Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-142-2017.pdf
PDF · 150.52 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/142/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore strán žalobkyne: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, Y. F., zastúpená: JUDr. Matej Valjent, advokát, so sídlom Jesenského 232, Partizánske, proti žalovanému: PhDr. E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. O. XXXX/X, P., zastúpený splnomocnencom: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/221/2008-381 zo dňa 07.12.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. bod 2, výroku II. bod 2 a výroku III. m e n í nasledovne:
výrok I. bod 2 znie
Do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí
- nesplatená časť úveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2233577 0 02 a 2233577 3 01 zo dňa 29.12.2014 poskytnutého J. R. R., a.s., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 13.249,25 Eur.
výrok II. bod 2
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje
- nesplatenú časť úveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2233577 0 02 a 2233577 3 01 zo dňa 29.12.2014 poskytnutého J. R. R., a.s., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 13.249,25 Eur.
výrok III.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielov sumu 13.725,- Eur v lehote do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V ostatnej napadnutej časti, t.j. výroku II. bod 3 a vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a štátu rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria: 1. hnuteľné veci:
a) sedacia súprava, farba modrá s malým čiernym vzorom, dvojmiestna, rozkladacia, materiál: látka v hodnote 10.000,- Sk (t.j. 331,94 Eur), b) koberce 2 kusy, 1. kus: rozmer 3 x 2 m s geometrickými vzormi, 2. kus: rozmer 4 x 4 m, hnedý s malými vzormi v hodnote 6.000,- Sk (t.j. 199,16 Eur) za obidva koberce, c) odpadkový kôš, umelohmotný, farba: hnedá, v hodnote 300,- Sk (t.j. 9,56 Eur), d) komody - 2 kusy, drevená, 1. kus súčasť predsieňovej zostavy, 2. kus, drevená s 3 dvierkami a 2 šuflíkmi, v hodnote 3.000,- Sk (t.j. 99,58 Eur) za obidve komody, e) kôš na prádlo, umelohmotný, farba: biela, v hodnote 300,- Sk (t.j. 9,96 Eur), f) posteľ, detská drevená s odkladacím priestorom a bočnou hranou plus matrac v hodnote 3.250,- Sk (t.j. 107,88 Eur), g) mobilný telefón zn. Panasonic, farba: čierna, h) toastovač zn. ETA, i) hriankovač zn. ETA, j) mobilný telefón zn. Siemens C60, farba: strieborná, k) televízor zn. ORAVA OVP 2550, uhlopiečka: 63 cm, farba: strieborná, l) video JVC HRJ-582, m) osviežovač vzduchu Hydromat, Klimagerät, n) žehlička zn. ETA NESSIA, farba: bieločervená, o) rýchlovarné kanvice - 2 kusy, 1. kus zn. Moulinex Ovea, farba: biela, 2. kus zn. ETA, farba: modrá. 2. záväzok:
- nesplatená časť úveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2233577 0 02 a 2233577 3 01 zo dňa 29.12.2014 poskytnutého J. R. R., a.s., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 14.654,22 Eur. 3. nehnuteľnosť:
- byt č. X na X. podlaží vo vchode č. XX/C bytového domu súpisné číslo XXX, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu 6952/126614 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v P., Správa katastra Hlohovec, pre katastrálne územie P., okres Hlohovec v hodnote 40.196,41 Eur. II. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nasledovne: Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne: 1. hnuteľné veci: g) mobilný telefón značky Panasonic, čierny, h) toastovač zn. ETA, i) hriankovač zn. ETA, j) mobilný telefón zn. Siemens C60, výrobné číslo: 35194500858201, farba strieborná, k) televízor zn. ORAVA OVP 2550, uhlopriečka: 63 cm, farba: strieborná, l) video JVC HRJ-582, m) osviežovač vzduchu, Hydromat, Klimagerät, n) žehlička zn. ETA NESSIA, farba: bieločervená, o) kanvice rýchlovarné 2 kusy, 1. kus zn. Moulinex Ovea, farba: biela, 2. kus zn. ETA, farba: modrá, spolu v sume 255,23 Eur. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného: 1. hnuteľné veci: a) sedacia súprava, farba modrá s malým čiernym vzorom, dvojmiestna, rozkladacia, materiál: látka v hodnote 10.000,- Sk (t.j. 331,94 Eur), b) koberce 2 kusy, 1. kus: rozmer 3 x 2 m s geometrickými vzormi, 2. kus: rozmer 4 x 4 m, hnedý s malými vzormi v hodnote 6.000,- Sk (t.j. 199,16 Eur) za obidva koberce, c) odpadkový kôš, umelohmotný, farba: hnedá, v hodnote 300,- Sk (t.j. 9,56 Eur), d) komoda - 2 kusy, drevená, 1. kus súčasť predsieňovej zostavy, 2. kus, drevená s 3 dvierkami a 2 šuflíkmi, v hodnote 3.000,- Sk (t.j. 99,58 Eur) za obidve komody, e) kôš na prádlo, biely, umelohmotný, kúpený v METRE, v hodnote 300,- Sk (t.j. 9,96 Eur), f) posteľ, detská drevená s odkladacím priestorom a bočnou hranou plus matrac v hodnote 3.250,-Sk (t.j. 107,88 Eur), spolu v sume 758,08 Eur. 2. záväzok:
- nesplatenú časť úveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2233577 0 02 a 2233577 3 01 zo dňa 29.12.2014 poskytnutého J. R. R., a.s., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 14.654,22 Eur.
