Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/228/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu TELERVIS PLUS a.s., Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Advokátska kancelária, Bratislava, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanej O. N., nar. XX.X.XXXX, F., F. XX, adresa pre doručovanie G.L., N. XX, o zaplatenie 899,75 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 35C/33/2016-41 z 18.10.2016 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 696,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 696,75 eur od 20.1.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 54%.

2. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu 27.11.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia 899,75 eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 899,75 eur od 20.1.2015 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania spočívajúcich v uhradenom súdnom poplatku a trov právneho zastúpenia, na tom skutkovom a právnom základe, že 28.8.2014 bola medzi ním a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K520142734 (ďalej len "zmluva") na čiastku 700,00 eur, za úrok vo výške 20% z istiny, t.j. 140,- eur a servisný poplatok vo výške 9% z istiny, t.j. 63,00 eur, že zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 903,00 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,50 eur (splátky úroku) a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 89,25 eur (istina vo výške 78,43 %, úrok vo výške 14,51 %, servisný poplatok vo výške 7,06 % z každej jednotlivej splátky). Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom zmluvy. Žalovaná celkovo uhradila 3,25 eur 28.8.2014. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Obč. zák. V Predžalobnej upomienke zo 14.2.2015 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku z 21.3.2015 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 19.1.2015. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním, doručeným súdu 16.3.2016 a uviedla, že neuznáva v celom

rozsahu uplatnený nárok, že úver bral jej manžel, ktorý je nebohý a keďže ona nič nededila, nemá z čoho platiť. Žalovaná použila prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v jej vyjadrení k žalobe, avšak nepredložila, ani neoznačila žiadne dôkazy. Súd, vychádzajúc z § 52 ods. 1, 2, § 39a, § 41, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák., § 9 ods. 2 písm. i), § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ich znenie citoval), urobil záver, že žalobca poskytol manželovi žalovanej ako dlžníkovi a žalovanej ako spoludlžníčke spotrebiteľský úver vo výške 700 eur, že i keď žalovaná tvrdí, že úver zobral iba jej manžel, túto skutočnosť vyvracia samotná Zmluva o úvere, kde v závere figuruje podpis žalovanej, ktorá je týmto taktiež dlžníčkou z predmetného úveru. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona Č. 129/2010 Z.z., ako aj s poukazom na prísl. cit.ust. Obč. zák., na základe ktorej bol poskytnutý úver v celkovej výške 700 eur a túto zmluvu podrobil tzv. sudcovskej kontrole s poukazom na ust. zákona Č. 129/2010 Z.z. Konštatoval, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona spotrebiteľských úveroch, pretože táto je síce v zmluve uvedená ako 20 % z istiny, avšak túto posúdil a vyhodnotil ako neplatne dohodnutú s poukazom na jej výšku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve bola dojednaná úroková miera vo výške 20 % ročne, pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam predstavovala v priemere 10,72 % až 12,60 % ročne. Poukázal na to, že už len samotná skutočnosť, že cena úveru je vyššia, je zarážajúce a odôvodňujúce zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu, že úrok vo výške 20 % podstatnou a neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery. Žalobca si uplatnil úroky vo vyššej výške ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže prekročil obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu. Vzhľadom na cit. odôvodnenie považoval dohodnutie úrokovej sadzby vo výške 20 % pri úvere, ktorý mal byt' poskytnutý v rozsahu 700 eur na obdobie 13 mesiacov za neprimerané, úžernícke, v rozpore s dobrými mravmi a teda v konečnom dôsledku za neplatné. Zároveň, vzhľadom na ďalšie spomenuté nedostatky danej zmluvy mal za to, že zmluva síce obsahuje dohodu o výške úroku, avšak táto je dojednaná neplatne a v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na § 41 Obč. zák. túto časť zmluvy považoval za neplatnú a teda k nej neprihliadal. Následne z tejto skutočnosti pri rozhodovaní o veci aj vychádzal a právne uzatvoril, že s poukazom na § 11 ods. l písm. b) cit. zák. je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzal z toho, že žalovaná odčerpala od žalobcu úver vo výške 700 eur, na ktorú sumu učinila celkovo úhrady vo výške 3,25 eur. Neprihliadal na účtovanie jednotlivých splátok tak, ako to učinil žalobca s poukazom na uvedený právny záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Následne porovnal sumu odčerpanú, sumu splatenú a mal za to, že žalovaná je povinná uhradiť len rozdiel, t.j. sumu 696,75 eur. Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, kedy vzal do úvahy zosplatnenie dňa 19.1.2015 a zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 696,75 eur od 20.l.2015 do zaplatenia Mal za to, že žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania je správne uplatnená, nakoľko k 20.1.2015 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0,05%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je presne 5,05 % ročne. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a keďže pomer úspechu a neúspechu bol v prospech žalovanej 51,48 %, ktorej však žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania jej nepriznal (výpočet: úspech žalobcu 24,26 %, neúspech 75,74 %, t.j. pomer úspechu a neúspechu 51,48 % v prospech žalovanej).

