Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-59-2017.pdf
PDF · 129.94 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/59/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: M. S., narodený XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X, A., zastúpený advokátkou: JUDr. Daniela Suchánková, so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, proti žalovanej: Obec Trebatice, so sídlom Hlavná 247/107, Trebatice, zastúpenej advokátkou: JUDr. Katarína Galová, so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, o zaplatenie 8.298,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 19. augusta 2014 č. k. 4C/509/2008 - 297, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.298,48 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 7.11.2007 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.603,08 eur a náhradu iných trov konania v sume 995,41 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Toto svoje v poradní už druhé rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456 vety prvej a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; vecne potom záverom o bezdôvodnom obohatení žalovanej, ktorá bez právneho dôvodu prijala od žalobcu sumu 8.298,48 eur (pôvodne 250.000 Sk). Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná na základe schválenia predaja nehnuteľnosti obecným zastupiteľstvom predala kúpnou zmluvou z 30. júna 2006 predmetnú nehnuteľnosť spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. za kúpnu cenu 3.418.240 Sk, ktorá bola uhradená v desiatich splátkach v období od 7. augusta 2006 do 31. októbra 2006, pričom druhá splátka v poradí bola uhradená 9. augusta 2006 v sume 250.000 Sk, ktorú platbu si žalovaná započítala na kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti. Nebolo tiež sporné, že medzi žalobcom a žalovanou neexistoval žiadny právny vzťah, na základe ktorého by bol žalobca povinný platiť sumu 250.000 Sk žalovanej. Sporné medzi stranami bolo, či predmetná platba bola vykonaná z prostriedkov patriacich žalobcovi alebo z prostriedkov spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. a či žalobca plnil za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. alebo za seba. Žalobca v konaní preukázal, že predmetnú platbu vykonal osobne 9. augusta 2006 na účet žalovanej a platbu identifikoval ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z potvrdenky pokladničnej operácie. Žalobca uviedol, že predmetnú platbu nevykonal za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o., ale za seba, nakoľko mal záujem o kúpu nehnuteľnosti v obci Trebatice, pri kúpe ktorej mu prisľúbil pomoc konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. - pán O., s ktorým však nemal uzavretú žiadnu písomnú zmluvu. Peniaze na uhradenie predmetnej platby si žalobca požičal, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedka M. F., ktorý potvrdil, že sumu 250.000 Sk žalobcovi požičal na kúpu pozemku. Všetky platby kúpnej ceny s výnimkou platby z 9. augusta 2006 boli vykonané osobne konateľom spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., čo
vyplýva z jednotlivých potvrdeniek pokladničnej operácie, pričom tieto platby sú identifikované uvedením označenia spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. ako i tým, že ide o zálohu, resp. zálohu za pozemok. Jedine platba vykonaná žalobcom 9. augusta 2006 v prospech účtu žalovanej je označená len ako záloha za kúpu nehnuteľnosti, bez označenia spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Žalobca disponuje originálom dokladu o predmetnej platbe, ktorý sa v účtovníctve spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. nachádza len vo fotokópii. Naproti tomu v spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. sa ani po vykonaní miestneho daňového šetrenia nenachádza žiadny doklad o poverení žalobcu vykonaním predmetnej platby, ani o vydaní tejto sumy spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o. a jej prevzatí žalobcom. Žalobca v danom čase pôsobil pre spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. ako živnostník, nebol jej zamestnancom a nebol oprávnený za spoločnosť vykonávať žiadne platby, pričom prevzatie predmetnej sumy 250.000 Sk tvrdí len konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., ktorý túto skutočnosť iným spôsobom nepreukázal, keďže ani svedok pán M. si na takúto situáciu nepamätá. Zverenie