3. nehnuteľnosť:
- byt č. X na X. podlaží vo vchode č. XX/C bytového domu súpisné číslo XXX, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu 6952/126614 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Hlohovci, Správa katastra Hlohovec, pre katastrálne územie P., okres Hlohovec v hodnote 40.196,41 Eur. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielov sumu 13.022,52 Eur v lehote do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V. Štát má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že konanie začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinným od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V danom prípade sa jedná o žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) podľa § 137 písm. b) CSP. Z rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 9C/33/2006-199 zo dňa 15. decembra 2006 vplýva, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 16.11.2002, bolo právoplatne rozvedené dňom 3. februára 2007.
3. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku, t.j. ku dňu 03.02.2007. Preto súd svoje dokazovanie zameral predovšetkým na zistenie masy BSM, následne na ocenenie tejto masy a v konečnom štádiu na vyporiadanie BSM. Súd mal za preukázané, že motorové vozidlo zn. Fiat Brava, evidenčné číslo: HC 510 AS nepatrí do BSM strán sporu, keďže jeho vlastníkom je E. O., nar. XX.XX.XXXX. Do BSM nepatrí ani fotoaparát Olympus SZ 700XB, ktorý, ako vyplýva z daňového dokladu, bol kúpený dňa 11.06.2002, t.j. predo dňom uzavretia manželstva strán sporu.
4. V priebehu konania došlo k dohode strán sporu o tom, že nasledujúce hnuteľné veci patria do BSM, pričom sa strany dohodli aj na ich hodnote: a) sedacia súprava, farba modrá s malým čiernym vzorom, dvojmiestna, rozkladacia, materiál: látka v hodnote 10.000,- Sk (t.j. 331,94 Eur), b) koberce 2 kusy, 1. kus: rozmer 3 x 2 m s geometrickými vzormi, 2. kus: rozmer 4 x 4 m, hnedý s malými vzormi v hodnote 6.000,- Sk (t.j. 199,16 Eur) za obidva koberce, c) odpadkový kôš, umelohmotný, farba: hnedá, v hodnote 300,- Sk (t.j. 9,56 Eur), d) komody - 2 kusy, drevená, 1. kus súčasť predsieňovej zostavy, 2. kus, drevená 3 dvierkami a 2 šuflíkmi, v hodnote 3.000,- Sk (t.j. 99,58 Eur) za obidve komody, e) kôš na prádlo, biely, umelohmotný, v hodnote 300,- Sk (t.j. 9,96 Eur), f) posteľ, detská drevená s odkladacím priestorom a bočnou hranou plus matrac v hodnote 3.250,- Sk (t.j. 107,88 Eur), t.j. spolu v sume 758,08 Eur. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 16.11.2016 uviedol, že hnuteľné veci uvedené pod písmenom a) až e) užíva. V súdnej praxi sa v konaní o vyporiadanie BSM uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno, najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddeleného bývania manželov, boli veci prikázané tej strane konania, ktorá ich mala naposledy v držaní a u ktorej došlo k ich amortizácii. Preto súd uvedené hnuteľné veci pod písmenom a) až f) prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.
5. Strany sporu sa zhodli na skutočnosti, že do masy hnuteľných vecí patrí aj: g) mobilný telefón zn. Panasonic, čierny, h) toastovač zn. ETA, i) hriankovač zn. ETA, j) mobilný telefón zn. Siemens C60, výrobné číslo: 35194500858201, farba strieborná, k) televízor zn. ORAVA OVP 2550, uhlopriečka: 63 cm, farba: strieborná, l) video JVC HRJ-582, m) osviežovač vzduchu Hydromat, Klimagerät, n) žehlička zn. ETA NESSIA, farba: bieločervená, o) kanvice rýchlovarné 2 kusy, 1. kus zn. Moulinex Ovea, farba: biela, 2. kus zn. ETA, farba: modrá, pričom žalobkyňa uviedla, že hnuteľné veci uvedené pod písmenom g) až o) užíva, preto tieto hnuteľné veci súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Hodnota týchto hnuteľných vecí (uvedených pod písmenom g) až o)) bola znaleckým posudkom určená ku dňu 03.02.2007 na sumu 255,23 Eur (po odrátaní hodnoty fotoaparátu zn. Olympus, ktorý do BSM nepatrí, keďže bol kúpený pred uzavretím manželstva), z ktorej sumy súd pri vyporiadaní BSM vychádzal.
6. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Súdna prax však z tohto všeobecného princípu pripustila výnimky reflektujúce konkrétne okolnosti individuálnych prípadov. Tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva po vyporiadanie užíval, sa môže určiť cena v čase zániku BSM, bez ohľadu na cenu v čase vyporiadania, ak mu má vec zostať, opotrebenie a náklady idú predovšetkým na jeho vrub. S poukazom na uvedené
súd vychádzal z ocenenia hnuteľných vecí pod písm. g) až o) vykonanom znalcom a z ich hodnoty určenej ku dňu zániku BSM. Súd mal za to, že bolo potrebné zohľadniť konkrétne okolnosti, a to, že hnuteľné veci prikázané žalobkyni boli dlhodobo výlučne užívané žalobkyňou. Pre vyporiadanie BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku ako spoločná existovala, ale aj to v akom stave bola. Tento stav je rozhodujúci aj pre ocenenie. V prípade, že by okolnosti danej veci súvisiace s užívaním hnuteľných vecí výlučne jedným manželom neboli zohľadnené a vychádzalo by sa z cien v čase vyporiadania, bola by žalobkyňa neodôvodnene zvýhodnená oproti žalovanému, keď hnuteľné veci, ktoré súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva boli ocenené dohodou strán zo dňa 27.06.2008 a aj s poukazom na skutočnosť, že veci, ktoré užíva žalobkyňa sú výlučne elektronikou, ktorej hodnota časom výrazne klesá. Uvedeným postupom súd sledoval spravodlivé usporiadanie právnych vzťahov strán konania, preto pri ocenení hnuteľných vecí pod písm. g) až o) vychádzal zo sumy 255,23 Eur určenej znaleckým posudkom ku dňu 03.02.2007.
7. Súd považuje za potrebné uviesť, že napriek vykonanému dokazovaniu nebolo preukázané, či do masy BSM patrili aj iné hnuteľné veci. Vyporiadať sa musí celá masa BSM, avšak iba strany, a nie súd, vedia, čo do ich BSM patrí a čo nie. Súd teda vychádzal zo zhodných tvrdení strán, keďže neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a na zmeny v tvrdeniach žalovaného o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli súd v zmysle § 186 ods. 2 CSP neprihliadol. Vzhľadom na uvedené súd ustálil masu hnuteľných vecí, ich hodnotu a prikázal ich do vlastníctva strán tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
8. Ďalej mal súd za preukázané, že predmetom vyporiadania BSM nemôžu byť cenné papiere v správcovskej spoločnosti C. O. M. U., číslo účtu podielového fondu: XXXXXXXXX/XXXX, keďže tieto ku dňu zániku BSM neexistovali.
9. Súd mal za preukázané, že do BSM strán sporu patrí aj záväzok, keď J. R. R., a.s. poskytla na základe Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. 2233577 0 02 a 2233577 3 01 uzatvorenej dňa 29.04.2004 stranám sporu medziúver vo výške 400.000,- Sk (t.j. 13.277,57 Eur). Zostatok na konte medziúveru č. 2233577 0 02 bol ku dňu zániku BSM vo výške 399.146,80,- Sk, t.j. 13.249,25 Eur. Strany sa v predmetnej zmluve súčasne dohodli, že pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2233577 3 01 vo výške cca 260.000,- Sk. Z listu J. R. R., a.s. zo dňa 24.04.2008, ktorým poskytla informácie o Zmluve o medziúvere a stavebnom úvere č. 2233577 0 02 a 2233577 3 01 uzatvorenej dňa 29.04.2004 vyplýva, že celková zaplatená čiastka od 03.02.2007 do splatenia úveru je vo výške 441.473,- Sk, t.j. 14.654,22 Eur. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetný úver spláca od zániku BSM výlučne žalovaný. Žalovaný však tvrdil a preukazoval, že uvedený úver splácal od 10.03.2006 sám a domáhal sa započítania sumy od tohto dátumu. K uvedenému súd uvádza, že jednotlivé úhrady za splátky úveru, ktoré žalovaný uhrádzal zo svojho bankového účtu sa až do zániku BSM, t.j. do dňa 03.02.2007, považujú za úhrady v režime BSM, preto súd vychádzal zo zostatku úveru ku dňu 03.02.2007. Vzhľadom na uvedené súd uložil žalovanému (keďže to strany zhodne navrhli) povinnosť zaplatiť zostatok úveru zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. 2233577 0 02 a 2233577 3 01 zo dňa 29.12.2004 poskytnutého J. R. R., a.s. ku dňu 03.02.2007 vo výške 14.654,22 Eur, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
10. Žalovaný žiadal pri vyporiadaní BSM zohľadniť finančné prostriedky v celkovej hodnote cca 100.100,- Sk, t.j. 3.322,- Eur, ktoré vniesol do manželstva a s ktorými začali po uzavretí manželstva strany hospodáriť.