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

4. Namietala, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, že jej neumožnil predložiť potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodol bez nej 18.10.2016. Poukázala na to, že sa mala zúčastniť pojednávania, nakoľko bola hospitalizovaná a následne operovaná a že telefonicky sa ospravedlnila pracovníčke súdu a zaslala doporučenú lekársku správu, ktorú súd zrejme nerešpektoval. Čo sa týka úveru 700,00 eur uviedla, že ho bral jej nebohý manžel, ktorý zomrel 16.9.2014 a zároveň priložila fotokópiu splátkového kalendára, nakoľko nie je pravda, že jej manžel platil 3,50 eur, že tie boli odrátané z úveru, ale ďalších 126,83 eur si zinkasoval manažér ako províziu a jeho meno je na splátkovom kalendári. Ďalej poukázala na to, že je vdova, býva v podnájme, za ktorý platí 370,00 eur mesačne a býva s ňou jej dcéra evidovaná na Úrade práce a vnučka stredoškoláčka. Žiadala o znovuprešetrenie jej prípadu, keďže jednoznačne súd pochybil, že úžerníckej spoločnosti nič platiť nebude.

5. Žalovaná, podaním z 8.2.2017, došlým súdu 21.2.2017, opätovne poukázala na to, že nemá prečo splácať pozdĺžnosti voči jednej nebankovke, ktoré úmrtím jej manžela „padli“ a že nemá z čoho, pričom

poukázala na to, že býva v podnájme s ťažko chorou dcérou evidovanou na Úrade práce bez príjmu a s vnučkou. Opakovala, že nevie prečo súd rozhodol bez nej a bez pojednávania, keď ju predvolal a ona sa ospravedlnila, že súd mal nariadiť náhradné pojednávanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu trval na svojich doterajších vyjadreniach a žiadal rozsudok potvrdiť.

7. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovanou.

9. Aj keď žalovaná v odvolaní vyslovene neuviedla odvolacie dôvody, podľa skutočností v ňom uvedených podľa obsahu ich možno podradiť pod odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že vec nesprávne právne posúdil.

10. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

11. Žalovaná vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. vytýkala súdu, že rozhodol o nej a bez nej, že pojednávania 18.10.2016 sa nemohla zúčastniť z dôvodu, že bola hospitalizovaná, následne operovaná a že sa ospravedlnila, o čom zaslala aj lekársku správu, ktorú súd zrejme nerešpektoval.

12. Obsah práva na spravodlivý proces je to právo, pod ktoré možno zaradiť predovšetkým právo pre prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, zákonného sudcu a na prejednanie sporu v primeranej lehote, na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach a právo byť vypočutý a ďalšie práva, ktoré porušenie práva postupom súdu predstavuje pochybenie, avšak vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

13. Podľa § 183 ods. 1 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

14. V civilnom procese platí, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je potrebné z uvedeného dôvodu vnímať ako niečo výnimočné.

15. Vychádzajúc z cit. ust. vyplýva, že pojednávanie možno odročiť z dôvodov dôležitých, ktoré môžu byť na strane strany sporu a to na jej návrh.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 18.10.2016 o 11,00 hod., na ktoré predvolal advokáta žalobcu a žalovanú (prípis o nariadení termínu pojednávania na č.l. 34), že predvolanie na pojednávanie bolo doručené žalovanej 4.10.2016 (doručenka žalovanej pri č.l. 34, ktorú prevzala 4.10.2016), že žalovaná sa 13.10.2016 telefonicky ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní vzhľadom na jej zdravotné problémy a operáciu štítnej žľazy a bola asistentkou súdu upozornená na to, že ospravedlnenie je potrebné spolu so správou od lekára doručiť do podateľne Okresného súdu Košice I do termínu pojednávania 18.10.2016, pričom žalovaná informovala asistentku súdu o tom, že uvedené doručí do podateľne súdu poštou.

17. Z dokladov o kontrolnom vyšetrení z 11.10.2016 (č.l. 38) vystaveného Tokárčik s.r.o., Amb. pre chor. vnút. srdca a ciev, Košice, Komenského 37 vyplýva, o.i., že vzhľadom na zdravotný stav sa menovaná (žalovaná) nezúčastní na súdnom pojednávaní 18.10.2016.

18. Z obsahu spisu však nevyplýva a to ani z úradného záznamu súdu spísaného z telefonického hovoru so žalovanou, ani z ďalších listinných dokladov, že žalovaná žiadala a navrhovala súdne pojednávanie nariadené na 18.10.2016 odročiť podľa § 183 ods. 1 C.s.p.. Komunikácia žalovanej so súdom bola založená na tom, že sa ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní 18.10.2016 zo zdravotných dôvodov.

19. Na základe týchto skutočností nemožno urobiť záver, že súd svojim postupom odňal žalovanej možnosť konať pred súdom a že jeho postupom došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j. k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces tým, že pojednával v jej neprítomnosti a že jej odňal právo byť vypočutou pred súdom prvej inštancie.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej.

22. Výhrady žalovanej, že úver bral jej nebohý manžel vo vzťahu k jej povinnosti plniť sú bez právneho významu. Súd sa s nimi vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia a uviedol, že žalobca poskytol manželovi žalovanej ako dlžníkovi úver, že žalovaná bola spoludlžníčka spotrebiteľského úveru 700,00 eur s tým, že v zmluve o úvere je zároveň jej podpis, že bola rovnako spoludlžníčkou z predmetného úveru spolu s jej t.č. neb. manželom. K skutočnosti uvádzanej žalovanou v odvolaní, že z úveru bolo uhradených okrem 3,50 eur aj 126,83 eur ako provízia, ktorú si zinkasoval manažér žalobcu, je potrebné uviesť, že ju ako svoju obranu uvádza až v odvolacom konaní, ktorú mohla uplatniť pred súdom prvej inštancie, nie až v odvolacom konaní, na ktoré nie je možné prihliadať. Je potrebné, o.i. vziať do úvahy, že súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, že poskytol žalovanej ochranu práv ako spotrebiteľky v zmysle prísl. zák. ust. Obč. zák. a aj zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.

24. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli a žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, preto stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

25. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).