hotovosti 250.000 Sk bez akéhokoľvek potvrdenia či poverenia a následné nežiadanie si originálu dokladu o vklade tejto sumy na účet žalovanej nie je nijako logicky zdôvodniteľné. Výpoveďou svedkyne pani B., účtovníčky spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., sa preukázalo nepravdivé tvrdenie konateľa spoločnosti, že kópiu potvrdenky pokladničnej operácie z 9. augusta 2006 odovzdával účtovníčke žalobca, nakoľko svedkyňa uviedla, že túto kópiu jej odovzdal za účelom zaúčtovania sumy na kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť sám konateľ spoločnosti, od ktorého si aj žiadala originál tohto dokladu, ktorý jej prisľúbil dodať, čo však neurobil. Bolo preukázané, že predmetná platba bola vykonaná z prostriedkov patriacich žalobcovi a nie z prostriedkov patriacich spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. K otázke, či žalobca plnil za seba alebo za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úmyslom žalobcu nebolo plniť za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. jej záväzok z kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie mal za to, že pre rozhodnutie v danej právnej veci nebol rozhodujúci konkrétny obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a konateľom spoločnosti, i s ohľadom na okolnosť, že konateľ spoločnosti akýkoľvek zmluvný vzťah (o kúpe nehnuteľnosti) medzi nimi popieral. Z vyjadrení žalobcu však jednoznačne vyplýva, že on osobne mal záujem o kúpu časti predmetnej nehnuteľnosti, k čomu mu mal dopomôcť konateľ spoločnosti. Žalobca mal osobne záujem o kúpu časti predmetnej nehnuteľnosti, preto na pokyn konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. poukázal sumu 250.000 Sk na účet žalovanej. Žalovaná v konaní nepreukázala, že úmyslom žalobcu bolo plniť za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. časť jej záväzku. Argument žalovanej, že táto prijala plnenie sumy 250.000 Sk poukázanej na jej účet v zmysle § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka ako plnenie záväzku dlžníka, teda spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., ponúknuté treťou osobou, teda žalobcom, ak s tým dlžník súhlasí, neobstojí. V prvom rade žalovaná v čase prijatia plnenia nemala vedomosť, že ide o plnenie ponúknuté treťou osobou, čo preukazuje nie len vyjadrenie žalovanej, ale aj výpisy z príjmového účtu žalovanej, okrem toho v danom čase žalovaná nepredávala inú nehnuteľnosť, preto všetky platby identifikované ako záloha za pozemok zúčtovala na kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná sa až listom žalobcu z 30. októbra 2007, ktorým požiadal o vrátenie sumy 250.000 Sk, dozvedela, že túto časť kúpnej ceny neuhradila spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o., resp. sa táto skutočnosť pre žalovanú stala pochybná. Žalovaná písomne vyzvala spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. o doloženie dokladov, prečo potvrdenie o pokladničnej operácii realizované žalobcom spoločnosť zaradila ako jej platbu do svojej účtovnej evidencie, na čo jej spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. oznámila, že žalobca bol konateľom spoločnosti poverený a splnomocnený platbu vykonať z finančných prostriedkov spoločnosti, avšak žiadne doklady o plnomocenstve, či poverení nedoložila. Spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. nielenže nevyjadrila súhlas s plnením jej záväzku tretou osobou, ale dokonca vyvrátila skutočnosť, že išlo o plnenie ponúknuté treťou osobou, nakoľko tvrdila, že išlo priamo o plnenie dlžníka prostredníctvom splnomocnenca. V danom prípade taktiež nebolo preukázané, že žalobca plnil za dlžníka, teda spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o., čím by v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka vznikol žalobcovi nárok domáhať sa bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., no nebolo preukázané ani to, že žalobca konal za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o, čo súd prvej inštancie odôvodnil o. i. aj tým, že ak sú pochybnosti o tom, či niekto konal ako zástupca, platí nevyvrátiteľná domnienka, že konal vo vlastnom mene. Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia tak bol žalobca (nakoľko v jeho majetkovej sfére došlo k strate finančnej hotovosti 250.000 Sk) a pasívne legitimovanou žalovaná (keďže prijala od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu).