11. Na pojednávaní konanom dňa 26.03.2008 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že časť jeho finančných prostriedkov, ktoré vniesol do manželstva, bola použitá na kúpu hnuteľných vecí a časť stranami spotrebovaná. Neskôr, v podaní zo dňa 20.08.2016, žalovaný uviedol, že suma, ktorú si doniesol do manželstva bola použitá na kúpu nehnuteľnosti patriacej do BSM. Uvedenú zmenu v tvrdeniach žalovaného súd považoval za účelovú. Zo žalovaným predložených dôkazov nevyplýva skutočnosť, že časť kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť bola uhradená z jeho výlučných finančných prostriedkov. Súd poukazuje navyše na skutočnosť, že mesiac pred kúpou nehnuteľnosti si strany konania brali na úhradu kúpnej ceny už spomínaný úver, ktorého výška pokrývala kúpnu cenu nehnuteľnosti, o čom svedčí aj dokladovanie účelu použitia úveru, keď na samotnej kúpnej zmluve predloženej žalovaným je uvedené číslo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, a aj sám žalovaný na pojednávaní konanom dňa 16.11.2016 uviedol, že cena nehnuteľnosti bola zaplatená
výlučne zo stavebného úveru. Navyše žalovaný doložil výpis z účtu, ktorým preukazoval zostatok na svojom účte ku dňu 11.10.2002, pričom manželstvo strany sporu uzatvorili dňa 16.11.2002. Súd žalovaného na pojednávaní konanom dňa 26.03.2008 vyzval, aby preukázal, aký bol stav na jeho účte pred dňom uzavretia manželstva, čo však žalovaný v priebehu celého konania nepreukázal. Súd vychádzal z toho, že každý tvrdiaci nejaké skutočnosti musí uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia, ktoré žalovaný v tomto prípade neuniesol.
12. Okrem vyššie uvedených hnuteľných vecí a záväzku, patrí do BSM strán sporu aj nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P., špecifikovaná vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorú strany zhodne žiadali prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý predmetný byt užíva od rozvodu manželstva.
13. Súd na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti nariadil znalecké dokazovanie. Súdom ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností v znaleckom posudku č. 8/2009, doručenom súdu dňa 23.02.2009, určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu 03.02.2007 (t.j. ku dňu zániku BSM) na sumu 40.196,41 Eur a ku dňu 08.02.2009 (t.j. ku dňu vypracovania znaleckého posudku) na sumu 42.312,75 Eur. Žalobkyňa v podaní zo dňa 17.06.2014 uviedla, že k uvedenému znaleckému posudku nemá žiadne pripomienky a s jeho závermi súhlasí. Žalovaný sa k znaleckému posudku nevyjadril, z jeho podania zo dňa 20.08.2016 však vyplýva, že akceptuje hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom ku dňu 03.02.2007 na sumu 40.196,41 Eur. Na uvedené podanie žalovaného reagovala žalobkyňa, ktorá uviedla, že pri vyporiadaní BSM je potrebné vychádzať z hodnoty bytu v čase vyporiadania BSM a nie v čase zániku BSM.
14. S tvrdením žalobkyne, že pri vyporiadaní BSM je potrebné vychádzať z hodnoty bytu v čase vyporiadania BSM a nie v čase zániku BSM, sa súd stotožňuje. Uvedené potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené súd nemohol pri určení ceny nehnuteľnosti vychádzať zo znaleckého posudku č. 8/2009, ktorým bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená ku dňu 08.02.2009 na sumu 42.312,75 Eur. Uvedená suma totiž nie je aktuálna v čase vyporiadania BSM. Na časový odstup medzi zistením ceny nehnuteľnosti a súdnym rozhodnutím o vyporiadaní BSM nemožno (osobitne v čase rozkolísaných cien nehnuteľností) nevziať zreteľ.
15. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese (§ 150 ods. 1 CSP). Pokiaľ sa nejedná o spor, v ktorom je obrátené dôkazné bremeno, súd nemôže nariadiť dokazovanie z úradnej moci. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na § 186 ods. 2 CSP súd skúmal zhodné tvrdenia strán sporu, keď mal za to, že obe strany nerozporovali sumu nehnuteľnosti vo výške 40.196,41 Eur, keď žalobkyňa k tejto sume nemala pripomienky ako uviedla vo svojom podaní zo dňa 17.06.2014 a žalovaný uvedenú sumu akceptoval v podaní zo dňa 20.08.2016.
