrťročne, ďalej potraviny, ošatenie, hygienické a čistiace potreby, vreckové, učebné pomôcky a literatúra, dopravu , doučovanie, voľnočasové záľuby. Všetky študijné a životné náklady mu hradí otec a zvykne mu prispievať aj stará mama - matka jeho otca. Brigádou počas letných prázdnin zarobil spolu 300 Eur. Matka mu poslala peniaze naposledy vo februári 2017 a od toho času mu žiadne peniaze neposiela, čo zdôvodňuje tým, že sa má o seba postarať sám, že ju nezaujíma, že študuje, pretože je dospelý má ísť pracovať. Keď matke vyčítal, že sa vyše roka nevideli, povedala mu, že ak ju chce vidieť, má si zaplatiť cestu a má za
ňou vycestovať do Švajčiarska. Matka s ním nekomunikuje, sa o neho nezaujíma, keď ju kontaktuje on, hovor ukončí ihneď ako ju požiada, aby mu prispievala na výživu, školu a životné potreby. Navrhovateľ uvádza, že štúdium plnoletého dieťaťa na vysokej škole predstavuje okolnosť, od ktorej sa odvíja vyživovacia povinnosť rodičov. Zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zákon spája s nadobudnutím schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, kedy vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá, je vo všeobecnosti akceptované štúdium, čo je odôvodnené tým, že je úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania a potrebných predpokladov na sebarealizáciu v budúcnosti.
2. Odporkyňa s k návrhu nevyjadrila.
3. Na pojednávaní dňa 11.04.2018 navrhovateľ zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach. Uviedol tiež, že matka mu sama navrhla, že mu bude prispievať na výživu vo výške 50 Eur mesačne, nikdy mu ich však neposlala. Opäť poukázal na skutočnosť, že matka sa o neho nezaujíma, na jeho výživu neprispieva ani tých 50 €, čo sama sľúbila. Keď ju chcel ísť navštíviť, odpovedala mu nech si zaplatí cestu sám, na čo jej odpovedal, že nemá dostatok prostriedkov aj keď sa snaží brigádovať.
4. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to najmä Potvrdením o štúdiu, cenníkom poplatkov spojených so štúdiom, dokladmi o pravidelných výdavkoch na bývanie, výzvou na plnenie výživného, Dohodou o brigádnickej práci študentov a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.
5. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom, ktorý uhrádza všetky jeho výdavky spojené s výživou, vedením domácnosti, štúdiom na vysokej škole, záľubami a zdravotným stavom. V akademickom roku 2017/2018 je študentom 2. ročníka Vysokej školy mezinárodních a veřejných vztahů Praha, o.p.s., Vzdelávací a konzultačný inštitút v Bratislave v dennej forme štúdia, pričom výška školného predstavuje 1.050,- Eur na semester. Pravidelné náklady spojené s bývaním predstavujú spolu sumu vo výške 443,88 Eur, otec navrhovateľovi platí poistenie vo výške 264,05 Eur mesačne, ďalej cestovné náklady a náklady na telefón. Z voľnočasových aktivít platí fitness, a to vo výške 120,- Eur na tri mesiace. V roku 2017 sa navrhovateľ podrobil operácií očí laserom, za čo jeho otec uhradil približne 1.000,-Eur. Matka na jeho výživu neprispieva od februára 2017. Z Dohody o brigádnickej práci študentov zo dňa 19.02.2018 je zrejmé, že navrhovateľ pracuje v rozsahu najviac 20 hodín týždenne, dojednanou odmenou za vykonanú prácu vo výške maximálne 200,- Eur. Výzvou na plnenie výživného zo dňa 16.10.2017 navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzval svoju matku na plnenie si vyživovacej povinnosti voči nemu, zásielka sa však z jemu známej adresy pobytu matky vrátila ako nedoručená.
6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
9. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 65 ods. 3 ZoR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
11. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 75 ods. 2 ZoR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
13. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu ako dôvodne podanému vyhovel v plnom rozsahu. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Je podstatné, aby táto schopnosť bola trvalá, príjem napríklad z brigádnickej činnosti, nemožno v tomto prípade považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Štúdium navrhovateľa na vysokej škole v dennej forme štúdia predstavuje okolnosť, keď vyživovacia povinnosť rodičov, oboch, trvá. Dosiahnutím plnoletosti navrhovateľa vyživovacia povinnosť rodičov nezanikla. Súd zároveň v danej veci nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by bolo priznanie výživného v navrhovanom rozsahu v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľom predložený výpočet pravidelných aj nepravidelných výdavkov spojených s bývaním, stravou, ošatením, zdravotnou starostlivosťou a školným súd pokladá za odôvodnené výdavky, pričom z dôvodu, že žije v spoločnej domácnosti s otcom, tento ich aj všetky uhrádza. Matka na jeho výživu od dosiahnutia plnoletosti, resp. od februára 2017 neprispieva vôbec, a to ani sumou 50,-Eur mesačne, ktorú sama navrhla.
15. S poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 ZoR súd uložil matke navrhovateľa povinnosť uhradiť aj zročné výživné za obdobie od 14.12.2017 do 31.03.2018, teda odo dňa začatia súdneho konania, v sume 709,67 Eur.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.