2. Rozhodnutie o trovách konania bolo potom odôvodnené právne ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 13a, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a vecne priznaním v konaní úspešnému žalobcovi náhrady iných trov
konania za ním zaplatené súdne poplatky vo výške 995,41 eur (za žalobu 497,91 eur a za odvolanie 497,50 eur) a trov právneho zastúpenia vo výške 3.603,08 eur (namiesto žalobcom požadovaných 3.899,67 eur). Súd prvej inštancie tak žalobcovi priznal odmenu vo výške 2.848,08 eur za 12 úkonov právnej služby (12 x 237,34 eur), a to konkrétne za 1/ prevzatie a prípravu zastúpenia - 19. novembra 2007, 2/ podanie žaloby - 13. februára 2008, 3/ účasť na pojednávaní - 8. októbra 2009, 4/ účasť na pojednávaní - 24. novembra 2009, 5/ písomné poddanie na súd - 3. februára 2010, 6/ účasť na pojednávaní - 16. marca 2010, 7/ odvolania voči rozsudku - 17. mája 2010 podanie, 8/ účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom - 20. septembra 2011, 9/ účasť na pojednávaní - 18. februára 2014, 10/ účasť na pojednávaní - 6. mája 2014, 11/ účasť na pojednávaní - 22. júla 2014 a 12/ účasť na pojednávaní - 29. júla 2014; režijný paušál v sume 87,32 eur (1 úkon v roku 2007 á 5,91 eur, 1 úkon v roku 2008 á 6,31 eur, 2 úkony v roku 2009 á 6,95 eur, 3 úkony v roku 2010 á 7,21 eur, 1 úkon v roku 2011 á 7,41 eur a 4 úkony v roku 2014 á 8,04 eur); v súvislosti s cestou na pojednávanie pred odvolacím súdom na trase Piešťany - Trnava a späť náhradu za stratu času v sume 48,08 eur (4 polhodiny x uplatnených 12,02 eur) a cestovné v sume 19,09 eur za spotrebované pohonné hmoty v sume 6,28 eur (spotreba 6,7l/100 km x cena PHM 1,339 eur x vzdialenosť 70 km) a amortizáciu v sume 12,81 eur (0,183 eur x 70 km) a DPH v sume 600,51 eur (20% DPH zo sumy 3.002,57 eur, teda odmeny a náhrad). Súd prvej inštancie z vyčíslených trov právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal náhradu trov v sume 67,38 eur (odmena 59,34 eur + režijný paušál 8,04 eur) za účasť na pojednávaní konanom 14. marca 2014, ktoré bolo odročené bez pojednávania, nakoľko v zmysle § 147 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku má žalobca nárok na náhradu trov za toto pojednávanie voči svedkovi N. O., ktorý tieto trovy zavinil a o čom bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.
3. Proti tomuto rozsudku podala v celom rozsahu včas odvolanie len žalovaná a navrhla ho zmeniť zamietnutím žaloby (ako aj priznaním náhrady trov konania jej). Dôvodila predovšetkým tým, že súd prvej inštancie nesprávne dokazovanie zameral na otázku, či bolo žalobcovi spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o. udelené splnomocnenie na zaplatenie sumy (vtedajších) 250.000 Sk, odkazujúc pritom na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktoré však podľa odvolateľky usmerňovalo na zistenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa toho, či žalobca plnil za spoločnosť alebo nie. Mala za to, že žalobca ani nemusel plniť v mene spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. ale mohol plniť sám za seba, ale s prejavom vôle plniť dlh spoločnosti (čo treba rozlišovať od konania v mene spoločnosti). Domnienku, resp. omyl žalobcu, že žalovanej plnil svoj vlastný dlh, bol povinný preukázať žalobca a súd prvej inštancie mal svoje dokazovanie zamerať na to, či bolo úmyslom žalobcu plniť za seba a či pri vkladaní peňazí na účet žalovanej konal v omyle, že plní svoj vlastný dlh. Zdôraznila tiež, že v konaní nebolo potvrdené tvrdenie žalobcu o jeho záujme kúpiť nehnuteľnosť od žalovanej a v prospech takéhoto tvrdenia sa vyslovil len svedok p. F., ktorý ale je (resp. bol) v kamarátskom vzťahu k žalobcovi. V prípade tohto svedka ide navyše o bezdomovca, ktorý mal ušetrených 250.000 Sk. Odvolateľka v tejto súvislosti uviedla, že nikdy nebola v rokovaní so žalobcom, keď navyše prevod obecného majetku podlieha prísnemu schvaľovaciemu procesu. Žalobca sa až po 14 mesiacoch od vloženia sumy na účet žalovanej domáhal vrátenia peňazí, sám si vo svojich výpovediach odporuje, pričom je to práve on, kto mal preukázať tvrdenie, že konal v omyle, resp. že sa domnieval, že plní svoj vlastný dlh a nie dlh spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o.
4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť pri praktickom stotožnení sa s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie v odôvodnení jeho už v poradí druhého rozsudku, ktorý vychádzal z už skôr vysloveného názoru odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný a ktorého správnosť potvrdilo aj doplnené dokazovanie. Odvolacie námietky žalovanej označil za zavádzajúce a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobca si zároveň uplatnil trovy konania, ktoré vo vyjadrení aj vyčíslil.
5. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že hoci je právny názor nadriadeného súdu pre súd nižšej inštancie záväzný, táto záväznosť neplatí absolútne. Po nanovo vykonanom a doplnenom dokazovaní došlo rozhodnutím súdu prvej inštancie k podstatnej vade v konaní a to k čiastočne nesprávnym skutkovým zisteniam, k nesprávnej aplikácii dôkazného bremena, ktoré napokon znamenali nesprávne právne posúdenie veci (aplikáciu § 451 ods. 2 OZ namiesto správnej aplikácii § 454 OZ), keď za situácie, kedy sa do konkurencie dostali 2 skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia bolo na žalobcovi, aby preukázal, že sa domnieval, že plní voči žalovanej svoj vlastný dlh. Toto sa žalobcovi preukázať nepodarilo. Z pôvodného dokazovania nebola preukázaná kľúčová skutočnosť, či žalobca mal záujem kupovať pozemok od žalovanej, aký a kde
sa tento mal nachádzať, a teda sa mohol „mylne" domnievať, že plní svoj vlastný dlh voči žalovanej. Dokonca samotná existencia dokladu o vložení sumy 250.000 Sk žalobcom ako vkladateľom na účet žalovanej v účtovníctve WinHaus Trade, s.r.o. preukazuje, že spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. toto plnenie v rozhodnom čase považovala za plnenie za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. Ak by sme vychádzali z tvrdenia žalobcu o tom, že si plnil svoj vlastný dlh voči žalovanej, potom by nebol dôvod, aby sa tento doklad nachádzal v účtovníctve spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. v súvislosti so zaúčtovaním kúpnej ceny na účet spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Na pojednávaní dňa 22.7.2014 svedok N. O. konštatoval nepriaznivú finančnú situáciu spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Žalovaná je toho názoru, ak by bol žalobca presvedčený o dôvodnosti povinnosti žalovanej vrátiť bezdôvodné obohatenie, finančná situácia spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. a (ne)možnosť vymôcť finančné prostriedky od spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. by boli v tomto kontexte irelevantné. Žalovaná žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol ako nedôvodnú.
6. Krajský súd v Trnave (tunajší odvolací súd) rozsudkom z 18. novembra 2015 č. k. 10Co/439/2014-334 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 294,46 eur do 3 dní.
7. Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 20. decembra 2016 sp. zn. 2 Cdo 91/2016 (ďalej tiež len „zrušujúce uznesenie") tzv. potvrdzujúci rozsudok tunajšieho súdu zhora zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa obsahu odôvodnenia zrušujúceho uznesenia dôvodom preň bolo opomenutie doručenia vyjadrenia žalobcu (č. l. 327 spisu) k odvolaniu žalovanej, čím došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu jej možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016).
8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
10. Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobe vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku
konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:
11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
14. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
15. Podľa § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
17. Podľa § 458 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
18. Z prvého zo zhora citovaných ustanovení (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva všeobecná povinnosť z bezdôvodného obohatenia, teda povinnosť každého predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Slovným spojením „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí" je zároveň určená aj pasívna legitimácia tej-ktorej osoby a to tak, že povinnosť tu stíha toho, kto plnenie prijal a nie je dôvod, aby si ho ponechal. Na druhej strane oprávnenie konkrétnej osoby predmet bezdôvodného obohatenia žiadať (aktívnu legitimáciu) treba vyvodiť z ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, keď touto „oprávnenou" osobou je buď „ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal" alebo v prípade nemožnosti zistenia takejto osoby „štát". Zákonodarca pritom bezdôvodné obohatenie definoval jednak v ustanovení § 455 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka negatívne, čiže vymedzením skutkových podstát, ktoré bezdôvodným obohatením nie sú (kam patria všetky tzv. naturálne obligácie); no najmä v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka pozitívne, v tomto prípade teda vymedzením jednotlivých (osobitných) skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, medzi ktoré patrí majetkový prospech 1/ získaný plnením bez právneho dôvodu, 2/ získaný plnením z neplatného právneho úkonu, 3/ získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 4/ získaný z nepoctivých zdrojov alebo 5/ získaný tým, za koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám.