16. Žalovaný k nadobúdacej cene nehnuteľnosti uviedol, že táto bola dohodnutá na sumu 400.000,- Sk z toho dôvodu, že predmetný byt bol stranami kúpený od starého otca žalovaného. Pričom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy trhová cena predmetného bytu predstavovala sumu asi 700.000,- Sk. Žalovaný preto žiadal prikázať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva bez náhrady s prihliadnutím na spôsob nadobudnutia a na zásluhy o udržanie nehnuteľnosti. Žalovaný tiež uviedol, že v prípade vychádzania z hodnoty stanovenej znalcom vo výške 40.196,41 Eur považuje za správne odpočítať sumu úveru 16.500,- Eur, ako aj náklady na udržanie veci v celkovej výške za 10 rokov cca 20.000,- Eur. Nárok na náklady na udržanie veci však žalovaný ničím nepreukázal a navyše súd poukazuje na skutočnosť, že od zániku BSM užíva predmetnú nehnuteľnosť výlučne žalovaný. Neskôr žalovaný žiadal, aby bol rozdiel medzi kúpnou cenou nehnuteľnosti a jej trhovou cenou posúdený ako transformácia veci, vzhľadom na darovanie zvyšnej časti kúpnej ceny od rodinných príslušníkov. K uvedenému súd uvádza, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 03.02.2005. Na základe tejto kúpnej zmluvy predávajúci predali a kupujúci - strany sporu, kúpili predmetnú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Medzi predávajúcimi a kupujúcimi došlo k dohode na kúpnej cene vo výške 400.000,- Sk. Pričom súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti a bola spísaná vo forme notárskej zápisnice. Žalovaný súdu predložil čestné prehlásenia, keď v čestnom prehlásení zo dňa 10.08.2016 E. O., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že spolu so sestrou predal byt na liste vlastníctva č. XXXX kupujúcim - žalobkyni a žalovanému za kúpnu cenu 400.000,- Sk (13.277,- Eur) a čestne prehlásil, že rozdiel medzi nadobúdacou a trhovou hodnotou nehnuteľnosti vo výške cca 27.000,- Eur považoval za dar výlučne jeho vnukovi, t.j. žalovanému. V čestnom prehlásení
zo dňa 11.08.2016 L. P., nar. XX.XX.XXXX uviedla, že spolu s bratom predala byt na liste vlastníctva č. XXXX kupujúcim - žalobkyni a žalovanému za kúpnu cenu 400.000,- Sk (13.277,- Eur) a čestne prehlásila, že rozdiel medzi nadobúdacou a trhovou hodnotou nehnuteľnosti vo výške cca 27.000,- Eur považovala výlučne za dar blízkemu príbuznému. Uvedené čestné prehlásenia datované ku dňu 10.08.2016 a ku dňu 11.08.2016, t.j. viac ako 11 rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy, súd považoval za účelové, spísané v snahe pomôcť svojmu vnukovi a blízkemu príbuznému v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto súd na uvedené neprihliadol.
17. Súd teda vyporiadal aktíva patriace do BSM strán sporu v celkovej výške 41.209,72 Eur (758,08 Eur + 255,23 Eur + 40.196,41 Eur) a pasíva v celkovej výške 14.654,22 Eur tak, že žalobkyni prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľné veci v celkovej hodnote 255,23 Eur a žalovanému hnuteľné veci a nehnuteľnosť spolu v celkovej hodnote 40.954,49 Eur a pasíva v celkovej výške 14.654,22 Eur. Vychádzajúc z toho, že podiely strán pri vyporiadaní BSM sú rovnaké, v jednej polovici, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 13.022,52 Eur.
18. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielov sumu 13.022,52 Eur s použitím § 232 ods. 2 a 3 CSP do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čím poskytol žalovanému časový priestor na zabezpečenie si prostriedkov na splnenie povinnosti voči žalobkyni (napr. získaním úveru z banky).
19. Rozhodnutie v časti o trovách konania odôvodnil § 255 ods. 1, § 259, § 262 ods. 1 a 2 CSP, a stranám právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že strany boli v konaní úspešné, resp. neúspešné v približne rovnakom rozsahu, keďže v žalobe požadovala žalobkyňa od žalovaného titulom vyporiadania ich BSM na vyrovnanie podielov zaplatiť sumu 19.916,35 Eur (600.000,- Sk), kým žalovaný navrhoval sumu 6.600,- Eur, pričom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 13.022,52 Eur.
20. Podľa § 259 CSP súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietala nesprávnosť výroku v bode 2,
- ktorým súd zahrnul do vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov záväzok - nesplatenú časť úveru zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2233577 0 a 2233577 3 01 zo dňa 29.12.2014 poskytnutého J. R. R., a.s., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 14.654,22 Eur,
- ako aj ďalšiu časť výroku uvedenú v bode 2 - nehnuteľnosť, byt č. X na XX. podlaží vo vchode č. XX/ C bytového domu súpisné č. XXX, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6952/126614 zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Hlohovci, Správa katastra Hlohovec, pre katastrálne územie P. v hodnote 40.196,41 Eur, pričom tento výrok rozsudku napáda čo do správnosti hodnoty nehnuteľnosti. Poukázala na znenie § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v uvedených bodoch zmenil tak, že: II. bod 2 - záväzok - nesplatená časť úveru zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2233577 0 a 2233577 3 01 zo dňa 29.12.2014 poskytnutého J. R. R., a.s., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 13.249,25 Eur a v bode 2 - nehnuteľnosť byt č. X na XX. poschodí vo vchode č. XX/C bytového domu súpisné č. XXX, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6952/126614 zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Hlohovci, Správa katastra Hlohovec, pre katastrálne územie P. v hodnote 58.116,- Eur. Tiež navrhla, aby odvolací súd rozhodol zmenou napadnutého rozsudku, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom vyrovnania podielov sumu 22.684,80 Eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež, že súd priznáva navrhovateľke (žalobkyni) právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Čo sa týka výšky zostatku záväzku voči J. R. R., a.s. uviedla, že súd nesprávne uvádza zostatok, ktorý bol ku dňu 03.02.2007 do splatenia 14.654,22 Eur, nakoľko podľa oznámenia J. R. R., a.s. zo dňa 24.04.2008 vyplýva, že celková zaplatená čiastka od 03.02.2007 do splatenia úveru je 14.654,22 Eur.
