Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-5-2018.pdf
PDF · 121.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, 50 003 Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanej F. A.J., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX K., okres Revúca, v konaní o zaplatenie 368,90 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti zaplatenia istiny vo výške 102,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 102,14 eur od 17.12.2016 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5,- eur od 10.01.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5,- eur od 17.01.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5,- eur od 24.01.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
IV. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.01.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 368,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovanou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 300,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 pravidelných týždenných splátkach po 7,57 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 23.01.2015. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Dňa 29.11.2013 spoločnosť uzatvorila so žalovanou zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 154,50 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 1,73 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 9,30 eur. Žalovaná sa okrem iného zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., ako postupníkom,
postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradila len splátky v celkovej výške 189,10 eur. Žalobca listom - predžalobná výzva vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Žalovaná pohľadávka v celkovej výške 368,90 eur pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 198,33 eur, zostatku úroku vo výške 68,43 eur a zostatku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 102,14 eur.
3. Žalobca podaním zo dňa 05.04.2018 zobral podanú žalobu v časti uplatnenej istiny v celkovej výške 102,14 eur čiastočne späť čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. V časti nároku pozostávajúceho z nezaplatenej istiny a úroku ďalej trval na podanej žalobe.
4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k riadne doručenej žalobe uviedla, že úver vo výške 300,- eur jej poskytla spoločnosť Provident Financial, s.r.o. spolu so službou zabezpečenia výberu splátok poverenou osobou a nie žalobca KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. Nespomínala si, že by jej boli doručené zmenené podmienky splácania, preto namietala postavenie žalobcu ako oprávnenej osoby v predmetnom konaní. Poskytovateľ pôžičky prestal zabezpečovať splácanie 27. splátkou, neoznámil jej dôvod ukončenia výberu splátok a ani iný spôsob splácania. Chybou poskytovateľa úveru neboli zabezpečené splátky, ktoré mohli byť riadne a včas uhradené a úver ukončený. Namietala postup žalobcu, ktorý nemohla nijako ovplyvniť, keďže žalobca prevzal pohľadávku v roku 2016 a žalobu podal až s odstupom 2 rokov, čím došlo k umelému navyšovaniu úrokov. Zároveň vzniesla námietku premlčania.
5. V deň nariadeného pojednávania dňa 11.04.2018 žalovaná okrem iného telefonicky požiadala o možnosť splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach maximálne po 10 až 15,- eur vzhľadom na to, že poberá starobný dôchodok vo výške 303,- eur z ktorého hradí mesačné výdavky, a to elektrinu 38,- eur, lieky 50 - 60,- eur, ostatné výdavky 20,- eur, výživné za syna v sume 27,- eur.
6. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti obidvoch strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil prostredníctvom splnomocneného zástupcu svojou pracovnou vyťaženosťou. Rovnako tak svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila žalovaná zo zdravotných dôvodov. Obidve strany sporu súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu.
7. Súd postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, označenými a predloženými žalobcom, a to výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vrátane zmluvných podmienok, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru vrátane zmluvných podmienok, Výpisom o prehľade splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou vrátane poštových podacích hárkov, v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to lustráciami v Registri obyvateľov SR a v Obchodnom vestníku na žalovanú, vrátane listinných dôkazov predložených žalovanou, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 300,- eur za celkový úrok vo výške 22,38 % z istiny, t.j. vo výške 43,20 eur. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval „ poplatok“ vo výške 60,30 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi celkovú sumu 403,50 eur, a to v 60 týždenných splátkach s tým, že výška každej splátky od prvej po predposlednú je 6,73 eur a výška poslednej splátky je 6,43 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. RPMN, t.j. ročná percentuálna miera nákladov, ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 70,38 %. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 45,94 %. Zmluvné strany dohodli hotovostný režim čerpania úveru.
9. Zmluvou o zabezpečení splátok úveru uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa XX.XX.XXXX sa právny predchodca žalobcu zaviazal počas platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX v mieste trvalého bydliska žalovanej alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú odmenu vo výške 154,50 eur, a to v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach okrem poslednej splátky vo výške 2,57 eur a poslednej splátky vo výške 2,87 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru s tým, že odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky úveru a splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.
10. Žalovaná čerpala úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdila svojim podpisom na zmluve. Výzvou zo dňa 05.10.2017, odovzdanou na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 09.10.2017, čo žalobca preukázal poštovým podacím hárkom č. M., E. Č.. XXX/XXX, bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 376,91 eur.
11. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná žalobcovi po častiach uhradila celkovo 189,10 eur. Rovnaká skutočnosť vyplýva aj listinného dôkazu predloženého žalovanou, a to záznamu všetkých platieb uskutočnených žalovanou. Lustrácia v Obchodnom vestníku na žalovanú bola ku dňu rozhodovania súdu negatívna. Žalovaná je vdova a starobná dôchodkyňa.
12. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom zo dňa 16.12.2016, odovzdaným na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 03.01.2017, čo žalobca preukázal poštovým podacím hárkom č. M., E. Č.. X/XXX, oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu. Námietka žalovanej týkajúca sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nie je preto dôvodná.
13. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
16. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvtzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku súd konanie v časti o zaplatenie sumy 102,14 eur s príslušenstvom zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, ktoré je prejavom dispozitívneho oprávnenia žalobcu s predmetom konania. Súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby nie je potrebný, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie vo veci samej. Zároveň nejde o prípad, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, súd preto súhlas alebo príp. nesúhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby ani nezisťoval.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
23. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
24. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
28. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
29. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
30. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
31. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
33. Podľa § 11 ods. 2 veta druhá a tretia zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
34. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
35. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
36. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
38. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
39. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
40. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie 15,- eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, nakoľko jej dôvodnosť preukázanú nemal. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovanou, ako spotrebiteľom, ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže v zmluve je označená menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 300,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 týždenných splátkach, prvých 59 splátok vo výške 6,73 eur a poslednú splátku vo výške 6,43 eur. Na jednej strane, zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom
stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Na strane druhej, žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu. Predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne neobsahuje náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy údajov o spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem žalovanej, ako dlžníka a spotrebiteľa. V neposlednom rade zmluva neobsahuje ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý by bol vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z nižšie uvedených dôvodov.
44. Súd sa prejudiciálne zaoberal platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaná platila poplatky, ktoré by bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatila, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol právny predchodca žalobcu žalovanej povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je možné vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je preto vzájomne závislou zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o úvere, o čom svedčí samotná formulácia „domáceho servisu“ spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere, spočívajúcich v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánik zmluvy, ktorá je predmetom „domáceho servisu“, a v neposlednom rade aj žalobcom predložený splátkový kalendár o úhradách poplatkov za „domáci servis“ spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.
45. Podľa názoru súdu je nelogické, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, vyžiadal od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty poskytnutého úveru, a to sumu 154,50 eur, pričom odmena je splatná tiež v 60 pravidelných týždenných splátkach pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaná bola preto v skutočnosti povinná zaplatiť žalobcovi týždenne 60 splátok po 9,30 eur, a celkovo bola právnemu predchodcovi žalobcu povinná zaplatiť 558,- eur. Pritom jediné, čo "na viac" poskytuje domáci servis pre dlžníka je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Tento "servis" je však viac v prospech veriteľa ako dlžníka, keďže mu poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa názoru súdu dlžník by nemal platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti a ak áno, mal by za to platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške, pričom ak je určitý zástupca oprávnený preberať od dlžníka úhradu, prevzatie hotovostnej úhrady nesmie odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky, prípadné následky nesplácania v samotnej zmluve, prípadne predzmluvných formulároch. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné služby boli právnym predchodcom žalobcu využívané na nútené vyberanie splátok a presadzovanie záujmov veriteľa.
46. Predloženie takejto vzájomne závislej zmluvy na podpis žalovanej, svedčí skôr o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľovi, ktorá viedla k uzavretiu pre ňu nevýhodnej dohody, obsah ktorej nemohla ani ovplyvniť. Je zrejmé, že na žalobcu sa obracajú klienti očakávajúci okamžité a v prevažnej miere hotovostné poskytnutie peňazí. Ak následne chcú toto očakávanie naplniť, nezostáva im iné ako zmluvu o zabezpečení splátok úveru podpísať. Daná situácia preto negatívne ovplyvňuje možnosť slobodnej voľby (rozhodovania sa) žiadateľa o poskytnutie úveru.