19. Napriek tomu, že žalobca v konaní tvrdil, že tu právny dôvod plnenia bol (keď peniaze mal poskytnúť v domnienke uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti medzi ním a tu dotknutou obcou), jeho existenciu sa mu v konaní preukázať nepodarilo. To však vylúčilo len skutkovú podstatu označenú vyššie poradovým číslom 3/ (majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol), keďže pri nepreukázaní právneho dôvodu plnenia (ktorý odpadol) sa dôkazné bremeno v takom prípade presúva na žalovanú, ktorá tak musí preukázať existenciu inej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalovanej, podľa ktorej to bol práve žalobca, kto má preukázať, že plnil vlastný dlh. Jeho nepreukázanie žalobcom totiž spôsobovalo len to, že tu bolo plnenie majúce znaky plnenia bez právneho dôvodu (zabezpečujúceho taktiež úspech požiadavky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorý záver tak prináležalo spochybniť strane sporu tvrdiacej opak (teda, že ani o túto skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ísť nemohlo). Z pohľadu opodstatnenosti žaloby predmetom sporu v prejednávanej veci (i v tomto odvolacom konaní) tak zostalo, či zo strany žalobcu šlo o plnenie bez právneho dôvodu alebo či šlo o plnenie za iného (za koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám).
20. V zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka ten, kto splnil záväzok za iného, má právo požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil, ak sám túto povinnosť voči nemu nemal. Ide o prípady, v ktorých existuje právna povinnosť na konkrétne plnenie u toho, za ktorého bolo plnené (u spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. to preukázané bolo) a naopak neexistuje taká povinnosť na strane toho, kto za neho jeho povinnosť splnil (keď aj u žalobcu takáto povinnosť naopak preukázaná nebola). Právna povinnosť na plnenie môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku, pričom v prejednávanej veci nebolo sporu o záväzkovo právnom vzťahu medzi žalovanou a spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o. Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, je pritom objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku osobitného záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného nevyžaduje ani existencia zavinenia (či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu. Pokiaľ ten, kto plnil, tak urobil nie za iného (za osobu povinnú plniť) ale v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde o plnenie za iného v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, ale o plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka). Plnením, ktoré bolo poskytnuté omylom, totiž dlh nezaniká a ten, kto plnil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, kto toto plnenie prijal, zatiaľ čo podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka je povinný vydať bezdôvodné obohatenie ten, za ktorého bolo plnené. K obohateniu tak môže dôjsť aj v dôsledku konania v omyle, kedy nastane na strane obohateného stav, ktorý obohatený subjekt sám nevyvolal. Bezdôvodným obohatením vzniká sekundárna (zodpovednostná) povinnosť, predvídaná sankčnou zložkou právnej normy, vydať alebo aspoň v peniazoch nahradiť bezdôvodne získaný majetkový prospech tomu, na úkor koho bol získaný a naproti tomu postihnutému vzniká právo na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia (viď rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 103/2001 z 1. novembra 2002 a sp. zn. 2 M Cdo 23/2011 z 29. januára 2013 - druhý z nich citovaný už súdom prvej inštancie).
21. Na to, aby sme mohli skonštatovať existenciu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka v práve posudzovanej veci bolo ale potrebné preukázať, či sa naozaj plnilo v prospech iného - tu spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Ak v konaní nebolo preukázané, že žalobca konal v mene spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. (takéto tvrdenie konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. dokazovanie nepotvrdilo), správne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou pôvodu peňazí (či šlo o peniaze žalobcu alebo o peniaze spoločnosti) ako i otázkou v prospech koho mal žalobca úmysel plniť (či vo svoj alebo v prospech spoločnosti).
22. Pôvod peňazí bolo obtiažne zo strany žalovanej preukázať, keďže v tejto súvislosti šlo o spor žalobcu a konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Odhliadnuc od toho, že konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. v konaní trval na tom, že žalobca plnil žalovanej v jeho mene a nie len v jeho prospech (ktorá skutočnosť sa, ako je uvedené už vyššie, nepotvrdila), tvrdil tiež, že žalobca plnil žalovanej z prostriedkov spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Takýto postoj konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. bolo možné očakávať, keďže pri preukázaní konania žalobcu v mene spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. a disponovania ním prostriedkami tejto spoločnosti by aj prípadný neúspech žalobcu v tomto konaní (proti žalovanej) nemohol viesť k úspechu požiadavky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia smerovanej voči spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. (nakoľko by sa konalo v jej mene a s jej finančnými prostriedkami). Tvrdenie konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., že sporná suma bola žalobcovi poskytnutá spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o. sa však tiež preukázať nepodarilo, keďže ani osoby majúce prehľad o činnosti spoločnosti (iné ako konateľ a žalobca, ktorý v nej pôsobil len určitý čas) toto nepotvrdili a konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. nedoložil žiadny relevantný doklad, ktorý by odovzdanie peňazí žalobcovi preukázal.