Je teda nesporné, že zostatok na predmetnom medziúvere, ktorý zostal nesplatený ku dňu zániku BSM predstavuje 13.249,25 Eur. Ohľadne určenia hodnoty nehnuteľnosti poukázala na to, že konanie trvalo takmer 10 rokov. Príčinu je potrebné vidieť na strane žalovaného, resp. na strane nečinného súdu po určitú dobu. Aktuálne sa porovnateľné nehnuteľnosti bytu v meste P. pohybujú na úrovni od 50.250,- Eur do 65.000,- Eur, preto je nespravodlivé vo vzťahu k žalobkyni, že súd určil prakticky najnižšiu hodnotu bytu s tým, že tento pripadol do vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa s tým, aby byt pripadol do vlastníctva žalovaného súhlasila, ale nie za hodnotu určenú ku dňu zániku BSM, ale za hodnotu, ktorú má byt v čase vyporiadania. Ako vyplýva z priložených dôkazov, priemerná cena dvojizbového bytu v meste P. predstavovala aktuálne sumu 1.092,- Eur za 1 m2, čo pri výmere bytu predstavuje 62.150,- Eur. Podľa iného zdroja predstavovala v roku 2015 priemerná cena dvojizbového bytu v P. sumu 58.116,- Eur. Pre účely tohto odvolania teda žalobkyňa žiada vychádzať z priemernej hodnoty porovnateľných bytov v meste P. a to vo výške 58.116,- Eur. Je teda zrejmé, že hodnota bytu, ktorý je predmetom vyporiadania v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželstva je určená nespravodlivo, je neprimerane nízka a z uvedeného dôvodu, ak súd nemal k dispozícii aktuálny znalecký posudok, pričom túto skutočnosť je možné pričítať práve nekonaniu zo strany súdu, mal zabezpečiť vypracovanie dodatku k znaleckému posudku a určiť hodnotu bytu k predpokladanému času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z hľadiska rozhodnutia súdu o nepriznaní trov právneho zastúpenia žiadnej zo strán sporu so zreteľom na aktuálny obsah výrokov rozsudku je nepochybný úspech žalobkyni v tomto konaní a so zreteľom na očakávanú zmenu rozsudku je možné očakávať plný úspech vo veci práva na strane žalobkyni, preto navrhla a žiadala o zmenu výroku č. IV tak, že navrhovateľke sa priznáva nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil s tým, že do nesplatenej časti úveru zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere započíta sumu 13.249,25 Eur, bude vychádzať z hodnoty bytu účastníkov 58.116,- Eur a uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania podielu sumu 22.686,80 Eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobkyni právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. V prípade neakceptovania takéhoto návrhu navrhla, aby rozsudok v časti, v ktorom je napadnutý odvolací súd zrušil podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
22. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný s tým, že je presvedčený, že súd v rozsudku výroku III. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súhlasí so závermi súdu, ktorý skonštatoval, že nakoľko žiadna strana sporu nerozporovala cenu nehnuteľnosti a vzhľadom na rozkolísanosť cien nehnuteľností určil, že do BSM patrí aj nehnuteľnosť uvedená vo výrokovej časti v hodnote 40.196,41 Eur. Táto hodnota nehnuteľnosti vychádza zo záverov znaleckého posudku, znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd, v ktorom mal znalec určiť hodnotu nehnuteľnosti k dátumu 03.02.2007, ktorý je dňom zániku BSM účastníkov a zároveň bolo úlohou znalca, aby určil hodnotu nehnuteľnosti k dátumu 08.02.2009, kedy bol vypracovaný znalecký posudok, pričom táto hodnota bola vyčíslená na sumu 42.312,75 Eur. Znalcom určená hodnota nehnuteľnosti k právoplatnosti rozvodu manželstva je 40.196,41 Eur. V priebehu konania na súde bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli spolu ako kupujúci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov titulom uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2005, pričom predávajúci boli blízki príbuzní žalovaného, tzn. starý otec žalovaného a jeho sestra. Trhová hodnota nehnuteľnosti za dva roky 2007 až 2009 vzrástla zo sumy 40.196,41 Eur na 42.312,75 Eur, čo prestavuje nárast o 5,26%. Rozdiel medzi znalcom určenou hodnotou nehnuteľnosti za dvojročné obdobie je 5,26%. Rozdiel medzi kúpnou cenou nehnuteľnosti a jej približnou trhovou hodnotou v čase jeho kúpy však bol 286%. Rozdiel medzi kúpnou cenou nehnuteľnosti a jej trhovou hodnotou je očividný pohybujúci sa v stovkách percent. Nie je dôvodné domnievať sa, že by ktokoľvek predával akékoľvek nehnuteľnosti s istou trhovou hodnotou tak lacno, keby na to nemal vážne dôvody. V jeho prípade išlo o to, že medzi predávajúcimi a ním bol príbuzenský vzťah, je jediným vnukom jedného z predávajúcich a preto takéto rodinné vzťahy, citové vzťahy viedli k tomu, že išlo o darovanie značnej finančnej sumy, ale len vo vzťahu k nemu, nie vo vzťahu k jeho bývalej manželke. Dôvodom nízkej kúpnej ceny nehnuteľnosti bol teda výlučný dobrý rodinný vzťah a citové väzby medzi predávajúcimi a len ním. S poukázaním na vyjadrenia predávajúcich, ktorí jasne a zrozumiteľne nad všetku pochybnosť prejavili svoj úmysel, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť považovali rozdiel v hodnote nehnuteľnosti a kúpnej ceny, ktorý predstavoval 24.723,- Eur za dar výlučne jeho osobe, ako ich jedinému vnukovi. Má za to, že táto suma mala byť súdom odpočítaná od celkovej hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko išlo o finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve, dary