47. V prípade ceny za „domáci servis“, táto navyše dosahuje viac ako 50 % z poskytnutého úveru (istiny úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve v celkovej výške 103,50 eur zvyšuje o ďalších 154,50 eura, teda viac ako o 100 %. Dojednaná výška odmeny je mierne povedané „neprimeraná“ nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím. Podľa názoru súdu skutočným účelom uzavretej
zmluvy o zabezpečení splátok úveru je výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver, na ktorý je viazaná, a to o viac ako o 100 %, tak, aby táto suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom, podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje to, že odplata za „domáci servis“ sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za „domáci servis“, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve domáci servis má výrazne navýšiť celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. 48. Súd má za to, že predmetná zmluva o zabezpečení splátok úveru, resp. „o domácom servise“ je s poukazom na uvedené neplatným právnym úkonom, lebo jej uzavretie žalovanou nebolo prejavom jej slobodnej a vážnej vôle. Súd túto zmluvu navyše považoval za vyslovene účelovú, motivovanú snahou právneho predchodcu žalobcu obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií, teda obchádzajúcu zákon o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť.
49. Ako už bolo vyššie uvedené, absencia podstatnej obsahovej náležitosti zmluvy o úvere, a to ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá by bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj hrubé porušenie povinnosti žalobcu, ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol. Žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala tvrdenia žalobcu o uzavretí úverovej zmluvy, ani o poskytnutí peňažných prostriedkov, preto jej vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaná nerozporovala ani tvrdenia žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila ani to, že žalobcovi celkovo zaplatila sumu vo výške 189,10 eur. Keďže žalovaná dôvodne vzniesla námietku premlčania, súd pri rozhodovaní prihliadal aj na túto skutočnosť. Dĺžka premlčacej doby sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka spravuje občiansko - právnymi predpismi, a je 3 - ročná. V zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka platí, že premlčacia doba plynie pre každú jednotlivú splátku istiny, keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov, samostatne. Prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, t.j. dňa 06.12.2013 a posledná splátka dňa 23.01.2015 (pri splatnosti úveru za 60 týždňov). V zmysle uvedeného tak v konkrétnej veci začala plynúť samostatne premlčacia doba pre všetky splátky. V prejednávanej veci sú tak premlčané splátky, ktoré žalovanou uhradené neboli, a to všetky splátky, okrem posledných troch splátok istiny splatných v dňoch 09.01.2015, 16.01.2015 a 23.01.2015, keďže žaloba bola na súde podaná dňa 04.01.2018. Znamená to, že v čase podania žaloby bol nárok žalobcu za zaplatenie v poradí 38. až 57. nezaplatenej splátky istiny (bez akýchkoľvek úrokov) premlčaný, preto neostávalo iné, ako žalobu v tejto zvyšnej časti, ako nedôvodnú, zamietnuť.
50. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi výške 5 % ročne z dlžnej istiny nesplateného úveru, t.j. z istiny posledných troch nepremlčaných splátok v sume 5,- eur počnúc omeškaním splátky splatnej dňa 09.01.2015, končiac poslednou splátkou splatnou dňa 23.01.2015, a to až do zaplatenia každej jednotlivej splátky, keďže právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol po 01.02.2013. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd preto žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
51. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
52. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
53. V zmysle citovaného ustanovenia § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy s príslušenstvom, ktorú súd žalovanú zaviazal žalobcovi zaplatiť, súd určil žalovanej 3-dňovú paričnú lehotu na plnenie. Súd tak nevyhovel žiadosti žalovanej o splátkový kalendár z dôvodu, že výška ňou navrhnutej maximálnej mesačnej splátky zodpovedá výške jej dlhu voči žalobcovi.
54. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
55. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
56. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
57. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 102,14 eur späť bez uvedenia dôvodu, zavinil preto zastavenie konania v tejto časti, čo predstavuje jeho neúspech v sume 102,14 eur. Keďže žaloba bola tiež v časti 251,76 eur zamietnutá, znamená to, že neúspech žalobcu predstavuje suma 353,90 eur, čo je 95,93 %. Žalobca mal vo veci úspech v sume 15,- eur, čo je 4,07 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 4,07 % - 95,93 %, čo predstavuje čistý úspech žalovanej vo výške 91,86 %. Z uvedeného dôvodu žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,86 %. Nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu súdneho spisu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku jej žiadne trovy konania zo súdneho spisu nevyplývajú, súd jej preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Z uvedeného dôvodu tento rozsudok predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.