23. Druhou otázkou potom zostalo to, či žalobca (zo svojho) plnil v úmysle plniť za seba alebo za spoločnosť WinHaus Trade, s.r.o. Konateľ spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. z pochopiteľných dôvodov (aj pri nepreukázaní konania žalobcu v mene spoločnosti ako ani disponovania ním prostriedkami spoločnosti) trval na tom, že v každom prípade malo ísť o plnenie v prospech spoločnosti. Z prostredia spoločnosti túto skutočnosť ale nik nepotvrdil (keď sporná suma ako časť kúpnej sumy v účtovníctve síce evidovaná bola, no evidencia v žiadnom prípade nepreukazovala úmysel žalobcu plniť v mene spoločnosti, keďže pri vedení účtovníctva vo vzťahu ku kúpe nehnuteľností od obce sa vychádzalo len z tvrdení konateľa spoločnosti a dokladov ním predložených na účel evidencie). Hoci je zrejmé,
že uvedenú sumu za časť kúpnej ceny považovala okrem konateľa spoločnosti aj žalovaná, tá sa pri započítaní časti kúpnej ceny spoliehala len na tvrdenie konateľa spoločnosti. Ak tu bol potom rozpor v tvrdeniach žalobcu a konateľa spoločnosti (na ktorého strane stála žalovaná), ktorý bol len v rovine tvrdenia proti tvrdeniu (ani žalobca ani konateľ spoločnosti a taktiež žalovaná nepredložili žiaden listinný dôkaz, ktorý by slúžil na podporu ich argumentácie - keďže svedecké výpovede im k tomu neposlúžili), jediným prostriedkom spôsobilým vyriešiť tento „spor" zostalo len potvrdenie o vklade peňažných prostriedkov na účet žalovanej. Práve v tomto potvrdení ale nemožno nájsť žiadnu súvislosť so záväzkoprávnym vzťahom medzi žalovanou a spoločnosťou WinHaus Trade, s.r.o., keďže obsahuje len údaje o vloženej hotovostnej sume (250.000 Sk) a jej vkladateľovi (žalobcovi), čím sa aj odlišuje od ostatných vkladov spoločnosti obsahujúcich jej označenie. Zo sporu tvrdení žalobcu a konateľa spoločnosti sa tak dôkazné bremeno presunulo na žalovanú, ktorá pre úspech jej obrany v spore medzi ňou a žalobcom takto musela sama predniesť dôkazy preukazujúce dôvod započítania sumy 250.000 Sk v prospech spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o. Ak tak ale neučinila a bez ďalšieho sa uspokojila len s dodatočným odobrením konateľa spoločnosti (že šlo o časť kúpnej ceny), nemôže jej nedôslednosť v evidencii finančných transakcií negatívne zasahovať do postavenia osoby tým dotknutej (žalobcu). Žalovaná sa tak zjavne bez vlastného zavinenia (ktoré pri objektívnej zodpovednosti ale potrebné nie je) dostala do situácie, v ktorej existenciu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka nepreukázala.
24. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (viď poznámku k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 z 1. júla 2008). Všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné (bez právneho významu), či ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo nie (viď poznámku k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 52/2005 z 1. marca 2007).
25. Odvolací súd sa napokon stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikácie ustanovenia § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka na daný prípad, ktorého aplikáciu vyvracia nielen tvrdenie žalobcu, že plnil svoj dlh a z vlastných peňazí, ale aj tvrdenie svedka N. O. (konateľa spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o.), že žalobca plnil ako splnomocnenec z prostriedkov spoločnosti WinHaus Trade, s.r.o., pričom ani jedno tvrdenie nenapĺňa skutkovú podstatu uvedeného ustanovenia, t. j. plnenie tretej osoby (nie splnomocnenca) záväzku dlžníka veriteľovi. Preto ani žalovanou podsúvané tvrdenie, že konkludentne súhlasila s plnením žalobcu, nemohlo ovplyvniť vyššie uvedený záver, keďže sama žalovaná nemala vedomosť, že ide o plnenie poskytnuté treťou osobou.
26. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov námietka nedostatkom tzv. pasívnej legitimácie žalovanej nebola dôvodnou a odvolanie žalovanej tak za opísaného stavu vecí bolo bez najmenšej nádeje na úspech. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o trovách konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).