jednému z manželov nespadajú do celkovej masy BSM. Rozdiel v kúpnej cene a hodnote nehnuteľnosti bol teda darom predávajúcich jeho osobe. Vychádzajúc z uvedeného a pri aplikácii zásad, na základe ktorých malo byť bezpodielové spoluvlastníctva manželov vyporiadané, súd mal dospieť k záveru, že aktíva spolu predstavujú 758,08 Eur + 255,23 Eur + 40.196,41 Eur, pasíva 14.654,22 Eur a prostriedky vo vlastníctve žalovaného vynaložené na spoločný majetok 24.723,- Eur. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti vyporiadania a to v jeho výroku III. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielov sumu 788,64 Eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
23. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu žalovaného vyjadrila tak, že nie vinou žalobkyne trvalo súdne konanie viac ako 10 rokov. Aktuálne sa porovnateľné nehnuteľnosti bytov v meste P. pohybujú na úrovni od 50.250,- Eur do 65.000,- Eur. Byt pripadol do vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa v konaní nenavrhovala nové znalecké dokazovanie bytu, najmä so zreteľom na celkovú dĺžku trvania sporu, avšak v konečnom dôsledku je táto okolnosť na ujmu práve žalobkyni, keď žalovaný získal väčšiu majetkovú hodnotu ako žalobkyňa a táto nerovnováha vyplýva osobitne z toho, že nie je určená hodnota bytu k predpokladanému času vyporiadania BSM. Žalobkyňa preto navrhuje vychádzať z priemernej hodnoty porovnateľných bytov v meste P. a to zo sumy 58.116,- Eur. Čo sa týka čestných prehlásení pána E. O. a pani L. P., tieto považuje za účelové. Vo veci podala odvolanie a trvá na odvolacom návrhu, ktorý je v ňom obsiahnutý. Zároveň žiada, aby súd jej ako žalobkyni priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalovanému v rozsahu 100%.
24. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný s tým, že s dôvodmi uvedenými v odvolaní nesúhlasí, trvá na svojom odvolaní a na navrhnutom návrhu na zmenu rozsudku, v zmysle ktorého by bol povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielov sumu 788,64 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
25. Žalovaný sa následne vyjadril opätovne prostredníctvom novozvoleného právneho zástupcu podaním doručeným súdu 04.07.2017. Poukázal na zákonnú úpravu obsiahnutú v novom Civilnom sporovom poriadku § 185 ods. 2 a § 186 ods. 2. S prihliadnutím na uvedené sa s odôvodnením ohodnotenia nehnuteľnosti pre účely vyporiadania BSM prvoinštančným súdom sa žalovaný plne stotožňuje. Poukázal však na výsledky vykonaného dokazovania, namietal nesprávnosť skutkových zistení, ku ktorým prvoinštančný súd dospel na základe vykonaného dokazovania. Opätovne poukázal na § 187 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku s tým, že namieta tvrdenie žalobkyne, že to bol práve žalovaný, ktorý zapríčinil zdĺhavosť konania o vyporiadanie BSM. Závery súdu o účelovosti čestných vyhlásení vlastníkov, od ktorých nehnuteľnosť kúpili, s ktorými sa stotožnila aj žalobkyňa vo vyjadrení sú zjavne nesprávne. Rovnako nesprávne je aj tvrdenie žalobkyne, že uvedené čestné vyhlásenia z hľadiska predmetu konania nemajú žiadnu právu relevanciu a nemajú žiadnu právnu záväznosť. Uvedené čestné vyhlásenia sú listovými dôkazmi v zmysle § 187 ods. 2 CSP, ktoré objasňujú rozdiel v trhovej hodnote nehnuteľnosti a kúpnej cene k 03.02.2005. Zopakoval okolnosti, za ktorých sa im podarilo nehnuteľnosť od jeho príbuzných kúpiť za podstatne nižšiu sumu než aká bola vtedy trhovou cenou nehnuteľnosti a za ktorú sa predávali obdobné byty v danej lokalite. Zotrval na svojom odvolacom návrhu a návrhu na spôsob rozhodnutia odvolacím súdom.
26. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
27. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) po zistení, že odvolania bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolania obsahujú zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na rozsah odvolaní, keďže z § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že čiastočne dôvodným je len odvolanie žalobkyne.
28. Odvolacie dôvody k veci samej boli argumentačne založené na tvrdeniach o
- nesprávne uvedenej výške zostatku, t.j. nesplatenej časti úveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 29.12.2014
- nesprávne zistenej hodnote nehnuteľnosti (odvolací dôvod oboch strán sporu)
- nesprávnom rozhodnutí o náhrade trov konania účastníkov.
29. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých svoje rozhodnutie založil.
30. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov, ktoré správnym spôsobom interpretoval. Odvolací súd nezistil existenciu takej vady, ktorá by mala byť dôvodom na zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými namietanými argumentmi, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci samej.
31. K prvej z odvolacích námietok o nesprávnom uvedení sumy predstavujúcej nesplatenú časť úveru, odvolacej argumentácii treba prisvedčiť. Podľa oznámenia J. R. R. zo dňa 24.04.2008 na základe Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. 2233577 0 02 a 2233577 3 01 uzatvorenej dňa 29.12.2004 J., a.s. poskytla stranám sporu ako manželom medziúver v sume 400.000,- Sk. Zostatok na konte medziúveru bol ku dňu 03.01.2007 vo výške -399.146,80 Sk, t.j. v prepočte 13.249,25 Eur, pričom celková čiastka zaplatená od 03.02.2007 do splatenia úveru je 441.473,- Sk, t.j. v prepočte 14.654,22 Eur o stavebnom. Nesprávne teda súd prvej inštancie za nesplatenú časť úveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 29.12.2014 uviedol sumu 14.654,22 Eur, namiesto správnej výšky tohto zostatku v prepočte 13.249,25 Eur.
32. Obaja odvolatelia zhodne namietali nesprávnosť rozhodnutia súdu, že do BSM patrí aj nehnuteľnosť uvedená vo výrokovej časti v hodnote 40.196,41 Eur. Žalobkyňa žiada vychádzať z priemernej hodnoty porovnateľných bytov v meste P. a to vo výške 58.116,- Eur. Žalovaný má za to že pri uzatváraní kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť predávajúci považovali rozdiel v hodnote nehnuteľnosti a kúpnej ceny, ktorý predstavoval 24.723,- Eur za dar výlučne jeho osobe, ako ich jedinému vnukovi. Má za to, že táto suma mala byť súdom odpočítaná od celkovej hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko išlo o finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve, dary jednému z manželov nespadajú do celkovej masy BSM. Rozdiel v kúpnej cene a hodnote nehnuteľnosti bol teda darom predávajúcich jeho osobe.
33. Odvolací súd sa v tejto časti rozhodnutia stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
34. Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa darov jeho osobe predávajúcimi. V konaní však bolo nesporne preukázané, že strany spory nadobudli od predávajúcich byt riadnou kúpnou zmluvou za dohodnutú kúpnu cenu 400.000,- Sk, pričom na kúpu bytu si čerpali úver. Súd znaleckým dokazovaným zistil hodnotu predmetného bytu ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode 40.196,41 Eur a ku dňu vypracovania znaleckého posudku 42.312,75 Eur. Závery znaleckého posudku nespochybnila ani jedna zo sporových strán. S tvrdením o darovaní časti hodnoty bytu žalovanému, čo sa malo
odraziť v nízkej kúpnej cene sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vysporiadal so záverom, že s odstupom 11 rokov od uzavretia zmluvy sú čestné prehlásenia predávajúcich účelové a vyhotovené v snahe po rozvode manželstva žalovaného, pomôcť mu ako príbuznému, preto na ne nebolo možné prihliadnuť. Odvolací súd nedospel k záveru, že by úvaha súdu prvej inštancie v tomto smere nebola v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Dôvody pre svoje rozhodnutie súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil v súlade so skutkovým a právnym stavom veci na základe výsledkov dokazovania.
35. Čo sa týka námietky nesprávneho rozhodnutia, keď súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán, rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so zákonom.
36. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je aj daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 255 ods. 2 CSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.
37. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal z parity podielov oboch strán, teda každej z nich sa dostal rovnaký podiel vo finančnom vyjadrení, preto tu nemožno hovoriť o procesnom úspechu, či neúspechu niektorej z nich. Preto rozhodnutie v časti o náhrade trov konania je vecne správne.
38. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. bod 2, výroku II. bod 2 a výroku III. zmenil tak, že: Do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí
- nesplatená časť úveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2233577 0 02 a 2233577 3 01 zo dňa 29.12.2014 poskytnutého J. R. R., a.s., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 13.249,25 Eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal
- nesplatenú časť úveru zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2233577 0 02 a 2233577 3 01 zo dňa 29.12.2014 poskytnutého J. R. R., a.s., so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 13.249,25 Eur. Žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielov sumu 13.725,- Eur (40.954,49 Eur - 13.249,25 Eur = 27.705,24 Eur - 255,23 = 27.450,01 Eur : 2 = 13.725,- Eur) v lehote do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
39. V ostatnej napadnutej časti, t.j. výroku II. bod 3 a vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a štátu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní nepriznal v zmysle § 255 ods. 2 náhradu trov konania stranám sporu, s prihliadnutím na predmet sporu, odvolacie návrhy, z ktorých ani jednému nebolo odvolacím súdom v plnom rozsahu vyhovené, tzn. že ani jedna strana nemala v odvolacom konaní plný úspech.
41. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).